Štyri druhy ľudí

My nie sme toto dočasné hmotné telo, sme večné duchovné duše. Podmienená duša, teda duša v hmotnom svete je prekrytá hmotným telom (hrubým a jemným). Tá sa vplyvom māye (iluzórnej hmotnej energie) považuje za toto telo a jeho činnosti. To sa nazýva falošné ego – naša nepravá totožnosť, alebo telesné ponímanie. Telesné ponímanie – keď sa duša považuje za telo – je ilúzia. Ilúzia je to, keď niečo považujeme za to, čo tým v skutočnosti nie je.

V tomto telesnom ponímaní – v hmotnom svete – sa podmienená duša považuje za niečo, čím nie je. Prirodzeným prostredím pre duchovnú dušu je duchovný svet (ktorý je povahou sac-cid-ānanda: čiže večný, plný poznania a blaženosti), a nie tento svet hmotný (ktorý je dočasný, plný nevedomosti, utrpenia a tiež ilúzie). Principiálne rovnako je to aj s telom – duchovným versus hmotným – v tom tkvie ich rozdiel. Duša v hmotnom svete je ako ryba na suchu – nikdy tu nebude šťastná. Duša nemá nič spoločné s hmotou, je ňou len prekrytá, a táto hmota ju nikdy nemôže uspokojiť. Hmotná energia, ktorá je nižšej povahy, nemá ako uspokojiť vyššiu – duchovnú energiu, ktorá je jej nadradená a vládne jej. Je to práve duchovná energia, ktorá uvádza do pohybu a „oživuje“ hmotnú energiu. Hmotná energia nie je vedomá, na rozdiel od duchovnej. V ilúzií sa snažíme uspokojiť seba, ale uspokojujeme len naše telá zmyslovým pôžitkom. Tým sa vlastne snažíme potešiť niečo, čím my v skutočnosti nie sme. Je to ako keď by sme sa snažili uspokojiť svoje tričko a košeľu, ktoré sú len šatami človeka, ale tričko a košeľa nie sú s človekom totožné, sú to len jeho dočasné obaly, tak isto ako naše telo je obalom duše – nás samotných.

Materialistu môžeme prirovnať k ťave, ktorej chutia tŕne zmiešané s vlastnou krvou. Úbohá ťava si ani neuvedomuje, že sa jej tŕne zabodávajú do jazyka, a že to, čo ochutnáva, je jej vlastná krv. Pre materialistu je vlastná krv sladšia ako med. Napriek tomu, že ho stále prenasledujú hmotné problémy, ktoré si sám vytvoril, neželá si, aby im unikol. Takémuto materialistovi sa hovorí Karmí.

Karmís sú plodonosní konatelia, ktorí fungujú len na hmotnej úrovni pre svoj zmyslový pôžitok. Majú telesné ponímanie života, kde sa stotožňujú so svojim telom a jeho činnosťami, to sa nazýva falošné ego.

KARMÍS sú osoby žijúce na úrovni zvierat. V skutočnosti nežijú ľudským životom, ale zvieracím – snažia sa len o svoje telesné uspokojenie, ktoré je len na vyššej pohodlnostnej úrovni ako u zvierat. Ich činnosti sú len jedenie, spanie, obrana a sex. Nezaujíma ich žiadny Boh a ani služba Jemu. Nevedia, že sú v skutočnosti večné duchovné duše, a že majú aj svoje večné zamestnanie – službu Bohu – čo je v skutočnosti prirodzená neoddeliteľná charakteristická vlastnosť duše (sanātana-dharma). Nevedia nič o Sebarealizácií – a ani to, že ľudské telo je určené práve pre Sebarealizáciu, a nie pre zmyslový pôžitok – ako je to u zvierat. Karmís usilujú len o zmyslový pôžitok. Oni budú pracovať deň a noc veľmi ťažko ako zvieratá, a keď dostanú výsledok, tak zamestnajú všetok svoj profit v zmyslovom pôžitku. Karmís sa takto snažia uspokojiť svoje zmysly. Sú ako osly (preto sú v šástrach nazývaní ako múdhovia=somáre), ktorí celý deň nosia ťažké bremená a na konci dňa za to zožerú len za hrsť sena. No nepríde im, že nemusia celý deň nosiť tie bremená, ale stačí si len vziať to seno.

GJÁNÍS sú osoby, ktoré ešte nie sú v skutočnom vedomí Kṛṣṇu (vo svojom pôvodnom a prirodzenom vedomí Boha – na duchovnej úrovni), ale snažia sa pochopiť, že tento život nie je dobrý. Tento ťažký život, toto pracovanie deň a noc jednoducho pre zmyslový pôžitok – to nie je dobré. Gjánís sa snažia o niečo iné ako Karmís, oni si užívajú mentálne špekulácie. Snažia sa pochopiť Boha a svoju existenciu svojimi vlastnými mentálnymi špekuláciami (na báze svojich obmedzených hmotných zmyslov a mysle), ale to v skutočnosti nie je možné a nikdy nebudú úspešní.

Karmís sa snažia uspokojiť svoje zmysly (ventily mysle), tak podobne Gjánís chcú uspokojiť svoju myseľ (centrum zmyslov). Ich myseľ je na trochu vyššej úrovni ako u Karmís, ale aj tak sú na materiálnej úrovni, pretože ich zmysly, myseľ a inteligencia sú všetky materiálne – resp. jemnohmotné (3 jemnohmotné prrvky: myseľ-inteligencia-falošné ego). Nie je tam otázka duchovného pochopenia. Mentálni špekulanti nie sú na duchovnej úrovni – je to len materiálna úroveň.

Existujú ešte MYSTICKÍ JOGÍNI (aṣṭa-siddhi yogī) – ktorí sú na vyššej úrovni ako Gjánís. Tí sú ešte viac pokročilí v gjáne (v poznaní) – v tejto mentálnej špekulatívnej úrovni. Táto skupina sa svojou askézou – odriekaním snaží získať mystické sily. Mystickí jogíni realizujú jógovú prax, ktorá je hmotná, pretože aṣṭa-siddhii = 8 druhov mystických dokonalosti: aṇimā, laghimā, mahimā, prāpti, prākāmya, īśitva, vaśitva a kāmā-vasāyitā – stále len hmotné sily, ktoré sú dočasné. Śrīla Prabhupāda ich v časti Významu k Śrímad Bhagavatamu 2.2.22 stručne opisuje takto:

„Obyvatelům těchto planet je od narození dáno osm mystických dokonalostí. Nemusí se ničemu učit a pomocí jógového procesu získávají schopnost stát se malí jako atomy (aṇimā-siddhi) nebo lehčí nežli pírko (laghimā-siddhi). Mohou mít cokoliv odkudkoliv (prāpti-siddhi), být těžší než nejtěžší (mahimā-siddhi), podle libosti vytvářet podivuhodné věci nebo cokoliv zničit (īśitva-siddhi), ovládat všechny hmotné prvky (vaśitva-siddhi), mít schopnost vyplnit jakékoliv své touhy (prākāmya-siddhi), nebo mohou získat jakýkoliv tvar či podobu, po jaké byť jen zatouží (kāmāvasāyitā-siddhi).“

Keď sa takéto osoby dostanú na úroveň, kde nájdu Naddušu meditáciou, tak sú povýšení a dostávajú sa na transcendentálnu úroveň, z ktorej ale môžu znovu (svojim konaním, alebo vyčerpaním si výsledkov svojich zbožných činností) poklesnúť späť na úroveň hmotnú. Tento druh yogínov svojou askézou získava požehnanie (ak sa už cítia pripravení) vybrať si okamih kedy dobrovolne opustia telo, v ktorom tu dokážu žiť akokoľvek dlho; a potom si môžu zvoliť planétu, na ktorú sa po opustení tela presunú.

Najvyššiu úroveň reprezentujú BHAKTOVIA (viṣṇu-bhakta yogī) – ktorí stoja nad všetkými vyššie spomenutými skupinami, a sú už priamo zamestnaní oddanou službou. Oni nemusia hľadať Najvyššiu Osobnosť Božstva, ale už sú v skutočnosti zamestnaní v Jeho službe. Tieto osoby sa už teda nazývajú Bhaktovia – oddaní Boha a sú v transcendentálnom postavení – na duchovnej úrovni, s duchovnou (nie hmotnou) silou, a svojim vedomím sú umiestnení vo svojom prirodzenom postavení, keďže pre duchovnú dušu je prirodzeným prostredím pôvodný duchovný svet a nie tento svet hmotný. Pokročilí Bhaktovia sú vlastne jīvan-mukta = už oslobodené duše, napriek tomu, že žijú ešte v hmotných telách. Bhaktovia sú plne zamestnaní duchovnými činnosťami pre uspokojenie Boha, láskyplnou oddanou službou Bohu = Bhakti. Ak je Boh uspokojený, je spokojný celý svet…, ak je potešený Pán –  potom sú prirodzene spokojní aj Jeho služobníci. Zalievaním koreňa sú spokojné všetky časti stromu.

1 Komentár Pripojiť sa ku konverzácii →


  1. Kwixy

    nádherne napsany članek a krasne napsane rozdeleni vsech úrovni 🙂

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

twenty + eighteen =