Odpoveď:
Boha už miluješ a On teba, to je večná prirodzenosť duše. Nikdy sa to nezmení. A nikdy znamená NIKDY. Jediné, čo sa stalo je, že si na to krátkodobo zabudol. Aj keď v hmotnom svete sa zdá, že sme tisícky životov v rôznych dočasných postaveniach, z hľadiska večnosti, alebo duchovnej existencie to je len jedno mrknutie oka, alebo menší mikrospánok 😉 Ide teda o to prebudiť sa do nášho skutočného postavenia, ktoré je tisícnásobne prirodzenejšie ako teraz, aj keď sa nám to teraz nezdá.
Čo sa týka materialistických priateľov, ich duše spia, čiže to s čím interaguješ sú len ich jemnohmotné a hrubohmotné obaly (šaty). Nikdy si tie reálne osoby za tým nestretol, a v podstate aj seba iba vtedy, keď sa venuješ oddanej službe (aj to len do miery do akej to robíš úprimne a od srdca). Čiže, fakticky nemáš o koho prísť. Naopak, môžeš získať viac duchovných priateľov a spolupútnikov na tejto dokonalej ceste… A čo sa týka starých, môžeš sa im snažiť pomôcť a otvoriť oči. Tí, ktorí majú záujem ťa chápat a berú ťa takého aký si, s tým problém mať nebudú, a tí, ktorým to bude vadiť, alebo ťa nebudú chcieť chápat a snažiť sa to (aspoň sčasti) pochopiť, tí nikdy tvojimi skutočnými priateľmi ani neboli, čiže aspoň pretriediš svoje okolie od tých falošných…