Druhy tiel

Rozdiel medzi hrubohmotným, jemnohmotným telom a pravým JA…

Hrubohmotné fyzické telo je najhrubší obal, ktorý nás obklopuje. Je zložený z piatich prvkov podľa hustoty od najhrubšieho po najjemnejšie – zem, voda, oheň, vzduch, éter. V západnej vede zastupuje zem prevažne uhlík, voda je 90% obsahu tela, oheň sú vnútorné procesy ako napr. trávenie, vzduch je prána, ktorá sprostredkuje výmenu energií a éter je priestor. Fyzické telo má svoje poznávacie a činné zmysly, ktoré sú napojené na jemnohmotné telo, konkrétne na myseľ.

Jemnohmotné telo sa skladá podľa hustoty z mysle, jemnejšej inteligencie a napokon najjemnejšieho falošného ega. Myseľ je centrom poznávacích zmyslov hrubohmotného tela, a je podriadená subtílnejšej inteligencii. Vnútorný dialóg jednotlivca je vlastne dilema mysle, či má byť podriadená inteligencii – rozum, alebo zmyslom. To je otázka sebakontroly. Pudy dokážu strhnúť myseľ na svoju stranu, keď je inteligencia v danej chvíli slabá.

„Tak ako loď na vode odveje silný vietor, tak i jeden z neovládnutých zmyslov, na ktorý sa sústredila myseľ, môže odniesť rozum človeka.“ (Bhagavad-Gíta 2.67).

Myseľ sa skladá z troch procesov. Myslenie -> cítenie -> chcenie. Vo fáze chcenia sa s najväčšou pravdepodobnosťou manifestuje ako konkrétny hrubohmotný čin pomocou činných zmyslov. Samotná funkcia mysle je akceptovať alebo odmietať jednak podnety z inteligencie, alebo zo zmyslov.

Jemnejší prvok ako myseľ, vrámci jemnohmotného tela je inteligencia. Jej funkcia je hľadať logické podobnosti a rozdielnosti a vyhodnocovať čo je dobré pre jednotlivca. Pokiaľ je zameraný na materialistickú ilúziu, bude plánovať a robiť všetko preto, aby potešila zmysly. Pokiaľ je ale inteligencia očistená pomocou Védskeho poznania a transcendentálnych mantier, zameria sa na to, čo je prospešné a prirodzené pre dušu, a nie pre telo.

Najjemnejší prvok jemnohmotného tela sa nazýva falošné ego (ahankára). Je to práve to rozhranie, ktoré nám dáva na výber, či sa budeme považovať za svoj obal – jemnohmotné a hrubohmotné telo, a budeme sa tým pádom snažiť čo najviac tieto obaly uspokojiť, ale vnútorne ostaneme stále nešťastní, alebo dáva možnosť uvedomiť si svoje skutočné večné duchovné postavenie a to, že sme duchovnej podstaty, ktorá s hmotou nemá nič spoločné.

„Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego — týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie.“

(Bhagavad-Gíta 7.4)

Nad týmito dočasnými obalmi hrubým a jemným telom vrátane falošného ega, sa nachádzame my. Ja. Duša, átman. Patrí pod duchovnú energiu, ktorá je hmotnej energii nadradená, a preto sme schopní svoje telá ovládať, jednak riadiť inteligenciu, myseľ, a pomocou nej aj hrubé telo.

„Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.“

(Bhagavad-Gíta 7.5)

Duchovná energia neprechádza šiestimi zmenami ako hmotná energia, teda vznik-rast-trvanie-vedľajšie produkty-rozpad-zánik. Je večná, a v svojej prirodzenej povahe je plná poznania a šťastia. Jej povinnosťou ako individuálna duchovná čiastočka je slúžiť Najvyššej duchovnej energii, teda Celku. Tak ako je naše telo zložené z hmotnej energie, a celkom je vesmír, tak sme my – duša individualita, ktorá si je vedomá samej seba (osobný aspekt), podriadení Najvyššej Božskej Osobe – Krišnovi. Pokiaľ obnovíme svoj večný vzťah s Ním a zamestnáme sa v čistej láskyplnej oddanej službe Jemu, hmotná energia nad nami nebude mať kontrolu a po smrti fyzického tela sa dostaneme do duchovného sveta, kde budeme naďalej vykonávať svoju dokonalú dharmu – službu. Keď ale duša ostáva stále v materiálnom poňatí vďaka falošnému egu, a považuje svoje telo za samú seba, a privlastňuje si výsledky hmotných činností, bude dostávať aj naďalej hmotné reakcie vo forme karmy, ktoré jej na konci života vždy vytvoria ďalšie adekvátne jemnohmotné a hrubohmotné telo, v ktorom bude musieť zažívať dočasnosť, nevedomosť a utrpenie. Princíp je v tom, že naše vnútorné večné potreby sa nedajú nikdy uspokojiť vonkajšími dočasnými hmotnými prostriedkami, či už hrubým uspokojovaním telesných zmyslov, alebo jemným uspokojovaním mysle a jej výmyslov, ale iba večnými duchovnými činnosťami, ktoré sú pre nás prirodzené 🙂