Odpoveď:
Lubim, ľúbim… Velmi zidealizovany sebaklam…Je to hmotna ziadostivost, nic viac… Hmota nelubi… Mysel nelubi iba je priputana a nasiaknuta predmetom svojho záujmu… Inteligencia nelubi, len sa priputava k idei a argumentom, ktore su vyhodne (tento vztah je dobry, lebo blabla).Laska je otazka duse, cize v prvom rade prebieha medzi dusami a Bohom. V partnerskom vztahu sa laska prejavuje tak, ze jeden partner nezistne pomaha druhemu obnovit ten vztah. To je vsetko.Pochybujem, ze ho „lubis“ tymto spôsobom a nieco take robis. Proste ta pritahuje myšlienka uzivat si s nim v jeho spoločnosti senzualne, mentálne a intelektuálne veci… A tym, ze je tvoja mysel tym tak nasiaknuta a nechala jeho ako predmet (dusu neriesis), vojst do tvojej mysle, tak sa stal súčasťou tvojho „života“. Cize sa to javi, ze tvoj zivot a on su jedno a to isté… A to je ta iluzia… On existuje uplne nezávisle, ma svoj zivot, kazdy ma svoj… Ked si ho nepoznala, nemyslela si na neho, a tak je to so vsetkym. Ked tomu das proste cas a nebudeš to zivit, tak znova sa stane tvojej mysli ukradnutym… Lenze, tvojej mysli to vyhovuje, aj to trapenie, to je pre nu potrava, akekolvek emocie, je jedno ci dobre alebo zle…Ale chápem, ženy to maju hodne tazsie, kedze tu mysel maju ovela silnejsiu (neovladnutejsiu)… Bohužiaľ aj vacsina muzov sa chová dnes ako zeny…Ked niekoho lubis, tak mu pomahaj duchovne a nechci od neho nic spat, ani tvoju pozornost… Ved co je problém, ze rieši ine? Co ta do toho? Ber ho takeho aky je… To, ze ty s nim chces napr. rodinu, je tvoj vlastný egoisticky napad, alebo ze mate byt vo vztahu… To su tvoje egotripy… On je zavisly na svojich veciach a ty na svojich… On moralizuje Krisnom a karmou, ktorym zjavne nechape, len povrchne a alibisticky, a ty nemoralizujes a si ateistka… On ma nejaky naznak snahy o vyssiu objektívnu moralku napriek tomu, ze je hlupy, ale ty nemas nic vyssie, ani teoreticky. Mas len predstavu toho ako ma on teba robit šťastnou..
