Odpoveď:
Najskor na mne bolo skusane krestanstvo skrz moju babku, ale to nezabralo teda. Pocas puberty som bol ateista, ale vela som cital. Bavila ma veda, kvantova fyzika, vesmir, Hawking, a pod. Neskor som riesil hermetiku, Kybalion, Smaragdove dosky, Bardona, magiu zivlov a fluid, Abdrushina a podobne srandicky, az po Satansku Bibliu a okultne vedy. V nejakom bode sa mi zacal utvárať obraz, a zbiehalo sa to v starovekej Indii. Ako ateistu mi bol teda blizsi buddhizmus, ktory som riesil asi rok-dva, ucenie Milarepu, Diamantovu cestu, Tibetsku knihu mrtvych.. To bolo ale vsetko nedostatočne a oproti hermetike dost povrchne. Kedze moja zvedavost bola neustupciva, tak som sa prepracoval k teistickej verzii „buddhizmu“, teda k hindu. Cital som par knih a cestopisov o joginoch, atd. a tam som sa prvykrat stretol s Krisnom (cielene). Predtym som tuto este pre mna“mytologiu“ poznal od otca, kedze kazdy rok cestoval do Indie a nosil odtial rozne sosky, masky.. No.. A cele sa to finalne prevalilo, ked mi Krisna poslal knizku Vedecke poznanie duse, cez Gaura Kesava dasa, ziaka Radhanatha swamiho, ziaka Srilu Prabhupadu… Takto som oficialne dostal milost od parampary. Prabhupada ma hned dostal a pozliepal vsetko co som dovtedy vedel, alebo podvedome tusil, veľmi stručne, jasne a bez sentimentu. Ked mi presvedcivo dokazal, ze som darebak, prijal som to, a aj to, ze nerobi kompromisy a nechcel sa nasilu zapacit. The rest is history… To bolo niekedy v 2008…