Odpoveď:
Dobrá otázka, konečne niečo k veci, viac ako „čo si robyl zajtra?…“ alebo „máž frajergu???“ 😀
Ako vravíš, je to individuálne, keďže bhakti zasahuje každého, kto prijme tú mercy, a nie je závislá
od hmotných podmienok. Inými slovami, žiadne povolanie ani hmotná externá snaha ti k bhakti, alebo oddanosti nepomôže. Ide o tú najvnútornejšiu túžbu.
Čo sa týka povolaní ľudí, ktorí sú oddaní, a v snahe nájsť v tom nejaký vzorec by som rozmýšľal ale asi takto:
U každého, kto praktizuje bhakti, sa má za to, že je hmotne vyčerpaný. Znamená to, že za minulé životy, alebo aj v tomto vyskúšal už veľa vecí, a zvedavosť, utrpenie, snaha o zlepšenie situácie, alebo dychtivosť prísť tomu celému na koreň ho nakoniec v jednom bode priviedli k túžbe riešiť duchovno. V tomto živote, alebo bezprostredne pred aktívnym stretnutím s oddanou službou sa asi vyznačujú tým, že prejavujú isté filozofické tendencie, frustráciu, demotiváciu z hmotného plodonosného povolania, pocit, že sem nepatria, snahu o jednoduchý život, alebo rôzne formy a pokusy o útek zo systému, či už život alebo práca v prírode, alebo aj drogy, psychadeliká, pokusy o nájdenie sa v rôznych komunitách venujúcich sa alternatívnemu životu, ezoterike, buddhizmu, alebo napr. aj psy trance 😀
Z hmotného hľadiska sú to teda skôr loseri. Pokiaľ je niekto príliš činorodý, a zároveň inteligentný a má zásobu dobrej karmy, ktorá mu dovoľuje napĺňať si mnoho hmotných túžob, ťažšie vyvinie pripútanosť k službe niekomu inému, a skôr bude len naďalej kultivovať telesné poňatie, kariéru, rodinu, domov…Sú samozrejme ale výnimky.
Neznamená to ale, že takáto osoba má viac hmotných túžob, alebo, naopak fakt, že keď je niekto menej inteligentný a je „jednoduchší“, neznamená, že tých hmotných túžob má menej. Jednoducho je len neschopný si ich hmotne splniť. Preto aj vidíme často, že v ISKCONE, a u členov Haré Krišna je veľa oddaných, ktorí nemajú inteligenčnú kapacitu, a sú doslova ako ovce. Myslia to dobre, a jednoznačne si Krišna cení aj ich službu, len to budú mať ťažšie v neskorších fázach duchovného pokroku. Je pre nich síce ľahšie slepo nasledovať a držať sa rituálov, fanatických mantier o zlom zmyslovom pôžitku, máji, o potrebe rozdávať knihy a nasledovať pokyny autorít, ale samotná kvalita týchto činností bude vždy limitovaná ich vlastným (nepochopením), resp. neschopnosťou samostatne uvažovať, alebo tieto poučky aplikovať na rôzne situácie.
Inteligentná osoba na druhej strane môže zozačiatku zvádzať ťažšie súboje s mayou, keďže reálne aj má možnosť hmotne si užívať (na rozdiel od tých prvých), a teda to rozhodnutie slúžiť, alebo robiť niečo pre Krišnu je jednoznačnejšie, a „vydretejšie“. Keď sa ale postupne očistí, čo môže trvať aj roky, a jednotlivé súboje vyhrá, jej ďalší pokrok bude oveľa zreteľnejší, vážnejší a pochopenie bhakti hlbšie, a z konečného hľadiska aj oddaná služba všestrannejšia, keďže taká osoba dokáže v službe Krišnovi zamestnať aj inteligenciu, nie len mysel a zmysly.
Pokračovanie.
