Odpoveď:
Z duch. hľadiska nie je rozdiel medzi b., ktorý žije v chráme a b.-grihastom, ktorý žije mimo chrám. Obaja sú na rovnakej úrovni. Väčšina ale nemá dispozíciu žiť v chráme celý život, tak ako väčšina žien nemá dispozíciu nebyť vydaté a nemať deti.
Či je to 1 alebo 2 nie je otázka pokynov, ale jednotlivých oddaných a ich karm. východísk. Keď b. vie žiť v chráme celý život, je to dobré, ale keď nie, tak si prejde manželským životom, aby dostal realizácie, ktoré mu pomôžu odpútať sa od hm. sveta. Rovnako u žien, ktoré chcú ostať bez manžela, je to možné, aj keď zriedkavé. V šástre je viacero príkladov. Rovnako SP sa jedna žiačka opýtala, či sa nemusí vydať, a povedal jej, že nie, ale že to bude mať ťažšie, že keď to chápe, tak Ok, a tak aj spravila.
Keď je muž analytický typ, znamená to, že je silný. Slabý muž je ten, kto je príliš emotívny, lebo to znamená, že proste nerozmýšľa jasne. Stáva sa vášnivý, zaujíma sa viac o uspokojovanie zmyslov atď. Toto je odpoveď na otázku prečo sa vo Védskej kultúre začína brahmač. životom. Keď je dieťa malé, tak nemyslí, proste sa len hrá, je, nechápe odkiaľ pochádzajú veci. Jedná teda iba na emoč. rovine. Idea je tá, že ide študovať pod dohľadom učiteľa, a to ho má dostať na analyt. rovinu. Súvisí to s úrovňami vedomia ako anna-maya, prana-maya atď. Keď sa takto vytrénujú, tak neskôr v dospelosti si dajú pozor na to, aby vedeli kontrolovať svoju myseľ, a nepodľahli emoc. vplyvu a zmyslom.
Keď vedia rozlišovať medzi duch. a hmotou, a ostať odpútaní od hm. úrovne, môžu zostať ako naisthika-b. po celý život. Ale keď to nevedia, alebo nemajú takú nechuť k hm. životu, tak si prejdú manželstvom, aby si zažili na vlastnej koži hmotnú „rásu“ a vykašľali sa na ňu 🙂 To je ale proces, počas kt. musí vedieť skrotiť svoju emoc. slabú stránku.
A v čom sú muži silní a v čom sú slabí, tak ženy to majú presne naopak. Keďže ženy používajú obe hemisféry mozgu naraz, tak dokážu prežívať emócie, ale stále pri tom rozmýšľať. Naopak muž dokáže len jedno alebo druhé. A práve preto keď sú spolu, a on sa dostane do týchto ťažkostí, jej emoč. stránka sa dokáže vzťahovať k jeho emoč. stránke, ale zároveň aj analyzovať, čo je dobré a čo je zlé, a napraví ho a vráti späť do jeho prirodzenej analyt. stránky. Prabhupád takú ženu nazýva „religious wife“. Pre ženu je prirodzenejšie ako pre muža, aby bola nábožná, v zmysle dodržiavania rituálov, ustálených vzorcov, sadhany. Na druhej strane, keď sa žena nevie rozhodnúť správne, pretože aj keď vie analyticky čo je dobré, ale zároveň aktívna emočná rovina jej to zo sentimentu nedovolí, tak muž jej pomôže túto emočnú rovinu utnúť „mečom poznania“, spolu so všetkými slepými sentimentmi. No a takto spoločne robia pokrok, ale to je na inú tému.
To, či je niekto brahmána nesúvisí s tým, či ostane ako br. alebo pokračuje ako grihasta, keďže sú na rovnakej úrovni. Každý vaišnava je minimálne na úrovni brahmány. Br. znamená, že pozná Brahman – Krišnu. To je všetko. To aké má povolanie je druhoradé.
