Odpoveď:
Neviem akej filozofie…Toto nie je pôvodná definícia filozofie ako ju zaviedli Védy. To, čo popisuješ ty je skôr metóda zaužívaná na západe v euroamerickej kultúre, kde prevláda vedecko-materialistický prístup k poznávaniu týkajúci sa jednak metód, tak aj konečného cieľa poznania, ktorý má svoje filozofické zázemie v európskej filozofickej tradícii (prevažne ateisticko-materialistickej). Námatkovo môžeme vymenovať niektorých filozofov, mysliteľov, či vedcov a ich učenie ovplyvnené vedecko-materialistickým prístupom : Marxov historický materializmus, Freudovu psychoanalýzu, Darwinovu evolučnú teóriu, francúzski mechanisti atď. Tento prístup založený na empirickom vzostupnom poznávaní je analyticko-induktívneho charakteru. Z malých častí poznania, ktoré sú verifikované na zmyslovo-racionálnom základe (a stávajú sa tak autorizovanými, aspoň do doby, než budú na základe rovnakých metód vyvrátené), sa usudzuje na celok, konečné poznanie, ktoré je kvôli metóde dosiahnutia samého seba akosi hmlisté a vo svojej podstate neurčité. To vedie vždy iba k tvorbe hypotéz a každé tvrdenie je, a malo by byť iba pravdepodobné. Dalo by sa to prirovnať k cestovaniu autom, keď vodič nepozná svoj cieľ ani polohu, ale s pevným presvedčením tvrdí, že k cieľu dôjde. Tejto metóde sa vo vedeckej tradícii hovorí mentálna špekulácia. Nič nevie naisto, ale s veľkou rozhodnosťou publikujem svoje závery, väčšinou prehliadajúc ich pravdepodobnostný charakter, prehlasujúc ich za časť konečného poznania či za toto poznanie samé.