fbpx

dharma

zákon, povinnosť, vytýčená cesta; náboženstvo; prirodzená povaha vecí – všetko má svoju esenciálnu charakteristiku. Charakteristika chilli papričky je, že je štipľavá, to je jej dharma. Dharma cukru je, že je sladký a dharma vody je, že je mokrá.

Čo je potom dharma ľudskej duše?

Keď je duša zajatá v materiálnej prírode, privlastní si veľa mylných dhariem, lebo sa stotožňuje so svojim telom, telesným poňatím. Niekto, kto sa narodí v hindskej rodine si povie, že je Ind, niekto v moslimskej, a myslí si, že je moslim a niekto v kresťanskej, a prehlasuje, že je kresťan, atď. Skutočná identita ale spočíva v aham brahmasmi: „Ja som brahman“. Som večná duša. Keď sa dostaneme na túto rovinu duchovného chápania, naša esenciálna charakteristika, dharma, sa nám vyjasní.

„Najvyššia dharma duše je bhakti, oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti“ (Śrímad-Bhágavatam. 1.2.6)

To je naša prirodzená vlastnosť. Každý je už teraz oddaným – oddaný svojej krajine, spoločnosti, rodine, manželke, manželovi, deťom, svojim zmyslom, a pod. Nikto nemôže tvrdiť, že NIKOMU neslúži. Každý musí slúžiť, lebo to je naša dharma. Takže oddane a s láskou niekomu slúžiť je pre nás to najprirodzenejšie a charakteristické pre našu dušu. Milujeme a oddávame sa toľkým veciam, ale nie Bohu. Práve preto nemôžme prežívať skutočné trvalé šťastie. Až keď nasmerujeme našu lásku a priazeň k správnemu objektu, až potom môžeme byť šťastní.

V skutočnosti každý slúži Bohu istým spôsobom, dokonca aj tí, ktorí nechcú. Tí, ktorí o Ňom nič nevedia a neveria v Jeho existenciu, slúžia máyi (ilúzii), a hmotnej energii, ktorá je Jeho oddelenou energiou. Ide o to, či mu budeme slúžiť priamo a úprimne, alebo nepriamo a v nevedomosti. Výber je len na nás.

Keď berieme slovo dharma vo význame „náboženstvo“, tak predchádzajúci citát zo Śrímad-Bhágavatamu nám jasne naznačuje, že preukazovanie oddanosti Najvyššej Božskej Osobnosti je to najvyššie náboženstvo v pravom slova zmysle. Dávni védski mudrci sa pýtali:

„Aká je najlepšia forma náboženstva, pomocou ktorej sa môže hocikto pozdvihnúť na úroveň duchovnej sebarealizácie?“

Niekto by mohol povedať, že hinduizmus je najlepší, niekto ďalší, že buddhizmus je veľmi dobrý, niekto by mohol doporučiť kresťanstvo, atď. Śrímad-Bhágavatam sa o tom ale nevyjadruje v tom zmysle, že obhajuje hinduizmus, kresťanstvo, islam,… Dáva všeobecný popis najlepšieho náboženstva:

„Najlepšie náboženstvo je to, ktoré nám dovoľuje stať sa oddaným Višnua – Najvyššej Božskej Osobnosti.“