Védy a Bhagavad-Gíta

Védske Písma a zaradenie Bhagavad-Gíty 

 

Celá védska literatúra, aj jej esenciálne závery boli spísané (nie vytvorené) pred 5100 rokmi na konci Dvápará-yugy, tesne pred začiatkom veku Kali. Spísal ju Šríla Vyásadéva – božská inkarnácia Nárájana – osoba, ktorá bola tri-kála-jňa, teda znalec troch časov (minulosti, prítomnosti a budúcnosti) a bol oslobodený od štyroch stálych chýb podmienenej duše, ktorými sú: nedokonalé zmysly, podliehanie ilúzií, dopúšťania sa chýb a sklon podvádzať.

Všetky Védske písma sa delia na 2 základné časti, ktoré v sebe ponímajú viacero diel. Tie dve hlavné časti sú označované ako Šrúti a Smriti. Sú to dve veľké navzájom sa doplňujúce časti, dokopy tvoriace jeden veľký celok. Nikdy sa od seba neoddeľujú a tvoria jedno telo – komplexnú Védsku posvätnú literatúru.

Šrúti predstavujú Vypočuté božie slová – teda pôvodné Písma. Patria sem 4 Védy – Rig-véda (modlitebné hymny), Jadžur-véda (návody na obetné uctievanie), Sáma-véda (melodické uctievanie sómovej šťavy), Atharva-véda (obetné mantry). Každá z Véd je zložená z častí – teda: Brahmany (pojednania zaoberajúce sa technickou stránkou obetí), Áranjaky (pojednania pre askétov), Samhity (pojednanie o mantrách) a Upanišády (ktorých je 108 a sú to filozofické texty – jadrá štyroch Véd obsahujúcu védsku múdrosť).

 

Smriti – teda Zapamätané božie slová predstavujú istý výklad a dodatky k Šrúti, ale obsahujú hlavné a najhlbšie filozofické jadrá celej Védskej literatúry.

 

Medzi Smriti patria:

Itihásy –  historické sväté eposy starej Indie, resp. pôvodnej Védskej civilizácie a patrí sem  Rámájana a Mahábhárata.

Upavédy – sú 4 a predstavujú doplnkové/vedľajšie Védy, konkrétne: Ájur-véda (texty o medicíne), Gandharva-véda (o hudbe), Dhanur-véda (o vojnovom umení) a Sthápatja-véda (o architektúre). 

Purány, ktorých je 18 – predstavujú hlavne historické a filozofické spisy. Purány sú rozdelené na 3 časti podľa gún: 6 Višnu Purán, 6 Brahmá Purán a 6 Šiva Purán.

Upapurány, ktorých je tiež 18 – predstavujú vedľajšie/doplnkové Purány.

Védangy – je ich 6 a sú to tzv. údy Véd – rozdelené a nazvané: Šikša (písma o výslovnosti), Čanda (o poézií), Nirukta (o etymológií a lexikológií), Vjákárana (o gramatike), Kalpa (o metódach obradov), a Džjotiša (o astronómií a astrológií).

Agamy – príručky pre posvätné uctievania a ďalšie šástry, ktoré ustanovujú zákony pre ľudskú spoločnosť.

V Šrúti, konkrétne v jednej Upanišáde – v Čandogja Upanišáde (ktorá patrí k Sáma Véde) sa píše, že v Smriti, lepšie povedané v časti Smriti sa nachádza tzv. Piata Veda. Túto Piatu Vedu tvoria Itihāsy (Rámájana a Mahábhárata – ktorá obsahuje Bhagavad-Gítu) a Purány (ktoré obsahujú Šrímad Bhágavatam).

 

Bhagavad-Gíta je esenciou a predstavuje základnú podstatu celej Védskej posvätnej literatúry – histórie, filozofie aj teológie. Má 700 šlók (sanskritských veršov) a je rozdelená do 18 kapitol. Tvorí 25.- 42. kapitolu Bhismaparvy. Bhíšmaparva má 5884 veršov a je to šiesta kniha z 18 kníh, ktoré tvoria veľký historický epos Mahábhárata. Tá má 110 000 sanskritských veršov. K Itihásam okrem Mahábháraty patrí prvý historický epos – Rámájana, ktorá má 24 000 sanskritských veršov a je rozdelená do 7 kníh.

Najhlavnejšou, najhlbšou a najdôležitejšou zo všetkých Purán – je jednou z Višnu Purán a názov má Bhagavata Purána – inak nazývaná aj Šrímad Bhágavatam. Ten tvorí 12 spevov, ktoré sú rozdelené do 335 kapitol a dokopy má 18 000 veršov.

Celá Védska literatúra bola zhrnutá a vysvetlená v diele s názvom Vedánta Sútra. Tá má zasa ďalej svoj prirodzený komentár – teda výklad a ešte hlbšie historické a filozofické vysvetlenie, a tým je práve už spomínaný Šrímad Bhágavatam. V celej Védskej literatúre sú 2 diela, ktoré sú tzv.esenciou a úplnou podstatou celej Védskej posvätnej literatúry. Prvou knihou je Bhagavad-Gíta – tá sa popisuje ako stredná škola poznania. Druhou je akoby jej prirodzený, veľmi detailný a hlboký historicko-filozoficko-teologický výklad a rozbor, ktorým je Šrímad-Bhágavatam – ten sa už označuje ako vysoká škola poznania. Najprv je treba si veľmi pozorne a detailne prečítať Bhagavad-Gítu a až potom následne Šrímad Bhágavatam. Už v samotnej Bhagavad-Gíte je zjavené všetko – síce stručne, ale veľmi jasne popísané a hlavne človek sa dozvie súvislosti podstatné a dôležité, a tak principiálne pochopí podstatu a hlavný zmysel toho, čo sa Védska posvätná literatúra snaží odovzdať a vysvetliť rôznymi jej knihami a spismi, rôznymi spôsobmi vysvetlenia, pre rôzny typ ľudí, ktorí sú na rôznom stupni poznania, úrovni chápania súvislostí, duchovného pokroku, ako aj samotnej realizácie.

 

Bhagavad-gītā & Śrīmad-Bhāgavatam – sú obe zároveň:

 

1) esenciálne závery Ved = konečný verdikt celej védskej literatúry a predstavujú finálny najvyšší stupeň. Sú to dva najpodstatnejšie pôvodné a večné transcendentálne texty.

 

2) kṛṣṇa-kathā = pojednanie o Najvyššej Absolútnej Pravde – o Śrī Kṛṣṇovi, Jeho vlastnostiach, podobe, expanziách, energiách, činnostiach, zábavách a oddaných. Bhagavad-gītā sú priame slová Śrī Kṛṣṇu a je to základné a stručne vyjavené poznanie. Śrīmad-Bhāgavatam je pojednanie o Śrī Kṛṣṇovi – už detailne predostreté prostredníctvom pôvodných historických príbehov.

 

3) bhakti-śāstry = autorizované zjavené védske písma popisujúce najvyšší spôsob sebarealizácie, či yogy = procesu spojenia /nie splynutia!/ duše a Boha – v zmysle znovuobnovenia nášho prirodzeného vzťahu. Bhakti-yoga – teda láskyplná oddaná služba, je vrcholných stupienkom v rebríčku všetkých yog. Ide o očistenie nášho prirodzeného vedomia od materiálneho ponímania, ktoré spôsobuje māyā – iluzózna hmotná energia Śrī Kṛṣṇu prítomná v hmotnom svete. Bhakti-yoga predstavuje naše prirodzené zamestnanie sa v oddanej službe – čo je naša sanātana-dharma – večná prirodzenosť.

 

Základ Bhagavad-Gíty

 

Treba pripomenúť, že Bhagavad-Gíta sú priame slová Boha – resp. Pána Šrí Krišnu, pretože slovo Boh je len akýsi titul, či označenie Najvyššej zvrchovanej Osoby, ale slovo Krišna je už konkrétne, hlavné a najvyššie meno Boha (aj keď Boh má nekonečne veľa mien), Krišna je z nich to hlavné. Gíta je pojednanie o 5 častiach – určeným podmieneným dušiam – teda tým, ktoré sú v hmotnom svete. Je to vlastne vysvetlenie priamo od Autora ako funguje hmotný svet a kto sme my, kto je Boh, čo je hmotná príroda – čo a kto ju oživuje, ako funguje a prečo, čo je čas, ako vzniká karma a jej následné reakcie, popisuje hlavne všetky vzťahy medzi týmito piatimi časťami.

Bhagavad-Gíta je veľmi stručný výklad a pojednanie – je to základný kameň a finálna esencia celej Védskej literatúry – je Vedánta = Záver Ved – veľmi stručný, ale jasný.

 

Tých 5 častí je:

 

1. Īśvara (najvyšší vládca) – teda Boh – aj keď slovo Boh je len akýsi titul pre Najvyššiu Božskú Osobu – vo Vedach v sanskrite nazývaný ako: Kṛṣṇa (všepríťažlivý)

 

2. Jīva – fragmentálne nedielne, nezničiteľné, nestvorené večné transcendentálne časti jednej z energií Boha – konkrétne Jíva-tattvy – čiže je to duša

 

3. Prakṛti – teda tri kvality hmotnej prírody (sattva-guna – kvalita dobra, rajo-guna – kvalita vášne, a tamo-guna – kvalita nevedomosti) – teda hmotná (tzv. vonkajšia) energia Pána

 

4. Kāla – teda večný čas, ktorý je manifestáciou ďalšej z energií Boha a existuje len v hmotnom stvorení – ktoré je večné – ale cyklické, lebo hmotná energia je prejavená a neprejavená – existujú Brahmove dni – kedy je prejavená a Brahmove noci – kledy je neprejavená – a vtedy splynie s transcendentálnym telom Mahá-Višnua – teda Nadduše celého hmotného stvorenia – expanzie pána Krišnu. a potom zasa je prejavená, a stále sa takto cyklicky „tvorí“ a „ničí“.

 

5. Karma – teda vlastné hmotné plodonosné činnosti – ktoré sa prejavujú v kolobehu akcií a reakcií. Karma je následkom času a troch kvalít hmotnej prírody

 

Prvé 4 časti – sú večné. Posledná piata (karma) večná nie je. O týchto 5 častiach pojednáva Bhagavad-Gíta – ich definície a vzájomné vzťahy medzi nimi.

 

Bhagavad-Gíta bola vyslovená preto, aby viedla podmienené bytosti po duchovnej ceste k večnému životu plnému poznania a blaženosti.

Šrí Krišna postupne vysvetľuje tri základné cesty k dosiahnutiu tohto cieľa, vzájomne ich porovnáva a nakoniec vyzdvihuje pre nás tú najvhodnejšiu a najpraktickejšiu metódu sebarealizácie.

 

Ako pristupovať k Bhagavad-gíte?

Mali by sme ju prijímať rovnakým spôsobom ako Ardžuna. Šrí Krišna hovorí v Bhagavad-Gíte, že toto poznanie vyjavuje práve Ardžunovi, pretože Mu nezávidí a je Jeho priateľom. Bhagavad-Gítu je potrebné čítať aspoň so základným teoretickým pochopením Krišnu ako Najvyššej Božskej Osobnosti.

Poznanie Gíty nie je nikdy vyjavené tým, ktorí k nej pristupujú s vyzývavým postojom a interpretujú ju podľa svojho nedokonalého myslenia. Veľa ľudí inštinktívne prijalo Bhagavad-Gítu vďaka jej univerzálnemu posolstvu. Nanešťastie ju ale veľa ďalších chybne interpretuje, a tým zahaľuje jej priezračne čistú múdrosť. Aby boli ľudia ochránení pred takýmito scestnými výkladmi, Šrí Krišna zdôrazňuje v samotnej Bhagavad-Gíte dôležitosť princípu parampary (pravej žiackej postupnosti) a nevyhnutnosť prijatia gurua (duchovného učiteľa).

 

Pre koho je Bhagavad-Gíta určená?

V Bhagavad-Gíte samotnej sa nehovorí o tom, že by mala byť určená iba pre Indov alebo hinduistov. Je určená pre všetkých, ktorí sa dotazujú na zmysel svojej existencie. Aj Krišna sa s Ardžunom rozprával uprostred armád tak, aby z rozhovoru získali prospech obidve strany. Dokonca aj ľudia, ktorí nasledujú iné náboženské tradície (kresťanstvo, islam a pod.), môžu v Bhagavad-Gíte objaviť hlbší pohľad na svoje vlastné náboženstvo a získať inšpiráciu pre odhodlanejšie nasledovanie svojej tradície.

 

Čo nám Bhagavad-Gíta prináša?

Bhagavad-Gíta bola vyslovená preto, aby viedla podmienené bytosti po duchovnej ceste k večnému životu plnému poznania a blaženosti.

Šrí Krišna postupne vysvetľuje tri základné cesty k dosiahnutiu tohto cieľa, vzájomne ich porovnáva a nakoniec vyzdvihuje pre nás tú najvhodnejšiu a najpraktickejšiu metódu sebarealizácie.

 

Tri hlavné cesty

Tieto cesty sú opísané ako jóga. Sanskritské slovo „yoga“ znamená „spojenie s Absolútnym“. V súvislosti s duchovnom sa v západnej tradícii bežne používa slovo náboženstvo. Keď sa pozrieme na jeho etymologický pôvod, zistíme, že pojem náboženstvo (angl. religion) pochádza z latinského religio (re-ligare), ktoré má rovnaký význam ako slovo jóga („znovu spojiť“).

Krišna v Bhagavad-Gíte hovorí o cestách karma-jógy, gjána-jógy a bhakti-jógy. Prvých šesť kapitol Bhagavad-Gíty hovorí o karma-jóge, alebo o dosiahnutí oslobodenia  nasledovaním určitých predpísaných činností. V posledných šiestich kapitolách rozoberá gjána-jógu, oslobodenie pomocou chápania Absolútnej Pravdy vlastnou inteligenciou. Uprostred medzi nimi je starostlivo zasadená bhakti-jóga, o ktorej Krišna hovorí ako o najvznešenejšej, najľahšej a najrýchlejšej ceste k Nemu.

 

Čo je karma-jóga?

Ten, kto vykonáva karma-jógu, nasleduje činnosti varnášramského systému tak, ako ich popisujú písma. Podľa svojich zručností a schopností človek prináleží do určitej spoločenskej triedy (varny). Niekto sa stáva bráhmanom (napr. učiteľom), iný kšatrijom (napr. štátosprávcom alebo vojakom), ďalší vaišjom (obchodníkom či poľnohospodárom) a niekto šúdrom (obyčajným pracovníkom).

Varnášramský systém tiež hovorí o štyroch životných stavoch (ášramoch), menovite o brahmačárím (študentovi), grihasthovi (človeku žijúcemu rodinným životom), vánaprasthovi (osobe odchádzajúcej do ústrania) a o sannjásínovi (odpútaný človek, ktorý sa vzdal všetkých hmotných pút a záväzkov). Je dôležité poznamenať, že do danej varny nepatríme podľa svojho zrodenia, ale podľa svojich schopností a inklinácií, ktoré vykazujeme – teda presne tak, ako uvádza samotná Bhagavad-Gíta. Bhagavad-Gíta rozhodne nepodporuje kastovný systém, ktorý poznáme z dnešnej Indie. Varnášramský systém môžeme v svojej podstate prirodzene vypozorovať v každej spoločnosti po celom svete.

Vykonávaním predpísaných povinností ľudia získavajú zbožný kredit, ale stále zostávajú zapletení v hmotnom svete, aj  keď môžu využívať výsledky svojej nabitej dobrej karmy. Tieto činnosti karmy sa ale môžu stať akarmou (jednanie bez karmy), pokiaľ si nebudeme chcieť privlastňovať výsledky svojich činností, ale použijeme ich pre uspokojenie Najvyššej Božskej Osobnosti. Takáto činnosť sa potom stáva bhakti-jógou.

 

Čo je bhakti-jóga?

Táto jóga je popisovaná ako najdôvernejšia cesta späť domov, späť k Bohu. Prirovnáva sa k výťahu, zatiaľ čo ostatné cesty sebarealizácie sú prirovnávané ku schodišťu.

Bhakti-jóga nepredstavuje nejakú nečinnosť. Bhakti-jógí vidí všetky svoje činnosti vo vzťahu s Najvyšším.

 

Čo je gjána-jóga?

Gjána-jóga sa zaoberá poznaním nás samotných, svetom okolo nás a tiež konečnou príčinou všetkého. Zahŕňa rozbor piatich nasledujúcich tém: 1. Íšvara (Boh), 2. Džívátmá (duša), 3. Kála (čas), 4. Karma (činnosti) a 5. Prakriti (príroda). Šrí Krišna vysvetľuje, že kála, prakriti, džívátmá a íšvara sú veční a iba karma je dočasná. Ten, kto je zapletený v sieti karmy (plodonosných činností), sa stále nachádza pod vplyvom kvalít hmotnej prírody (dobra, vášne a nevedomosti). Každá akcia, či už dobrá alebo zlá, prináša reakciu. Z tohoto reťazca akcií a reakcií sa môžeme oslobodiť iba duchovnými činnosťami (bhakti-jógou).

Ardžuna ale stále ostáva zmätený a nevie, či má jednať (venovať sa karme), alebo sa zaoberať rozvojom poznania (gjánou, ktorá sa mu javí ako nečinnosť). Krišna preto vysvetľuje, že činnosti je dôležité vykonávať s poznaním Jeho samotného, čo nakoniec privádza uchádzača k bhakti. Filozofia bez viery je čistá špekulácia a viera bez filozofie je len rituál. Krišna sa zmieňuje, že On je konečným cieľom všetkých transcendentalistov, ktorí Ho môžu dosiahnuť buď priamo procesom bhakti, alebo tým, že sa budú snažiť dosiahnuť bhakti cez karmu a gjánu.

 

Prečo Krišna hovorí o týchto alternatívach?

Aj keď Krišna vyzdvihuje nadradenosť procesu bhakti, veľkú časť Bhagavad-Gíty hovorí o gjáne a karme. Dokonca zmieňuje aj osemstupňový mystický proces aštánga-jógy, ktorého niektoré časti (hlavne ásana a pránájáma) sú dosť populárne aj v západnom svete. Mnoho ľudí nevidí prepojenie medzi týmito témami a často ich považujú za protichodné.

Krišna ale ponúka pre každú podmienenú živú bytosť podľa jej úrovne pokročilosti a inklinácie nejaký spôsob sebarealizácie. Nemieša sa do našej slobodnej vôle, ale ako najsúcitnejší priaznivec chce, aby sa všetci oslobodili z tohoto pominuteľného sveta plného útrap zrodenia, chorôb, staroby a smrti a vrátili sa do večného, blaženého duchovného sveta.

Pre toho, kto je pripútaný k činnostiam, Krišna ponúka proces karma-jógy, pre intelektuálne zameraných hľadačov vysvetľuje proces gjány a pre mystikov aštánga-jógu. Bhagavad-Gíta hovorí presne k úrovni, na ktorej sa záujemca o duchovný život nachádza, a postupne ho prirodzene pozdvihuje k úrovni bhakti-jógy.

 

Genealógia Bhagavad-Gíty

 

Bhagavad-gītā (preklad a výklad: Śrīla Prabhupāda): Kapitola 4, verš 1: 

 

śrī-bhagavān uvāca

imaṁ vivasvate yogaṁ

proktavān aham avyayam

vivasvān manave prāha

manur ikṣvākave ‘bravīt

 

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: Vyjavil som túto nehynúcu vedu o yoge bohu Slnka Vivasvānovi a Vivasvān ju zveril Manuovi, otcovi ľudského pokolenia, ktorý ju potom predniesol Ikṣvākuovi.

 

VÝZNAM: Tu vidíme, že história Bhagavad-gíty má svoj počiatok v dávnej dobe, keď bola Bhagavad-gítá prednesená kráľom všetkých planét, počnúc vládcom Slnka. Hlavnou úlohou všetkých kráľov je chrániť obyvateľstvo, a preto musia panovníci porozumieť náuke Bhagavad-gíty, aby mohli ľudu vládnuť a ochraňovať ho pred zajatím hmotnej žiadostivosti. Ľudský život je určený na rozvíjanie duchovného poznania o našom večnom vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti a vodcovia všetkých štátov a planét sú povinní odovzdať toto učenie svojím občanom v podobe vzdelania, kultúry a oddanosti. Inými slovami, je v ich rukách šíriť vedu o vedomí Krišnu, aby ľudia mohli využiť výhody tejto veľkej náuky a dosiahli úspech využitím príležitosti, ktorú ľudský život ponúka.

V súčasnej dobe je boh Slnka známy ako Vivasván, kráľ Slnka, v ktorom majú svoj pôvod všetky planéty slnečnej sústavy. V Śrī Brahma-saṁhite (5.52) Brahmā hovorí:

 

yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ

rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ

yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro

govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

 

„Uctievam Najvyššiu Božskú Osobnosť, Govindu (Kršnu), ktorý je pôvodnou osobou a na príkaz ktorého prijíma Slnko nesmiernu silu a žiaru. Slnko predstavuje Pánovo oko a na Jeho pokyn putuje po svojej obežnej dráhe.“

 

Slnko je kráľom všetkých planét a boh Slnka (Vivasván) vládne slnečnej planéte, ktorá ovláda všetky ostatné planéty v našej sústave dodávaním tepla a svetla. Otáča sa na príkaz Kršnových pokynov, pomocou jeho energie. Pán Kršna si Vivasvána vybral za Svojho prvého žiaka, aby porozumel vede Bhagavad-gítyBhagavad-gítá preto nie je zbierkou špekulácií pre bezvýznamných svetských učencov, ale autoritatívnou knihou poznania zostupujúceho už od nepamäti.

V Mahábhárate (Śánti-parva 348.51-52) je história Gíty načrtnutá takto:

 

tretā-yugādau ca tato

vivasvān manave dadau

manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ

sutāyekṣvākave dadau

 

kṣvākuṇā ca kathito

vyāpya lokān avasthitaḥ

 

„Na začiatku Tretá-yugy predniesol Vivasván túto vedu o vzťahu k Najvyššiemu otcovi ľudského pokolenia Manuovi. Manu ju potom odovzdal svojmu synovi Ikšvákuovi, kráľovi Zeme a praotcovi raghuovskej dynastie, v ktorej sa zjavil Śrí Rámacandra.“ Preto ľudstvo pozná Bhagavad-gítu už od dôb Mahárája Ikšvákua.“

 

Teraz žijeme vo veku, zvanom Kali-yuga, ktorý trvá 432 000 rokov a z ktorého už 5000 rokov uplynulo. Tomuto veku predchádzali Dvápara-yuga, trvajúca 864000 rokov, Treta-yuga (1 296 000 rokov) a Satya-yuga (1 728 000 rokov). Manu prijal poznanie Bhagavad-gíty na začiatku Treta-yugy a vyložil ju svojmu synovi a žiakovi Mahárájovi Ikšvákuovi, kráľovi Zeme, približne pred 2 165 000 rokmi (1 296 000 a 864 000 a 5000). Éra jedného Manua trvá približne 305 300 000 rokov, z ktorých 120 400 000 už uplynulo. Keďže Śrí Kršna predniesol Bhagavad-gítu Svojmu žiakovi, bohu Slnka Vivasvánovi, už pred Manuovým narodením, môžeme odhadnúť, že Bhagavad-gítá bola vyslovená minimálne pred 120 400 000 rokmi a v ľudskej spoločnosti je známa dva milióny rokov. Krišna ju znovu predniesol Arjunovi asi pred päťtisíc rokmi. To je hrubý náčrt dejín Bhagavad-gíty podľa nej samotnej a podľa jej hovorcu Śrí Kršnu. Vivasván bol zvolený, aby prijal túto múdrosť, pretože on je tiež kšatrijom, a je praotcom všetkých kšatrijov, ktorí sú potomkami boha Slnka, takzvaní súrya-vamśa kšatriyovia. (Viac o tejto dynastii v článku Mayovia a Védy). Bhagavad-gítá je rovnako autentická ako Védy, a keďže ju vyslovil samotný Pán, Najvyššia Božská Osobnosť, toto poznanie sa nazýva apaurušeya (nadľudské). Preto musíme ju aj Vedy prijať bez svetského tlmočenia. Svetskí polemici môžu špekulovať nad Gítou, ako sa im zachce, lenže potom to už nie je pôvodná Bhagavad-gítá. Bhagavad-gítu treba prijať takú, aká je, a to v učeníckej postupnosti—Śrí Kršna ju predniesol bohu Slnka, ten svojmu synovi Manuovi a on ju predložil Ikšvákuovi, a tak ďalej. Originálna postupnosť duchovných učiteľov pokračuje dodnes v podaní Śrílu Prabhupádu a Jeho žiakov.

 

Bhagavad-gītā: Kapitola 4, verš 2:

 

evaṁ paramparā-prāptam

imaṁ rājarṣayo viduḥ

sa kāleneha mahatā

yogo naṣṭaḥ parantapa

 

Takto bola táto najvyššia veda odovzdávaná postupnosťou duchovných učiteľov a takto ju prijali svätí králi. V priebehu času sa však postupnosť prerušila, a preto sa zdá, že pôvodná veda je stratená.

 

VÝZNAM: Z tohto veršu jasne vyplýva, že Bhagavad-gítá bola určená hlavne svätým kráľom, ktorí mali za povinnosť uplatňovať jej zásady v prospech svojich poddaných. Bhagavad-gítá nebola nikdy určená démonským ľuďom, ktorí k neprospechu všetkých ničia jej hodnotu a tlmočia ju všelijako podľa svojich vrtochov. Keď sa vďaka sebeckým a nesvedomitým komentátorom stratil jej pôvodný zmysel, vznikla potreba založiť novú postupnosť duchovných učiteľov. Pred 5000 rokmi Krišna zistil, že sa duchovná postupnosť prerušila, a preto povedal, že zámer Bhagavad-gíty sa zdá byť stratený. Dnes existuje veľa vydaní Bhagavad-gíty, no skoro žiadne nezodpovedá meradlám autorizovanej postupnosti. Existuje nespočetné množstvo interpretácií od rôznych svetských učencov, ale takmer nikto z nich neprijíma Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť napriek tomu, že s Krišnovými slovami dobre obchodujú. To je démonské, lebo démoni neveria v Boha, iba zneužívajú Jeho majetok. Preto je veľmi potrebné vydať Bhagavad-gítu, ktorá by bola v súlade so zásadami postupnosti duchovných učiteľov, a my sa teraz snažíme tejto potrebe vyhovieť. Bhagavad-gítá—prijatá taká, aká je—je veľkým darom pre ľudstvo. Keď ju však niekto prijíma ako zbierku filozofických špekulácií, iba zbytočne stráca čas.

 

Bhagavad-gītā: Kapitola 4, verš 3:

 

sa evāyaṁ mayā te ‘dya

yogaḥ proktaḥ purātanaḥ

bhakto ‘si me sakhā ceti

rahasyaṁ hy etad uttamam

 

Tú istú starodávnu vedu o vzťahu k Najvyššiemu ti teraz vyjavujem Ja, lebo si nielen Mojím oddaným, ale i priateľom, a preto môžeš porozumieť jej transcendentálnemu tajomstvu.

 

VÝZNAM: Sú dva druhy ľudí – oddaní a démoni. Šrí Krišna si zvolil Arjunu za Svojho žiaka tejto náuky, lebo Arjuna mohol vďaka svojej oddanosti preniknúť do tajomstva poznania, ktoré mu chcel Krišna vyjaviť. Pre človeka s démonskou mentalitou to nie je možné. Existuje veľmi veľa vydaní Bhagavad-gíty. Niektoré z nich vysvetľujú oddaní a iné démoni. Komentáre oddaných sú pravé, zatiaľ čo výklady démonov sú bezcenné. Arjuna prijímal Šrí Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť a každý komentár k Bhagavad-gíte, ktorý sa riadi jeho príkladom, slúži k prospechu tohto veľkého učenia. Démoni neprijímajú Krišnu takého, aký je. Namiesto toho si o Ňom stále niečo vymýšľajú a zvádzajú obyčajných čitateľov z cesty Krišnových pokynov. Mali by sme si dať pozor na také nesprávne cesty. Oddaný by mal nasledovať žiacku postupnosť začínajúcu Arjunom a získať tak prospech z veľkej vedy Šrímad Bhagavad-gíty.

 

-> Online verzia Bhagavad-Gíty, Śrímad Bhagavatamu a i. <-

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

19 − twelve =