9 najväčších filozofov histórie odhaľuje tajomstvo šťastia

9 najväčších filozofov histórie odhaľuje tajomstvo šťastia


„Zo všetkých foriem opatrnosti, opatrnosť v láske je asi najfatálnejšia k skutočnému šťastiu.“ 

Bertrand Russell (1872-1970)

Nehodí sa to k charakteru niekoho ako Bertrand Russell, milovníka matematiky, vedy a logiky, zaplietať sa do niečoho tak diskutabilného ako je šťastie. Avšak jeho myšlienka, že šťastie sa dá nájsť v odovzdaní sa hlbokým pocitom lásky znie pravdivo – a súčasná veda sa zdá byť na jeho strane.


„Šťastie je pocit keď sila narastákeď je odpor prekonávaný!“ 

Friedrich Nietzsche (1844-1900)

Pre Nietzscheho, slávneho fúzatého nihilistu, je šťastie akýsi druh kontroly nad svojim okolím.

Nemecký filozof často písal o vplyvoch, ktoré môže mať moc (a nedostatok moci) na životné skúsenosti ľudí. Keď ľudia vytvárajú odpor, ich pôsobenie sa im vracia späť. Tento pocit seba samých sa potom môže premeniť na šťastie.


„Naučil som sa nachádzať šťastie obmedzovaním svojich túžob skôr, ako v snahe uspokojiť ich.“ 

John Stuart Mill (1806-1873)

John Stuart Mill bol titánom liberalizmu, možno jeho najdôležitejšou postavou v histórii. Šíril učenie slobody kdekoľvek mohol.

Keď išlo o šťastie, prijal múdrosť starých Grékov. Namiesto zaplavenia svojho života tovarom, Mill veril v utilitarizmus. Veril v užívanie vecí pre určitý účel, a ak nemali žiadny účel, vypudil ich zo svojho života. Paralely s touto filozofiou môžeme nájsť aj vo Védach. Viac sa dočítate v článku – 4 regulácie.

 

„Tajomstvo šťastia, ako vidíš, nie je v tom, že hľadáš viac, ale v rozvíjaní schopnosti užívať si menej.“ 

Sokrates (470/469 pr.Kr. – 369 pr. Kr.)


Pre Sokrata, jedného z najväčších starovekých mysliteľov, šťastie nepochádza z vonkajších odmien alebo ocenení. Pochádza z vlastného vnútorného úspechu, ktorý si ľudia kladú na seba.

Obmedzovaním našich potrieb sa môžeme naučiť ceniť si jednoduchšie potešenia a začať hľadať šťastie na duchovnej úrovni.

 

„Čím viac človek medituje o dobrých myšlienkach, tým lepší bude jeho svet a svet vo všeobecnosti.“

Konfucius (551 pr.Kr. – 479 pr.Kr.)

Konfuciov sentiment o šťastí sa ozval naprieč históriou v knihách ako „Sila pozitívneho myslenia“ a nedávnom výskume v kognitívnej behaviorálnej terapii, ktorá sa snaží pomôcť ľuďom vidieť spojenia medzi ich myšlienkami, pocitmi a správaním.

Podľa konfuciánskeho zmýšľania je šťastie seba-naplňujúce proroctvo, ktoré sa stupňuje, čím viac dôvodov nachádzame pre jeho existenciu.

 

„Najväčšie požehnania ľudstva ležia v nás a sú v našom dosahu. Múdry muž je spokojný s tým čo má, nech je to čokoľvek, bez priania aby mal – to čo nemá.“

Seneca (4. pr.Kr. – 65 )

Milovaní súčasnými filozofickými nerdami, ako je investor Nassim Taleb a marketingový mág Ryan Holiday, stoický filozof pevne veril tomu, čo by teraz psychológovia nazvali „miestom kontroly“.

Pre niektorých ľudí toto miesto existuje externe. Majú pocit, že vonkajšie sily vedú ich činy. Pre iných (v Senecovej mysli, tých šťastných), to miesto existuje vo vnútri.

 

„Ak ste v depresii, žijete v minulosti. Ak máte úzkosť, žijete v budúcnosti. Ak ste v mieri, žijete v prítomnosti.“

Lao Tzu (531 pr. Kr.)

Prekladaný jednoducho ako „starý muž“, nikto si vskutku nie je istý, kto Lao Tzu naozaj bol . Ale múdrosť tejto osoby o živote v prítomnom okamihu transcendovala tisícročia.

Aj dnešní psychológovia vyzdvihujú tieto benefity.

Niektoré výskumy naznačujú, že ľudia popisujú najväčšie šťastie, keď sa zaoberajú tým, čo si vyžaduje plnú a prítomnú pozornosť.

 

„Život nie je problém, ktorý treba vyriešiť, ale realita, ktorú treba zažiť.“

Soren Kierkegaard (1813-1855)

Predtým, než sa objavil hviezdny twitterový účet Kim Kierkegaardashian, bol tu dánsky filozof, ktorý ho inšpiroval.

Kierkegaard si myslel, že šťastie pochádza z bytia v prítomnom okamihu a užívania si „jazdy“. Ako náhle prestaneme meniť naše okolnosti na problémy a začneme o nich premýšľať ako o skúsenostiach, môžeme z nich získať uspokojenie.

 

„Šťastie je ako motýľ; čím viac ho naháňaš, tým viac sa ti vyhýba, ale keď obrátiš svoju pozornosť k iným veciam, priletí a jemne usadne na tvoje rameno.“

Herny David Thoreau (1817-1862)

Možno nie je prekvapením, že autor moderného transcendentalizmu a obhajca občianskej neposlušnosti prijal pasívny prístup k šťastiu.

Ako podrobne opísal v knihe „Walden“, Thoreau uprednostňoval prelomenie konvencie. Vyhýbal sa zvyku a hľadal väčší, kozmickejší pocit šťastia.

Táto myšlienka sa pekne prispôsobuje posolstvu ostatných mysliteľov, o žití v tomto prítomnom momente.

 

„Krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.“

Šrí Krišna (3228 BC – 3102 BC)

Všetci chceme byť neustále šťastní. Ako to ale dosiahnuť? Pán Krišna v Bhagavad-Gíte učí, že myseľ a zmysly nie je možné nikdy trvalo uspokojiť, a teda akákoľvek snaha o získanie šťastia cez toto materiálne telo je v konečnom dôsledku len stratou času. Stotožňovaním sa s týmto telom z hmoty sa stále viac zaplietame do ilúzie – maye.

Védy učia, že skutočné šťastie sa dá nájsť len na duchovnej úrovni.

Viac sa dočítate v našej krátkej online brožúrke.

 

BONUS:

 

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

90686