Odpoveď:
Chapem co myslis a suhlasim, len podciarkujem tu uroven kvality. Samozrejme, nie je az taky problem cely den / tyzden / mesiac / zivot, sa silit a mechanicky vykonavat externe cinnosti, ktore pripominaju oddanu sluzbu, ale bhakti to nebude. O com je take chantovanie, ked ti vychadza len z pier a nie zo srdca, a vojde zas len do ucha a vyjde druhym, namiesto toho, aby vyzivovalo ten vztah s Krisnom? Rovnako je to s kazdou inou cinnostou, sravanam, kirtanam, smaranam… Je lepsie chantovat denne 1 kolo ale naozaj sustredene a vedome, ako odrepotat 16. A este lepsie je robit to naozaj s chutou a emociami, a nemusis to ani ratat. Ja napriklad hram na harmoniu, a dokazem robit Krisnovi kirtan aj dve hodiny len tak sam, a bavi ma to, lebo sa fixujem na to (pri tom si pomaham tymto www.japa.reinkarnacia.sk). Potom automaticky a v podstate instantne citis tu reciprocitu od Krisnu, a vysledkom je, ze sa ti chut dalej zvysuje. Potom mas prirodzene napriklad poobede chut vyjst zas s japou von a pridat dalsie kola, vecer si citat hodinu SB a pod. Prirodzene ta bavi sirit to a kazat… To je ten rozdiel medzi zivym duchovnom a mrtvymi doktrinami, kde to sice vyzera navonok ako zamestnanie v bhakti, ale je to len odraz, obzvlast s priestupkami.Takze, ano, treba sa snazit v prvom rade o kvalitu, a kvantita pride sama. Nie ze budes nasilu tlacit kvantitu co najviac co najviac, a cakat, ze narastie kvalita, lebo tak to nefunguje. To moze trvat aj desiatky zivotov, ked vobec.A k tej mysli este, o tom presne hovori ten vers zo SB, je tam vsetko jasne. Chce to inteligenciu a prax vediet, kolko si mozes k svojej mysli dovolit. Ked chces mat svaly a posilovat, tiez nechodis do posilky kazdy den a nenakladas si, lebo sa stane jednoducho to, ze dostanes taku svalovicu, ze potom tyzden nevstanes z postele. Rovnako aj mysel sa da brat ako jemnohmotny sval, a ked to prezenies, a prepalis sa, tak potom ked toho uz bude prilis, tak nebudes Krisna vedomie riesit kludne aj pol roka, alebo aj roky alebo uz vobec. Takych pripadov je dost. Je dolezite mat zdravu introspekciu, idealne dennodenne, kde si sam budes klast otazku, ci mozes spravit nieco viac, alebo uz by to bolo cez ciaru, a vidiet aj svoj vlastny pripadny alibizmus, ci to nie je len vyhovorka. Ale ked vidis, ze sa to postupne zlepsuje, ako aj kvalita aj kvantita, tak vies, ze si na dobrej ceste a nemusis sa v principe nejak extra nasilu ponahlat, lebo sa ti moze stat aj to, ze preskocis niektore veci, ku ktorym sa budes musiet zas vratit. Napriklad tzv. brahmacarini po 15 rokoch v chrame vyjdu von a idu si najst frajerku a pokracuju v mentalnom vyvoji tam, kde skoncili ked sa pridali do Iskconu. Su teda socialne a mentalne na urovni deti, akurat s komplexami, traumamy a nepochopeniami, ktore si z tzv. „bhakti vycviku“ odniesli. Toto nema nic s duchovnom, je to nasilie.
