Odpoveď:
Nie je to otazka chuti. Vysvetlim. Je to otazka chcenia, slobodnej vole, celkoveho smerovania, ktorym chces ist. Ked to myslis vazne a robis to vedome, chut je vedlajsi efekt. Nie je možné, aby si v tom nemal chut, ked to robis tak ako sa to ma robit. Robit to nasilu, bez chuti, znamena len jedno, a to, ze to robit nechces, alebo to robit nevieš. V tom pripade je lepšie nerobit to, ako by si mal len predstierať, ze to robis. Bhakti je vnútorný proces, klucova je motivácia. Krisnovi nejde o to co robíš, ani ako to robis, ani kolko toho robis, ale o samotny fakt, ze to úprimne a vedome bez postrannych zmyslov robíš iba pre Neho. Ked to spĺňaš a si tam teda srdcom a tuzbou, automaticky ako vedlajsi efekt hned pocitis chut, bude to kvalitne a sustredene.Mnoho kostolnikov si mysli a mylne to aj ucia, ze vysledkom neuprimnej japy bude uprimna, vysledkom nesustredenej bude sustredena a pod. Tak to ale nie je, aj ked da sa to nejaku dobu mechanicky silit. Potom ale vidis, ze vacsina chantuje maximálne 16 kol, nie minimálne. Ked niekto nesmeruje k 32,64 atd. az k neustalemu kirtanu (tam spadá okrem japy aj sankirtan, kazanie, atd.), tak to znaci, ze je stale len na úrovni ritualistickeho náboženstvá (dharmy), ktoremu sa mame vyhybat. Sarva dharman parityajya. Inak budes cely zivot a zivot za životom len "veriaci". Tu sa o nejakej oddanosti alebo vaisnavizme nedá hovorit.Ked je ale tvoj motiv od začiatku úprimný, Krisna v podobe Paramatmy ti da inteligenciu (a zivotne skusky), aby si zacal robit skutočný bhajan a tym spôsobom ten vztah s Nim rozvijal prirodzene a zdravo. Tento vyvoj sa neda zaskatulkovat do ziadneho mechanickeho procesu, pravidiel ani institucie, rovnako ako sa neda vztah dvoch ludi riadiť pouckami.Takze, správne sluzenie ti dodava chut viac a správnejšie sluzit. Na začiatku je ale vzdy tvoja tuzba, co vlastne SKUTOCNE chces. Je rozdiel naozaj chciet A presviedcat sam seba, ze chcem, ale robit všetko okolo toho, len aby som sa nemusel skutočne odovzdat.