Odpoveď:
Si cast, a cast ma sluzit Celku, potom bude spokojna. Ja som Miso, a moj prst pomaha Misovi, aby sa Miso napil vody…Spolupracuje s inymi prstami, perami, jazykom, hltanom, atd..a voda a dostane do zaludka, Miso je uspokojeny, a zo zaludka je distribuovana jednotlivym castiam, a tie su spokojne. Inymi slovami, cast kona tak, ze chape, ze konecny a zvrchovany prijemca je Miso, a nie samotny prst…Potom je v konecnom dosledku o prst postarane a je spokojny, a citi sa v sulade s Celkom, a svojim sposobom je kvalitativne Miso aj ten prst (aj ked nie kvantitativne).
Pokial sa ale prst bude povazovat za konecneho uzivatela a prijemcu, tak sa povysuje nad celok, a oddeli sa od Celku, a bude sa snazit namacat do vody, a nespocetne pokusy o ziskanie uspokojenia, vzdy zlyhaju. Nakoniec ten prst zhnije, lebo je oddeleny od Celku. To iste sa tu deje nam, v tychto hmotnych telach…aj ked nie sme hmotnej povahy, ale duchovnej. Hmotnou energiou si obaleny ako dusa preto, lebo si si chcel uzivat nezavisle, a vyvinul si zavistivu mentalitu voci celku… Ono, pokial je to v tele, vola sa to rakovina (funguje na obdobnom egoistickom principe). A kedze Boh v duchovnom svete netoleruje rakovinu, tak vytvoril nizsiu hmotnu energiu s hmotnymi vesmirmi, kde sa Jeho jednotlive ciastocky (duse) mozu realizovat v svojom pokuse napodobnovat Ho, aby nakoniec po mnohych zivotoch a sklamaniach zistili, ze to mozne nie je, a zacali hladat cestu spat 🙂