Rámájana (v sanskrite रामायण, Rāmāyaṇa; v preklade „Príbeh Rámovho života“ či „Rámovo Putovanie“) je staroveký indický epos – jeden z najobšírnejších a najstarších na svete, za ktorého autora je považovaný legendárny mudrc Válmíki.
Tvorí dôležitú časť hinduistického kánonu smriti, spoločne s Mahábháratou je jedným z najvýznamnejších diel indickej epickej a duchovnej literatúry.
Hlavným hrdinom eposu je princ Ráma, prvorodený syn kóšálského kráľa Dašarathu. Ráma bol následkom dvorných intríg odsúdený k štrnástim rokom vyhnanstva v lese, do ktorého sa uchýlil aj so svojou manželkou Sítou a bratom Lákšmanom.
Vlády sa medzitým chopil jeho ďalší brat Bhárata. Jedného dňa bola Síta unesená Rávanom, kráľom rákšasov, na jeho ostrov Lanku. Ráma ju však s pomocou opičieho ľudu v čele s kráľom Sugrívom a jeho verným druhom Hanumánom získal späť. Pri dobývaní Lanky zahynul Rávana, jeho synovia, bratia aj rada ďalších významných rákšasov. Ráma sa potom vrátil so Sítou späť do Ajódhje, kde se stal kráľom a spravodlivo vládol po mnoho storočí. Epos se skladá z 24 000 dvoj-veršov a zahŕňa 7 častí zvaných kándy.
