Meditačné techniky : Pranayama

Pranayama je jeden zo stupňov osemstupňovej  Astanga-yogy, ktorá zahŕňa rôzne fázy (yama, niyama, ásana, pránáyáma, pratyáhára, dháraná, dhyána  atď.)

Často je považovaná iba za dychové cvičenie, ale tento pohľad nie je celkom správny, podobne ako aj názor na ostatné praktiky jógy, ktoré zneužívajú rôzni neautorizovaní „gurus“, komerčné jógové centrá a pod. Každá časť jógy má totiž okrem fyzickej stránky aj jemnohmotný efekt na ľudské vedomie, a neovplyvňuje teda iba fyzickú stránku toho, kto ju vykonáva, ale človeka ako celok.

Vieme, že dýchanie je jeden zo základných procesov na udržanie života. Málokedy sa vôbec zamýšľame nad procesom dýchania ako takým, keďže sa deje automaticky bez nejakej vedomej pozornosti, a ani nevieme, že väčšina z nás dýcha nesprávne. Ale keď je dýchanie prirodzený spontánny proces nášho hmotného tela, ako je teda možné, že by sme to robili nesprávne?

Odpoveď je, že vďaka opakovanému dýchaniu v nesprávnych rytmoch a modeloch dýchania, sa naše pľúcne svaly stali ochabnutými a neefektívnymi.

Život a dych sú bytostne prepojené. Bežný človek dokáže žiť vyše mesiaca bez jedla, pár dní bez vody, ale ako dlho dokážete žiť bez vzduchu a dýchania? Pravdepodobne len pár minút.

Vo védskom diele Hatha-yoga Pradipika, je spomenuté, že život je doba medzi nádychmi. Ten, kto dýcha len polovične, ako keby polovične aj žil. Ten, kto dýcha správne, dosahuje kontrolu nad celým bytím. Vo Védach je spomenuté, že každá duša v konkrétnom hmotnom tele má vopred stanovený počet nádychov a výdychov do svojej smrti. Keď človek dýcha pomaly, bude žiť dlhšie, a keď dýcha rýchlo, premrhá svoj počet nádychov, a tým sa jeho dĺžka života skráti.

Aj keby ste neprijímali túto ideu, je v nej veľká pravda. Model rýchleho dýchania značí vysoký tlak, strach, obavy, ktoré vedú k zlému zdravotnému stavu, psychickej nepohode, a teda aj ku kratšiemu životu. Na druhej strane, model pomalého dýchania je spojený s kľudom a mierom, ktoré vedú k dlhovekosti.

Plytké dýchanie spojené s rýchlym dýchaním má na naše životy veľa nežiadúcich následkov. Plytké dýchanie dovoľuje baktériám, aby sa usadili v nižších partiách našich pľúc, pretože sa tam nedostáva dostatok vzduchu, a vzduch, ktorý tam už bol, sa tam zadržiava. Jednou z funkcií dýchania je masírovať brušné orgány cez bránicu, ktorá udržiava brušné vnútorné orgány ako žalúdok, pečeň, atď. v dobrej kondícii. Plytké dýchanie nepodporuje tento proces dostatočne, čo vedie k rôznym poruchám týchto orgánov.

Plytké dýchanie vedie k nedostatku kyslíku v krvi, čo spôsobuje rôzne funkčné nedostatky, poruchy v nervovom systéme, keďže jeho funkčnosť je odvodená od dobre vyživených nervov, ktoré potrebujú dostatok kyslíku.

Časťou jógovej praxe je aj náprava týchto modelov dýchania, ktoré nás môžu priblížiť k zdokonaleniu a sebarealizácii. 

Slovo Pranayama je zložené z dvoch sanskritských slov „Prana“ – životná sila, a „Ayama“ – expanzia, rozpínanie. Vedie teda k expanzii, rozšíreniu pohybu životných síl v našom tele. Prána je jemnohmotná energia, ktorá je prítomná všade okolo nás a ktorá tvorí základ univerza. Každá živá a neživá hmota a každý typ energie je manifestáciou Prány.  Je úzko spätá s dychom a kyslíkom, ale existuje hlavne v svojej jemnohmotnej podobe. Pranayama pomáha regulovať tok Prány v jemnohmotných „nádis“ – energetické kanáliky v tele, a teda pomáha udržiavať perfektný stav ľudskej pozornosti prostredníctvom mysle. Cieľom jógového procesu je pochopiť náš večný duchovný vzťah s Celkom, s Najvyššou Božskou Osobou, a bez fixovanej koncentrácie a ovládnutej mysle to nie je možné docieliť.

 

„Tak ako loď na vode odveje silný vietor, tak i jeden z neovládnutých zmyslov, na ktorý sa sústredila myseľ, môže odniesť rozum človeka.“

Bhagavad-Gíta 2.67

 

„Ti, kteří pomocí ovládání dechu ovládli svoji mysl a smysly, a stali se tak zkušenými, pokročilými mystiky, nikde v tomto hmotném světě neprohrávají. Je to proto, že svou dokonalostí v yoze získali tvoji milost.“

Śrímad-Bhagavatam 3.14.7

 

Praktikovanie Pranayamy poskytuje také techniky, ktoré vedia aktivovať a regulovať životnú silu a ľudské vedomie sa vie vymaniť zo starých vzorcov, a ustáliť svoju myseľ na dosahovanie duchovných cieľov.

V Bhagavad-Gíte je spomenutá Pranayama ako doplnková technika, ktorá nám môže pomôcť na našej ceste.

 

„Sú aj takí, ktorí sa oddávajú kontrole dýchania a obetujú výdych vdychu a vdych výdychu, aby tak napokon úplne zastavili dýchanie a zotrvali vo vnútornom tranze. A iní obmedzujú potravu a obetujú samotný výdych ako obeť.“

Bhagavad-Gíta 4.29


Komentár k veršu od Śrílu Prabhupádu:

„Tento spôsob yogy, ktorého cieľom je ovládnutie dychu, sa volá pránáyáma a spočiatku sa robí v hatha-yoge v rôznych polohách tela. Všetky tieto yogové cvičenia sa používajú na ovládanie zmyslov a pre pokrok na ceste k duchovnej realizácii. Vďaka nim dokáže človek ovládať vzduchové prúdy v tele tak, že obráti ich smer prúdenia. Napríklad apána prúdi dole a vzduch prána hore. Pránáyáma-yogín cvičí dýchanie v opačnom smere, kým sa prúdy vzduchu neutralizujú do stavu rovnováhy—púraka. Obetovanie výdychu v nádychu sa nazýva recaka. Keď sa prúdenie celkom zastaví, nazýva sa to kumbhaka-yoga. Vykonávaním kumbhaka-yogy si yogín  predlžuje život o mnoho rokov, aby dosiahol dokonalosť duchovnej realizácie. Inteligentný yogín sa snaží dosiahnuť dokonalosť v jednom živote a nečaká na ďalší.“

Človek vedomý si Krišnu sa však automaticky stáva pánom svojich zmyslov, pretože sa neprestajne odovzdáva láskyplnej transcendentálnej službe Pánovi (bhakti-yoga). Keďže jeho zmysly sú vždy zamestnané v službe Krišnovi, nemajú možnosť zaoberať sa niečím iným. Takže oddaný sa na konci života prirodzene premiestni do duchovného sveta, do Krišnovej spoločnosti, a preto sa nesnaží predĺžiť si život. Okamžite sa dostane na úroveň vyslobodenia, ako sa hovorí v Bhagavad-gíte (14.26):

mám ca yo ‘vyabhicárena  

bhakti-yogena sevatesa gunán

samatítyaitán  brahma-bhúyáya kalpate

„Človek, ktorý s čistou oddanosťou slúži Pánovi, transcenduje kvality hmotnej prírody a ihneď sa povznesie na duchovnú úroveň.“ Oddaný koná už od začiatku na transcendentálnej úrovni a s týmto vedomím si plní predpísané povinnosti. Preto si nevytvára žiadnu karmu a nakoniec nepochybne vstúpi do Krišnovho sídla.

V tomto verši sa tiež píše o dôležitosti obmedzovania potravy, ktoré prebieha automaticky, keď človek prijíma iba Krišna-prasádam, posvätné jedlo, ktoré bolo obetované Krišnovi. Obmedzenie jedenia pomáha pri ovládaní zmyslov. Ak človek neovláda svoje zmysly, nemá možnosť dostať sa z hmotného zapletenia.“

 

Ďalší verš, ktorý poukazuje na aspekt Pranayamy:

„Keď sa transcendentalista, túžiaci po vyslobodení, odpúta od vonkajších zmyslových predmetov, keď uprie pohľad medzi obočie, zastaví prúdenie vdychov a výdychov v nosných dierkach a ovládne tak zmysly, myseľ a inteligenciu, zbaví sa túžob, strachu a hnevu. Kto sa vždy nachádza v tomto stave, je zaiste vyslobodený.“ 

Bhagavad-Gíta 5.27-28

 

Śríla Prabhupáda : „Podrobné vysvetlenie tejto yogy nájdeme v šiestej kapitole Gíty. Piata kapitola podáva len predbežné vysvetlenie. Odvrátiť zmysly od zmyslových predmetov, ako sú napríklad zvuk, dotyk, tvar, chuť a vôňa, možno pomocou pratyáháry; potom môže človek uprieť pohľad medzi obočie a s privretými očami sa sústrediť na špičku nosa. Neodporúča sa zavrieť oči úplne, lebo človek môže zaspať. Naopak, ak má oči celkom otvorené, hrozí mu nebezpečenstvo, že ho budú priťahovať zmyslové predmety. Dýchanie sa zastaví v nosných dierkach neutralizovaním stúpajúceho a zostupujúceho vzduchu v tele. Tento systém yogy učí, ako ovládať zmysly a odvracať ich od hmotných predmetov, ako sa zbaviť strachu a hnevu a pripraviť sa na vyslobodenie na úrovni Najvyššieho. Pomáha tiež pri prebudení duchovného vedomia a umožňuje človeku, aby v tomto transcendentálnom stave mohol vnímať prítomnosť Nadduše.“

2 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


  1. Jany

    rýchlenie dýchanie pri vykonávaní športu ktrý vás naplňuje, zabúdate na oklité problémy je podľa vás zlé?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

seventeen − 3 =