Śríla Prabhupáda

Šrí Šrímad Abhaj Caranáravinda Bhaktivédanta Swami Prabhupáda prišiel na tento svet 1. septembra 1896 v Kalkate, v Indii. Svojho duchovného učiteľa, Šrílu Bhaktisiddhantu Sarasvatího Gósvamiho, stretol prvýkrát v Kalkate v roku 1922. Bhaktisiddhanta Sarasvati, ktorý je významným predstaviteľom filozofie oddanosti a zakladateľom šesťdesiatich-štyroch védskych centier (Gaudija Math), si vzdelaného mladého muža obľúbil a presvedčil ho, aby svoj život zasvätil rozširovaniu védskeho poznania.

Šríla Prabhupáda sa stal jeho žiakom a o jedenásť rokov neskôr bol v Allahabáde obradne zasvätený. Už pri ich prvom stretnutí v roku 1922 požiadal Šríla Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakur svojho budúceho žiaka Šrílu Prabhupádu, aby šíril védsku múdrosť v angličtine. V nasledujúcich rokoch napísal Šríla Prabhupáda komentár k Bhagavad-gíte, podporoval Gaudija Math a v roku 1944 začal bez pomoci vydávať anglicky písaný štrnásťdenník “Návrat k Bohu” (Back to Godhead). Sám ho editoval, prepisoval rukopisy, obstarával korektúry a dokonca aj osobne rozdával jednotlivé čísla. Tento časopis vydávajú naďalej jeho žiaci po celom svete v rôznych jazykoch.

V roku 1947 odmenila Gaudija-vaišnavská spoločnosť Šrílu Prabhupádu za jeho filozofickú učenosť a oddanosť titulom “Bhaktivédanta”. Roku 1950, vo veku päťdesiatichštyroch rokov, Šríla Prabhupáda zanechal rodinný života a odišiel do ústrania, aby mohol venovať viac času štúdiu a písaniu. Odišiel do posvätného mesta Vrindávanu, kde žil v skromných podmienkach v historickom chráme Rádha-Damódara. Tu sa niekoľko rokov venoval hlbokému štúdiu a písaniu. V roku 1959 vstúpil do stavu sannjása. V chráme Rádha-Damódara začal pracovať na svojom životnom diele, mnohozväzkovom preklade a výklade osemnásť tisíc veršov Šrímad-Bhagavatamu (Bhagavata Purány). Tu taktiež napísal knižku “Snadná cesta na jiné planety”. V roku 1965, po vydaní prvých troch zväzkov Šrímad-Bhagavatamu, odišiel na lodi do New Yorku. Bol prakticky bez peňazí, ale veril v úspech posolstva svojho duchovného učiteľa. V deň, keď pristál v Amerike a videl šedivú hmlu nad vrcholkami mrakodrapov, si do denníku zapísal:

“Môj milý Krišna, som si istý, že keď tento transcendentálny odkaz prenikne do ich sŕdc, určite sa rozradostnia a vyslobodia sa zo všetkých nepríjemných životných situácií.”

Mal šesťdesiatdeväť rokov, bol sám a nemal prakticky žiadne hmotné zázemie. Jeho bohatstvom bolo duchovné poznanie a oddanosť, ktoré boli zdrojom jeho nevyčerpateľnej sily a inšpirácie. Harvey Cox, spisovateľ a teológ z harvardskéj univerzity, o ňom napísal: “Vo veľmi pokročilom veku, kedy väčšina ľudí už len odpočíva na vavrínoch, sa vydal splniť prianie svojho duchovného učiteľa a odišiel na náročnú cestu do Ameriky. Šríla Prabhupáda je samozrejme jedným z tisícov učiteľov, ale zároveň je výnimočný, je jedným z tisícov, možno jedným z milióna.” V roku 1966 Šríla Prabhupáda založil Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Kršnu (International Society for Krishna Consciousness, ISKCON), čo je oficiálny názov hnutia Haré Krišna. Keď Šríla Prabhupáda prišiel do Anglicka, stal sa hosťom Johna Lennona, pretože oddaní ešte dokončovali práce na londýnskom chráme neďaleko Britského múzea.

V následujúcich rokoch sa k nemu pripojili desiatky tisíc nasledovníkov, založil viac než sto chrámov a ášramov a vydal veľa kníh. Jeho úspech je zvláštny tým, že dokázal preniesť starovekú indickú duchovnú kultúru do západného sveta dvadsiateho storočia.

V roku 1968 poslal Šríla Prabhupáda tri manželské páry, aby priviezli vedomie Krišnu do Anglicka. Najprv sa o nich starali hinduistické rodiny, ktoré si vážili ich poslanie, ale skoro prenikli do podvedomia obyvateľov Londýna svojím spievaním na Oxford Street. V novinách sa začali objavovať články: “Haré Krišna znie Londýnom” a Mahá-mantra si získala popularitu. Člen skupiny The Beatles George Harrison, ktorý poznal Šrílu Prabhupádu a mahá-mantru už pred príjazdom oddaných do Anglicka, zariadil nahratie a vydanie LP platne u gramofónovej spoločnosti Apple Records a Haré Krišna mantra sa stala hitom v niekoľko krajinách.

V novembri 1969 bol chrám slávnostne otvorený – bol to prvý chrám Rádhy a Krišnu v Európe. Hnutie silnelo. George Harrison daroval Šrílovi Prabhupádovi nádhernú vidiecku (dedinskú) usadlosť, ktorá sa teraz nazýva Bhaktivédanta Manor a je hlavným strediskom hnutia Haré Krišna v Anglicku. Veľa nových oddaných Krišnu sa začalo objavovať vo všetkých svetových veľkomestách pri verejnom spievaní a šírení Prabhupádových kníh.

Vo všetkých častiach sveta začali organizovať prednášky a festivaly a rozdávať milióny porcií lahodného jedla obetovaného Krišnovi, alebo “prasádam”. ISKCON tak iste ovplyvnil životy stoviek tisícov ľudí. A. L. Basham, jeden z popredných odborníkov v oblasti indických dejín a kultúry, napísal: “Hnutie Haré Krišna vyrástlo takmer z ničoho počas necelých dvadsiatich rokov a teraz je známe na celom Západe. To je dôležitá udalosť v dejinách západného sveta.” Aj napriek svojmu pokročilému veku usporiadal Šríla Prabhupáda veľa kazateľských ciest, ktoré ho zaviedli do šiestich svetadielov, a behom dvanástich rokov štrnásť krát obišiel zemeguľu. Navzdory namáhavému programu nikdy neprestal písať. Jeho spisy tvoria celú knižnicu védskej filozofie, náboženstva, literatúry a kultúry. Šríla Prabhupáda inšpiroval svojich žiakov, aby zakladali poľnohospodárske farmy po celom svete a vytvárali spoločenstvá podľa védskych zásad.

Taktiež si prial zaviesť do škôl védsky systém základného a stredného vzdelania a v roku 1978 už bolo založených viac než desať takých škôl v rôznych častiach sveta. Šríla Prabhupáda dal taktiež podnet k výstavbe rozsiahleho medzinárodného strediska v Šrídhám Majapúre v západnom Bengálsku v Indii, kde je plánovaná výstavba mesta, ktoré sa bude zakladať na védskych duchovných hodnotách. Podobnými projektami sú Medzinárodný dom pre hostí a Krišna-Balarám Mandir vo Vrindávane. Sú to strediská, kde ľudia z celého sveta majú možnosť získať bezprostredné poznatky o vaišnavskej kultúre. Najvýznamnejším prínosom Šrílu Prabhupádu sú však jeho knihy. Ich vierohodnosť, hĺbka a jasnosť je vysoko oceňovaná akademickými kruhmi a na mnohých stredných a vysokých školách sa používajú ako učebnice. Garry Gelade, profesor na filozofickej fakulte univerzity v Oxforde, o nich napísal: “Tieto knihy si ľudia musia vážiť. Zapôsobia na každého, kto ich bude čítať s otvorenou mysľou, bez ohľadu na jeho vieru či filozofické zameranie.” Dr. Larry Shinn, dekan fakulty vedy a umenia na Bucknellovéj univerzite, napísal: “Prabhupádova osobná zbožnosť mu dáva skutočnú autoritu.”

Preukazoval dokonalú znalosť písiem a neobvyklú hĺbku realizácie. Dal nám výnimočný príklad, pretože skutočne žil tým, čo učil. Jeho knihy už boli preložené do viac ako päťdesiatich jazykov. V roku 1972 bolo pre vydávanie kníh Šrílu Prabhupádu založené nakladateľstvo The Bhaktivedanta Book Trust (BBT), ktoré je dnes najväčším nakladateľstvom kníh z oblasti indického náboženstva a filozofie. Až do svojho odchodu z tohoto hmotného sveta (14.11.1977) Šríla Prabhupáda osobne dohliadal na rast spoločnosti, ktorá sa rozvinula v celosvetové hnutie s viac ako sto ášramami, školami, chrámami, vedeckými ústavmi a poľnohospodárskymi usadlosťami. V češtine vyšla biografia Šrílu Prabhupádu pod názvom Prabhupáda, život čistého oddaného, ktorú napísal jeden z jeho najbližších žiakov, Satsvarup dás Góswami.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

12 − 10 =