Existujú štyri úrovne učenia sa založené na našej inteligencii.
Úroveň 1: „Učí sa načúvaním.“
Každý vie, že riadenie automobilu pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky je nebezpečné a zakázané. Vieme, že keď užijeme omamné látky, zmysly, myseľ a inteligencia sú pod ich vplyvom a my nedokážeme presne vnímať situáciu na ceste a dobre ovládať motorové vozidlo. Počujeme logické argumenty proti, počúvame o smrteľnej štatistike s tým spojenej ako aj varovania o vysokých trestoch uvalených na zatknutých a odsúdených vodičov. Človek nakoniec informácie vyhodnotí a rozhodne sa, či prijať to, čo počul alebo nie. Ten, kto vlastní „prvotriednu inteligenciu“, sa učí načúvaním a rozhodne sa pod vplyvom omamných látok neriadiť.
Úroveň 2: „Učí sa videním.“
Sú však aj takí, ktorých tak ľahko nepresvedčíte. Pokračujú ďalej a domnievajú sa, že autority nebezpečenstvo iba zveličujú. Nanajvýš sú ochotní si pripustiť, že pri jazde pod vplyvom alkoholu treba byť opatrní, že by to nemal byť zvyk a že by sme sa mali uistiť, že máme vozidlo dobre poistené atď. Dajme tomu, že niekoho takého zavolajú do nemocnice navštíviť priateľa, ktorý mal vážnu nehodu práve preto, že riadil pod vplyvom omamných látok. Na oddelení intenzívnej starostlivosti uvidí jeho zmrzačené telo v kóme, povedia mu o štyroch ďalších mŕtvych pasažieroch z auta, do ktorého narazil, keď išiel do protismeru. Má pred sebou názorný dôkaz potvrdzujúci to, čo už predtým mnohokrát počul. Môže ho to zasiahnuť a ovplyvniť jeho postoj. Ak áno, má „druhotriednu inteligenciu“ – na základe toho, čo videl, sa rozhodol, že prestane riadiť intoxikovaný.
Úroveň 3: „Učí sa na vlastnej skúsenosti.“
Nájdu sa ľudia, na ktorých ani priama skúsenosť s katastrofálnymi následkami daného správania nezapôsobí. Takýto človek možno pripustí, že riadiť pod vplyvom alkoholu je zlé, že vo väčšine prípadov je to nebezpečné a nesprávne, ale myslí si, že keď to robí on, sú poľahčujúce okolnosti, ktoré mu dovoľujú tak konať – má vynikajúci zrak, nadpriemernú koordináciu a jeho nové auto má špičkové brzdy a airbagy. Stále je v tom, že jeho vymyslené schopnosti ho oprávňujú „dať si pohárik“, že preňho to vôbec nie je nebezpečné.
Predstavme si, že takýto človek si jedného hmlistého večera narazí hlavu a zlomí krk. V takomto chúlostivom postavení si spomenie na všetko, čo predtým počul a videl a rozhodne sa, že jazdiť pod vplyvom alkoholu je zlé. Poučí sa až na vlastnej bolestivej skúsenosti, preto je jeho inteligencia „treťotriedna“.
Úroveň 4: „Nikdy sa nepoučí.“
Naostatok sú ľudia so „štvrťotriednou“ inteligenciou – nie sú schopní poučiť sa za žiadnych okolností. Ako vravieval Śrīla A. C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda, hlupák môže počuť, vidieť a môžu ho aj potrestať, kradnúť bude ďalej a to aj vtedy, keď dlho pyká za svoje zločiny vo väzení. Je pravdepodobné, že spácha rovnaký zločin, len čo ho prepustia.
