fbpx
Vedecké poznanie Filozofia

Védska psychológia

Jedno bengálske príslovie vraví: „Kamkoľvek po svete človek cestuje s úmyslom vyhnúť sa starým problémom s túžbou začať nový život, musí si so sebou vziať svoju myseľ.“ Bhagavad-gíta popisuje, že neskrotená myseľ je najväčším nepriateľom ľudstva…

Psychológia védánty (1. časť)

 

Jedno bengálske príslovie vraví: „Kamkoľvek po svete človek cestuje s úmyslom vyhnúť sa starým problémom s túžbou začať nový život, musí si so sebou vziať svoju myseľ.“  Bhagavad-gíta popisuje, že neskrotená myseľ je najväčším nepriateľom ľudstva.

 

„Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.“

(Bhagavad-gíta 6.5)

 

Predtým ako sa stretneme s protivníkom, je strategicky výhodné mu najskôr porozumieť. Máme tu ale dobrú správu – my nie sme myseľ.

Śríla Prabhupáda vo svojich knihách zdôrazňuje, aké dôležité je rozlišovať medzi mysľou, inteligenciou, falošným egom a skutočným Ja. O nič menej to, že my, duše, a myseľ nie sme to isté, neznamená, že sa môžeme vzdať mysle ako niečoho neskutočného. Nie, myseľ je veľmi skutočná vec. Je zahrnutá medzi ôsmimi prvkami stvorenia. Je subtílna, ale má svoju podstatu.

 

„Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego—týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie.“

(Bhagavad-gíta 7.4)

 

V tejto súvislosti si všimnime dva citáty Śrílu Prabhupádu z jeho komentára k Śrímad Bhagavatamu:

 

„Keďže myseľ vzniká ako produkt kvality dobra, tak ak je zameraná na Pána mysle Aniruddhu, môže byť transformovaná na vedomie Krišnu. Naróttama dasa Thákur sa zmieňoval, že túžby máme vždy. Túženie nemôžeme zastaviť. Ale pokiaľ naše túžby transformujeme na túžbu potešiť Najvyššiu Božskú Osobu, dosiahneme dokonalosť života. Keď sú ale túžby nasmerované na panovanie hmotnej prírode, sú znečistené hmotou.“

(Śrímad-Bhagavatam 3.26.31, výklad)

 

„Myseľ kontaminovaná príťažlivosťou k hmote, musí byť držaná na uzde a sústredená na Najvyššiu Božskú Osobu. To je hlavná zásada.“

(Śrímad-Bhagavatam 3.28.7, výklad)

 

V týchto dvoch citátoch je spomenutých päť základných bodov:

 

1. Základnou podstatou mysle je kvalita dobra (sattva), ktorá je energiou Pána Aniruddhy, ktorý je lokalizovanou Naddušou, Najvyššou Božskou Osobou.

2. Keď je sattvická mentálna podstata oddaná Pánovi, je premenená na vedomie Krišny, čo je stav čistého dobra neovplyvneného tromi kvalitami hmotnej prírody.

3. Aby sme mohli venovať svoju myseľ Najvyššiemu, musíme smerovať svoje túžby k Najvyššej Božskej Osobe. Preto nie je možné kontrolovať, upevniť a upokojiť našu myseľ bez zmeny svojich túžob. Stav našej mysle závisí na kvalite našich túžob.

4. Z druhého bodu vyplýva, že pôvodným stavom mysle je vedomie Krišny. Toto pôvodné vedomie je znečistené tým, že sú naše túžby nasmerované na ovládnutie hmoty.

5. To, čo poznáme ako hmotnú myseľ teda v podstate nie je nič iného ako stav hmotnej pripútanosti.

 

Myseľ je skutočná, pretože je energiou Nadduše. Na úrovni energií sú preto mentálne aktivity ako myslenie, imaginácia, vizualizácia, koncentrácia atď. skutočné pochody. Sú to skutočné komplexné aktivity. Pýtate sa prečo komplexné? Prečo je štádium myšlienkových pochodov (súhrnne označované ako psychológia) tak záhadné a spletité? Myseľ jedná podľa našich túžob – to je ten dôvod. V tomto podmienenom stave hmotnej príťažlivosti sú to práve túžby, ktoré komplikujú naše mentálne pochody.

Myseľ môže byť vnímaná ako skutočná vec, pretože jej činnosti prinášajú fyzické výsledky. Tieto účinky sú jednak bezprostredné, ale aj vzdialené. Bhagavad-gíta hovorí o vašom bezprostrednom okolí ako o „poli činnosti“. Čo je týmto poľom? Je ním vaše telo.

 

„Tí, ktorí zrakom poznania postrehnú rozdiel medzi telom a znalcom tela a pochopia proces oslobodenia sa zo zajatia hmotnej prírody, dospejú k najvyššiemu cieľu.“

(Bhagavad-gíta 13.35)

 

Vzdialeným okolím je potom myslené prakticky všetko, čo sa nachádza mimo neho. Pretože telo a okolitý svet reaguje na stav našej mysle, stretávame sa s často diskutovanou témou nadradenosti mysle nad hmotou. Niektorí ľudia preto veria v to, že môžu zmeniť seba a svoje okolie iba mentálnym prispôsobením. Akokoľvek, ako bolo spomenuté vyššie, zmeny mysle alebo mentálna aktivita sú poháňané túžbou. Teda, áno, svojou mysľou môžete ovládať hmotu. To sa v skutočnosti deje neustále. Ale čo kontroluje vašu myseľ? Túžba.

Vymaniť myseľ spod kontroly túžby nie je jednoduché. V skutočnosti to ani nie je možné. Môžeme si iba vybrať, či bude naša myseľ ovládaná hmotou alebo duchovnou túžbou. Koľkokrát sme sa pripravovali na posledný súboj s túžbami s úmyslom raz a navždy zvíťaziť a byť od nich konečne oslobodení? To, že k takémuto „poslednému súboju“ dochádza znovu a znovu iba dokazuje, že oslobodiť myseľ od materiálnych túžob nie je vôbec ľahká úloha.

Naše túžby vytvárajú extrémne silnú a väčšinou neviditeľnú armádu zvanú káma (žiadostivosť), ktorá sa zmocnila našich zmyslov, mysle a inteligencie. To jasne dokazuje Bhagavad-gíta :

„Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.“

Vo výklade k veršu Śríla Prabhupáda vysvetľuje, že myseľ je zásobníkom všetkých nápadov na uspokojenie zmyslov, a preto žiadostivosť preniká z mysle do zmyslov a inteligencie. Po tom, ako nás myseľ dostane do problémov, často vravíme: „Nikdy som toto nechcel.“ Ale sme si skutočne istí, že vieme, čo chceme? Túžby sú svojou povahou subtílnejšie ako myseľ.

Vedomie mysle by sme mohli prirovnať k hladine rybníka. Bublina, ktorá stúpa z dna vodnej nádrže k povrchu, je práve našou túžbou. Keď sa dostane na hladinu, je to podobné ako keď z ničoho nič do našich vznešených myšlienok prenikne zvrátená túžba. Prečo k tomu dochádza? Tí, ktorí vážne praktikujú bhakti-yogu ľahko dosiahnu to, že upokoja a utíšia viditeľnú hladinu mysle, lenže, nanešťastie, väčšina túžob zostáva skrytá pod hladinou. Toto skladisko skrytých túžob je niekedy nazývané podvedomím, čo je subtílnejšia úroveň mentálnej aktivity než akú bežne vnímame.

Toto vynáranie sa bublín túžob ukazuje, že naša myseľ je schopná reprodukovať akýkoľvek typ zmyslového vnemu, ktorý sme už kedysi zažili. Môže tiež vytvoriť vnem, ktorý sme nikdy predtým neokúsili a to tak, že ho zostaví zo známych prvkov. Śríla Prabhupáda vo svojich knihách uvádza príklad, keď myseľ skombinuje známe objekty ako „zlato“ a „horu“ a vytvorí zlatú horu. Týmto je myseľ ohromnou televíziou zo skladiska podvedomých túžob. Silou mysle môžeme vidieť, počuť, chutnať, čuchať a cítiť veci, ktoré nie sú priamo prítomné pred našimi zmyslami.

Okrem hlbokého spánku je myseľ vždy aktívna. Vždy odpovedá na naše rôzne priania. Nielen to, je tu aj spätná väzba. Keď rozjímame o tom, čo nám myseľ predstavuje, vytvára tento proces ďalšie túžby. Preto sa často vraví, že myseľ produkuje nespočetné množstvo túžob.

„Ó, syn Kuntí, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.“

(Bhagavad-gíta 3.39)

 

(Vybrané z knihy Vedanta psychology od Suhotra Swamiho)

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

3. mája 2019 Mantra meditácia a dosiahnutie dokonalosti (Teória všetkého, 11. časť)

Toto je posledný z článkov, ktoré vysvetľujú "Všetko". Ako sa postupne náročnosť tém zvyšovala, tak práve...

ČÍTAŤ VIAC
11. februára 2023 Nálanda: 9 miliónov kníh spálených moslimskými barbarmi

Univerzita Nálanda! Samotné vyslovenie tohto mena vás zavedie do oblasti indického poznania. Nachádza sa v Biháre...

ČÍTAŤ VIAC
óm
25. júna 2012 Óm – posvätná slabika ako základ celého vesmíru, všetkých mien a podôb

Aj keď je posvätný zvuk Óm často spájaný s impersonalistami (pseudoezoterikmi, ktorí považujú Pravdu za...

ČÍTAŤ VIAC

Pin It on Pinterest

Zdieľaj článok priateľom