Rešpekt a úctu, ktoré mali védske tradície voči ženám je potrebné zachovať, aby sme sa vyrovnali s nepokojmi, ktoré existujú v modernej spoločnosti.
Na svete existuje mnoho civilizácií, v ktorých je úcta k ženám a ich úlohe v spoločnosti výrazná, no sú aj také, kde by sa úcta k nim a ich postavenie mali zlepšiť. Úroveň civilizovanosti spolu s morálnymi a duchovnými normami v spoločnosti sa dá často vyčítať z úcty a rešpektu, ktoré spoločnosť preukazuje ženám. Nie tak, že ich oslavuje pre ich sexualitu a potom im dáva všetku slobodu ktorú muži chcú, aby ich mohli vykorisťovať a využívať, ale tak, že sa na ne pozerá spôsobom, ktorý im umožňuje žiť v úcte pre ich dôležitosť v spoločnosti. S rešpektom a ochranou im dáva možnosť využiť ich skutočný životný potenciál.
Spomedzi mnohých spoločností, ktoré možno nájsť vo svete sme videli, že spoločnosť védskej kultúry bola jedna z tých, ktoré si najviac vážili ženy. Védska tradícia si vysoko vážila kvality žien. V rámci svojej tradície si zachovala najväčšiu úctu, čo možno vidieť na úcte, ktorú vzdáva bohyni, ktorá je zobrazovaná ako ženské stelesnenie dôležitých vlastností a síl. Medzi tieto podoby patria Lakṣmī (bohyňa šťastia a kráľovná Pána Višnua), Sarasvatī (bohyňa vzdelanosti), Subhadrā (Krišnová sestra a zosobnená priaznivosť), Durgā (bohyňa sily a moci), Kali a ďalšie védske bohyne, ktoré sú príkladom vnútornej sily a božských vlastností. Taktiež božská sila v podobe śakti sa považuje za ženskú.
Počas mnohých rokov védskej kultúry sa ženám vždy dostávalo najvyššej úcty a slobody, ale aj ochrany a bezpečia. Existuje védske príslovie: „Kde sa uctievajú ženy, tam bývajú polobohovia.“ Alebo: „Kde sú ženy šťastné, tam bude blahobyt.“ V skutočnosti priame citáty z Manu-samhity vysvetľujú nasledovne:
„Ženy musia byť ctené a zdobené svojimi otcami, bratmi, manželmi a švagrami, ktorí túžia po ich vlastnom blahu. Tam kde sú ženy uctievané, tam sú polobohovia spokojní; kde však nie sú uctievané, neprináša žiadny posvätný obrad odmenu. Tam, kde ženské príbuzné žijú v smútku, rodina čoskoro úplne zanikne; ale tá rodina, kde nie sú nešťastné, vždy prosperuje. Domovy, na ktoré ženské príbuzné, ktoré nie sú náležite uctievané, vyslovia kliatbu, úplne zahynú, akoby ich zničila mágia. Preto by muži, ktorí sa usilujú o (vlastné) blaho, mali ženy vždy na sviatky a slávnosti uctievať v podobe ozdôb, šiat a delikátneho jedla.“ (Manu Smriti III.55-59)
Podobným spôsobom, ktorý by predpovedal budúcnosť, ak by sa ženy prestali uctievať, vysvetľoval starý otec Bhīṣma:
„Ó, vládca zeme (Yudhiṣṭhira), rod v ktorom sú dcéry a nevesty zarmútené zlým zaobchádzaním, je zničený. Keď tieto ženy zo smútku preklínajú tieto rody, takéto rody strácajú svoj pôvab, prosperitu a šťastie.“ (Mahābhārata, Anusasanparva, 12.14)
Okrem toho sa vo Védach hovorí, že keď je žena pozvaná do rodiny manželstvom, vstupuje do nej „ako rieka do mora“ a „vládne tam spolu so svojím manželom ako kráľovná nad ostatnými členmi rodiny“. (Atharva-Veda 14.1.43-44) Tento druh rovnosti sa zriedkavo vyskytuje v iných náboženských spisoch. Navyše žena, ktorá je oddaná Bohu, je viac cenená ako muž, ktorý takúto oddanosť nemá. Ďalšie citáty možno nájsť v iných častiach védskej literatúry. Toto je správny védsky štandard. Ak sa tento štandard nedodržiava, predstavuje to odklon od pravej védskej tradície. Vďaka tejto tradícii sa v dejinách Indie nachádza mnoho žien, ktoré sa vyšvihli do veľkých výšin v oblasti duchovna, vlády, písania, vzdelávania, vedy alebo dokonca ako bojovníčky na bojovom poli.
V otázke dharmy, v časoch védskej kultúry, boli ženy rozhodujúcou duchovnou silou a základom morálneho rozvoja. Existovali aj ženy ṛṣi, ktoré odhaľovali védske poznanie ostatným. Napríklad 126. hymnus prvej knihy Rig-Vedy odhalila védska žena, ktorej meno bolo Romasha; 179. hymnus tej istej knihy odhalila Lopamudra, ďalšia inšpirovaná védska žena. Existuje tucet mien žien, ktoré vysvetlili védsku múdrosť, ako napríklad Višvavara, Šašvatí, Gargi, Maitreja, Apala, Góša a Aditi, ktorá poučila Indru, jedného z dévov, o vyššom poznaní Najvyššieho Brahmanu. Každá z nich žila ideálnym duchovným životom, nedotknutá vecami hmotného sveta.
V skutočnosti boli ženy v rannej védskej civilizácii vždy povzbudzované, aby bez prekážok pokračovali v duchovnom napredovaní:
„Ó nevesta! Nech je poznanie Véd pred tebou i za tebou, v tvojom strede i na tvojich koncoch. Nech vedieš svoj život po dosiahnutí poznania Véd. Nech si dobrotivá, predzvesť šťastia a zdravia, nech žiješ vo veľkej dôstojnosti a nech si skutočne osvietená v dome svojho manžela.“ (Atharva Veda, 14.1.64)
V histórii Indie a v tradíciách védskej spoločnosti boli ženy tiež príkladom zachovávania základných princípov Sanātana-dharmy. Táto úcta voči ženám by sa mala zachovávať aj dnes a to zachovávaním pravej védskej kultúry, či už v krajine, alebo v inštitúciách, ktoré boli vždy súčasťou Indie.
Bohužiaľ, tieto normy upadli predovšetkým v dôsledku vonkajších vplyvov, ktoré sa sem vkradli kvôli zahraničným votrelcom, či už z vojenského, alebo kultúrneho hľadiska. Títo zahraniční útočníci, ktorí ovládli Indiu, sa na ženy pozerali väčšinou ako na objekty sexuálneho potešenia a vykorisťovania a ako na vojnovú korisť, ktorú si treba vziať ako odmenu. Útlak žien sa v Indii zvýšil v dôsledku vlády Mogulov. Ako títo cudzinci získavali vplyv a konvertovali, do indickej a védskej kultúry sa vkrádal aj úpadok duchovných noriem. Zmenili sa aj výchovné kritériá védskej kultúry a učenie o božstve materstva sa takmer stratilo. Učenie sa zmenilo z dôrazu na rozvoj individuálnej sebestačnosti na závislosť od iných a službu im. Súťaživosť tak nahradila snahu o dosiahnutie pravdy a sebectvo a majetnícky postoj nahradil duch odriekania a odpútanosti. Postupne sa na ženy začalo pozerať menej ako na božské stvorenia a viac ako na predmety uspokojenia alebo majetok, ktorý treba vlastniť a ovládať, či dokonca využívať.
Je to dôsledok radikálneho alebo démonického kultúrneho vplyvu, ktorý stále rastie s tým, ako sa v spoločnosti rozširuje materializmus. Peniaze a zmyslové uspokojenie sa stali hlavnými životnými cieľmi, hoci samy o sebe nám nemôžu priniesť pokoj ani spokojnosť. Namiesto toho spôsobujú, že v nádeji, že nájdeme naplnenie, rozvíjame ďalšie túžby, pričom sa cítime prázdni a čoraz nespokojnejší bez toho, aby sme vedeli prečo.
Spôsob, akým zaobchádzame so ženami, je ukazovateľom nášho barbarstva. Zatiaľ čo muži môžu mať väčšiu fyzickú silu ako ženy, tie majú jednoznačne viac vnútornej a emocionálnej energie. Nie bezdôvodne sú teda ženy vo védskej civilizácii stotožňované so śakti. Ak sa ženy budú utláčať, táto śakti bude rodine a spoločnosti odopretá, čím sa všetci oslabia.
V skutočnej védskej kultúre sa učí, že každý muž by mal každú ženu, okrem vlastnej manželky, vnímať a rešpektovať ako svoju matku a každé dievča s rovnakou starostlivosťou a opatrnosťou ako vlastnú dcéru. Len pre nedostatok takejto výchovy a spoločenské vzďaľovanie sa od vysokej morálky, ako je táto, sa na toto učenie zabúda a úcta, ktorú by spoločnosť mala mať k ženám, sa znížila. Zmena postoja k ženám v Indii (a na celom svete) tak bola spôsobená stratou kultúry a pravých védskych noriem a nepochopením pravého védskeho duchovného poznania. Preto by malo byť ľahké pochopiť potrebu organizácií, ktoré budú zachovávať a vyučovať správne názory, ktoré boli kedysi základnou súčasťou pravých védskych tradícií.
Keď postavenie žien upadá, potom táto spoločnosť stráca rovnováhu a harmóniu. V duchovnej oblasti majú muži a ženy rovnaké postavenie. Muži a ženy sú si rovní ako synovia a dcéry toho istého Najvyššieho Otca. Nemôžete však priniesť duchovnú oblasť na túto Zem alebo vstúpiť do duchovných vrstiev, ak sa vaše vedomie zameriava na rozdiely medzi pohlaviami. Z duchovného hľadiska jedno nie je nadradené druhému, ale každé z nich má osobitné spôsoby alebo talenty, ktorými môže prispieť spoločnosti a službe Bohu. Muži by sa teda nemali snažiť násilím ovládať ženy, ale ani ženy by sa nemali násilím snažiť zmocniť sa mužskej úlohy alebo sa pokúšať osvojiť si mužskú povahu mužov. Inak vznikne v spoločnosti nerovnováha, podobne ako sa auto nebude správne pohybovať, keď sú pneumatiky na jednej strane príliš nízke alebo nevyvážené.
Samozrejme, existujú výnimky, v ktorých sú niektorí muži prirodzene dobrí v ženských úlohách a niektoré ženy sú talentované v mužských povolaniach. Podstatné však je, že ženy a muži musia spolupracovať ako dve krídla vtáka, ktoré spoločne pozdvihnú celú spoločnosť. Ak chýba rešpekt a spolupráca, ako môže byť spoločnosť pokroková? Veď ako môže existovať duch spolupráce a uznania medzi mužmi a ženami, keď namiesto toho panuje nálada súťaživosti alebo neúcty jedného k druhému? Práve táto nálada v materialistickej spoločnosti, ktorá narastá v rodinnom aj pracovnom živote prispieva k sociálnej nerovnováhe a nie k bezproblémovej a pokojnej spoločnosti.
Materstvo a rodina
Vo védskej Indii sa vždy zdôrazňoval význam materstva žien. Veď práve ony sú často základom rodinného života a správnej výchovy detí. Zvyčajne poskytujú lásku, porozumenie a starostlivosť o rozvoj našich detí spôsobom, ktorý je od väčšiny mužov nepravdepodobný.
Bhīṣma Pitamaha tiež povedal:
„Učiteľ, ktorý učí pravé poznanie, je dôležitejší ako desať inštruktorov. Otec je dôležitejší ako desať takýchto učiteľov pravého poznania a matka je dôležitejšia ako desať takýchto otcov. Nie je väčšieho gurua ako matka.“ (Mahābhārata, Šantiparva, 30.9)
Ženy v materstve sú po pôrode dieťaťa, ktoré nosili deväť mesiacov, prvým guruom a sprievodcom dieťaťa a teda aj ľudstva. Vďaka tomu skôr, než sa akékoľvek dieťa naučí nenávisti alebo agresii, spozná najprv lásku matky, ktorá mu môže vštepiť spôsoby odpustenia a láskavosti. Takto môžeme spoznať, že za väčšinou úspešných mužov často stojí silná žena, buď ako matka, alebo ako manželka.
Pri preukazovaní vlastností materstva musí byť žena srdečná a nežná, silná a ochranárska, ale zároveň musí klásť základy disciplíny a rozlišovania dobra a zla. Okrem toho v domácnosti je to zvyčajne žena, ktorá sa stará o krásu pri výzdobe domu a o inšpiratívnu atmosféru. Takisto musí zvyčajne zabezpečiť výživné a chutné jedlá, ktoré poskytujú potešenie a silu pre kondíciu a zdravie tela.
Vďaka svojmu vrodenému zmyslu pre materstvo a súcit sú ženy aj prirodzenými liečiteľkami, opatrovateľkami a vychovávateľkami. Ženy, ktoré majú túto vrodenú dispozíciu starať sa, budú aj prirodzenými strážkyňami morálnych noriem a duchovných zásad. Svojimi vlastnými citovými sklonmi a prejavmi sú tiež prirodzene oddané Bohu.
V starovekej Indii sa pre manželku používali sanskritské slová Pathnī (tá, ktorá vedie manžela životom), Dharmapathnī (tá, ktorá vedie manžela v dharme) a Sahadharmacāriṇī (tá, ktorá sa pohybuje s manželom na ceste dharmy – spravodlivosti a povinnosti). Takto vnímala partnerstvo muža a ženy staroveká védska kultúra.
Keď sú manžel a manželka ochotní byť flexibilní voči potrebám toho druhého a napredovať v láske a vzájomnom porozumení, vzťah môže prekročiť hranice rovnosti a stať sa vzťahom duchovnej jednoty (nie splynutia). To znamená, že každý z nich oceňuje talenty toho druhého a vníma toho druhého ako doplnok toho, čo už každý z nich má. Tým sa tiež kompenzujú slabosti alebo nedostatky toho druhého. Takto môže každý z nich poskytovať tomu druhému podporu, povzbudenie a inšpiráciu. Tento ideál sa dá dosiahnuť len vtedy, keď správne pochopia princípy spirituality. Hovorí sa tiež, že tam, kde manžel a manželka dobre vychádzajú, býva v dome samotná Lakṣmī Devi (bohyňa šťastia).
Ženské zobrazenie božstva
Vo védskej tradícii sa bežne stretávame s párovaním védskych mužských podobizní Boha so ženským náprotivkom, čím sa spájajú obe skupiny síl a vlastností, ktoré by každý z nich mal mať. Môžeme to ľahko vidieť na príkladoch Rādha-Kṛṣṇa, Sīta-Rāma, Lakṣmī-Viṣṇu, Durgā-Šiva, Sarasvatī-Brāhma, Indrāni-Indra atď. Máme teda kombináciu mužských a ženských božstiev, ktoré vytvárajú úplnú rovnováhu v božských duchovných silách.
Prostredníctvom čistého citu dokázali ženské božstvá rozbiť najmocnejšie citadely aké stvorenie pozná, najmä citadely zla. Božské tajomstvo života spočíva v tom, že najmocnejšie sily vesmíru si podmaňuje láska a že láska je najúplnejšie usmerňovaná prostredníctvom ženskej energie a osobnosti. Napríklad „Durgā“ znamená tú, ktorú je ťažké poznať. Keďže je však považovaná za matku vesmíru alebo zosobnenie hmotnej energie, my ako jej deti sa k nej môžeme priblížiť prostredníctvom lásky.
Z lásky na seba bohyňa vzala aj podobu Mahiṣāsuramardini, teda tej, ktorá zničila temného démona známeho ako Mahiśāsura. Vznikla z hnevu a potencie Viṣṇua, Šivu, Brāhmu a ďalších a bola kombináciou ich síl. Oni démona poraziť nemohli, ale bohyňa áno. Symbolicky môže Durgā zničiť démonickú temnotu spôsobu nevedomosti a vlastnosť lenivosti v každom z nás.
Ďalším príkladom je, keď Durgā vyjadrila svoju lásku a starostlivosť polobohom a Višnuovi a ľudstvu tým, že sa zjavila zo svojej strany ako Kaushika Durgā, nazývaná aj Ambikā. Svojou krásou k sebe pritiahla démonov Šumbu a Nišumbu. Aby nerušili zvyšok stvorenia. Potom sa z jej čela zjavila ako temná bohyňa Kali, ktorá v tejto expanzií zabila všetkých rušivých démonov. Takto prostredníctvom lásky na seba Božská ženská potencia berie podoby, aby zmiernila silné nepokoje vo vesmíre a v nás.
Z lásky sa Božská ženská potencia prejavuje hlavne ako Śrīmatī Rādhārāṇī, večná spoločníčka Pána Śrī Kṛṣṇu. Jedno z Jej mnohých mien je Janagati, čo znamená bohyňa všetkých bohýň. Je pôvodom božskej ženskej lásky a krásy a stelesnením oddanosti Najvyššej bytosti. Z ideálneho duchovného sveta tak môžeme vidieť Jej božský odraz, ktorý sa zrkadlí tu, v tomto relatívnom svete, vo všetkom, čo je ženské, krásne a čisté. Ak si tieto vlastnosti uvedomujeme môžeme vnímať duchovný rozmer, ktorý preniká a prúdi celým týmto dočasným hmotným vesmírom.
My ľudia sme len obmedzené odrazové nedokonalé formy pôvodnej Božskej Dvojice, ktoré prebývajú v pôvodnej existencii.
Budúcnosť
V tomto svete potrebujeme ľudí, ktorí budú pomáhať vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach života, aby sme chránili védske vedomosti, tradície a ženy tu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Ako sme už povedali, zvyčajne sú prvou inšpiráciou a prvými učiteľkami našich detí. Toľko veľkých mužov, ktorí sa stali mocnými zástancami Sanātana-dharmy, malo tiež silné a inšpirujúce matky alebo manželky.
Každé dievča by malo mať možnosť učiť sa duchovnosti spolu s moderným vzdelaním, aby jej pomohli naplno rozvinúť jej potenciál. Samozrejme, možno to povedať aj o chlapcoch. Nikto sa nenarodí s nenávisťou voči druhému, ale v materialistických spoločnostiach sa to naučíme na základe nesprávneho spolužitia. Až neskôr v živote sa človek naučí nesprávnym spôsobom, ako mať rád svoj druh a nemať rád nikoho, kto sa zdá byť iný. Skutočné duchovné poznanie je alternatívou, ako vniesť do takejto spoločnosti zmenu a zastaviť nenávisť a hádky, ktoré prebiehajú kvôli vnímaniu telesných a vonkajších rozdielov medzi nami.
Práve primitívne zvyky, ako aj sexistické vynálezy v modernej, ale materialistickej spoločnosti nútia spoločenské trendy obmedzovať, podriaďovať si alebo dokonca vykorisťovať ženy v dnešnom svete. Takáto spoločnosť neumožňuje, aby vznikla alebo bola uznaná sila či vynaliezavosť žien, aspoň nie bez boja vo vnútri ženskej mysle i navonok v oblasti činnosti a zamestnania.
Chybný začiatok alebo detstvo, ako aj vystavenie sa myšlienkam a predstavám a indoktrináciám o vlastnej obmedzenosti a nie o svojom vyššom potenciáli, je jednou z príčin, prečo ženy strácajú svoje schopnosti, prostriedky alebo motiváciu na vyššie životné úspechy. To často spôsobuje, že ich duch úspechu a prínosu je potlačený. To len prispieva k boju žien, ktorý sa často prenáša z jednej generácie na druhú. Celá spoločnosť tak prichádza o schopnosti, ktoré by inak ženy mohli dosiahnuť a poskytnúť.
Je potrebné obnoviť harmóniu medzi mužskou a ženskou povinnosťou, ktorá sa prejavuje najmä vo vzťahoch medzi mužmi a ženami. To sa dá najúčinnejšie dosiahnuť prostredníctvom skutočného duchovného rozvoja, keď sa mužská aj ženská prirodzenosť stanú vyrovnanými a vzájomne sa dopĺňajúcimi a nie konkurenčnými. Tým sa môžu harmonizovať nielen vonkajšie vzťahy medzi ľuďmi, ale aj ženské a mužské sklony v každom jednotlivcovi, mužovi aj žene. Skutočným duchovným pokrokom sa môžeme povzniesť nad svoju telesnú materiálnu identitu a spolupracovať s talentami a schopnosťami druhých a dopĺňať ich bez ohľadu na to, či sú to muži alebo ženy. Musíme vedieť, že v každom tele sa nachádza duchovná duša, ktorá sa nelíši od našej vlastnej.
