Dúfam, že som si touto témou nezobral pred seba priveľké sústo. Ani nie preto, že by to teoreticky nešlo, pretože, koniec-koncov, len reprodukujem to, čo vravia Védy a tie v tom majú jasno. Rozoberajú to tak komplexne, že im na to nestačia ani dva milióny veršov. Práve z toho dôvodu bude dosť zložité skondenzovať nejakú ucelenú podstatu do krátkeho článku. V predošlých článkoch som sa snažil zachovať relatívne silnú logiku a nadväznosť. Pokiaľ ste išli od prvého článku až po posledný a čítali ste pozorne a s porozumením, viac-menej by vám malo byť doteraz všetko jasné. O pojem Boh som sa opieral viackrát a v poslednom článku o duši som Ho spomínal v súvislosti s definíciou duše, ktorá sa od Jeho existencie nedá oddeliť. Inými slovami, duša sa bez Boha vysvetliť nedá. A rovnako, čokoľvek duchovné, pokiaľ nemá priamu súvislosť s Bohom, nie je duchovné, ale ide len o ezoteriku, ktorá za duchovno považuje svoju myseľ, inteligenciu a všetky možné špekulácie okolo.
Vysvetliť zrozumiteľne tému Boh teda prirodzene otvorí ďalšie a ďalšie otázky a nechcel by som, aby ste sa v tom celom stratili. Jedna vec je chápať základným premisám, ako – Nie sme toto telo, materiálny svet je ilúzia, vedecké vysvetlenie je zavádzajúce alebo čo je to asi tá duša, čo sme si načrtli doteraz. Úplne iné kafé je otvoriť otázku Boha v celej svojej komplexnosti.
Boh je Najvyššia Duša (Osoba)
Vysvetlili sme si, že duša je osoba, je individuálna a je čiastočkou celkovej duchovnej energie. Rovnako tak aj táto energia je osobná a individuálna. Dáva to logiku, keďže vlastnosti, ktoré má časť musia pochádzať z celku, a to, čo je v “dôsledku”, nemôže chýbať v príčine. Kvalitatívne sú teda duša a Boh totožní.
Zástancovia impersonalizmu a pohľadu advaita tento fakt nechcú prijať, z rovnakého dôvodu, prečo nechcú prijať ani fakt, že oni sami sú osoby. Keby existovali osoby, existovali by medzi nimi z konečného hľadiska aj vzťahy a zodpovednosť. To sa oni ale zo strachu snažia popierať. Museli by pripustiť, že sú predsa len časti a existuje tu nejaký celok, ktorému sú podriadení. A keďže ich filozofia “všetko je jedno” a “jednota” hlása kvalitatívnu, ale chybne aj kvantitatívnu totožnosť, snažia sa tým domýšľavo povýšiť na úroveň celku. Preto chcú s celkom splynúť, aby sami boli celkom a nie iba nejakou podriadenou časťou. To je, samozrejme, ďalšia a veľmi silná pasca falošného ega. Pod zámienkou vzdania sa stotožňovania s týmto telom, mysľou, a pod. sa začnú stotožňovať so všetkým. Preto je to aj vrchol skrytého materializmu, ako som vysvetlil vo výhradne tomu venovanému článku (Čo určite nie je duchovno).
Z tohto dôvodu upierajú Celku vedomie a individualitu. Akýkoľvek posledný pes môže mať svoje vedomie, individualitu alebo meno, ale Celok alebo Boh ich podľa nich mať nemôže. Ich pseudoargument je, že týmto by sme to “absolútno” obmedzili. Je to ale veľmi ironické, lebo oni vravia, že Boh nemôže mať meno alebo podobu a tým Ho sami obmedzujú.
Boh ako Celok je absolútny a z tohto titulu môže mať akékoľvek meno aké bude chcieť a z iného pohľadu sú všetky mená Jeho. Rovnako ako všetky podoby a vlastnosti. Keby sa na seba rozhodol zobrať zdanlivo podobu korytnačky, nenašiel by sa nikto, kto by Mu v tom zabránil alebo Ho v tom mohol obmedziť, tvrdiac, že “to nemôžeš”.
Tak, ako máme my svoju individualitu, má ju aj On. A tak, ako máme my istú mieru slobodnej vôle, má On absolútnu slobodnú vôľu. Môže si robiť čo len chce, zobrať na seba podobu akú chce, mať nekonečne veľa mien, ale pokojne aj jedno, ktoré sa Mu proste páči. Koniec koncov, realita, či už duchovná alebo hmotná patrí Jemu a zákony, ktoré tu určil, určil podľa seba a veľmi konkrétne. Obloha je modrá, lebo to tak chce, jablko chutí ako jablko a nie ako pomaranč, lebo to tak chce, a rýchlosť svetla vo vákuu je presných 299 792 458 metrov za sekundu.
Aj tento materiálny svet, aj keď je dočasný, má svoje konkrétne vlastnosti a rozmanitosť. Nie je to žiadna pulzujúca bublina bez tvaru, aby sa výberom jednej možnosti náhodou nediskriminovala druhá. Podobne duchovná realita a absolútno sú rozmanité a nie sú obmedzené tým, že by museli mať nejakú podobu, ale ani tým, že ju mať nemôžu. Pre nás je to len ťažko predstaviteľné z momentálneho stavu, ale dá sa to postupne začať chápať a mať akú-takú predstavu. Pokúsim sa to objasniť v ďalších článkoch, ale zatiaľ neodbiehajme príliš ďaleko.
Aby som zavŕšil tému duša, je potrebné spomenúť aj duchovný osobný celok – Boha, pretože totožnosť duše sa odvíja práve od Jeho totožnosti, keďže duša je Jeho neoddeliteľnou časťou a čiastočkou. Uvediem ešte dva príklady, na ktorých si budete môcť lepšie predstaviť logiku časti vs. celku a neosobného vs. osobného pohľadu.
Prečo časť slúži Celku
Ako dobrý príklad poslúži naše telo a jeho bunky. Predstavme si teda analogicky, že naše telo je celok, súhrn celkovej energie. Jeho bunky sú čiastočkami, ktoré slúžia zvrchovanému účelu tohto tela. Keď sa telo potrebuje napiť, tak mu v tom jeho jednotlivé časti asistujú a prirodzene slúžia. Takto slúži napríklad prst na ruke, dlaň, rameno, ústa, jazyk, hltan, atď. až po žalúdok a črevá. Všetky tieto časti slúžia na to, aby sa mohlo telo napiť. Tak sa nakoniec voda alebo potrava dostane do žalúdka, kde sa vstrebe, a týmto spôsobom sa dostane z tohto centra do všetkých ostatných častí tela, nakoniec aj do samotnej ruky či bunky. Takáto spolupráca je úplne prirodzená a v tomto spočíva skutočný význam JEDNOTY. Je to jednota zámeru. Keďže všetky časti spolupracujú a sú DOBROVOĽNE PODRIADENÉ CELKU, nemajú žiadne sebecké sklony a egoizmus, dá sa povedať, že sú sami z kvalitatívneho pohľadu Celkom.
Keď ukážem na svoju ruku, tiež je to Michal a nemôžem voči tomu nič namietať, lebo jedná v súlade so mnou (Michalom – celkom). Keď si ale časť buniek povie, že oni nebudú slúžiť celku a budú si chcieť “užívať nezávisle”, už ich nebudem považovať za seba – Michala, ale za nádor. Čo je vlastne nádor? Časť buniek, ktorá prestala spolupracovať s celkom a snaží sa užívať si nezávisle, riadiť svoj osud bez ohľadu na spokojnosť celku, privlastňujúc si živiny pre seba a pôsobiac iba potiaže a nezriedka aj smrť celého organizmu.
Podobne funguje vedomý duchovný Celok, kde mu nekonečne veľa individuálnych čiastočiek – duší, slúži s láskou v Jeho zábavách (o tomto neskôr, ale je to veľmi zaujímavé). Keďže sa ale láska a dobrovoľnosť ale nedajú nanútiť a tieto čiastočky majú svoju vlastnú individualitu a slobodnú vôľu, nikto ich tam nedrží, pretože by to bolo celé umelé a neosobné. Kde je individualita, musí byť aj sloboda. Obzvlášť, kde je láska. Láska bez slobody neexistuje. Preto daňou za túto duchovnú slobodu, ktorá je vlastná každej duši, je aj možnosť túto slobodu istým spôsobom zneužiť.
Z tohto dôvodu sa istá minoritná časť duší rozhodla vyskúšať si aké to je neslúžiť Celku (celkovému duchovnému telu), ale byť takým malým Bohom len sám pre seba a užívať si nezávisle. Je to ako keby vás zrazu zradil prst na ruke a odpojil sa a odskackal do kuchyne, že on sa chce najesť sám, nebude nikomu slúžiť a už vôbec nie nejakému žalúdku. Potom začne ďobať do chleba alebo sa namáčať do pohára s pivom, aby si užil. Môžeme si domyslieť, že to akosi nefunguje a takýto prst by proste len stále neúspešne hľadal šťastie a po čase by zhnil. Je to trefné prirovnanie, lebo to, čo sa deje nám dušiam v tomto sebeckom stave je, že sa pokúšame o podobnú vec a život za životom tu hnijeme. Potom sa o to pokúšame tvrdohlavo zas znova a znova v rôznych druhoch tiel.
Duše, ktoré sa rozhodnú hrať sa na nezávislých a konečných požívateľov a ovládateľov bez toho, aby slúžili Celku, toto robiť v duchovnom svete nemôžu, pretože tam platia pravidlá Celku = Boha. Ten vo svojej absolútnosti nemusí tolerovať u seba “doma” nejakú rakovinu. Z tohto dôvodu z duchovnej energie vytvoril expanziou druhotnú hmotnú energiu, kam tieto “neposlušné” duše umiestnil a kde im dovolil hrať sa na nezávislých. Je to samozrejme len ilúzia, lebo aj túto situáciu im umožnil On a vytvoril na ňu všetky podmienky, takže o nejakej ich nezávislosti v skutočnosti nemôže byť reč. Je to ako keď otec nechce, aby dieťa robilo neporiadok u neho v kancelárii tak mu na dvore spraví ihrisko s pieskom a dá mu lopatky, kde si môže postaviť svoj vlastný pieskový dom (ktorý sa mu ale aj tak časom rozsype).
Duša v ilúzii
Takto materialisticky zaslepená duša žije v ilúzii, že si nezávisle užíva, ale v skutočnosti slúži tentokrát hmotnej energii v podobe hmotného tela a jeho zmyslov. Z konečného hľadiska každý slúži Bohu. Buď priamo a dobrovoľne s láskou v duchovnom svete alebo nepriamo, tým, že slúži Jeho hmotnej energii – mysliac si, že si ju užíva, ale koniec koncov vždy len trpí.
Pokračujúc v týchto prirovnaniach, keď takýto syn, ktorý chce byť nezávislý, odíde z domu úplne, stráca ochranu otca a ide si na vlastnú päsť. Pokiaľ sa bude snažiť a nájde si dobrú prácu, kde bude veľa makať, zarobí dosť peňazí a môže si prenajať byt. Keď ale nebude dodržiavať zákony alebo bude lenivý, skončí na ulici. Tomu sa povie karma. Takto si je každý strojcom svojho osudu a utrpenie, ktoré v hmotnom svete zažívame, nie je vďaka tomu, že by ho Boh dopustil alebo že by mu nemohol zabrániť. Karma je jednoducho daň za to, že máme slobodnú vôľu a jednáme “na vlastnú päsť”. Koniec-koncov, nikto nás nenútil odísť z duchovného sveta do hmotného a hrať sa na pánov. O karme si povieme v jednom z ďalších článkov, ale spomeniem ešte jeden trefný príklad, ktorý s ňou súvisí a rovnako so slúžením Celku.
Predstavte si, že pracujete ako vodič v DHL. Vaším cieľom je slúžiť tej firme a keďže pracujete poctivo, máte firemnú dodávku, plat, a keď náhodou dostanete defekt alebo auto oškriete, berie sa to ako súčasť zodpovednosti zamestnávateľa a preplatí to. Nie je to až tak vaša starosť (pokiaľ ste to nespravili naschvál alebo opakovane). Z tohto pohľadu si plníte len svoje povinnosti k Celku (netvoríte si žiadnu karmu). Na druhej strane, keď sa rozhodnete v piatok večer túto dodávku zobrať bez vedomia zamestnávateľa a použiť ju na vlastné egoistické účely mimo plány DHL, budete sa ňou voziť, možno si vypijete, zoberiete aj kamarátov a pod. a môžete si byť istý, že všetky dôsledky, ktoré z toho môžu plynúť, poškodenia na aute atď., budete musieť znášať vy.
A to je karma, ktorú ste si vytvorili. Jednoducho, čokoľvek konáte ako časť za iným účelom ako slúženie Celku, má za následok tvorenie karmy.
Samozrejme, bežne sa podvedome bránime tomu niekomu slúžiť alebo mať nejakého Pána. Je to pochopiteľné, lebo v tomto zvrátenom materiálnom svete, kde je všetko postavené na vykorisťovaní zmyslov, druhých, prostredia a pod., máme väčšinou skúsenosť, že niekomu slúžiť znamená byť ním zneužívaný alebo byť jeho otrokom. To ale, našťastie, nie je prípad Boha.
V skutočnosti, keď sa večná duša po mnohých a mnohých životoch slúženia mŕtvej hmote prebudí do svojho skutočného života a obnoví svoju službu Bohu, prežíva najväčšie šťastie, aké dokáže zažiť, ktoré sa neustále stupňuje (ánanda). Je to preto, lebo Boh s ňou zdieľa Jeho vlastnú duchovnú dokonalosť, blaženosť a činnosti.
„Keď živá bytosť odhalí, ako nedokonalá je jej túžba panovať hmotnej prírode, a preto sa jej vzdá, stane sa nezávislou a spočíva vo svojej vlastnej sláve.“ Śrímad Bhagavatam 3.27.24
Duša je v skutočnosti transcendentálna hmotnej existencii, ale keďže si momentálne myslí, že bude panovať hmotnej prírode, jej materialistický život nemá konca a, podobne ako v sne, sa dostáva do rôznych nepríjemných situácií. Preto sa podmienená duša musí reinkarnovať do rôznych telesných druhov, vyšších či nižších. Je preto povinnosťou duše zamestnať svoje znečistené vedomie, ktoré je pripútané k hmotnému pôžitku, službou duchovnému Celku (viac v jednom z nasledujúcich článkov Skutočná yoga). Takto postupne spraví pokrok a získa plnú kontrolu nad svojou mysľou a vedomím. Keď sa očistí úplne a zbaví sa falošného egoizmu, chtíču a chamtivosti, ktoré vznikajú z mylného poňatia, že toto hmotné telo som „Ja“ a telesné vlastníctvo je „Moje“, myseľ sa oslobodí. V tomto oslobodenom stave prekoná takzvané šťastie a utrpenie.
„Človek, ktorý sníva, má takmer prekryté vedomie a vidí mnoho nepriaznivých vecí, ale keď sa prebudí k plnému vedomiu, tieto nepriaznivé veci ho nemôžu zmiasť. Osvietenej duši nemôže ublížiť vplyv hmotnej prírody, ani keď vykonáva hmotné činnosti, pretože pozná pravdu o Absolútnom a svoju myseľ sústredí na Najvyššiu Božskú Osobu.“ Śrímad Bhagavatam 3.27.25-26
Prečo je Celok (Boh) osoba
Na záver by som sa rád ešte vrátil k doplneniu druhého dôležitého bodu, a to, prečo je Celok tiež osoba. Aj keď si to bližšie rozoberieme v nasledujúcom článku, je potrebné to spomenúť aj v súvislosti so samotnou dušou.
Znova si pomôžem príkladom s telom. Vyššie sme si znázornili vzťah časti k Celku v podobe tela, ale vynechali sme jeden aspekt, a tým je, že za tým telom je ešte vedomie a osoba. To telo nie je mŕtve. A aj keď si teraz môže niekto povedať, že ok, ale bunky nie sú osoby, nevadí. Istú individualitu majú a na túto analógiu ani nie je potrebné byť úplne doslovný, sú to, koniec koncov, len prirovnania a detaily, ktoré majú pomôcť chápať princíp ľahšie ako keby som vám sem mal hodiť stovky védskych veršov.
Človek sa teda pre prípad tohto prirovnania skladá z tela, ktoré má jednotlivé časti – bunky, ale to telo ako také má za sebou ešte vedomie, osobu. Bunky, pokiaľ berieme, že majú vedomie, tak v porovnaní s vedomím celku ho majú veľmi obmedzené (hlavne tým, že sú obmedzené samotnou formou bunky). Takáto bunka si môže byť, povedzme, vedomá toho, že existuje nejaké telo, ale nepozná ho. Pre ňu je telo tak obrovské, že jej pripomína celý vesmír.
Ok, povedzme si napr. že sú to baktérie. Sídlia v čreve a pre nich je každý z tých záhybov niečo ako obrovská galaxia. Niektoré baktérie sa ujmú roly vedcov a budú skúmať a merať, ako to asi vyzerá mimo čreva, budú robiť rôzne pokusy a navzájom svoje obmedzené teórie prekonávať a vyvracať. Veľmi ťažko ale pochopia, ako vlastne celé telo funguje vo svojej komplexnosti, nehovoriac o tom, že nikdy neprídu na to, že to telo má ešte svoje vedomie a osobnosť. Je to mimo ich možnosti skúmania, keďže sa držia svojich obmedzených metód – viac v predošlom článku – Všetko, čo nás učili je inak.
Niektoré filozofické baktérie sa budú pohrávať s touto myšlienkou a povedia si, že to telo má istú potenciu, je za ním nejaká myseľ alebo jednota, t.j. na základe istých javov a princípov, ktoré logicky dedukujú v poriadku a premyslenom dizajne tela povedia, že musí byť niečo viac. Baktéria menom Platón to nazve svet ideí a začne hovoriť o akomsi všeprestupujúcom dobre a pod. Toto impersonálne poňatie je z istého hľadiska nadradené suchej materiálnej špekulácii o črevách a vnútornostiach, ale stále má veľmi ďaleko od chápania osoby, ktorá sa koniec koncov volá Michal a má napr. rád pizzu.
A toto je práve tá skutočná osoba (v tejto analógii). Nie nejaké súcno a nielen nejaké telo, aj keď dokopy tvoria jeden celok a všetci hovoria o tom istom, len z iných levelov poznania.
Rovnako Védy popisujú celkovú realitu v troch úrovniach a to:
- Bhagavan (Najvyššia Osoba (BOH) a individualita Celku – “tela”, so svojim Menom(menami), preferenciami, záľubami a spôsobom jeho vlastných túžob a zábavy)
- Paramátma (Potencia, súcno, absolútno a potencia Celku “tela”, teda niečo ako jeho myseľ)
- Brahman (Energia, t.j. duchovná a hmotná energia Celku “tela”, t.j. telo samotné)
Keby som bol Boh ja, tak tí, ktorí by ma poznali ako osobu, nejakého Michala, ktorý rieši to a to a páči sa mu to a to, automaticky by dosiahli aj poznanie mojich schopností (Paramátma), aj môjho tela (Brahman). Realizácia Pravdy v jeho absolútnej podobe je teda poznať realitu ako Osobu, podobne ako je to u ľudí.
Tí, ktorí so mnou nechcú mať žiaden osobný vzťah, o mne môžu hovoriť len v podobe mojich výsledkov a schopností, čo je impersonálny, neosobný, ezoterický pohľad na Michala. Mnoho materialistických ezoterikov by malo za cieľ so mnou splynúť a stať sa mnou.
Najviac ignorantskí by ma brali iba ako telo a popisovali by ma v medziach hmotnosti, výšky, obsahu tuku a pod. Nechápali by, že som osoba, a tvrdili by, že existuje iba moje telo a aj to vzniklo nejakou náhodou (alebo výbuchom).
Takto môžeme prirovnať postoj a prístup k skúmaniu absolútnej pravdy u 1. duchovne ašpirujúcich ľudí 2. neosobných filozofov, a 3. vedcov a materialistov.
Dúfam, že som vás tým moc nepoplietol. Princípy ako také sú jasné, len je pomerne obtiažne zhrnúť védsku filozofiu a jej základné princípy tak, aby to bolo predstaviteľné aj pre nás, ktorí boli učení presne opačne.
V každom prípade, z tohto sa dá vytvoriť istý obraz toho, čo alebo KTO je duša, čo alebo KTO je Celok, a ešte viac oddeliť našu zdanlivú telesnú a materiálnu identitu od toho, kto reálne sme. Už aj náznak takéhoto pochopenia v sebe nesie zárodky zvedavosti, ako veci fungujú ďalej a ako do seba pekne a logicky zapadajú.
Je to okrem iného aj veľmi optimistické a pozitívne, keď začneme konečne trochu chápať, aj keď sme to už dlhšie tušili, že nie sme nejaká mŕtva hmota a máme svoje skutočné miesto. Bohužiaľ, v dnešnej konzumnej materialistickej dobe sú ľudia natoľko pomýlení a zaneprázdnení, že takmer nikto nemá čas počúvať o svojej večnosti.
Boh sa nedá spoznať
Tento výrok z istého pohľadu samozrejme platí, keďže Boha nemôžeme poznať v Jeho absolútnosti, iba do miery, do ktorej nám to On sám dovolí. A už vonkoncom nie našimi hmotnými zmyslami a mysľou. Vysvetlím.
Nemecký filozof Martin Buber tvrdí, že v takého Boha, ktorý by sa dal plne pochopiť, by ani veriť nechcel. Prečo? Niečo pochopiť znamená, že dosahujeme rovnakú úroveň, dokonca ešte vyššiu, a vieme sa na to pozerať zhora, z nadhľadu, a povieme si, toto je presne toto a toto, funguje tak a tak a má také a také vlastnosti. To predpokladá, že sme minimálne na takej úrovni ako to, čo popisujeme, alebo vyššie. Nemôžeme totiž poznať úroveň niečoho, čo nás presahuje – logicky. Takže z tohto hľadiska by poznať Boha znamenalo, že sme viac ako On.
V tomto tele, ako sme si vysvetlili v predošlých článkoch, sme momentálne podmienení týmto hmotným telom, s jeho hmotnou mysľou a zmyslami. Keby sme chceli objektívne skúmať našu myseľ, museli by sme ju skúmať pomocou niečoho, čo je jej nadradené. Myseľ nedokáže nezaujato skúmať samu seba a koniec koncov nemá ani takú funkciu. Na druhej strane, hmotná inteligencia je zo svojej povahy jemnejšia ako myseľ a myseľ skúmať dokáže. A pokiaľ má človek istý tréning, tak ju aj ovládnuť.
Už sme si raz spomínali príklad s mysľou a cigaretou. „Myseľ nás núti zapáliť si cigaretu. Inteligencia vidí toto nutkanie mysle, ale vie zasiahnuť a pridať argumenty, keďže funkciou inteligencie je vedieť rozlišovať správne od nesprávneho, narozdiel od mysle, ktorá je oveľa sebeckejšia a rozlišuje len príjemné a nepríjemné. Nie všetko dočasne príjemné je ale správne, skôr je to väčšinou naopak. Inteligencia tak vie dať mysli argumenty, napríklad proti spomínanému fajčeniu. „Je to škodlivé, spôsobuje to rakovinu, budeš od toho smrdieť, stojí to veľa peňazí, byť závislým je zlé“ a pod. Myseľ si vtedy povie, že: „Aha, ok, toto dáva zmysel, nezapálim si,” a nedá činným zmyslom pokyn, aby siahli po cigarete. Chce to ale, samozrejme, aby mala inteligencia tie správne argumenty a myseľ nebola nevychovaná a neskrotená, čo je, bohužiaľ, často opakom. Bežný materialista robí veci ako otrok svojej mysle a zmyslov aj keď vie, že nie sú správne. Jeho inteligencia je jednoducho prekonaná.“
Späť ale k téme, myseľ môžeme sledovať a poznať jej stav pomocou nadradenej inteligencie. Ako možno ale poznať inteligenciu? Nad ňou existuje už len jeden jemný subtílny prvok a to je falošné ego. Toto dokáže zhodnotiť, či je inteligencia zvedená materializmom, a teda plní materiálne ciele, ktoré viac či menej slúžia na uspokojenie mysle a zmyslov, alebo je inteligencia očistená duchovným poznaním a smeruje “celého človeka” smerom hore, k oslobodeniu od hmoty a hmotných túžob.
Vyššie ako falošné ego je už len duša a to sme my. Duša sa teda rozhoduje a je to technicky jediné, čo robí, využívajúc svoju slobodnú vôľu buď na duchovné alebo materiálne túžby. Pokiaľ si chce egoisticky užívať, o zvyšok sa postará už falošné ego, ktoré “unesie” inteligenciu smerom k materialistickým cieľom a tá potom riadi myseľ a zmysly, atď.
“Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.” Bhagavad-Gíta 3.42 (online verzia tu)
Keďže ja som duša, môžem vlastnou schopnosťou poznať maximálne tieto podriadené spomenuté “vrstvy”. Sám seba ale poznať nemôžem, lebo neexistuje spôsob, ako by som mohol vnímať sám seba z inej perspektívy a týmto spôsobom sa vidieť objektívne. O poznaní vlastnej duše, duchovnej energie, a nakoniec Boha, sa musím dozvedieť iným spôsobom, a to smerom zhora-dole. Materialisti a špeciálne vedci sú zvyknutí skúmať veci empirickým a analyticko-induktívnym spôsobom, ktoré už z princípu nikdy nemôžu pochopiť veci, ktoré nás presahujú. Viac v článku – Metódy poznávania.
Získavanie poznania
Poznanie o nás a vyšších úrovniach musíme teda prijať presne naopak, a teda zostupne, deduktívne a nešpekulatívne. Jednoducho, niekto, kto je na vyššej úrovni ako sme my, nám dá dané poznanie o témach, ktoré nás zaujímajú, vrátane informácií o nás samotných.
Toto nie je dokonca výnimočné ani v materialistickom svete, kde sa v rámci šetrenia času a energie využíva primárne táto metóda. Ľudia tak nemusia prichádzať na všetko vždy odznova, ale posúvajú si informácie a materiálne poznanie z učiteľa na žiaka. Žiak by na takéto materiálne veci vedel empiricky prísť aj sám, ale trvalo by mu to neuveriteľné dlhý čas, pravdepodobne by u zložitejších poznatkov nestihol pochopiť a “vyskúmať” ani zlomok počas tohto jedného života. Spoliehame sa teda na autority bez toho, aby sme si museli všetko overovať. Veď koľko z nás alebo aj z vedcov videlo atóm na vlastné oči?
Uvediem príklad: Keď sa niekto chce stať chirurgom, tak je zaužívaná prax, že na to potrebuje patričné akademické vzdelanie a prax. Tie ale získa na vysokej škole, na medicíne, a nikde inde. Tam navštevuje semináre a je pod vedením doktorov, učiteľov, ktorí túto teóriu a prax majú. Oni ju zas majú od svojich predošlých učiteľov atď. Týmto spôsobom majú svoje “písma” a svoje autority, ktoré im poznanie dávajú zhora-dole a žiaci a študenti im dôverujú a nasledujú ich ako svojich guruov. Keď to robia poctivo, tak sa z nich po čase stanú plnohodnotní chirurgovia a môžu to prípadne učiť ďalej, znova smerom dole.
Tento princíp predávanie poznania zhora-dole je veľmi praktický. Veď bez toho, aby nás niekto viedol a niečo učil, by sme si len ťažko vedeli zaviazať čo i len šnúrky na topánkach. Bez “gurua” v podobe našich rodičov by sme sa nenaučili ani chodiť či rozprávať. Čo potom vravieť o duchovných témach a zložitej duchovnej metafyzike? Rôzni samozvaní ezoterici vyhlasujú, že na niečo prišli “sami”. Je to komické, keďže človek “sám” nemá ako prísť v podstate na nič. Vždy získava zdroje z okolia a maximálne si tak “sám” pospája informácie a vyberie to, čo mu vyhovuje a odmietne to, čo nie. Všetko je to však o dôvere v konkrétny zdroj.
Uvediem ešte jeden príklad. Predstavme si, že vyrastáme len s matkou a otca sme nikdy nepoznali. Keď chceme vedieť, kto bol náš otec, aký bol, alebo kde je, keď ešte, povedzme, žije, tak pravá autorita na získanie tohto poznania je práve naša matka. Pokiaľ ju akceptujeme v tejto otázke ako “gurua” a veríme jej, extrémne rýchlo sa dostaneme k informáciám a poznaniu, ktoré by sme inak nemali šancu zistiť. Už len v otázke kto je náš otec by sme museli klasickým vedeckým spôsobom chodiť od muža k mužovi po celej Zemi a pýtať sa ho, či je náš otec. Prípadne na každom skúšať DNA testy. To by sme pravdepodobne robili do konca života a nezistili by sme pravdepodobne nič.
Samozrejme, je tu riziko toho, že matka nemá dobrý charakter alebo by nám z iného dôvodu klamala a tým pádom by sme boli zvedení a verili nesprávnym informáciám. Pokiaľ by priebežne ani nebola možnosť si z toho niečo prakticky overiť, boli by sme odkázaní len na jej slovo. Na druhej strane, pokiaľ by sme ju vôbec nepočúvali a nepripustili túto možnosť, že má ucelené presné informácie o danej téme, zo spoľahnutia sa na seba a svoje “skúmanie” by sme nezistili vôbec nič alebo len veľmi málo. A podobne to funguje aj v medicíne a akýchkoľvek iných odboroch. Tam si to síce vieme overiť pomerne rýchlo prakticky, ale na začiatku je tam potrebná vždy istá viera, že ten guru (chirurg) má to poznanie, ktoré chceme.
V otázke duchovnej vedy je toto jediná možnosť už zo samotného princípu, že my na to prísť svojpomocne empiricky nevieme a aj kvôli rozsahu tohto poznania. Človeku málokedy stačí čo i len tento jeden život na to, aby len naštudoval, pochopil a praktizoval základné védske princípy, nieto ešte špekulovať o tom, že by si nejakú filozofiu vymýšľal sám.
Rozumiem, že odmietanie tejto zostupnej metódy predávania poznania je problematické v duchovných otázkach preto, lebo poznáme X prípadov toho, že rôzni samozvaní guruovia to jednoducho zneužili pre vlastné obohatenie a manipuláciu. Dobrým príkladom je, samozrejme, kresťanstvo a jeho história. Ďalším z dôvodov je potom mýtus, že duchovné veci si nevieme nijakým spôsobom overiť, k čomu tiež prispelo silno kresťanstvo a jeho deformácia tejto témy, keďže ich viera sa spolieha na slepú bezmyšlienkovitú vieru a sľubovaný výsledok a odmena v podobe raja a neba príde až po smrti. Pre racionálne založeného a triezvo mysliaceho človeka toto nie je možnosť, a preto je k duchovnu ako takému skeptický.
Dobrou správou ale je, že, ako som načrtol v predošlých článkoch, Védy nie sú nejaká sentimentálna viera, ale je to ucelená logická filozofia, ktorú študovali a obdivovali aj najpoprednejší vedci, kvantoví fyzici a pod. Druhou dobrou správou je, že sa to dá overiť. Jednoducho nasledovaním systematického procesu, ktorý stanovujú Védy, si vie človek na vlastnej koži realizovať, že to, čo Védy popisujú, funguje. Jednak odpozorovaním v tomto svete a aj priamo na sebe a svojom duchovnom pokroku. Ten sa, samozrejme, odohráva z veľkej časti neviditeľným spôsobom, keďže priamo do nášho vedomia nikto nevidí. Na druhej strane, keď sa týmto procesom reálne zmenšia naše hmotné túžby a vyvinú viac duchovné, prirodzene to je vidno aj externe v našich slovách, myšlienkach a činoch. Merateľný hrubý faktor takéhoto pokroku je napríklad miera hmotných túžob ako takých. Prakticky napríklad v závislosti na sexe, omamných látkach, jedení mäsa, hazarde ako aj jemnejších mentálnych prejavoch ako oslobodenie od pripútanosti, hnevu, chamtivosti atď. Nehovoriac o tom, že mnohé a mnohé informácie z Véd sa preukázali platné aj z hmotného vedeckého hľadiska – viď článok na mojom blogu – Znovuobjavenie pokročilých védskych technológií.
Ako Boh dáva poznanie o Sebe
Aby som príliš neodbáčal od témy a tento článok nemal 20 strán, tak poďme znova k jadru. Keď chápeme zostupný spôsob, môžeme chápať, že práve týmto spôsobom môžeme získať informácie o Bohu ako aj duši priamo od tvorcu tohto systému. Nie je to však len tak.
Duše, ktoré sú v materiálnom svete, sem prišli preto, že si chceli užívať, a inými slovami, aby im to ako-tak zdanlivo chvíľkovo fungovalo, musia na Boha zabudnúť. Keďže On túto možnosť pre nich vytvoril, aby mala nejaký zmysel aj slobodná vôľa, dobrovoľne sa im v materiálnom svete skrýva. A nielen to, ale Jeho iluzórna materiálna energia (maya) sa postará o to, že im dáva schopnosti, možnosti, inteligenciu vrátane argumentov, aby Ho vedeli poprieť a vymýšľať rôzne filozofie a teórie o tom, ako neexistuje. Jednoducho, aby to ich matrix nenarúšalo a všetko sa zdanlivo zdalo v poriadku.
“Sídlim v srdciach všetkých živých tvorov a odo Mňa pochádza pamäť, poznanie a zábudlivosť.” Krišna v Bhagavad-Gíte, 15.15
Pre tie duše, ktoré sa ale chcú po mnohých životoch vymaniť z tejto nie príliš šťastnej situácie a hmotného sveta, ktorá Védy popisujú ako mrtyu-loka = miesto smrti, tak pre tento prípad Boh jedná ako zvrchovaný učiteľ a guru. Zostupným spôsobom dáva duchovné poznanie o sebe, duši, spôsobe sebarealizácie a oslobodenia z tohto kolobehu, nám, ktorí sa o to zaujímame. Používa na to reťaz duchovných učiteľov, ktorí toto dokonalé poznanie dávajú z učiteľa na žiaka.
V histórií Véd tieto postupnosti – parampary, existovali 4, z toho sa v dnešnej dobe zachovala už len jedna, aj to môžeme byť radi. Jej konkrétna postupnosť siaha do vyše 5200 rokov dozadu, a vyzerá nejak takto:
To, že parampara má cca 5200 rokov, neznamená, že Védy vznikli len pred 5200 rokmi, ale technicky to znamená to, že vtedy naposledy sa tu zjavil Krišna ako avatar a znovuobnovil náboženstvo, keďže bolo predtým istú dobu zabudnuté.
Takáto postupnosť a jej mená zahŕňajú svätcov, ktorí sa stali čistými a sami mohli prijímať žiakov a učiť ich Védy. Popri týchto vetvách boli ďalšie stovky a tisíce tých, ktorým sa podarilo oslobodiť, aj keď sa roly gurua neujali. Rovnako tam patria ďalší, ktorí boli na paramparu napojení, ale nedosiahli duchovnú dokonalosť a museli sa znova narodiť – a možno sa rodia až dodnes.
Obrovskou výhodou oproti mladým západným náboženstvám je, že takáto postupnosť priamo od Boha existuje. Kresťania si totiž svojich „svätcov“ demokraticky volia a aj tí zvolení, ako napr. pápež, svojich guruov nemali, takže boli odkázaní na to viesť sa sami. A tak sa skutočne markantný duchovný pokrok spraviť nedá. Bohužiaľ, v dnešnej dobe aj „Krišňáci“, hlavne tí na západe, opustili túto paramparu a svojich „guruov“ si volia, čím sa odklonili od Véd.
Vraví sa, že kto je pripravený, toho si učiteľ nájde sám, a je pomerne pravdepodobné, že tí, ktorí čítajú tento článok sú práve tí, ktorí tieto odpovede hľadajú a majú ich nájsť, aby sa vedeli zas o krôčik pohnúť bližšie k Zdroju.
Náboženstvo teda vo svojej pôvodnej podobe nie je niečo čo vymysleli ľudia a vyšpekulovali “ako to asi môže byť”. A ako si naša hmotná myseľ a inteligencia predstavujú, že čo je asi duchovno, duša a Boh. Prípadne ako metódu ako zbohatnúť manipuláciou naivných ovečiek. Skutočné náboženstvo je dokonalý manuál od Boha pre tých, ktorí si chcú začať byť vedomí svojej duchovnej totožnosti a skoncovať raz a navždy so strastiplným a únavným materializmom.
Pravé náboženstvo?
To, že v dnešnej dobe poznáme veľa tzv. “náboženstiev” neznamená, že sú všetky pravé, a ani to, že pravé nie je žiadne. Dnešné náboženstvá sú viac-menej všetky nedokonalými pozostatkami Védskeho učenia (Sanatana-dharma), čo sa dá jednoducho dokázať. Sčasti som to načrtol v predošlých článkoch, konkrétne tu – Vylučovacou metódou k Absolútnej Pravde, ale aj na tomto blogu nájdete mnoho článkov, kde na to poukazujem.
Existuje teda iba jedno náboženstvo a aj keď toto môže tvrdiť predstaviteľ každého z nich, je to otázka argumentov a faktov a mali by svoje tvrdenie dokázať. V skratke ale, keď porovnáme všetky náboženstvá s Védami, nie je v nich nič, čo by Védy nepopisovali, ale Védy to popisujú oveľa presnejšie, hlbšie, a rozsahovo sú také obsiahle, že ďaleko prevyšujú všetky ostatné pseudonáboženské spisy DOKOPY. Nehovoriac o tom, že sú datované ako najstaršie, čo potvrdia všetci religionisti. Príbehy, ktoré prezentuje napríklad kresťanstvo a celkovo Starý Zákon, z ktorého vychádzajú kresťania, židia a moslimovia, majú svoje príbehové predlohy vo Védach, akurát s tým rozdielom, že dávajú zmysel. Ako dobrý príklad je napr. príbeh o Adamovi a Eve.
K druhému argumentu, že niekto tvrdí, že keď každý o sebe vraví, že jeho Boh je ten pravý, tak nie je pravý žiaden, tak je to podobne hlúpe tvrdenie ako keď niekto povie, že kvôli tomu, že existuje toľko rôznych fejkov iPhonu, je dôkazom, že neexistuje žiaden originálny iPhone. Existuje, len netreba byť intelektuálne lenivý a treba hľadať, až kým pôvodný zdroj nenájdeme. A aj keď to môže byť ťažké a nie vždy príjemné zistenie, obzvlášť, keď žijeme v kresťanskej krajine na Západe, kde sme boli odmalička učení k niečomu inému, žijeme našťastie v informačnej dobe, kde môžeme pomerne jednoducho získať širší rozhľad.
Védy popisujú aj to, že toto pravé poznanie sa nedostane tomu, kto nemá skutočný záujem spoznať pravdu a Jeho. Pre prípady rôznych fejkových hľadačov alebo len pobožných ľudí, ktorí hľadajú nejakú lacnú napodobeninu alebo útechu, sú tu práve tie rôzne verzie náboženstiev. Veď len v rámci kresťanstva existuje vyše 3000 siekt, ktoré nesúhlasia ani jedna s druhou. Týmto spôsobom si môžu pomýlené duše myslieť a byť presvedčení, že riešia duchovno, ale je to len skreslený odraz skutočného duchovna. Ďaleko po tejto ceste väčšinou nezájdu.
Rovnako pre ateistov je tu veda, ktorá je pre nich novým náboženstvom. A, samozrejme, Boh nie je povinný sa im zjavovať len preto, aby im dokázal svoju existenciu. Niekedy som videl aj také “argumenty”, že by mal prísť a dokázať to. To si Ho ale asi pomýlili s nejakým artistom alebo cirkusantom, ktorý nemá nič iné na práci ako dokazovať materialistom niečo, čo ani oni nechcú, aby bolo dokázané. Koniec koncov, išiel by proti ich vlastnej vôli – byť v tomto materiálnom svete pod vplyvom ilúzie (maye). Keď niekto neverí, že existuje americký prezident a tie zábery v telke sú len simulácie, tak to neznamená, že prezident USA sa teraz musí dostaviť a dokázať to nejakému Ferovi z Hnúšte do krčmy. Pokiaľ chcete prezidenta alebo kohokoľvek význameného osobne stretnúť, musíte splniť potrebné kvalifikácie.
Každopádne, Boh sa čas od času ale zjaví v podobe avatara, aby znovu zaviedol pôvodné náboženstvo (dharmu). Toto robí aj vždy na začiatku vesmíru, ktorý sa prejavuje cyklicky, teda tiež prechádza takou svojou reinkarnáciou. Vtedy zariadi, aby sa Védy dostali k prvému duchovnému učiteľovi vo vesmíre – Brahmovi (viď. obrázok s paramparou vyššie), a ten ich ďalej dáva v postupnosti nižšie cez rôzne úrovne pri tom ako vytvára a osídľuje vesmír. Ku kozmológii sa dostaneme ale v neskorších článkoch.
Krátke zhrnutie:
- Boh je ten, kto vytvoril náboženstvo a zostupnou metódou ho posúva dole cez reťazec pravých duchovných učiteľov
- Vždy, keď sa postupnosť preruší, osobne zostúpi ako avatar, aby ju obnovil
- Dharma (esencia náboženstva) sa dostane k tým, ktorí majú záujem o oslobodenie z hmotnej existencie
- Pre tých, ktorí to nechcú úprimne, ale chcú byť len “svätuškári” sú tu napodobeniny náboženstva, ktoré sa ako náboženstvo a spiritualita len tvária (bežné svetové náboženstvá)
- Boh nedokazuje svoju existenciu materialistom, ani vedcom, lebo nie je šašo.
Vlastnosti Boha
V predošlom článku o duši som vysvetlil, že v rámci duchovnej energie je najmenšia čiastočka nazývaná duša a Celok sa nazýva Boh. Obe sú osobné a kvalitatívne totožné (nie kvantitatívne). Duša sa nikdy nestane Bohom a Boh nikdy nemôže poklesnúť pod vplyv hmotnej energie tak, ako sa to stáva dušiam, až kým sa znova, tentokrát už trvale, neoslobodia.
Ďalej som spomínal, že aj keď je Boh osobný a je to teda Najvyššia Osoba, zároveň sa prejavuje aj neosobnými aspektmi ako Nadduša (Paramátma) a ako energia (Brahman). Toto rozdelenie je dôležité, takže pre tých, ktorí nečítali predošlý článok, odporúčam vrátiť sa k nemu tu – Čo je to duša?
K samotným vlastnostiam Boha by bolo ideálne, keby som sa držal védskeho princípu a to, že najlepšie sa dokáže opísať On Sám, takže Vám sem dám niektoré vybrané védske verše z Bhagavad-Gíty, konkrétne siedmu kapitolu (online tu) doplnené o moje komentáre (menším písmom).
Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.
Tu definuje vzácnosť toho, keď sa niekto vôbec snaží pochopiť duchovnú vedu. Väčšina ľudí sa uspokojí s materializmom a tým, že za zmysel života majú uspokojovanie zmyslov tela a mysle, čo im paradoxne neprinesie ani to, čo od toho očakávali. Ďalej vraví, že aj keď niekto dosiahne tzv. dokonalosť tým, že rôznymi jógovými metódami dokáže ovládnuť svoju myseľ a zmysly, z takýchto jogínov zas len málokto dokáže spoznať Boha. Samotná sebakontrola ešte nezaručuje, že niekto pochopí Absolútnu pravdu, aj keď aj takáto úroveň sa dá považovať za už (hmotne) dokonalú.
Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego — týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie.
Tento verš som spomínal už v predošlom článku, kde som vysvetľoval základné rozdelenie energií. Tu Krišna (Boh) vysvetľuje, že tieto hmotné energie sú od Neho oddelené a tvorí ich preto, aby mohol existovať hmotný vesmír. A to práve pre tie duše, ktoré sa rozhodli odísť z duchovného sveta v snahe užívať si egoisticky a nezávisle hmotu.
Ale vedz, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.
Tu sa dostávame k bodu, kde vysvetľuje, že to, čo bežní materialisti okolo seba vnímajú (a adresuje to nám), nie je celá realita, ale len nižšia hmotná energia. Okrem nej existuje duchovná energia, ktorá sa nazýva duchovný svet, kde On osobne sídli. Do tejto kategórie energie patríme aj my, duše, t.j. aktívne živé princípy, ktoré keď poklesnú do hmotného sveta, sa snažia doslovne vykorisťovať hmotnú energiu ako som spomínal vyššie. To, čo nazývame človek, je v podstate kombinácia životného princípu – duše a mŕtvej hmoty – materiálneho tela. Rovnako to platí aj pre všetko „živé“. Ten život v tom sú duše, či už ide o zvieratá, rastliny či dokonca baktérie. Týmto je teda zavrhnutá idea, že zvieratá či rastliny nemajú dušu. Bez duše by sa nedokázali vyvíjať.
Vedz, že všetko stvorené má svoj pôvod v týchto dvoch podstatách. Ja som pôvodom i zánikom všetkého hmotného i duchovného v tomto svete.
Tu znova prízvukuje, že v podstate technicky okrem Neho nič neexistuje. Keď sa niekto hrá na to, že Boh neexistuje a je od Neho nezávislý, je to len preto, že mu to On dovolí a na tento účel takejto pomýlenej duše poskytuje hmotnú energiu, kde môže žiť v ilúzii život za životom.
Niet nič vyššieho nado Mnou. Všetko na Mne spočíva ako perly navlečené na šnúre.
Boh sa vo Védach popisuje v sanskrite mantrou – nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām – čo znamená, že zo všetkých večných živých bytostí je On ich večným zdrojom. Bez Neho by nič neexistovalo. Nie je teda pravda, že realita existuje bez zmyslu alebo „vznikla“ náhodou alebo nejakým nezmyselným výbuchom.
Som chuťou vody, som svetlom Slnka a Mesiaca, slabikou oṁ vo védskych mantrách, som zvukom v éteri a schopnosťou v ľuďoch.
Pre našu predstavu bežných smrteľníkov túto informáciu podáva na praktických príkladoch. Keďže všetky hmotné vlastnosti pochádzajú pôvodne z Neho, tak aj chuť vody je niečo, čo zadefinoval On, a z tohto pohľadu je to Jeho dielo a teda On. Rovnako svetlo a iné prírodné zákony, zvukové a iné vibrácie, na čele s pôvodnou vibráciou OM a podobne aj schopnosťou v každom človeku. Všetky naše schopnosti a vlastnosti sú len odrazom Jeho vlastností.
Som pôvodnou vôňou zeme, som žiarou ohňa, som životom všetkých živých tvorov a odriekaním všetkých askétov.
V tomto výpočte Jeho prejavov sa zameriava aj na hmotné prvky, ktoré aj keď sú neosobné a nemajú s Jeho osobnosťou priamo nič spoločné, sú dôkazom toho, že celú hmotnú energiu vytvoril On. Ďalej však dopĺňa, že samotný život v hmote, t.j. duchovná energia, duša, je čiastočkou Jeho samotného. Odriekanie askétov znamená, že nielen to, že umožňuje materialistom užívať si hmotnú energiu, ale aj keď sa niekto chce z tohto hmotného otroctva oslobodiť a začne odriekať, tak aj táto sila a odhodlanie potrebné na oslobodenie pochádza, koniec koncov, z Neho.
Vedz, že som pôvodným semienkom všetkého bytia, inteligenciou inteligentných a statočnosťou statočných.
Všetko má pôvod v Ňom a týmto spôsobom je najpôvodnejším otcom a matkou zároveň. Všetky vlastnosti a schopnosti vlastní v plnej miere a prepožičiava ich (podľa karmy) jednotlivcom.
Som sila silných zbavená túžob a vášne. Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami.
Pokiaľ človek jedná pod vplyvom materiálnych pudov a je ovládaný zmyslami tela, tak je jeho sila, ktorú tu má dočasne prepožičanú, zneužívaná na sebecké činnosti. To sa týka aj sexu. Pohlavný život, ktorý je určený na privádzanie a výchovu duší v telách našich detí, aby robili duchovný pokrok, je správne plnenie si povinností. Keď sa ale sex zneužíva len na žmýkanie dočasného zmyslového pôžitku z tohto tela, tak takéto správanie materiálna príroda a karma trestá v podobe neustálej nutnosti reinkarnovať sa, starnúť a umierať. Nehovoriac o frustrácii, ktorá z hľadania šťastia v sexe pramení. Viac v tomto článku – Sex, príčina nekonečného utrpenia.
Vedz tiež, že všetky stavy bytia či už v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti, sú prejavom Mojej energie. Som všetkým, no nezávisím na ničom. Nie som podriadený kvalitám hmotnej prírody, lebo oni sú vo Mne.
Hmota operuje v troch rôznych módoch, čo Védy dopodrobna rozoberajú na mnohých veršoch. U nás na blogu si o tom môžete prečítať stručne tu – Tri kvality hmotnej prírody. Aj tieto módy vytvoril On. Je teda všetkým a Sám nezávisí na ničom vyššom. Tomu sa povie Boh. Nie je podriadený hmote ani jej vlastnostiam, pretože On Sám je ich zdrojom.
Celý svet je očarovaný tromi kvalitami hmotnej prírody a nepozná Mňa, ktorý stojím nepominuteľný nad nimi.
Boh je jediný, kto môže vidieť veci také, aké v skutočnosti sú, keďže On je tou skutočnosťou a jej zdrojom. Každý, kto je v „matrixe“ a v Jeho systéme, je podriadený Jeho zákonom. Preto akékoľvek snahy materialistov, ateistov a vedcov pochopiť to, čo je mimo systém alebo aj systém samotný, sú vopred odsúdené k neúspechu. Doslova sú všetci „očarovaní“, t.j. sú v silnej ilúzii. Niekedy sa človeku niečo zdá, ale pravda je niekde inde. V tme môžeme vidieť niečo, čo pripomína hada, ale počas dňa jasne vidíme, že je to len nejaký kábel alebo lano. A práve táto tma – nevedomosť, je jednou z vlastností hmotného sveta. Nedokážeme vidieť realitu takú, aká je, nehovoriac o tom, že všetko čo vnímame sa nám filtruje cez toto telo a jeho nedokonalé zmysly a myseľ. Z takýchto poklesnutých živých bytostí nie je nikto schopný poznať najvyššieho „administrátora“ bez toho, aby mu to On Sám dovolil. Na to sa ale treba dostatočne kvalifikovať.
Táto Moja hmotná energia sa dá ťažko prekonať. No tí, ktorí sa Mi odovzdajú, ju ľahko prekročia.
Tu práve načrtáva spôsob, ako je možné takúto kvalifikáciu získať. Kto chce prekonať oceán hmotného sveta a hmotnú energiu a tento vesmír, musí sa Bohu odovzdať. Toto, samozrejme, znie veľmi fanaticky a dogmaticky, ale to má za príčinu jednak to, že sme zvyknutí na takéto klišé frázy z kresťanstva. Za druhé, nemáme predstavu, že toto odovzdanie sa je v skutočnosti vrcholný duchovno-vedecký proces, nielen nejaký sentiment. Spôsob, ako spraviť pomocou jógy duchovný pokrok cez jednotlivé levely, či už ashtanga-yogu (osemstupňový proces) alebo cez karma-yogu či bhakti-yogu je vo Védach veľmi obšírne popísaný. Spolu so všetkými úskaliami, ktoré môžu náš pokrok zastaviť. V minulosti bolo ale množstvo svätcov, ktorí týmto védskym procesom prešli a naozaj sa oslobodili zo zovretia hmotnej prírody a vrátili sa späť k Bohu. O tom, čo presne v tomto procese „odovzdania sa“ ide a čo je to jóga, popíšem v nasledujúcom článku.
Neveriaci ľudia, ktorí sú veľmi hlúpi, najnižší z ľudí, ktorých poznanie uniesla vidina, a tí, ktorí majú ateistickú povahu démonov, sa Mi nikdy neodovzdávajú.
Materialisti, ktorí neveria na nič vyššie a ich celý život pozostáva zo snahy žmýkať šťastie z tohto mŕtveho tela, len veľmi ťažko pripustia, že existuje Boh. Ich vidina je, že v tomto svete nájdu šťastie, aj keď je jasné, že postupne si nebudú môcť užívať ani cez toto telo, ktoré ich zradí a skončí ako potrava pre červíky alebo psy. Tak skončí celá ich identita a budú nútení sa ďalej reinkarnovať, netušiac kam a do akých podmienok. Takýchto ľudí Boh radí do kategórie démonov. V sanskrite – asura. Dnešná civilizácia je teda démonská, aj keď z nášho pohľadu je to to jediné, čo poznáme a pri čítaní podobných riadkov sa naše ego môže ľahko vzbúriť. Nič nám to však nebude platné, lebo je to pravda. Každý súdny človek, keď sa zamyslí nad tým, v akej civilizácii a dobe žijeme, by mal prísť aj sám k rovnakému záveru, aký tu prezentuje Boh.
Štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu.
Krišna vyjavuje tieto duchovné pravdy pre tých, ktorí majú záujem o oslobodenie z hmotného otroctva. Niektorí ľudia toho už majú dosť, lebo chápu, že život v hmote je plný utrpenia. Iní si chcú zlepšiť svoje hmotné postavenia a hľadajú spôsob, ako oklamať systém. Ďalšia kategória sú prosto zvedaví, pretože sú inteligentní a posledná kategória sú tí, ktorí pravdepodobne už v minulých životoch začali so sebarealizáciou a pokračujú v nej hľadajúc Absolútnu Pravdu.
Každá z týchto kategórií prejavuje samotným záujmom o Boha vysokú mieru inteligencie, keďže na to idú dobrým spôsobom. Potom záleží od ich motívu ako ďaleko v tejto ceste zájdu. Pokiaľ niekto rieši „duchovno“ len preto, aby to bol len ďalší spôsob, ako si hmotne užívať, Krišna mu to zariadi tak, aby namiesto Neho dostal len lacnú náhradu v podobe nejakého organizovaného náboženstva, v ktorom sa môže cítiť ako niečo viac. Takých prípadov je plná história a väčšina veriacich ostáva na tejto veľmi povrchnej úrovni.
Najlepší z nich je ten, kto Mi vždy oddane a láskyplne slúži obdarený dokonalým poznaním, lebo takému človeku som zo všetkého najdrahší a on je drahý Mne.
Ten, kto však pochopí Pravdu a konečne mu zapne, že pre dušu je jediná prirodzená cesta slúžiť Celku, teda Bohu, bez nejakých sebeckých a zvrátených úmyslov, začne jednať tak, aby potešil Boha nasledovaním jednotlivých usmernení, ktoré Boh stanovil vo Védach, aby takéhoto uchádzača oslobodil. Keď je k vám niekto úprimný, tak sa o neho prirodzene zaujímate. Keď však viete, že niekto od vás iba niečo chce a chce vás využiť, budete sa správať adekvátne. Rovnako to má aj Boh, ktorý je dokonalým príkladom reciprocity a nastavuje nám zrkadlo.
Všetci títo oddaní sú nepochybne ušľachtilé duše, ale toho, kto dosiahol poznanie o Mne, považujem za Seba samotného, lebo tým, že Mi oddane slúži, sa dostane k najvyššiemu a najdokonalejšiemu cieľu, ku Mne.
Toto je vlastne konečný cieľ a dokonalosť existencie. Nič viac už neexistuje. Kto si je vedomý svojho večného ušľachtilého postavenia duše a svojho vzťahu s Najvyšším, ten sa môže k Nemu vrátiť do duchovného sveta. Tu ale treba podotknúť veľmi dôležitú vec, ktorú som spomínal náznakom už v jednom z predošlých článkov – návrat do duchovného sveta neznamená, že tam už duša nebude slúžiť Bohu alebo zrazu sa tam bude znova snažiť nezávisle si užívať. Preto vlastne odtiaľ kedysi pradávno poklesla. Takúto predstavu majú ale kresťania alebo celkovo mladé západné „náboženstvá“, ktoré sľubujú nejaký raj. Niečo ako dovolenku v štýle, že „už sme Bohu ukázali našu oddanosť, tak za odmenu budeme my žiť ako Bohovia.“ To je tiež len prezlečený materializmus a tak to nefunguje. Rovnako nefunguje ani nezmyselná snaha ezoterikov a advaitistov o to, aby splynuli s Bohom alebo sa stali Jednotou.
Teraz si to nevieme zatiaľ reálne predstaviť, ale pozícia duše ako večného služobníka Boha je pre dušu oveľa naplňujúcejšia ako keby sa mala sama hrať na Boha. Služba Bohu nie je zďaleka nejaká otrocká práca. Rovnako ako sa váš prst necíti ako Váš otrok, len preto, že vám prirodzene a s láskou slúži a zdieľa vaše šťastie. To šťastie a blaženosť (ánanda), ktorú prežíva Boh so svojimi spoločníkmi v duchovnom svete je pre nás nepredstaviteľná. Pôžitok v hmotnom svete je oproti tomu len zrnko piesku.
Po mnohých narodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.
Celý kolobeh reinkarnácie slúži na to, aby duša, ktorá sa tu zaplietla, prežívala rôzne situácie a zážitky, v rôznych druhoch tiel a uvedomila si, že sem nepatrí. Skutočné šťastie tu jednoducho nie je a už vôbec nie získateľné týmto hmotným mŕtvym telom. Ako Krišna spomína v predošlých veršoch, z mnohých materialistických ľudí v ilúzii je len malý zlomok tých, ktorí sa začnú vôbec aspoň zamýšľať, že život je o niečom viac ako o šúchaní rozmnožovacích ústrojov, plnení žalúdka a čriev, spánku a pod. Obzvlášť v tomto súčasnom veku – Kali-yuga, je duchovná veda už takmer úplne zabudnutá a spoločnosť žije čím ďalej viac ako zvieratká. A akokoľvek racionálne sa môže nejaký ateista alebo vedec tváriť a mať pred aj za menom rôzne tituly, aj tak veľmi rád obľubuje lízanie genitálií opačného pohlavia ako posledný pes. Pri tom si však myslí, aký je inteligentný a pokročilý.
Hlúpi ľudia, ktorí Ma dokonale nepoznajú, si myslia, že som bol najskôr neosobný a až teraz som prijal túto viditeľnú podobu. Následkom ich malého poznania, nechápu Moju vyššiu prirodzenosť, ktorá je nepominuteľná a najvyššia.
V tomto verši Krišna popisuje pseudo-duchovných ľudí, keďže dobre vie, že v tomto veku aj tí, ktorí sa budú tváriť ako zástupcovia Boha na Zemi a pravého náboženstva, budú šíriť podobné impersonálne bludy. Snaží sa pred nimi úprimných adeptov varovať. Pomerne podrobne som túto kategóriu duchovných podvodníkov popísal v tomto článku – Čo určite nie je duchovno. Myslia si, že Absolútna Pravda je neosobný zhluk nejakej energie a odopierajú mu inteligenciu a živé vedomie.
Nikdy sa nezjavujem pochabým a hlúpym ľuďom. Pre nich som zahalený svojou vnútornou silou, a preto nechápu, že som nezrodený a večný.
Ako som spomínal vyššie, Boh nie je zďaleka povinný dokazovať niečo ľuďom, ktorí chcú ostať v ilúzii a vyzývavým spôsobom Ho zosmiešňujú. Pre nich má pripravený špeciálny sociálny balíček v podobe hmotných zákonov, karmy a času. Môžu sa s Ním stretnúť iba v tejto podobe. Koniec-koncov, každý materialista sa s Bohom stretne v podobe smrti, ktorej sa tak neskutočne obáva.
Ako Najvyššia Božská Osobnosť viem o všetkom, čo sa stalo v minulosti, čo sa deje v prítomnosti, i o tom, čo sa ešte len stane. Poznám tiež všetky živé bytosti; Mňa však nepozná nikto.
Toto je výsada Boha. Tým, že On je tvorcom systému a konkrétne aj hmotného sveta, o ktorom v tomto kontexte hovorí, je ako majiteľ akvária, ktorý má prehľad o všetkom, čo sa v ňom deje. A my sme ako malé hlúpe rybičky, ktoré si myslia, že iná realita okrem akvária neexistuje. Nie je to ale tak, že by sme tam boli nevinne, práve naopak. Sme tu, lebo sme boli namyslení a chceli sa tváriť ako jediní „páni“. Keď niekto chce Boha spoznať, mal by v prvom rade zmeniť svoje túžby a vyvinúť úprimnú pokoru.
Všetky živé bytosti sa rodia do sveta klamu a sú zmätené dualitou, ktorá vzniká z túžby a nenávisti.
Keďže poklesnuté materialistické duše zneužili svoju slobodnú vôľu, stali sa súčasťou sveta dualít, kde buď niečo veľmi chcú, alebo nenávidia. Myslením na hmotné objekty sa k nim pripútavajú a stávajú sa na tom závislými. Myslia si, že materiálne predmety sú tu určené pre náš zmyslový pôžitok. Preto sa snažia si ich užívať a v tom hľadajú vnútorné šťastie. V skutočnosti je ale jediným užívateľom Boh, Celok. My si môžeme užívať až vtedy, keď slúžime Jemu. Samostatne to nefunguje. V predošlom článku som uvádzal príklad prsta, ruky a celého tela alebo buniek tela. Keďže sa o takúto rakovinovú mentalitu tieto duše opakovane snažia, sú zmätené a na konci vždy frustrované. Aj keď si myslia, že už-už to šťastie budú mať na dosah.
No ľudia, ktorí v tomto i skorších životoch konali cnostne a ktorých karmické činy sú celkom vyhladené, sa zbavili bludu duality a s pevným odhodlaním Mi slúžia.
Keď sa niekto podujme na cestu yogy, teda duchovnej sebarealizácie, môže sa zbaviť všetkej karmy a nakoniec sa vrátiť späť k Bohu. Ten kto chápe tento mechanizmus, sa môže raz a navždy zbaviť všetkého materiálneho utrpenia.
Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom Bhakti-yogy (oddanej služby) uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.
Kto dosiahne duchovnú úroveň už v tomto svete, chápe celú povahu hmotnej aj duchovnej reality a nič mu nie je neznáme. Boh ho osvieti zvnútra. Pre takúto sebarealizovanú dušu už neexistujú duality, je absolútne vyrovnaný a spokojný sám v sebe.
Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnúceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.
Takýto jogín aj v okamihu smrti má očistené vedomie bez náznakov materializmu a je tým pádom kvalifikovaný ďalej sa nereinkarnovať. O tom, ako dosiahnuť tento stav si povieme v ďalšom článku.
Každopádne, v iných kapitolách Bhagavad-Gíty Krišna vysvetľuje rôzne ďalšie aspekty ako karmu, reinkarnáciu, duchovnú a hmotnú energiu a tak ďalej. Celá kniha má 700 veršov a patrí medzi najstaršie zachované duchovné pramene na svete. Jej nadstavbou je potom védske sväté písmo Śrímad Bhagavatam, ktoré je určené pre pokročilejších jogínov. Má rozsah 18 000 veršov. Keď má niekto teda záujem naozaj preniknúť do védskej mystiky a pôvodného náboženstva, má možnosť čítať a študovať mnohé rozsahovo obrovské zdroje. Týmto spôsobom adept duchovného poznania nemusí byť už odkázaný na nejaké svetské alebo ezoterické špekulácie.
Rovnako, kresťanská idea, že Boh je nejaký starý dedko na oblaku, ktorý nemá nič iné na práci ako sledovať a osobne bleskami trestať ľudí, ktorí ani poriadne nechápu, prečo by mali dodržiavať nejaké Jeho prikázania, je hodne prekrútená a ťažko by jej niekto inteligentný veril.
O tejto téme by sa dalo popísať ešte strašne veľa. Napr. to, ako to vyzerá v duchovnom svete, aké sú tam činnosti a rozmanitosť atď. To si necháme na inokedy. V tom nasledujúcom sa pokúsim vysvetliť mechaniku toho, ako sa tvorí karma, na čo je dobrá a ako sa jej zbaviť, aby človek nebol pripútaný k tomuto hmotnému svetu a vedel sa kvalifikovať do duchovnej reality.
V súčasnosti také osoby neregistrujem. To však nemá žiadnu váhu. Je nás 7 miliárd a koniec-koncov Ježiš nehlásal kresťanstvo. Náboženstvá vznikajú okolo ústredneho učenia Bohom zoslaného Učiteľa vplyvom ľudských výkladov a nepochopením pointy. Podstatné je, myslím, dôjsť k bhakti-yoge, nepodmienenej láske k Bohu - Kristus ju žil a k tomu ľudí smeroval. To sa napriek všetkému v jeho učení vystopovať dá. Spájať ho s dejinami kresťanstva, znamená minúť ho. Mne osobne je proste bližší on než Krišna. A predsa mi to nebráni sýtiť sa múdrosťou Bhagavadgíty. Takže vďaka za sériu podnetných článkov!
Šríla Prabhupáda: Biblia aj Bhagavad-gítá učia láske k Bohu. Zdroj: https://vedabase.io/sk/library/josd/4/
Šríla Prabhupáda: Nežiadam, aby sa z kresťanov stali hinduisti. Hovorím: „Prosím, dodržujte vaše vlastné prikázania. Urobím z vás lepších kresťanov.“ To je moje poslanie. Nehovorím: „Boh nie je vo vašej tradícii – je iba v našej.“ Žiadam ich: „Počúvajte Boha.“ Nehovorím: „Musíte prijať, že Boh sa volá Krišna a nijak inak.“ Hovorím: „Prosím, počúvajte Boha. Snažte sa milovať Boha.“ Zdroj: https://vedabase.io/sk/library/josd/4/
ishvarah paramah krishnah sac-cid-ananda-vigrahaha anadir adir govindaha sarva-karana-karanam
Ja som začala čítať asi od piateho dielu. Veľmi ma takéto témy zaujímajú a kľudne by som tieto články mala rada aj knižne. Ak by boli aj nejaké stretnutia alebo prednášky... tiež by som šla a aj osobne podebatovala o týchto témach.