fbpx

Teória všetkého: 8. diel – Karma je zdarma

Každá akcia spôsobuje rovnako veľkú zodpovedajúcu reakciu. Nikto teda neunikne následkom svojich činov. Kameň, ktorý hodíme, musí raz dopadnúť a v dokonalých zákonoch, ktoré pracujú s absolútnou precíznosťou nie je zabudnutý žiaden náš čin, slovo alebo dokonca myšlienka.

Karma je teda hlavnou príčinou našej existencie v materiálnom svete. Ten, kto chápe tento princíp, sa vie vyhnúť utrpeniu a raz a navždy ukončiť kolobeh zrodenia a smrti.

V poslednom článku sme si priblížili Boha a dharmu, ktorú stanovil pre tých, ktorí sa chcú oslobodiť z hmotného otroctva. Naopak, pre tých, ktorým nevadí byť podmienenými hmotnou energiou, ustanovil hmotné zákony, z ktorých jeden z najhlavnejších je zákon karmy.

 

Karma znamená spravodlivosť

V kontexte predošlých informácií môžeme začať chápať ako karma vlastne vzniká a prečo. Každý má právo mať slobodnú vôľu, nemá ale právo vyhnúť sa následkom činov, ktoré spôsobí. Pokiaľ jednáme na vlastnú päsť, rozhodli sme sa hrať na užívateľov a ovládateľov, nezávisle na Bohu, je práve hmotný svet a jeho vesmíry s jemnými a hmotnými prvkami určený práve na to. Aby bola zabezpečená objektívna spravodlivosť existencie v realite, koncepty ako karma a reinkarnácia sú k tomu kľúčové.

Inými slovami, pokiaľ niekto neverí v existenciu jemných prírodných zákonov akými sú karma a reinkarnácia, nemôže veriť ani v spravodlivosť.

Z pohľadu ateistu-materialistu je svet ako taký nespravodlivý, nezmyselný, neexistuje v ňom žiadne objektívne dobro, zlo, morálka, láska, altruizmus a pod. Je to len chladné miesto, kde jednotlivé genetické mutácie bojujú o prežitie svojho genofondu. To potvrdzuje aj jeden z výrokov Krišnu v Bhagavad-Gíte, kde vraví:

„Materialisti hovoria, že tento svet je neskutočný, že nemá nijaký základ, že v ňom niet Boha — vládcu. Hovoria, že vznikol z pohlavnej túžby a nemá inej príčiny, než je žiadostivosť.“ (Bhagavad-gíta 16.8.)

Inými slovami, ateistická fanatická viera v to, že život je len náhodná kombinácia chemikálií, spolu so stále nedokázanou Darwinovou evolučnou teóriou, a špekulatívnymi hypotézami ako Big bang, spolu vytvárajú materialistické prostredie spoločnosti, kde v jej strede je egocentrický a nenásytný jednotlivec, ktorý nemá žiaden dôvod riadiť sa morálkou alebo rozmýšľať o vyššom zmysle života. Dobré a zlé je len to, na čom sa ľudia dohodnú a to na základe toho, kto má akú moc. Postavenie jedinca v spoločnosti je hodnotené podľa toho koľko má finančných prostriedkov.

Spravodlivosť v štáte je riadená zákonmi, ktoré píšu egoistickí sebestredne zameraní politici, ktorí reprezentujú nevedomých egoistických občanov, pre ktorých je najdôležitejšie uspokojovanie ich zmyslov a mysle. Zákony im majú pomáhať dosahovať to a zároveň vyššie postavení materialisti pomocou tých istých zákonov zneužívajú tých slabších a chudobnejších jedincov. Prirodzený kapitalistický výber. To, že umierajú milióny detí od hladu a na druhej strane sú milionári a miliardári, nie je podľa nich nespravodlivosť, ale proste len systém. Kto má (podľa nich) náhodné šťastie, že ako životná forma vznikne v dobrých podmienkach, ten si môže užívať, a naopak iný bude trpieť a bude otrokom. Konieckoncov, silní majú právo vykorisťovať slabších a prežiť na ich úkor, pretože to je základný princíp evolučnej viery.

Potom to vyzerá v praxi nasledovne:

„Sú presvedčení, že uspokojovanie zmyslov je prvoradou potrebou ľudskej civilizácie. Až do poslednej chvíle prežívajú nesmiernu úzkosť. Spútaní sieťou storakých a tisícorakých túžob a posadnutí žiadostivosťou a hnevom si obstarávajú peniaze pre zmyslový pôžitok.“ (Bhagavad-gíta 16.11-12)

Materialista, ktorému postupne hmotné telo slabne a neprináša mu po ťažkej práci, strachu a strese už ani tie kvapky šťastia, ktoré ako tak prežíval keď bol mladý, má ale stále hmotné túžby tak preexponované, že až do poslednej chvíle je pripútaný k myšlienke uspokojovať svoje zmysly a myseľ, aj keď je táto zmätená duša uväznená v tele chorého starca na smrteľnej posteli. Hmotná ilúzia je až taká silná.

Na druhej strane tu máme tzv. západné náboženstvá, ktoré síce nepriamo vychádzajú z Véd a dharmy, ale už sú im natoľko vzdialené a zdeformované, že ich samotná mytológia a aforizmy, ktoré z pôvodnej ucelenej filozofie zostali, nedávajú dostatočne uspokojivé vysvetlenia toho, prečo by Boh mal byť spravodlivý. Majú len jednostranné tvrdenia, že je, ale keď si to logicky zhrnieme, vidíme, že je to len slepá viera a ich podoba Boha je všetko len nie spravodlivá.

Všetko to začína tzv. „prvotným hriechom“, čo v preklade do ľudskej reči znamená, že duša začne trpieť za niečo, čo ani nespáchala, ale spravili nejaký jej pradávni predkovia, teda Adam a Eva. (O tom, odkiaľ majú kresťania túto mytológiu, a ako to celé vzniklo si prečítajte v našom článku – Adam a Eva trocha inak). Nehovoriac o tom, že ich predstava Boha je redukovaná na dedka, ktorý nemá na práci nič iné, len striehnuť na to, kto poruší jeho pravidlá, aby ho mohol uvrhnúť do večného pekla, bez nejakej možnosti uvedomiť si svoju chybu a byť niekedy napravený a prepustený z týchto múk.

Pusti ma dnu. -Prečo? – Aby som ťa mohol zachrániť. -Pred čím? -Pred tým, čo ti spravím, keď ma nepustíš.

To je teda ich predstava spravodlivosti. Nehovoriac samozrejme o tom, že pokiaľ sa niekto narodí v inej krajine ako kresťanskej, tak ide do pekla automaticky. Čo je vlastne väčšina sveta. Ale aj v rámci kresťanov existujú tisícky odnoží a siekt, a každá tvrdí, že členovia tých ostatných skončia v pekle (alebo minimálne veľmi zle). A keďže všetky západné náboženstvá vychádzajú z takejto starozákonnej „spravodlivosti“, nedáva to príliš nádej na dobré vyhliadky pre ich členov. Našťastie si ale situáciu zľahčujú tým, že na to, aby sa dostali do nebíčka, kde si môžu egoisticky pokračovať v užívaní, stačí

  • Byť narodený v správnom náboženstve
  • Veriť, že Ježiš existoval a berie na seba všetky hriechy (karmu) len preto, že…. veríš, že existoval.

Védy vysvetľujú spravodlivosť tak, ako by si ju predstavil každý normálny inteligentný človek, a to tak, že proste akcia vytvára reakciu a nič nie je náhoda. Keďže sa každému musí vrátiť časom presne to, čo spravil, tak bez druhého faktora, ktorým je reinkarnácia by to nebolo možné, lebo by smrťou tohto tela všetko skončilo, a nebola by možnosť získať všetky reakcie za nahromadené činy. S tým úzko súvisí bod, ktorý si západné pseudonáboženstvá nevedia teologicky vysvetliť, a tým je otázka…

 

Prečo „nevinní“ ľudia trpia?

Keď niekto vidí malého černoška v Afrike s nafúknutým bruškom a AIDSom od narodenia, povie si, že život je nespravodlivý a Boh neexistuje, lebo by to nedopustil.

Samozrejme, to si povie iba niekto, kto neverí v princíp akcie a reakcie a reinkarnácie. Totiž z pohľadu karmy náhoda ani nespravodlivosť neexistuje a každý si je skutočne tvorcom svojho šťastia a nešťastia.

Technicky totiž černoško nie je černoško, ale je to večná duchovná častica – duša (átma), ktorá na základe svojej karmy, ktorú si pobytom v hmotnom vesmíre nahromadila za mnohé životy, v tomto jednom konkrétnom „filmovom pásiku“ musí prežiť to, čo si zaslúži, a má teda napr. také a také telo, je v istom prostredí a zažíva dané situácie. Keď potom niekto chápe to, čo vidí z pohľadu poznania, vidí veci také, aké sú, a nemá dôvod sentimentálne žialiť, ani sa radovať. Veci proste sú, aké sú, a sú spravodlivé, aj keď to nemusí tak na prvý pohľad vyzerať. Keby niekto videl nespočetné tisícky životov tej duše, ktorá je teraz v tele černoška, ktoré žila predtým, a ďalšie tisíce, ktoré bude žiť po tomto, získal by viac objektívny nadhľad.

Často ľudia zlým ľuďom, vrahom, alebo tým, čo týrajú deti či zvieratká, želajú to najhoršie utrpenie, je tak? A potom hovoria o nespravodlivosti, že niekto taký proste v kľude zomrie v spánku s úškrnom na perách, nedostanúc svetskú spravodlivosť, ktorú by si zaslúžil, či už pre nedostatok dôkazov, alebo iným okolnostiam. Nepotešili by sa práve títo istí ľudia tomu, keby ho tá spravodlivosť predsa len dostihla a musel získať väzenskú rovnošatu, v ktorej by strádal a trpel? Asi áno. A keby tá rovnošata vyzerala ako telo vychudnutého malého chlapca či dievčaťa? To by už bol problém? Lebo tak nejak to je. Nikto v tomto materiálnom svete totiž nie je nevinne, inak by sme tu neboli. Chápem ale aj to, že väčšina odsúdených sa bije do pŕs, že oni sú práve tí nevinní.

Z tohto pohľadu si karma ako vykonávateľ objektívnej spravodlivosti vždy nájde svoje cestičky, aj keď to niekedy trvá. Z pohľadu večnosti je to ale zanedbateľné a skôr či neskôr nastane situácia, ktorá zabezpečí balans v prospech spravodlivosti.

Niekomu môže napadnúť otázka, že ok, povedzme, že niekto začne chápať karmu a vie pripustiť, že veci, ktoré sa mu dejú v tomto živote sú výsledkami predošlých činov, ktoré si ani nemusí pamätať. Mali by mu byť odpustené len preto, že si ich nepamätá? Odpoveď je podobná ako v prípade, keď niekto opitý spácha trestný čin a na ďalší deň ráno si nepamätá, že niečo spáchal. To nie je ospravedlnenie. Nikto ho totiž nenútil v ten večer piť.

Ďalšia logická otázka môže znieť, či si malé dieťa trpiace leukémiou dokáže vôbec uvedomiť, že ide o trest. Tu odpoveď znie, že nemusí si to vedome uvedomovať, ale ten zážitok toho aké to je si so sebou duša v jemnohmotnom tele (kde sú uložené všetky spomienky) prenesie do ďalších životov. Aj keď si v ďalšom živote nebude vedomý, že v predošlom tele takto trpel, v podvedomí to mať bude a intuitívne bude chápať aké to asi je a bude k tomu viac empatický a vedieť sa do toho vcítiť. Aj keď je karma veľmi zložitá na pochopenie konkrétnych bezprostredných súvislostí, keďže všetko so všetkým súvisí, uvediem veľmi obrazný extrémne zjednodušený príklad.

To trpiace dieťa mohlo v minulom živote byť vplyvným obchodníkom s farmaceutkami, ktorý priamo či nepriamo spôsobil, alebo sa podieľal na to, že aj kvôli jeho činom trpeli malé deti, nemali prístup k liekom, či ochoreli. V tom živote príliš veľkú empatiu k trpiacim deťom nemal – až kým sa to nestalo jemu samotnému.

Podobný príklad sa dá zjednodušene aplikovať aj na ľudí, ktorí sú prirodzene súcitní k zvieratám a nezabíjajú ich, a teda ani nekupujú ich mŕtvoly ako potraviny. Je možné, že bezprostredne jeden či pár životov dozadu boli sami v tele zvierat, ktoré týmto spôsobom trpeli. A rovnako, tí, ktorí momentálne podporujú, či dokonca sami prevádzkujú jatky, sami v ďalších životoch skončia ako zvieratá na jatkách (možno aj vo vlastnej firme). Potom sa budú musieť v takýchto koncentrákoch narodiť veľmi veľa krát.

Jeden védsky verš na túto tému znie : Mam sa khadatiti mamsah, čo v preklade zo sanskritu znamená: „Zabíjam toto zviera a jem ho. V budúcom živote zabije a zje ono mňa.“

Viac na tému vegetariánstvo v článku – Argumenty pre vegetariánstvo.

 

Karma neznamená fatalizmus

Niekto si karmu môže vysvetľovať tak, že trpiacim tým pádom netreba pomáhať, lebo si za to môžu sami minulými životmi. Ako máme potom „konať dobro“, keď v skutočnosti nikomu reálne nepomôžeme?

 

Aby sme to pochopili, mali by sme vysvetliť niektoré princípy karmy tak, ako ich popisujú Védy:

  • Karmický princíp spája osoby a udalosti, ktoré si navzájom karmu realizujú

Keď sa niekto rozhodne využiť svoju čiastočnú slobodnú vôľu na to, aby napr. v hneve dal niekomu facku, tak ju dá iba tomu, kto má facku dostať ako súčasť svojho vlastného trestu. Nie je teda možné, aby ste zapríčinili niekomu takú reakciu, ktorej nepredchádzala kedysi jeho vlastná akcia. Nevinnému človeku teda nemôže byť ublížené. Táto zásobáreň karmy (čo si vysvetlíme nižšie ako vlastne karma „zrie“) je tak rozsiahla a prechádza toľkými životmi, že niečo čo sa nám stane teraz môže mať svoju príčinu aj X životov dozadu.

  • Dobrá karma a zlá karma sa navzájom nenegujú, ale realizujú sa nezávisle

Dobrou karmou sa neodčiní zlá karma a zlou karmou sa nezničí dobrá karma. Jednotlivé karmické plody existujú nezávisle a ich prejavy sa manifestujú jeden za druhým, podľa toho, či daný následok je „vyzretý“, a sú na neho vhodné podmienky (vzhľadom na nesmierne komplikovanú sieť karmy ostatných ľudí). Iní ľudia sú technicky iba „poštári“ našej vlastnej karmy. Keď toto chápeme, nemali by sme sa reálne na nikoho hnevať a prijať to čo sa nám deje s pokorou. Don’t shoot the messenger of your own karma. S tým úzko súvisí aj ďalší bod.

  • Súčasťou trestu za karmu je tendenciu znova vykonať čin, ktorý túto karmu zapríčinil

Keď si niekto myslí, že skutočnou príčinou toho, že sa mu stalo niečo zlé je niekto iný ako on sám, tak má tendenciu vrátiť mu to. Tým, že to ale vráti, znova hodí ten istý bumerang ďalej, ale ako to u bumerangov už chodí, zas sa mu vráti v inej situácii, možno aj v inom živote, a tiež sa bude diviť, prečo sa mu niečo také deje. Kresťanská anekdota, ktorá vraví, že kto do teba kameňom, ty do neho chlebom, alebo ako máme nastaviť aj druhé líce, poukazuje práve na tento aspekt karmy. Konieckoncov, takéto rôzne skryté prirovnania sú aj v iných náboženstvách. Napr. Kto ako zasadí, tak zožne, je priama referencia na karmu. Vo Védach sú tieto zákonitosti ale popísané oveľa komplexnejšie a logickejšie a človek si vie spraviť celkový obraz a nebyť odsúdený na nejakú slepú vieru a skladanie malých črepín, nevidiac celú nádobu a jej účel. Ešte zaujímavosť: Tento princíp opakovanie situácií a karmy celkom približuje aj film Atlas mrakov, prípadne aj Fontána od Aronofského.

  • Miera karmického trestu je úmerná poznaniu toho, kto čin koná. Čím viac je človek v kvalite nevedomosti (tamas), tým menšiu reakciu získava

Na jednej strane sme si povedali, že nevedomosť neospravedlňuje, a je to pravda, aspoň nie úplne. Čiastočne ale predsa len áno, pretože predispozícia na vytváranie karmy je slobodná vôľa, a teda miera slobodnej voľby. Pokiaľ niekto nemá slobodu rozhodnúť sa, nemôže dostať za to ani reakciu. Podobne aj v našom trestnom práve, súd nikdy neodsúdi nesvojprávnu osobu, blázna, ktorý objektívne nevie rozlíšiť správne od nesprávneho a chápať dôsledky svojho konania. Vtedy ho nezavrú do väzenia, ale pôjde do psychiatrickej liečebne. Podobne funguje aj karma. Zvieratá si z tohto dôvodu nevytvárajú žiadnu novú karmu, pretože jednajú iba pudovo. Vďaka tomu, že ale majú tieto duše, ktoré sú momentálne v telách zvierat zásoby predošlej karmy, a v tele zvieraťa prežíva situácie, dobré aj zlé, trpí, strachuje sa, atď. tak si míňa (spaľuje) istú časť karmických zásob, a keďže nové nevytvára, tak postupne sa môže posúvať smerom vyššie po evolučnom rebríku. Evolúcia teda existuje ako duchovná a karmická evolúcia (a zároveň aj devolúcia do nižších druhov) a nie tak, ako sa v dnešnej dobe prezentuje.

Rovnako, ľudia, ktorí sú silno v nevedomosti, t.j. kvalita tamas (viď článok Tri kvality hmotnej prírody), nemajú až takú mieru triezvosti a slobody, a preto ich karmické činy nenesú také veľké reakcie. Veľmi jednoduchý obrazný príklad je napr. keby jedol hovädzie mäso američan, ktorý vyrastal na farme v prostredí, kde je to bežné, tak pokiaľ robí to, čo sa od neho očakáva, nerobí nič (relatívne horšie), tak jeho miera karmy za zabíjanie a jedenie kráv je omnoho menšia, ako nejakého Inda, ktorý vyrastal vo vegetariánskej krajine, kde je dlhá duchovná tradícia, vie, že je to nesprávne, chápe ako karma funguje a pod. Ten keď niečo také spraví, reakcie v podobe negatívnej (ugra) karmy budú x-násobne prísnejšie.

Pre všímavejších, áno, tým, že ste sa tieto veci dočítali (sorry už je neskoro), karmické reakcie za napr. jedenie mäsa budú u vás horšie. Nemáte zač. O dôvod viac začať s vegetariánstvom asap.

 

Karma vo Védach

 

Karma, v sanskrite „कर्म“, znamená – čin, skutok. Ako sme si povedali, je to princíp, ktorý na západe poznáme aj ako princíp akcie a reakcie. Podľa Védskeho učenia, z ktorého tento princíp vychádza, sú hmotne podmienené živé bytosti zapletené do siete svojich predošlých činov, tzn. plodonosnej činnosti, čo ich núti neustále sa inkarnovať do hmotného sveta. Tento cyklus prevteľovania sa nazýva samsára. Karma je teda prvotnou príčinou našej existencie v materiálnom svete. Naše hmotné túžby spolu s karmou nám na konci nášho života vytvoria pomocou hmotnej prírody ďalšie telo, do ktorého sme nútení sa premiestniť. (Viď predošlé články)

„V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.“ (Bhagavad-Gíta 15.8)

Ešte raz a stručne, koncept karmy spočíva v tom, že živá bytosť, duša, sa rozhodne užívať si hmotný svet nezávisle od Boha a preto je jej túžba naplnená a inkarnuje sa v hmotnom svete. Tu sa ale začína prejavovať jej osobitná vôľa, ktorá nie je v súlade s Najvyšším, a preto musí niesť priamu zodpovednosť za svoje činy, dobré aj zlé. Takto sa zaplieta do mnohých činností, ktoré ju začínajú pútať k tomuto svetu a je veľmi ťažké sa z tejto karmickej siete oslobodiť. Tento princíp teda neznamená, že Boh živé bytosti tresce alebo odmeňuje. Jeho oddelená energia v podobe karmy spôsobuje, že každý dostane iba to, čo si zaslúži. 

Karma nie je nezvratný osud. Nič nám nie je predurčené, čo by sme si nezaslúžili, alebo o čo by sme sa sami nepričinili v minulosti. Je to v skutočnosti totalitný princíp, ktorým sa riadi celá hmotná príroda.

Karma vzniká na základe našich myšlienok, slov a skutkov. V tomto veku – Kali-yuga – sa podľa Véd karma tvorí iba na základe konkrétnych činov (v predošlých vekoch ju tvorili aj myšlienky). Ale keďže myšlienky a slová bývajú vo väčšine prípadov príčinou našich činov, mali by sme si dávať teda pozor aj na ne.

„Zasaď myšlienku a zožneš čin, zasaď čin a zožneš zvyk, zasaď zvyk a zožneš charakter, zasaď charakter a zožneš osud.“  (indické príslovie)

Od karmy sa nedá oslobodiť, aspoň nie jednoducho. Naša osobná karma nás sprevádza všetkými inkarnáciami (vteleniami) a záleží na čase, mieste a na konkrétnych podmienkach, aby sa prejavila. Je teda dosť možné, že sa nám prihodia veci, ktoré sme zapríčinili pred mnohými životmi a až teraz dozreli do štádia, kedy im musíme čeliť. Tak isto to, čo spôsobujeme v tomto živote sa nám môže vrátiť ešte v tomto, ale aj v niektorom z budúcich životov.

Védy (v Upanišádach) – delia karmu na tieto tri druhy podľa dozrievania činov:

  • Sanchita-karma je celková nahromadená karma. Vo väčšine prípadov je nemožné vyčerpať si ju počas jedného života. Z tejto „zásoby“, ktorá obsahuje všetky naše minulé reakcie, isté reakcie dozrievajú, a keď dozrejú, stáva sa z nich prarabdha-karma.
  • Prarabdha-karma je karma, ktorá si už nesie svoje dozreté ovocie. Uskutočňuje sa zväčša ako konkrétny problém, ktorý sa objaví v našom živote.
  • Kriyamana-karma je druh karmy, ktorý vytvárame počas tohto života. Celá kriyamana-karma plynie do sanchita-karmy a postupne formuje našu budúcnosť.

Z tohto pohľadu, cyklus rodenia, staroby, umierania a opätovného rodenia zvaný samsára nekončí do momentu, kým trvajú naše karmické reakcie. Aj keby sme sa zriekli všetkých hmotných činov a konali čisto na duchovnej úrovni, trvalo by veľmi dlhý čas, kým by nás naša minulá karma dostihla. Preto existuje proces zvaný bhakti-yoga, pomocou ktorého je možné pomocou duchovnej sebarealizácie postupne spáliť na popol všetky nahromadené karmické reakcie. Dá sa to dosiahnuť aj v priebehu jedného života. Tento proces ale nie je vôbec ľahký. Jednou z podmienok je prestať mať chuť užívať si hmotný život a pochopiť, že večné šťastie sa tu nedá nájsť. S týmto procesom je teda úzko spätá yoga, ako proces postupného oslobodenia sa od karmy a začiatok služby Bohu (viď 7. diel o Bohu).

„Po mnohých zrodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.“ (Krišna v Bhagavad-Gíte 7.19)

 

Védská filozofia (v Padma Puráne) vysvetľuje, že karmické reakcie sa prejavujú v štyroch rôznych fázach, ktoré sa prirovnávajú k fázam rastu rastliny:

1. bídža (semeno) – Naše priania a úmysly už existujú v jemnohmotnej podobe a až neskôr sa prejavia činnosťami. Aby sme sa teda vyvarovali nepríjemných karmických reakcií a utrpenia, musíme venovať pozornosť svojim nevysloveným hmotným túžbam, dokým semená činov ešte nezačali klíčiť.

2. kúta-stha (klíčenie) – Reakcie, ktoré vznikajú po tom, čo došlo k rozhodnutiu uskutočniť nejaký čin. Sú to hmotné priania, ktoré práve začali klíčiť.

3. phalonmukha (vytvorenie plodu) – Reakcie, ktoré už nesú plody (phala). Keď vykonáme hmotnú činnosť – dobrú alebo zlú – je len otázka času, než sa prejavia reakcie (plod) v podobe šťastia alebo nešťastia.

4. prárabdha (žatva) – Reakcie, ktoré sa už vyplnili s naším narodením: Rodina (určuje naše společensko-ekonomické postavenie, národnosť, rasu), fyzické a psychické predispozície atď.

Predchádzajúce tri fázy sa tiež v sanskrite súhrnne označujú ako aprárabdha, alebo doposiaľ neuskutočnené reakcie, potenciálne šťastie a utrpenie. Štvrtá fáza, prárabdha-karma, je teda, to, čomu sa obecne hovorí „karma“.

 

Dobrá a zlá karma

Bhagavad-Gíta ( 4.17 ) vraví: „Je veľmi ťažké porozumieť zložitosti činu. Preto treba dobre vedieť, čo je čin, čo je zakázaný čin a čo je nečin.“

V týchto veršoch sú popísané tri druhy karmy:
 

1. karma – činnosti v súlade s vyššími prírodnými zákonmi (dharma), ktoré sú tak isto popísané vo védskych písmách. Toto pozitívne jednanie so sebou nesie pozitívne reakcie v podobe hmotného (dočasného) šťastia a pôžitku. Zjednodušene sa dá povedať, že takúto „dobrú“ karmu človek dostáva za plnenie si svojich predpísaných povinností. Je ale zásadné vedieť, aké to sú, pretože bez poznania zákonov a vlastných povinností nie je možné ich ani správne nasledovať. Výsledky dobrej karmy sa môžu prejaviť v tomto živote, ale aj v nasledujúcich. Za významne dobrú karmu sa duša inkarnuje na vyššie hmotné úrovne (dévovia). Mytologicky sú nazývaní polobohovia alebo v kresťanstve anjeli. Tieto zbožné úrovne sa vyznačujú tým, že ich obyvatelia majú nezvyčajne krásne telá, väčšinou jemnohmotné, alebo zložené z jemnejších prvkov (viď predošlé články). V princípe si užívajú výsledky dobrej karmy až do bodu, keď sa tieto vyčerpajú a sú potom nútení klesnúť znova na nižšiu úroveň, napr. zemskú. Výnimočne môže duša pokračovať v duchovnom pokroku aj z úrovne poloboha, ale je to oveľa obtiažnejšie ako na Zemi, pretože nevníma utrpenie ani nutnosť dostať sa z hmotného sveta. Napr. nemajú tam starobu, choroby a pod.

2. vikarma – činnosti, ktoré písma zakazujú, lebo sú v rozpore s dharmou. Tieto negatívne činnosti so sebou prinášajú zodpovedajúce reakcie – hmotné nešťastie a utrpenie. Najrozšírenejšie a učebnicové príklady nájdete v tomto článku – 4 regulácie. Výsledkom takejto karmy je väčšinou nepriaznivé zrodenie, zlé postavenie, problémy v živote, či pokles do nižších druhov tiel ako sú zvieratá a rastliny, či dokonca pobyt na najnižších jemnohmotných úrovniach (mytologicky nazývané pekelné úrovne). Dobrá správa je, že karma, či už dobrá alebo zlá je vždy dočasná, a tak ako sa míňajú dobré karmické reakcie, podobne to funguje aj pri zlej karme. Tým, že človek trpí si „odrába“ zlú karmu a postupuje smerom hore (z hmotného hľadiska). Tu nastáva samozrejme klasický vplyv ilúzie a to, že akonáhle človek prestane trpieť, má tendenciu vrátiť sa k predošlému spôsobu života a znova porušovať zákony stvorenia a tým si znova vytvárať zlú karmu. Tento cyklus je teda potrebné prerušiť.
 
3. akarma – činnosti vyššej duchovnej povahy, ktoré nepodliehajú hmotným prírodným zákonom a preto sa označujú ako „nečiny“. Neprinášajú žiadne reakcie, ani pozitívne, ani negatívne, a tak vedú ku koncu reinkarnácie a samsáry. K tomu dôjde teda až vtedy, keď je naše karmické konto na konci života rovné nule. To sa však ale nedá dosiahnuť súčasným konaním karmy a vikarmy, ako by si niekto mohol myslieť, pretože ako sme si vysvetlili vyššie, tie sa vykonávajú nezávislé na sebe a navzájom sa neneutralizujú. Je toho teda možné dosiahnuť iba pomocou bhakti-yogy.
 
Príčinou hmotných problémov je vikarma, ktorú v dnešnej dobe vykonáva obrovské množstvo ľudí na celej planéte a ktorá je hrozbou pre celé ľudstvo, lebo ho postihuje v podobe kolektívnej karmy (súhrn individuálnych kariem). Tá sa prejavuje ako vojny, epidémie, prírodné pohromy, atď. Skutočnosť dokazuje, že nám chýba poznanie o zákone karmy, pretože aj napriek všetkým dobrým úmyslom a snahám zmenšiť utrpenie, je na svete stále viac nešťastia, individuálneho aj kolektívneho. Toto poznanie je nakoniec jediným riešením súčasných problémov. Ten, kto si to uvedomí, pochopí, že so zmenou musí začať sám u seba.

 

Ako sa zbaviť karmy

Túto tému zavŕšim tým najpodstatnejším čo by sme si mali vysvetliť, a pokračovať budem potom v ďalšom článku, kde si bližšie priblížime samotný proces yogy, ktorý začína meditáciou a vrcholí bhakti-yogou, a je jediným spôsobom ako sa vyslobodiť z tohto neustáleho kolobehu rodenia sa a smrti.

Najlepšie ako vám priblížiť princíp zbavenie sa karmy čo sa týka samotného princípu bude, keď si rozoberieme zopár veršov z Bhagavad-gíty, kde túto kráľovskú vedu vysvetľuje ten najpovolanejší, t.j. samotný autor systému – Boh 🙂

 

Výňatky z 3. kapitoly Bhagavad-Gíty zvanej Karma-yoga (moje komentáre sú malým písmom):

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.

Začiatočníci sa snažia najskôr pochopiť samotné princípy toho ako funguje materiálny svet, duchovný svet, karma a pod., a potom keď spravia pokrok, začnú s praktickým procesom ako sa zbaviť karmy a začať konať svoju dharmu – slúžiť Celku – Bohu.

Samotnou nečinnosťou sa človek nemôže vyslobodiť a iba odriekaním nemôže dosiahnuť dokonalosť.

Tvoreniu karmy sa človek nevyhne tým, že prestane konať. To nie je prakticky ani možné. Aj samotné nekonanie je druh činnosti, obzvlášť, keď v tomto svete máme isté predpísané povinnosti. Keď opomenieme nejakú povinnosť, je za to rovnako karmický postih.

Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný.

Duše, ktoré boli na základe karmy nútené prijať hmotné telo, musia jednať pod zákonmi hmotnej prírody, tromi kvalitami, faktorom času, atď. a nie je možné sa týmto zákonom vyhnúť žiadnym materiálnym spôsobom, iba duchovnou sebarealizáciou.

Ten, kto krotí svoje činné zmysly, ale jeho myseľ zotrváva pri zmyslových predmetoch, iste klame sám seba a je pokrytcom.

Tu Boh popisuje a odsudzuje tzv. jogínov a mystikov, ktorí sa tvária, že sa snažia o ovládanie zmyslov, ale popritom si v mysli užívajú. Patria sem aj všetci, ktorí potláčajú sexualitu, ale na jemnej úrovni sa im to prejaví inými spôsobmi, napríklad nevhodným chovaním, túžbou po moci, obdive a pod.

Ó, Arjuna, oveľa vznešenejší je úprimný človek, ktorý sa pomocou mysle snaží ovládnuť činné zmysly a bez lipnutia začne s karma-yogou (vo vedomí Kṛṣṇu).

Potláčanie ešte nikoho nepriviedlo k osvieteniu ani oslobodeniu. Jediná metóda je začať s karma-yogou, ktorá sa postupne praxou rozvinie do pokročilej bhakti-yogy, kde je možné karmu a naše hmotné túžby priamo transformovať na duchovnú úroveň. O tom si povieme v nasledovnom článku.

Konaj svoje predpísané povinnosti, lebo čin je lepší ako nečinnosť. Veď bez práce nemôžeš udržať nažive ani svoje telo.

Toto je veľmi pragmatický bod. Problém nie je v tom, že by duša konala, túžila, myslela a pod. Problém je, že tieto činnosti sú u materialistov zamerané na hmotnú energiu. Keď tieto isté činnosti využijeme v službe Celku, stávajú sa duchovnými. To je v skratke celé tajomstvo Véd. Na jeho bližšie pochopenie je ale potrebný osobitný článok. Krišna dodáva, že bez činnosti by sme nevedeli udržať ani toto telo pohromade s dušou. To je ale potrebné, aby sme mohli robiť ďalší pokrok.

Každý musí vykonávať činy ako obeť Višnuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Tento verš začína naznačovať skutočnú pointu yogy a sebarealizácie. V predošlých článkoch som čiastočne vysvetlil, že pre každú časť je prirodzené slúžiť Celku. Tým spôsobom spočíva v jednote s Celkom a nezneužíva svoju slobodnú vôľu na materialistické sebecké činnosti, ktoré spočívajú v uspokojovaní zmyslov hmotného tela a mysle. Krišna v tomto posvätnom rozhovore radí Arjunovi, aby začal slúžiť Celku – Višnuovi (čo je Krišna – ale v tomto bode Arjuna ešte nevedel, že sa rozpráva s Bohom – to je na dlhšiu story).

Vysvetľuje mu v podstate, že činy, ktoré konáme v súlade s tým, čo chce Celok – Boh, nás oslobodzujú a patria do kategórie akarma – netvoria žiadnu karmu. Nestačí teda vykonávať vlastné povinnosti (karma), ale pravý jogín by mal ísť ešte ďalej a zasvätiť svoje myšlienky, slová a činy službe Najvyššiemu. Týmto spôsobom si postupne „spáli“ všetku karmu, očistí sa od hmotných túžob a po opustení tohto hmotného tela sa nebude musieť vrátiť späť do hmotného sveta ale bude pokračovať v extatickej duchovnej službe Bohu v duchovnom svete.

Pánovi oddaní sú zbavení všetkých hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré bolo najprv obetované. No tí, čo pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia isto-iste iba hriech.

V tomto verši, ktorý som vybral je ukázané praktické uplatnenie toho, čo sa nazýva yajna, alebo obetovanie. Konkrétny príklad je uvedení na najjednoduchšej činnosti, ktorou je jedenie. Niekto môže vravieť, že je to hlúposť, a prečo by sme to mali robiť, a že obetovať jedlo Bohu je pritiahnuté za vlasy a pod., ale pokúsim sa to ako vždy vysvetliť v širšom kontexte, ktorý človek získa serióznym štúdiom Véd.

Boh nepotrebuje jesť. To, ale neznamená, že nemôže jesť. Boh môže všetko. Ďalším bodom je, že my Mu technicky žiadne jedlo nemôžeme dať, pretože žiadne nevlastníme, keďže všetko patrí Bohu, vždy patrilo a vždy bude. My sme teda tí, ktorí majú na výber spraviť vždy vo vedomí rozhodnutie, a to, buď budeme zneužívať (kradnúť )hmotnú energiu (napr. v podobe jedla) na vlastné sebecké zmyslové uspokojenie, alebo to spravíme s vedomím toho, že sme vďační Bohu za to, že môžeme do JEHO tela (keďže nám nepatrí ani toto hmotné telo), prijať JEHO jedlo, aby sme mohli vykonávať povinnosti, ktoré predpísal ON, za účelom pokroku, ktorý ON chce, aby sme konali, a oslobodili sa z hmotného sveta. To je celý bod. Väčšina duší je na oslobodenej úrovni v duchovnom svete, kde Mu slúžia s láskou, a pre nás, ktorí sú vo vyhnanstve, dáva možnosť, ako prejaviť to, že už nechceme byť zlodeji – práve obetovaním našich činností, alebo ich výsledkov. Inými slovami, predstavte si, že ste ukradli peňaženku majiteľovi a po čase sa rozhodnete, že mu vrátite nejaké peniaze. Tie mu teda „obetujete“. On je samozrejme spokojný, lebo vidí vo vašom zámere istú snahu o nápravu. Vytiahnete napr. pár eur a podáte Mu ich. Tomu sa povie pokrok na duchovnej ceste. Cieľom ale je, aby ste mu vrátili všetko, pretože on vie presne čo ste spravili, vie, koľko mu vraciate, ale vie aj to, koľko ešte schovávate za chrbtom. Paradoxne, on „vaše“ peniaze nepotrebuje, lebo ich má nekonečno a nie je ani od peňazí závislý. V princípe, aj keby ste mu ich všetky dali, on vám ich vráti, lebo sa má za to, že už nie ste sebec, a aj tak ich využijete v jeho prospech… Jeho cieľom a lekciou v karma-yoge je to, že vás chce zbaviť sebectva a materializmu, pretože práve kvôli tomu tu trpíte, máte hmotné túžby, pripútanosti, karmu a pod.

Viac o obetovaní jedla nájdete v tomto článku.

Ufff. Ok, takže ešte raz teda…Akt obetovania napr. jedla je čisto mentálna záležitosť. Z jedla vám neubudne, ale keď sa vedome – meditáciou pri varení, jedení, atď. dostanete do stavu, že to varíte pre Boha, takéto jedlo bude zbavené karmy tým, že ju On z tejto činnosti odstráni. Takže, karmu máme za činnosti, ktoré konáme pre seba, a za činnosti, ktoré robíme pre Boha nemáme žiadnu karmu a máme duchovný pokrok.

Inými slovami, slovo „duchovné“ znamená bez karmy a vlastného materiálneho motívu.

Dáva to troška zmysel?

 

(Pre tých, ktorí majú pocit, že to 100% chápu – čítajte túto zátvorku. Pre ostatných, kľudne preskočte, aby vás to nepoplietlo… Takže, bonusové vysvetlenie, resp. vhľad je taký, že pre zjednodušenie som napísal, že Boh karmu pridáva k činu. V skutočnosti je to ale naopak. Duša v hmotnom tele reálne nekoná nič. Ona len túži užívať si hmotný svet – to je jej prejav slobodnej vôle, a všetko ostatné sa už deje silou Božích materiálnych zákonov, t.j. troch kvalít, času, karmy a pod. Inými slovami, keď niečo spravíte, nemáte dôvod za to mať nejakú karmu, pretože to spravili kvality hmotnej prírody, prostredníctvom vášho „robota“ zvaného telo, jeho zmyslov a mysle. Nie ale vy ako duša. Technicky nemáte ani poňatie ako sa niečo vykonáva, ako čo i len funguje zdvihnutie vášho viečka. Takže nie je dôvod, aby ste nejak „mechanicky“ dostávali reakcie za činnosti, ktoré bezprostredne ani nerobíte. Háčik, a kameň úrazu je ale v tom, ako to popisujú Védy viac do detailu, že samotný fakt, že vy ako duša si chcete užívať danú činnosť, a považujete sa za požívateľa, zabezpečí, že dostanete karmickú reakciu aj za to, že ste len pozorovateľom toho, čo chcete, ale tak či tak to vykonáva príroda – hmotná energia. Ok? Takže vám sa v podstate sníva, že si užívate, nič nekonáte, ale reakcie za to máte tak či tak. Tieto reakcie sa vám potom snívajú ďalej v „sne duše“, ktorým nazývate svoj život. A toto je materiálny matrix, keď do neho ideme trocha hlbšie. Ono to ide ešte o dosť hlbšie, ale naozaj vás nechcem pliesť a napísal som to čisto ako zaujímavosť.)

 

Vedz, že predpísané povinnosti sú uložené vo Vedach, ktoré pochádzajú priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto všadeprítomná Transcendencia trvale spočíva v obetných činoch.

To, čo je správne, dobré a nesprávne, hriešne je objektívna realita, ktorú ustanovuje Boh. Z konečného hľadiska by sa to dalo definovať takto:

  • To, čo osobne teší Boha a je tak, ako to On chce, sa nazýva duchovné. Tieto činnosti sú v nekonečne veľkom duchovnom svete, kde sa na tom podieľa nespočetne veľa oslobodených duší.
  • To, čo platí v hmotnom väzení, ale rešpektuje pravidlá väzenia a umožňuje postupný pokrok na vyššie hmotné úrovne, sa nazýva povinnosť, dharma, a tvorí (dobrú) karmu.
  • To, čo platí v hmotnom väzení a nerešpektuje pravidlá tvorí zlú karmu (vikarma, alebo ugra-karma) a spôsobuje utrpenie a klesanie do nižších a nižších úrovní.

Nie je teda pravda, že to, čo je dobré a zlé je vecou nejakej demokratickej dohody podmienených duší – väzňov. Pravidlá Boha platia pre každého a karma je ten faktor, ktorý to umožňuje.

V poslednej vete Krišna zdôrazňuje, že skutočné duchovno, t.j. transcendencia – to, čo prevyšuje hmotu a zmysly, spočíva v obetných činoch, t.j. v nesebeckom jednaní duše.

Môj milý Arjuna, človek, ktorý nevykonáva obete predpísané vo Vedach, vedie vskutku hriešny život, lebo ten, kto žije iba pre zmyslový pôžitok, žije márne.

Kto sa neriadi pravidlami reality a jedná iba ako rakovina pre vlastné sebecké uspokojenie žije márne, pretože jednak toto uspokojenie nebude trvať večne, ale len pár rokov v danom tele, okrem toho si vytvorí negatívnu karmu do budúcich životov a hlavne, všetky výsledky a to, čo materiálne dosiahol v kariére, majetku a pod., tak o tom príde so smrťou svojho tela.

No ten, kto nachádza radosť vo vlastnom „ja“, kto žije životom sebarealizácie a je sám v sebe dokonale spokojný, nemá žiadne povinnosti.

Duchovne pokročilá osoba nie je nejaký otrok Boha, ale práve naopak, má nesmierny prístup k poznaniu, obrovskú slobodnú vôľu a schopnosti. Na to sa kvalifikoval práve tým, že je spoľahlivým služobníkom Boha. Materialisti sú tiež služobníci Boha, akurát nepriami, nespoľahliví a zvrátení.

Jogín, ktorý je svätý, oprostený od všetkých hmotných túžob a karmy nemá v skutočnosti žiadne povinnosti. Predtým ale Krišna vravel, že by si ich mal plniť, ale ako obeť Jemu. Ako to teda je? O tom hovorí ďalší z veršov.

Sebarealizovaný človek nemá prečo vykonávať predpísané povinnosti, a nemá ani dôvod ich nekonať. Nemusí byť závislý ani od inej živej bytosti.

Keď je niekto nepripútaní a slobodný, môže robiť čo len chce. Uvediem príklad. Niekto môže tvrdiť, že nie je pripútaný k ženám, a v jednom kuse na nich nadáva. To značí, že k nim je stále pripútaný. Keby nebol, nemal by dôvod mať ženu, ale ani ju nemať. Nepripútanosť a odpor sú dve rôzne veci. Sväté osoby častokrát jednajú priamo na pokyn Boha s radosťou, že môžu jednať v svojej prirodzenosti. Nemajú ale žiaden dôvod konať hmotne, ani byť od niekoho iného ako od Boha závislí.

Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.

Predošlý príklad toho, kto je naprosto odovzdaný Bohu sa nazýva bhakti-yoga. To som ale trocha predbiehal, a v tejto kapitole Krišna vysvetľuje základnú úroveň karma-yogy, t.j. konanie svojich materiálnych povinností, ale s tým, že ich výsledky obetujeme Bohu. Takže, zjednodušene, človek koná to, na čo má talent, čo ho baví, k tomu ho priviedla jeho karma, ale chápe, že skutočný vlastník všetkého je Boh, a preto sa snaží z výsledkov, ktoré má robiť duchovný pokrok a napr. peniaze, ktoré zarobí investovať do rozvíjania duchovného vzťahu s Bohom. Napr. môže za tie peniaze cestovať do Indie, môže si kupovať knižky, Védy, alebo kupovať a variť jedlo, ktoré Bohu obetuje a pod. Tých možností je neobmedzené množstvo variácií, akurát treba mať isté poznanie toho, čo teda Boh vlastne chce, aby sme v tomto hmotnom svete robili, kým tu ešte sme, aby sme sa čo najpraktickejšie očistili a vrátili k Nemu.

Veď aj Janaka a iní králi dosiahli dokonalosť práve vďaka tomu, že vykonávali predpísané povinnosti. Už len preto, aby sa ľudia mohli z tvojho príkladu poučiť, mal by si konať rovnako.

Tento verš udáva príklad dvoch védskych osobností, ktoré žili tisíce rokov dozadu a týmto spôsobom karma-yogy dosiahli dokonalosť. A aj keď Arjuna, ktorý počúval tieto inštrukcie od Krišnu už bol oslobodená bytosť, dostal radu, aby konal týmto spôsobom, aby išiel príkladom začiatočníkom.

Všetko, čo robí veľký človek, robia aj ostatní ľudia. Celý svet nasleduje príklad, ktorý svojím konaním stanoví.

Toto je vysvetlenie práve toho, prečo by mal ísť príkladom a jednať v tomto konkrétnom kontexte knihy ako bojovník a bojovať za správnu vec, aj keď si je vedomý toho, že je duša a služobník a priateľ Krišnu. Na jeho pokyn teda mal ostať v tejto pozícii.

Ó, syn Pṛthy, vo všetkých troch svetoch niet ničoho, čo by som mal robiť, nič Mi nechýba a ani po ničom netúžim — a predsa vykonávam predpísané povinnosti.

Toto je veľmi silný príklad toho, že Boh sám o sebe hovorí, že je absolútne nezávislý, nie je pútaný žiadnou karmou ani povinnosťami, dokonca ani v duchovnom svete. Je majiteľom všetkého čo existuje, všetkých vesmírov, planét, je príjemcom všetkých obetí, priamo či nepriamo riadi všetko a všetko prežíva, napriek tomu je najvyšší jogín, nie je k ničomu z toho pripútaný, po ničom netúži, a je vyrovnaný sám v sebe. Napriek tomu, že je najbohatší, najmocnejší, najslávnejší, najpríťažlivejší, atď. je aj najodriekavejší. To je Boh.

Koľký to paradox pri pohľade na nás, alebo namyslených materialistov, ktorí sa hrajú na Boha, a pritom nemajú ani zlomok Jeho vlastností.

Keby som totiž nevykonával poctivo predpísané povinnosti, potom by všetci ľudia zaručene nasledovali Môj príklad.

My na našej zemskej úrovni, obzvlášť v tomto veku Kali o Bohu príliš veľa už nevieme, ale vo vesmíre ako takom, hlavne na vyšších úrovniach je Boh jasnou realitou. Aj pre nich musí ísť príkladom a ukazovať, že si plní svoje povinnosti, aj keď v skutočnosti žiadne nemá.

Keby som nevykonával predpísané povinnosti, všetky tieto svety by zanikli. Bol by som pôvodcom nežiadúceho obyvateľstva, a tým by som zničil mier všetkých bytostí.

Keby ho bytosti vo vesmíre nasledovali v tom, že by nič nerobil, vznikol by chaos, védska kultúra by sa rozpadla (podobne ako u nás na Zemi momentálne), a vďaka tomu by narástli všetky nepriaznivé vplyvy a skončilo by to katastrofou.

Tak ako nevedomí vykonávajú svoje povinnosti s ohľadom na výsledky, tak môže, hoci bez lipnutia, konať i múdry, aby viedol ľud správnou cestou.

Pokročilý jogín, ktorá koná činnosti pre Krišnu, môžu navonok vyzerať ako materiálne činnosti, aj keď nimi nie sú, lebo sú robené s duchovnou motiváciou služby Jemu. Môže ich ale vykonávať veľmi expertne a pritom nebyť k výsledkom pripútaný a neprivlastňovať si ich, chápajúc, že všetko patrí Bohu. Byť duchovný neznamená byť neschopný. Práve tým, že bude schopný, môže priviesť k duchovnému poznaniu mnohých ľudí.

Múdry človek by nemal rozvracať myseľ nevedomých, ktorí lipnú na plodonosných činoch tým, že ich bude povzbudzovať k nečinnosti. Skôr by ich mal zamestnať rozličnými činnosťami v duchu oddanej služby (pre postupný pokrok v duchovnom živote).

Plodonosnými činmi sú myslené karmické činy. Činy, ktoré nesú plody, ktoré si materialista privlastňuje. Asi so to ešte nespomínal, ale je na to dobrý príklad s hrnčiarom. Duša v tele, ktoré patrí Krišnovi a je vytvorené z hmotnej energie, ktorá patrí Krišnovi, používa Krišnovu hlinu, pomocou talentu, ktorý má vďaka karme a pochádza tiež od Krišnu a vytvorí kombináciou tohto všetkého hlinenú vázu a povie si: „Toto je moja váza a vďaka nej si budem užívať. Predám ju, zarobím peniaze, a za ne si kúpim dobré jedlo a sex.“ Toto je názorný príklad toho akým nepochopením reality vlastne vzniká karma a daná duša sa čím ďalej viac zaplieta v hmotnom svete a karmických reakciách.

Múdry človek by teda nemal takémuto hrnčiarovi povedať, že konáš hmotne, radšej nič nerob, lebo tak mu nepomôže prekonať tu pripútanosť a materializmus. Mal by mu radšej vysvetliť v čom spočíva karma-yoga, a mal by chápať tento vzorec a začať vyrábať hrnce pre Krišnu. Môže v nich variť jedlo pre Krišnu, môže ich predávať a za peniaze udržiavať čestným spôsobom svoje telo a dušu pohromade, aby mohol robiť ďalší pokrok a zbavovať sa ďalších hmotných túžob, môže organizovať prednášky a v hrncoch ďalším jogínom ponúkať pokrmy, a pod.

Duša pomýlená falošným egom sa považuje za vykonávateľa činov, ktoré v skutočnosti vykonávajú tri kvality hmotnej prírody.

Toto som vysvetlil vyššie. Duša v skutočnosti nekoná, iba má túžbu užívať si a preto dostáva karmu za jednotlivé činy.

Ó, bojovník mocných paží, ten, kto pozná povahu Absolútnej Pravdy, neoddáva sa zmyslom a ich pôžitkom, lebo si je dobre vedomý rozdielu medzi činmi v duchu oddanosti a plodonosným konaním.

Sebarealizovaný inteligentný človek chápe, že zmyslové pôžitky sú dočasné, zaplietajú ho v hmotnom svete, trpí kvôli nim, ale chápe aj, že keď bude konať s uvedomením, že všetko patrí Bohu, toto mu pomôže vrátiť sa k Bohu. Používa pri tom ale materiálne veci. Príhodný príklad by bol napr. keby si chcel niekto zapichnutý tŕň v prste vybrať pomocou iného tŕňa. Nakoniec sa mu to podarí a oba tŕne zahodí. Toto je podobný princíp ako karma-yoga. Hmotných pripútaností sa zbavíme tak, že použijeme hmotné činnosti na to, aby nás ich zbavili. Tieto hmotné činnosti totiž transofrmujeme na duchovné tým, že ich budeme konať pre Boha a účely sebarealizácie.

Nevedomí ľudia, pomýlení kvalitami hmotnej prírody, sa plne zamestnávajú hmotnými činnosťami a lipnú na nich. Múdry človek by ich však nemal znepokojovať napriek tomu, že ich konanie je pre nedostatok vedomostí nižšej povahy.

Silne materialisticky založený človek koná väčšinou vikarmu, t.j. zlú karmu. Od istého bodu je tak prekrytý ilúziou, že je len veľmi malá šanca, aby dokázal chápať nejakú vyššiu filozofiu, častokrát vôbec akúkoľvek. Takéto osoby by sme si nemali všímať a zbytočne ich dráždiť. Je rozdiel keď si ty ako čitateľ čítaš tieto témy, ale skús tento článok ukazovať mužom v krčme, čo ti na to povedia 😉

Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.

Tu Krišna nabáda Arjunu, aby si plnil svoju povinnosť bojovníka vo vojne, ktorá sa vtedy odohrávala. Táto najstaršia filozofická kniha na svete je umiestnená vo veľmi zaujímavej situácii, a to v dejisku svetovej vojne, ktorá sa odohrala cca. okolo roku 3215 BC. Arjuna bol bojovník, ktorý hájil stranu spravodlivosti. Nebudem tu zachádzať do detailov, lebo o tom nie je tento článok, len podotknem, že bojovať nie je vždy zlé, rovnako ako násilie nie je vždy zlé. Kto nesúhlasí, mal by prestať navštevovať zubárov, lekárov, nikdy nevolať políciu, nikdy sa nebrániť pred rôznymi agresormi, či živlami, a mal by upozorniť aj svoje biele krvinky, aby nekonali násilie na vírusoch a baktériách. Ochrana je potrebná aj v spoločnosti, a konkrétne v tomto prípade šlo presne o takýto prípad, ktorý bol obzvlášť naplánovaný Krišnom a mal svoje opodstatnenie, ktoré si tu ale dnes nevysvetlíme.

Každopádne ale, Arjuna bol bojovník, to bola jeho karma a jeho podmienenie. Povedal si ale, že nebude bojovať a bude nečinný, lebo bojovať nie je „duchovné“. Krišna mu ale vysvetlil, že duchovné nie je to, čo je sentimentálne, ale to, čo určuje Boh. A keďže Krišna je Boh, vysvetlil mu na tejto vopred naplánovanej extra zložitej a kritickej situácii ako funguje karma, reinkarnácia a podobne. V druhej kapitole, keď Arjuna nechcel bojovať, mu Krišna vysvetlil rozdiel medzi dušou a telom, a fakt, že duša je večná a títo bojovníci už umreli tisíce krát, ale stále sú tu…

Kto si plní povinnosti podľa Mojich pokynov a riadi sa Mojím učením vždy s vierou a bez závisti, ten sa vyslobodí zo zajatia plodonosných činov.

Pokiaľ sa niekto začne riadiť múdrymi radami Boha, ten sa vyslobodí z karmických reakcií a nakoniec aj z kolobehu rodenia a smrti.

Vedz však, že tých, čo zo závisti toto Moje učenie nedodržiavajú, treba považovať za nevedomých, pomýlených a odsúdených k neúspechu vo svojej snahe dosiahnuť dokonalosť.

Niekto si môže povedať, že je to od Boha nedemokratické, a áno je. Pokiaľ si niekto dokáže vytvoriť vlastný vesmír s vlastnými pravidlami, môže to vymyslieť „lepšie“. Celkovo, pre materialistu je veľmi ťažké prijať fakt, že je tu niekto, kto je náš Pán. Tí, ktorí sú ale Jeho služobníkmi by to nikdy nemenili za akékoľvek množstvo hmotných výhod, dokonca ani za celý vesmír. A práve preto sú kvalifikovaní užívať po boku Boha to, o čom sa materialistom nikdy nebude ani snívať. Závistlivý materialista sa sám snaží stať sa Pánom či Bohom, nakoniec ale končí ako…Všetci vieme ako…

Aj múdry človek koná podľa svojej prirodzenosti, lebo všetci sa riadia svojou povahou, ktorú získali vplyvom kvalít hmotnej prírody. Čo zmôže potlačovanie?

V tomto verši Krišna odsudzuje tých, ktorí si myslia, že spravia pokrok tým, že budú hmotné túžby silou potláčať. To ale nie je možné. Výsledkom sú často aj psycho-patologické symptómy. Môžeme to vidieť v rôznych cirkvách, kde napríklad kňazi znásilňujú malých chlapcov, alebo aj v takom nevinne vyzerajúcom hnutí Haré Krišna, kde tzv. „temple prezidenti“, alebo „autority“ sa povyšujú a ukazujú svoju nadradenosť nad nováčikmi. Je to iba iná forma potlačenej sexuality. Rovnako rôzni guruovia prahnú po uznaní, pohodlí a moci práve kvôli tomu, že duchovný pokrok iba predstierajú.

Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.

Duchovný pokrok sa dá robiť iba krok za krokom, deň za dňom, mesiac za mesiacom. Nie je možné zo dňa na deň prestať so všetkými formami zmyslového a mentálneho uspokojenia. Kto sa o to pokúsi, nerešpektuje odporúčanie Krišnu, a nakoniec si sám overí, že to bola chyba. Celý proces sebarealizácie a skutočnej jógy (tým sa nemyslí novodobá gymnastika a fitness) je pomerne jednoduchá, pokiaľ sa robí podľa pokynov Krišnu ako to detailne popisuje v tisícoch veršoch vo Védach, a pod dohľadom čistého duchovného učiteľa.

Človek, ktorý si prehnane hovie v zmyslovom uspokojení a má vedomie na úrovni prasaťa, má veľký problém spraviť akýkoľvek duchovný pokrok.

Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“

Človek by mal prijať sám seba takého aký je (O tejto téme som písal nedávno v tomto článku – 4 spôsoby ako prekonať sebadeštruktívne myšlienky – a nepreceňovať sa, ani sa nehrať na úroveň, na ktorej nie je. V kontexte predošlého príkladu s hrnčiarom, je lepšie byť obyčajný hrnčiar a snažiť sa pracovať pre Krišnu, ako keby sa hrnčiar tváril ako kňaz a išiel by žiť do chrámu. Jeho podmienenie a to, k čomu ho to ťahá je hlina a v tom nie je žiaden problém. Lepšie sebarealizovaný hrnčiar ako predstierajúci kňaz, či farár. Prečo? Pretože svoje vlastné podmienenie a prirodzenosť je veľmi ťažké prekonať, obzvlášť u začiatočníkov, a v praxi by to vyzeralo tak, že hrnčiar by bol nahovno hrnčiar, keďže by nerobil už hrnce a časom by z toho aj vyšiel, a bol by zároveň nahovno kňaz, keďže na to nemá predpoklady, nadanie, a aj tak by rozmýšľal stále o hrncoch…

Arjuna riekol: „Ó, Krišna, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Toto je dôležitá otázka, ktorú Arjuna vyriekol. Čo je vlastne dôvodom, že niekto koná tak, že si potom vytvára karmu a zaplieta sa v materiálnom živote?

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Ja žiadostivosť radšej nazývam chtíč, aj keď je to čechizmus, ale viac mi to vystihuje tú samotnú podstatu slova a ten oheň, ktorý ju sprevádza.

Pokiaľ je človek ovplyvnený kvalitou vášne (rajas), viac v článku Tri kvality hmotnej prírody, je jeho úroveň chtíču taká veľká, že čokoľvek si duša egoisticky zaumieni, na to začne neustále myslieť, pripúta sa k tomu, a keď to nedosiahne, tak prevládne v človeku hnev, sfrustrácia a sklamanie.

Pôvodnou príčinou karmy a všetkých problémov v materiálnom svete je chtíč.

Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.

Oslobodená večná duša je čistá, avšak vďaka kontaktu s hmotou a vlastným hmotným túžbam sa postupne zamotáva do pavučín hmotného sveta a zabúda na svoju duchovnú totožnosť. Tieto úrovne prekrytia duše sú rôzne a podľa nich získava rôzne „hrubé“ hmotné telá.

Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

Hmotné túžby, z ktorých základom je chtíč, ktorý sa prejavuje ako sex, chamtivosť, túžba po uznaní atď. sa nedajú uspokojiť. Človek je otrokom svojej mysle a zmyslov a netuší, že tým, že ich uspokojuje, tieto potreby len zväčšuje a je to ako keby lial do ohňa benzín. Nehovoria co tom, že tieto túžby ostávajú mnohokrát nenaplnené a človek si ani nemôže užívať v takom množstve a kvalite ako by chcel. A keď aj môže, dôsledkom plynutia času jeho telu ubudne síl a chtíč ostane nenaplnený a živá bytosť stále viac trpí.

Na druhej strane, transcendentalista, osoba pokročilá v duchovnej sebarealizácii je čím ďalej spokojnejšia, vyrovnanejšia vo vlastnom vnútri, a nie je odkázaná na uspokojenie zo zmyslov a mysle, či z akéhokoľvek vonkajšieho zdroja. Venuje sa tomu, čo ju baví a vďaka tomu, že tieto veci postupne čoraz viac robí v duchovnom vedomí, napĺňa ju to šťastím a získava cenné realizácie ako robiť ďalší pokrok. V istom bode pokroku dokáže vnímať Boha a jeho vzťah s Ním ako nezvrátiteľnú skutočnosť a dosahuje duchovnú extázu.

Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Chtíč sídli v týchto troch prvkoch tela a spôsobuje, že duša žije v ilúzii, považuje sa za nezávislú a vytvára si karmu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.

Tu Krišna začína vysvetľovať základy duchovnej yogy, ktorá spočíva v ovládaní mysle. Keď niekto dokáže ovládnuť myseľ, automaticky ovládne aj všetky hmotné zmysly. V kombinácii s karma-yogou a obetovaním činov Bohu je toto ten správny systém sebarealizácie.

Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.

Tento verš som spomínal v jednom z nedávnych článkov.

Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“

Rovnako ako vyššie, Krišna začína vysvetľovať ovládanie mysle.

My si ovládanie mysle a celkovo jógový proces vysvetlíme v ďalšom článku. Teda aspoň to najpraktickejšie z neho, aby človek mohol začať aplikovať toto poznanie v praxi.

2 Komentárov Zanechať komentár →

  1. zuzana midova

    som štastna ak davam štastie inym- a ja samu seba,ale vidim prazdnu nechciet byt štastnou …inak :byt vo velkych depkach lebo sa citim velmi štastna…nedokažem nič prijimat vlastnu radost peniaze rychlo miniem na deti som neutral samotar skôr pozorovatel života iba vtedy žijem ak môžem riešit problemy ak nedokažem robit inych štastnych som -vyschnuta životom-prijat že musim znovu a znovu sa narodit…..robi ma to živou unudenou mrtvolou-viera v boha ma posuva dalej a len kôli nemu -tej ENERGII-NEUKONčIM žIVOT SOM CHRAMOM MOJHO DUCHA a nedam si pošpinit ho spôsobom života

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.