Odpoveď:
Všetko je postupné. Prikladom idem napr. tym, ze riesim v tomto stadiu podstatne veci ako napr. chtic, pozornu japu, pravidelne citanie, dennodenne kazanie atd… To su dolezite veci. Okrem toho, ked clovek vela cita, tak zacne chapat teoriu a ako ju aplikovat postupne v praxi. Nie je to skok, a ani mysel sa neda ovladnut naraz, ani nasilu, pretoze potom to ma opacny vysledok. Vela tzv. „bona fide oddanych“ v principe len vsetko potlaca z hrubej urovne na jemnohmotnu. Mozno nehraju PC hry, ale hraju hry s nasledovnikmi, robia politiky, hraju sa na nieco viac ako su 😉 Viac o tom, ze ovladnutie mysle nie je jednorazovy proces z rozmaru ale je to postupny progress – napr. v tomto versi:
https://www.vedabase.com/cs/sb/11/20/21
Nadväzujúca otázka: 2) tiez mam take chute niekedy zahrat alebo porusit nejaku regulaciu je lepsie to drzat umelo (pre dobro duchovneho pokroku) alebo proste robit to co mi diktuju kvality a mysel?
Odpoveď: Regulacie porusujes pravdepodobne kazdy den, akurat si to neuvedomujes, pretoze ti nikto nevysvetlil, ze drzat ich na hrubej urovni nie je len nedostatocne, ale je to pokrytectvo.
karmendriyāṇi saṁyamya
ya āste manasā smaran
indriyārthān vimūḍhātmāmithyācāraḥ sa ucyate
„One who restrains the senses of action but whose mind dwells on sense objects certainly deludes himself and is called a pretender.“ BG 3.6
A k tvojej otazke teda este, nic umele nikdy nevedie k duchovnemu pokroku, preto ked otvoris oci okolo seba zistis, ze nikto z tychto umelych oddanych, bez ohladu na to ako dlho praktizuju, skutocny pokrok nespravil, a to je ten prozaicky dovod. Mysliet si, ze si na urovni, ked vacsinu casu jednas v Krisna vedomi a sem tam sa ti stane, ze ti nieco diktuje mysel a kvality, tak je to presne naopak 🙂 Je lepsie konat svoju povinnost nedokonale (a postupne sa zlepsovat), ako sa tvarit, ze jednas dokonale, ale je to len iluzia.
