Šrí Šrímad Abhaj Čaranáravinda Bhaktivédanta Swami Prabhupada prišiel na tento svet 1. septembra 1896 v Kalkate, v Indii. Svojho duchovného učiteľa, Šrílu Bhaktisiddhantu Sarasvatího Góswámiho stretol prvýkrát v Kalkate v roku 1922. Bhaktisiddhanta Sarasvati, ktorý je významným predstaviteľom filozofie oddanosti a zakladateľom šesťdesiatich štyroch védskych centier v Indii (Gaudiya math), si vzdelaného mladého muža obľúbil a presvedčil ho, aby svoj život zasvätil rozširovaniu védskeho poznania.
Šríla Prabhupada sa stal jeho žiakom a o jedenásť rokov neskôr bol v Allahabáde obradne zasvätený. Už pri ich prvom stretnutí v roku 1922 požiadal Šríla Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakur svojho budúceho žiaka Šrílu Prabhupadu, aby šíril védsku múdrosť v angličtine. V nasledujúcich rokoch napísal Šríla Prabhupada komentár k Bhagavad-gíte, podporoval Gaudiya Math a v roku 1944 začal bez pomoci vydávať anglicky písaný štrnásťdenník “Návrat k Bohu” (Back to Godhead). Sám ho editoval, prepisoval rukopisy, obstarával korektúry a dokonca aj osobne rozdával jednotlivé čísla.
V roku 1947 odmenila Gaudiya – vaišnavská spoločnosť Šrílu Prabhupadu za jeho filozofickú učenosť a oddanosť titulom Bhaktivédanta. Roku 1950, vo veku päťdesiatich štyroch rokov, Šríla Prabhupada zanechal rodinný život a odišiel do ústrania, aby mohol venovať viac času štúdiu a písaniu. Odišiel do posvätného mesta Vrindávan, kde žil v skromných podmienkach v historickom chráme Rádha-Damódara. Tu sa niekoľko rokov venoval hlbokému štúdiu a písaniu. V roku 1959 vstúpil do odriekavého stavu sannyása. V chráme Rádha-Damódara začal pracovať na svojom životnom diele, mnohozväzkovom preklade a výklade osemnásť tisíc veršov Šrímad-Bhagavatamu (Bhagavata Purány). Tu taktiež napísal knižku Easy journey to other planets.
Cesta na Západ
V roku 1965, po vydaní prvých troch zväzkov Šrímad-Bhagavatamu, odišiel na lodi do New Yorku. Bol prakticky bez peňazí, ale veril v úspech posolstva svojho duchovného učiteľa. V deň, keď pristál v Amerike a videl šedivú hmlu nad vrcholkami mrakodrapov, si do denníku zapísal:
Môj milý Krišna, som si istý, že keď tento transcendentálny odkaz prenikne do ich sŕdc, určite sa rozradostnia a vyslobodia sa zo všetkých nepríjemných životných situácií.
Mal šesťdesiatdeväť rokov, bol sám a nemal prakticky žiadne hmotné zázemie. Jeho bohatstvom bolo duchovné poznanie a oddanosť, ktoré boli zdrojom jeho nevyčerpateľnej sily a inšpirácie. Harvey Cox, spisovateľ a teológ z harvardskej univerzity, o ňom napísal:
Vo veľmi pokročilom veku, kedy väčšina ľudí už len odpočíva na vavrínoch, sa vydal splniť prianie svojho duchovného učiteľa a odišiel na náročnú cestu do Ameriky. Šríla Prabhupáda je samozrejme jedným z tisícov učiteľov, ale zároveň je výnimočný, je jedným z tisícov, možno jedným z milióna.
V roku 1966 Šríla Prabhupada založil Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Kršnu (International Society for Krishna Consciousness, ISKCON), čo je oficiálny názov hnutia Haré Krišna.
V nasledujúcich rokoch sa k nemu pripojili desiatky tisíc nasledovníkov. Založil viac než sto chrámov a ášramov a vydal veľa kníh. Jeho úspech je zvláštny tým, že dokázal preniesť starovekú indickú duchovnú kultúru do západného sveta dvadsiateho storočia.
V roku 1968 poslal Šríla Prabhupada tri manželské páry, aby priviezli vedomie Krišnu do Anglicka. Najprv sa o nich starali hinduistické rodiny, ktoré si vážili ich poslanie, ale skoro prenikli do podvedomia obyvateľov Londýna svojim spievaním na Oxford Street. V novinách sa začali objavovať články “Haré Krišna znie Londýnom” a Mahá-mantra si získala popularitu. Člen skupiny The Beatles George Harrison, ktorý poznal Šrílu Prabhupadu a Mahá-mantru už pred príjazdom oddaných do Anglicka, zariadil nahratie a vydanie LP platne u gramofónovej spoločnosti Apple Records. Haré Krišna mantra sa stala hitom v niekoľkých krajinách. Keď Šríla Prabhupada prišiel do Anglicka, stal sa hosťom Johna Lennona, pretože oddaní ešte dokončovali práce na londýnskom chráme neďaleko Britského múzea.
V novembri 1969 bol chrám slávnostne otvorený – bol to prvý chrám Rádhy a Krišnu v Európe. Hnutie silnelo. George Harrison daroval Šrílovi Prabhupadovi nádhernú vidiecku (dedinskú) usadlosť, ktorá sa teraz nazýva Bhaktivédanta Manor. Tá je hlavným strediskom hnutia Haré Krišna v Anglicku. Veľa nových oddaných Krišnu sa začalo objavovať vo všetkých svetových veľkomestách pri verejnom spievaní a šírení Prabhupadových kníh.
Vo všetkých častiach sveta začali organizovať prednášky a festivaly a rozdávať milióny porcií lahodného jedla obetovaného Krišnovi – “prasádam”. ISKCON takisto ovplyvnil životy stoviek tisícov ľudí. A. L. Basham, jeden z popredných odborníkov v oblasti indických dejín a kultúry, napísal:
Hnutie Haré Krišna vyrástlo takmer z ničoho počas necelých dvadsiatich rokov a teraz je známe na celom Západe. To je dôležitá udalosť v dejinách západného sveta.
Aj napriek svojmu pokročilému veku usporiadal Šríla Prabhupada veľa kazateľských ciest, ktoré ho zaviedli do šiestich svetadielov. Behom dvanástich rokov štrnásťkrát obišiel zemeguľu. Navzdory namáhavému programu nikdy neprestal písať. Jeho spisy tvoria celú knižnicu védskej filozofie, náboženstva, literatúry a kultúry. Šríla Prabhupada inšpiroval svojich žiakov, aby zakladali poľnohospodárske farmy po celom svete a vytvárali spoločenstvá podľa védskych zásad.
Taktiež si prial zaviesť do škôl védsky systém základného a stredného vzdelania. V roku 1978 už bolo založených viac než desať takých škôl v rôznych častiach sveta.
Prabhupada a jeho knihy
Najvýznamnejším prínosom Šrílu Prabhupadu sú však jeho knihy. Ich vierohodnosť, hĺbka a jasnosť je vysoko oceňovaná akademickými kruhmi a na mnohých stredných a vysokých školách sa používajú ako učebnice. Garry Gelade, profesor na filozofickej fakulte univerzity v Oxforde, o nich napísal:
Tieto knihy si ľudia musia vážiť. Zapôsobia na každého, kto ich bude čítať s otvorenou mysľou bez ohľadu na jeho vieru či filozofické zameranie.
Dr. Larry Shinn, dekan fakulty vedy a umenia na Bucknellovéj univerzite, napísal:
Prabhupadova osobná zbožnosť mu dáva skutočnú autoritu.
Viac výrokov ohľadom učenosti Prabhupadu nájdete v článku Západní učenci o knihách Šrílu Prabhupádu.
Preukazoval dokonalú znalosť písiem a neobvyklú hĺbku realizácie. Dal nám výnimočný príklad, pretože skutočne žil tým, čo učil. Jeho knihy už boli preložené do viac ako päťdesiatich jazykov. V roku 1972 bolo pre vydávanie kníh Šrílu Prabhupadu založené nakladateľstvo The Bhaktivedanta Book Trust (BBT), ktoré je dnes najväčším nakladateľstvom kníh z oblasti indického náboženstva a filozofie. Až do svojho odchodu z tohto hmotného sveta (14.11.1977) Šríla Prabhupada osobne dohliadal na rast spoločnosti, ktorá sa rozvinula v celosvetové hnutie s viac ako sto ášramami, školami, chrámami, vedeckými ústavmi a poľnohospodárskymi usadlosťami. V češtine vyšla biografia Šrílu Prabhupadu pod názvom Prabhupada, život čistého oddaného, ktorú napísal jeden z jeho najbližších žiakov, Satsvarup dás Góswami.
Po odchode Šrílu Prabhupadu z tohto sveta sa začala inštitúcia, ktorú založil – ISKCON, odkláňať od pôvodných hodnôt a pokynov jej zakladateľa. Moc a vplyv si medzi seba rozdelili poklesnutí žiaci, ktorí nedosiahli potrebnú duchovnú úroveň, aby mohli hnutie ďalej viesť. Väčšina žiakov Prabhupadu ISKCON opustila a dnes je táto organizácia len tieňom niekdajšieho úspechu a slávy. Z materiálneho hľadiska sa však ISKCONu stále darí, keďže ako každá cirkev vyberá príspevky od svojich členov či má zisk z predaja kníh alebo prevádzkovania reštaurácií.
Knihy Šrílu Prabhupadu sú však stále dostupné a niektorí žiaci, ktorí Prabhupadu verne nasledovali, toto učenie šírili a šíria aj naďalej. Skutočná védska filozofia nikdy nebola závislá na inštitúciách, ktoré ju prezentovali.
Pekný dokument o Prabhupadovi: dokument.
V našej sekcii Prednášky si môžete pozrieť mnoho lekcií od Šrílu Prabhupadu aj so slovenskými titulkami. Nájdete ich tu.
