Tak priatelia. Opäť tu máme ten posvätný deň milosrdenstva, pokánia a bravčového absťáku – Veľký piatok. Konečne deň, keď sa Slovensko zomkne v tichu, súcite a v poriadne natrávenom rybacom šaláte.
Kňazi rozjímajú. Ľudia slintajú nad rybou. Kravy na chvíľu vydýchnu. A celé je to jedna krásna, dojímavá… komédia.
Dnes nejeme mäso, lebo Ježiš trpel. Zajtra môžeme, lebo vstal. A nedeľa patrí klobáse.
Tradičný slovenský duchovný prístup je jednoduchý:
Jeden deň nejem mäso = celý rok som dobrý človek.
To je ako keby si niekto povedal: „Raz za rok nepodvediem manželku, takže som verný.“
Ľudia dnes masovo postujú fotky rýb, zemiakových šalátov, grilovaných syrov. A prečo? Lebo utrpenie. Lebo pôst. Lebo… image. V skutočnosti však nikto netuší, prečo vlastne ten pôst drží. Len vie, že je Veľký piatok. A že ak dnes zje rezeň, možno ho trafí blesk cez digestor.
Útok na mäsový priemysel? Nie. Len otázka: Kde je ten súcit celý rok?
Dnes neješ mäso? Bravo. Ale včera si zjedol hamburger, ktorý kedysi bečal. A zajtra si dáš sviečkovú, ktorá ešte predvčerom pila vodu z vedra.
Nejde o súcit, ale tvoj sebaklam a marketing obchodných reťazcov.
Je to ten istý jav ako keď si politik oblečie výšivku a ide medzi „bežný ľud“, hoci ešte ráno raňajkoval v Bruseli lososa s kaviárom.
Jeden deň v roku hráme divadlo a sme pokrytci.
Zvyšných 364 dní sme našťastie sami sebou.
Ryba nie je mäso. Lebo tak to povedala babka.
Najkrajší slovenský teologický paradox:
Ryba dnes nevadí. Lebo ryba nie je mäso.
Pretože… lebo…
Lebo keď pláva, tak to je iný typ utrpenia.
Ona vraj necíti. Lebo má plutvy.
(Logika hodná diplomovky z „Mytológie stravovania na dedine 1964–2025“)
V skutočnosti každý vie, že ryba cíti.
Vie, že ju ťahajú hákom, že sa dusí bez vody, že zomiera v panike.
Ale dnes je predsa Veľký piatok.
A tak sa jej utrpenie vymaže ako história z profilov politikov pred voľbami.
Skúška: Skús byť súcitný aj v pondelok. Tam už nik nepozerá.
Veľký piatok je ako duchovná storka na Instagrame:
Trvá 24 hodín, vyzerá dobre, ale nič nemení.
Otázka pre statočných:
Prečo sa nesnažíme byť súcitní aj v pondelok? Alebo v stredu?
Prečo je súcit naprogramovaný v kalendári ako výnimka?
Veľkonočné jahniatko: sviatočný výkrik do tváre súcitu
Už si sa niekedy zastavil a fakt si premyslel, čo to vlastne znamená, keď si dáš „veľkonočné jahniatko“?
Nie metaforicky.
Nie poeticky.
Ale fakticky?
Lebo tu je realita:
Jahniatko = dieťa.
Nie metaforické. Doslovné.
Zabité mláďatko vo veku 6 až 8 mesiacov.
Ešte ani poriadne nevedelo, čo je tráva, a už skončí v trúbe vedľa zemiakov a rozmarínu.
A čo je na tom najviac biblické?
Že tieto mláďatá, ktoré by inak mohli žiť pokojne aj 15 rokov, zabíjame s úsmevom v najkresťanskejší deň roka.
Pretože… sviatočný obed.
Lebo: „Tak sa to robilo vždy.“
Kristus bol nevinný baránok boží, ktorý za nás umrel a my si ho uctievame tým, že zabíjame ďalšie baránky, ďalšie nevinné duše, cítiace bytosti a mláďatá… Koľká irónia!
Veľká noc = Veľká obeta… cudzieho života
Matky ovce sú extrémne citlivé.
Vieš, také tie „klišé materského inštinktu“ o láske, ochrane, pripútanosti?
No tak ovce to majú na 110 %.
Ale to je jedno.
My im totiž deti zoberieme po pár dňoch.
Lebo veď načo by si ich nechávala, však?
Potom ju znova a znova napustíme, ako keby bola živý dávkovač mliečnych produktov a jahňacieho mäsa.
Žiadne požehnanie. Žiadna milosť.
Len jeden nekonečný kolobeh znásilnenia, straty a rezňov.
Slovenská veľkonočná logika: Dobrý človek. S dobrým apetítom na dobre upečené mláďa.
A teraz si predstav ten obraz:
Malé jahniatko, ktoré sa trasie, keď ho vedú na porážku.
Žiadne vedomie o sviatkoch, žiadna vina, žiadne „ale veď je to len zviera“.
Len panika. A nôž.
A často ešte aj ten nôž príde skôr než poriadne omráčenie.
Lebo prečo by sme sa unúvali byť šetrní, keď je to „len“ dieťa iného druhu?
A my?
Sedíme za stolom, pozeráme správy o utrpení vo svete, a pri tom dlabeme mláďatá s horčicou.
Súcit vo výpredaji. Len dnes. Len do vypredania zásob.
2 milióny oviec denne. Lebo vraj je človek najinteligentnejší druh.
Áno, čítaš správne.
2 milióny oviec denne.
Za každým jedným „slávnostným obedom“ je niekde mláďa, čo chcelo len žiť.
A možno aj hruška od babky by mu stačila.
Ale nie. My sme civilizovaní.
My jeme „tradíciu“. Aj keby plakala.
Čo hovoria Védy?
Bhagavad-gíta to hovorí jasne (5.18):
„Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.
Alebo vo voľnom preklade do slovenčiny:
„Ten, kto vie, čo sa deje, nerozlišuje medzi biftekom a bulteriérom. Vie, že oboje je duša v dočasnom hmotnom tele.“
A ked už sme teda pri tom porovnaní zvierat a pokrytectve v prístupe, čo je náš miláčik a čo večera…
Tak čo s tým?
Skús tento Veľký piatok zobrať trochu… no, nefalošne.
Nie ako „deň bez klobásy“, ale ako deň, keď konečne prestaneš hrať pretvárku sám na seba.
Deň, keď si povieš: „Hej, možno tá krava, čo ju dávam do burgeru, má rovnaký strach zo smrti ako ja, keď meškám so splátkou hypotéky.“
A možno… len možno… začneš vidieť dušu aj tam, kde ti doteraz chutilo.
Tak si dnes, počas Veľkej noci, daj niečo iné. Niečo, čo netrpelo. Niečo, čo sa ti nesnažilo utiecť.
Nehovorím ti, aby si bol svätý.
Len… skús nehrabať vidličkou do bolesti.
Daj si rastlinný rezeň.
Daj si tofu. Daj si niečo, čo nepotrebovalo mamu, nožík a pohreb.
A keď už slávime zmŕtvychvstanie, tak nech aspoň niekto nemusí zomrieť.
Keby ti chýbala inšpirácia: Neuveriteľne chutný, prekvapivo bez mäsa | Garden Gourmet
Prípadne sleduj aj jeden z našich Instagramov:
Duchovný záver
Veľký piatok nie je o pôste.
Je to kontrola: Kedy sa ti zapne súcit? A kedy ho zas vypneš?
Lebo najväčší paradox tohto dňa nie je to, že jeme rybu. Ale to, že aj Ježiš trpel – a my si myslíme, že on je výnimka. Že krava netrpí. Že prasa neplače. Že kura nemá dušu.
Ak sa dnes na chvíľu zamyslíš… možno nebudeš potrebovať ďalší Veľký piatok, aby si cítil.
Možno začneš byť človekom.
Každý deň. A už dnes. A ostaneš ním.
A to už je pôst, čo za niečo stojí 😉
P.S.: Zaujíma vás ako by Ježiš Kristus zabíjal zvieratá? Alebo ako sa dá „duchovne“ zabiť zviera?
Prečítajte si náš článok – Jedol Ježiš mäso?
+
Pozrite si tento dokument:
Trailer:
Celý dokumentárny film nájdete tu (je zadarmo, ale treba sa prihlásiť): Christspiracy: The Spirituality Secret | OFFICIAL WEBSITE
Zatiaľ žiadne komentáre.