História vegetariánstva

Najstaršie záznamy o vegetariánstve pochádzajú zo starovekej Indie a Grécka. Vegetariánstvo bolo v tých dobách úzko späté s myšlienkou nenásilia voči zvieratám (v Indii nazývané ahimsa), ktorú podporovali náboženské skupiny a filozofi. S tým, ako sa v rímskom impériu neskorého staroveku šírilo kresťanstvo, vegetariánstvo sa z Európy takmer vytratilo. Niektoré mníšske rády v stredovekej Európe si odopierali mäso z asketických dôvodov, ale konzumácii rýb sa nevyhýbali. Títo mnísi neboli vegetariáni, ale pescetariáni. Myšlienka vegetariánstvo sa znovu objavila v Európe počas renesancie. Ešte viac sa začala rozširovať v 19. a 20. storočí.

 

India

 

V starovekej Indii praktizovali vegetariánstvo skupiny nasledujúce historické védske náboženstvo, džinisti a budhisti.

 

Raný budhizmus a džinizmus

 

Ako džinistické, tak budhistické zdroje naznačujú, že princíp nenásilia bol ustanoveným pravidlom v oboch týchto náboženstvách. Zdá sa, že džinistický koncept vegetariánstva je dokonca starší ako budhizmus. Páršva, najskoršej džinistický vodca, ktorého západní historici považujú za historickú osobu žil v 8. alebo 7. storočí pred našim letopočtom. Rozširoval koncept nenásilia nemenej radikálne, ako to bolo v džinistickej komunite v Mahávírove dobe (6. stor. pred nl.) bežné. Medzi západnými učencami je otázka vegetariánstva v ranom budhizme kontroverzná. Existujú totiž dve hlavné budhistické školy. Jedna hovorí, že Budha a jeho nasledovníci jedli mäso, ak im bolo ponúknuté hostiteľom alebo ako almužna, kedy si mohli byť istí, že zviera nebolo zabité priamo kvôli nim. Druhá škola učí, že Budha a jeho komunita mníchov boli striktní vegetariáni a tento zvyk prijímania almužien, kedy im bolo dávané aj mäso, bol tolerovaný až neskôr po určitom odchýlení. Maháparinibbá nasutta, ktorá opisuje koniec Budhovho života, spomína, že Budha zomrel po požití niečoho, čo je popísané ako sukara-maddava, čo je termín, ktorý niektorí prekladajú ako bravčové, ale iní ako huby alebo nejaký neznámy druh zeleniny. Vegetariánstvo veľmi rozšíril budhistický vládca Ašóka Veľký (304 – 232 pred nl), ktorý bol sám vegetarián a odhodlaný podporovateľ nenásilia k zvieratám. Uverejnil mnoho detailných zákonov, ktoré mali zabezpečiť ochranu mnohým druhom, zrušil zvieracie obete na svojom dvore a viedol obyvateľstvo, aby sa vyhýbalo zbytočnému zabíjaniu.

 

Historické védske náboženstvo a hinduizmus

Hoci védske texty ako napríklad Jadžur veda, Čhándógja Upanišády, Mahábhárata, Bhágavata Purana a Bhagavad-Gíta hovoria o nenásilí voči zvieratám a propagujú vegetariánstvo, v neskoršom období boli zvieracie obete prevládajúcim zvykom a princíp ahimsy nebol toľko známy a rešpektovaný. (Pozn. prekl.: takáto situácia v skutočnosti predstavovala odchýlku od pôvodnej védskej tradície. Vplyvom veku Kali, železného veku hádok a pokrytectva, ktorý začal približne pred piatimi tisíckami rokov, védska spoločnosť postupne degradovala a ľudia pod rúškom vykonávania védskych rituálov páchali násilie na zvieratách. Z toho dôvodu sa zjavil Budha, ktorý je védskymi textami  považovaný za jedného z avatarov Krišnu, aby napravil degradovanú situáciu aj za cenu, že svojich nasledovníkov úplne odviedol od nasledovania védskej tradície.)

 

„Dále se Pán zjeví na začátku Kali-yugy v provincii Gayā jako Buddha, syn Añjany, a oklame ty, kteří závidějí věrným teistům.“
Śrímad Bhagavatam 1.3.24
Význam: 

Pán Buddha, mocná inkarnace Osobnosti Božství, se zjevil v provincii Gayā (Bihar) jako syn Añjany. Kázal svojí vlastní koncepci nenásilí, přičemž také odsuzoval obětování zvířat, které dovolovaly Vedy. V dobách Buddhova zjevení byli lidé vesměs ateisté a jíst maso považovali za nejlepší ze všeho. Ve jménu védského rituálního obětování zvířat se všude zavedla jatka. Zabíjení zvířat se stalo všude každodenní záležitostí. Pán Buddha se nad ubohými zvířaty slitoval a začal kázat nenásilí. Kázal, že nevěří na védská přikázání, a také kladl důraz na negativní psychologické následky, které s sebou násilí na zvířatech přináší. Neinteligentní lidé věku Kali, bez jakékoliv víry v Boha, toto učení následovali. Za těchto okolností se tak naučili alespoň morálním zásadám a nenásilí, což jsou první předpoklady pro každého, kdo chce realizovat Boha. Buddha tímto způsobem oklamal ateisty. Ti, kteří ho následovali, byli nevěřící. Byli to ateisté, ale skálopevně věřili Buddhovi, jenž byl vlastně sám Boží inkarnací, a tím se stali zbožnými vyznavači Boha v podobě Buddhy. Jeho milostí se tak z nevěřících lidí stali lidé věřící Pánu Buddhovi.

 

Neskôr sa ale vegetariánstvo na území Indie opäť rozšírilo. Vegetariánstvo bolo a stále je záväzné pre ľudí, ktorí praktizujú yogu (ako pre praktikantov hatha-jogy, tak aj pre vaišnavských kazateľov školy bhakti). V období kolonizácie v Indii (1757 – 1947) vegetariánstvo praktizovali vyššie spoločenské triedy – najmä bráhmanovia.

 

Klasický starovek

Vegetariánstvo ako princíp a spôsob života bolo charakteristické skôr pre malý počet osôb, ktoré patrili k špecifickým filozofickým školám alebo náboženským skupinám. Najskoršie zmienky o vegetariánskom stravovaní nájdeme u Homéra (Odyssea 9, 82-104) a Herodota, ktorí sa zmieňujú o domorodých ľuďoch na pobreží severnej Afriky, ktorí boli vegetariánmi. Diodorus Siculus odovzdáva rozprávanie o vegetariánstve alebo takto sa stravujúcich kmeňoch v Etiópii. Ďalšie podobné príbehy nájdeme v ďalších starovekých zdrojoch. Všetky ale vykazujú črty legiend alebo sa objavujú v mýtickom kontexte, a preto tieto opisy nie sú považované akademikmi priamo za historické dôkazy. Najskoršie hodnoverné dôkazy nasledovania vegetariánstva v Európe spadajú do 6. storočia pred n.l. Vegetariánstvom sa vyznačovalo orfické náboženské hnutie, ktoré sa v tej dobe rozširovalo v Grécku. Najznámejším filozofom, ktorý sa vzdával jedenia mäsa, bol Pytagoras. Nie všetci jeho nasledovníci (tzv. pytagorejci) boli vždy striktnými vegetariánmi, ale aspoň vo vnútorných kruhoch sa tejto zásady držali. Pre verejnosť bolo zriekanie sa jedenia mäsa znakom takzvaného Pytagorovho spôsobu života. Ako orfici, tak striktní pytagorejci sa vyhýbali aj jedeniu vajec a stránili sa tradičným rituálnym obetovaniam mäsa bohom. V 5. stor. sa radikálnym obhajcom vegetariánstva a úcty k zvieratám stal Empedoklés.

 

Pythagoras, známy svojimi objavmi v geometrii a matematike, povedal: “Ó, moji bratia, nepoškvrňujte si svoje telá hriešnymi jedlami. Máme obilie, máme jablká ohýbajúce vetvy svojou váhou a hrozno na révach. Sú tu lahodne voňajúce byliny a zeleniny, ktoré môžeme variť a zjemniť na ohni, a ani nám nie je odopreté mlieko alebo materinou dúškou voňajúci med. Zem poskytuje štedré bohatstvo potravín a ponúka nám hostiny i bez krviprelievania; iba zvieratá uspokojujú svoj hlad mäsom, a dokonca ani nie všetky, pretože kone, dobytok a ovce žijú z trávy.”

 

Pre starovekých vegetariánov bolo pojedanie mäsa prekážkou pri ich asketických a filozofických snahách. Väčšina z nich mala pre vegetariánstvo etické dôvody – odmietali náboženské rituály zvieracích obetí a zdôrazňovali, že ľudia by sa mali správne správať ako medzi sebou, tak by mali mať aj správny postoj k zvieratám. Vegetariánstvo bolo obvykle súčasťou náboženských presvedčení spojených s konceptom transmigrácie duše. V tej dobe bola tiež široko rozšírená predstava (a to ako medzi vegetariánmi, tak nevegetariánmi), že v slávnom Zlatom veku na začiatku ľudstva boli ľudia striktne nenásilní. Vegetariánstvo bolo bežné medzi platonistami, zatiaľ čo v iných filozofických školách (peripatetici, stoikovia, epikurejci) nebolo tak dôležité alebo prakticky ani neexistovalo. Takmer všetci stoikovia boli rozhodne proti vegetariánstvu, snáď len s význačnou výnimkou Senecu. Hovorili, že zvieratá nemajú rozum, a preto neexistujú žiadne etické zábrany v rokovaniach s týmito iracionálnymi tvormi. Nasledovníci kynickej školy so svojím veľmi skromným spôsobom života sa prakticky stravovali vegetariánsky, však vegetariánstvo priamo nepatrilo k ich mravným zásadám. V Scholarchovej platónskej Akadémii ako Xenokratés a pravdepodobne aj Polémon vegetariánstvo hájili. V peripatetickej škole vegetariánstvo  podporoval aj Theophrastus, Aristotelov priamy nástupca. Niektorí význační platonisti a novoplatonisti za čias rímskeho impéria sa tiež hlásili k vegetariánstvu (Plútarchos, Apollonius z Tyan, Plotinus a Porfyrios z Tyru). Medzi manichejcami, náboženským hnutím vzniknutým v 3. stor. n.l, existovala elitná skupina nazývaná Elect, ktorí boli lakto-vegetariáni z etických dôvodov.

 

V jednej eseji pomenovanej O jedení mäsa rímsky autor Plutarch píše: “Ako sa vôbec dokážete pýtať, aký dôvod mal Pythagoras k odmietaniu mäsa? Mňa skôr prekvapuje, čo spôsobilo a aké bolo rozpoloženie mysli človeka, ktorý sa po prvý krát ústami dotkol usadlej krvi a priniesol k svojím perám mäso zabitého stvorenia, ktoré položil na stôl mŕtve nechutné telá a odvážil sa nazvať jedlom a živinami tie časti, ktoré pred nedávnom bučali a nariekali, pohybovali sa a žili… Je isté, že nejeme zo sebaobrany levov a vlkov, skôr naopak, tieto zvieratá ignorujeme a zabijeme neškodné, krotké stvorenia bez pazúrov a zubov, ktoré nás vôbec neohrozujú. Kvôli kúsku mäsa ich pripravíme o slnko, svetlo a život, na ktorý majú právo.”

 

Kresťanstvo

Niektorí z raných kresťanov apoštolskej éry sa obávali, že jedenie mäsa vedie k rituálnemu znečisteniu. Apoštol Pavol ale tento pohľad rozhodne odmietal. Mnoho mníchov a pustovníkov počas neskorého staroveku a stredoveku sa zrieklo jedenie mäsa v súvislosti so svojím podstupovaním askézy. Najvýznačnejším z nich bol Svätý Hieronym (približne 340 – 420). Regula svätého Benedikta (6. stor.) dovoľovala benediktínom jesť ryby a hydinu, ale zakazovala jedenie mäsa štvornožcov. Mnoho ďalších poriadkov malo podobné pravidlá, niektoré dokonca zakazovali pojedanie hydiny, ale jesť ryby bolo dovolené vždy. Takýmto mníchom a mníškam išlo o šetrnosť, dobrovoľné prijatie utrpenia a sebapokory. V tej dobe ako u katolíkov , tak vo východných cirkvách neboli motívom k takému spôsobu stravovania etické dôvody. Hoci existovali určité výrazy súcitu k zvieratám, žiadne zrejmé námietky proti zabíjaniu zvierat sa neobjavovali. Najvplyvnejšou teológiou ako Svätý Augustín a Tomáš Akvinský zdôrazňovali, že človek nemá voči zvieratám žiadne povinnosti. Mnoho starovekých heretikov, takých ako enkrati, ebioniti a ďalší, považovali zriekanie sa jedenia mäsa ako hlavnú súčasť svojho asketizmu. Stredovekí heretici ako bogomilovia a katarovia tiež pohŕdali konzumáciu mäsa.

Je paradoxom, že už od raného kresťanstva sa vegetariánstvo nedodržiavalo, napriek tomu, že je známe, že samotný Ježiš patril k eséncom, ktorí boli striktní vegetariáni. Pomerne nedávne zvitky od Mŕtveho mora, a viaceré nájdené apokryfy priamo dokazujú, že Ježiš bol zásadne proti jedeniu mäsa, a jemu prisudzované jedenie rýb je len chybným prekladom slova „phago“, ktoré znamená obecne – jedlo, za preklad „mäso“.

 

Video dokladujúce Ježišove slová ako argument proti jedeniu mäsa

(anglicky)

 

 

Rané moderné obdobie

Vegetariánstvo ako filozofický koncept s etickou motiváciou sa znovu objavuje v Európe až v období renesancie. Medzi prvé významné osobnosti, ktoré to podporovali, patrí Leonardo da Vinci (1452-1519) a Pierre Gassendi (1592-1655). V 17. storočia bol najdôležitejším teoretikom bezmäsitej čiže „pytagorovej“ stravy anglický spisovateľ Thomas Tryon (1634-1703). Na druhú stranu vplyvní filozofi ako René Descartes (1596-1650) a Immanuel Kant (1724-1804) boli toho názoru, že nemôžu existovať žiadne etické povinnosti, nieto ešte tie, čo sa vzťahujú na zvieratá. V Amerike existovali v 18. storočia malé skupinky kresťanských vegetariánov. Najznámejšia z nich bola Ephrata Cloister v Pensylvánii, náboženská komunita založená Conrad Beisselem v roku 1732. Benjamin Franklin sa stal vegetariánom v šestnástich rokoch, ale neskôr sa zdráhavo vrátil k jedeniu mäsa.

 

Leonardo da Vinci napísal: “Človek je zaiste pánom tvorstva, pretože vo svojej brutalite predbehne všetky zvieratá. Žijeme zo smrti iných. Sme ako pohrebisko!” A dodal: “Prídu časy, kedy sa ľudia budú pozerať na zabitie zvieraťa ako sa pozerajú na zabitie človeka.”

 

19.storočie

Počas osvietenstva a začiatkom 19. storočia sa miestom, kde vegetariánstvo bolo vítané ako nikde inde v Európe, stalo Anglicko. Anglickí vegetariáni boli zvlášť nadšení v zavádzaní svojich zásad. Najvýznačnejším obhajcom eticky motivovaného vegetariánstva na začiatku 19. stor. bol Percy Bysshe Shelley (1792-1822). V roku 1847 bola založená Vegetariánska spoločnosť (Vegetarian Society). Už v roku 1853 mala spoločnosť 889 členov. Skupina anglických vegetariánov bola malá, ale zato vysoko motivovaná a aktívna. Mnoho z nich uznávalo jednoduchý život, čisté jedlo, dobročinné ideály a striktné morálne zásady. Reverend William Metcalfe (1788 – 1862), pacifista a predný člen cirkvi Biblia-Christian Church, kázal vegetariánstvo v Amerike. Spolu so Silvestrom Grahamom založili roku 1850 Americkú vegetariánsku spoločnosť (American Vegetarian Society). Ellen G. White, jeden zo zakladateľov Cirkvi adventistov siedmeho dňa, sa stal propagátorom vegetariánstva a táto cirkev preto tiež odporúča bezmäsitú stravu. V Rusku bol najvýznačnejším podporovateľom vegetariánstva Lev Nikolajevič Tolstoj.

 

Lev Nikolajevič Tolstoj napísal:  “Zabíjaním zvierat kvôli jedlu v sebe človek nevyhnutne potláča svoju najvyššiu duchovnú schopnosť – súcit a milosrdenstvo k živým stvoreniam ako je on sám – a otupovaním svojich vlastných citov sa stáva krutým”. Taktiež upozornil, že “pokiaľ sú naše telá živými hrobkami zabitých zvierat, ako môžeme očakávať, že na Zemi zavládnu ideálne podmienky?”

 

Gustav Struve (1805 – 1870), dobre známy nemecký politik, publicista a revolucionár, bol vedúcou postavou v počiatočných fázach tamojšieho vegetariánskeho hnutia. Bol inšpirovaný Rousseauovým dielom Émile.  V posledných desaťročiach 19. storočia vzniklo mnoho vegetariánskych spoločností. Vegetariánstvo sa často spájalo s kultúrnymi reformnými hnutiami. Bol propagovaný ako základnou časťou prirodzeného spôsobu života. Niektorí z hlavných zástancov vtedy ostro kritizovali vtedajšiu civilizáciu a usilovali sa o zlepšenie zdravia verejnosti.

 

20.storočie

V roku 1908 bola založená Medzinárodná vegetariánska únia (International Vegetarian Union). Popularita vegetariánstva na Západe počas dvadsiateho storočia rástla ako dôsledok výživových, etických a v  poslednej dobe aj ekologických a ekonomických záujmov. Slávnymi vegetariánskym aktivistami boli Henry Stephens Salt a George Bernard Shaw. Na západný svet mal taktiež vzrastajúci vplyv indický koncept ahimsy (nenásilia). Postava Mahátmu Gándhího, pevného a nekompromisného zástancu nenásilia voči zvieratám prispel k popularizácii vegetariánstva v západných krajinách značnou mierou. Štúdium náboženstva a filozofických konceptov Ďalekého východu prispelo k formovaniu princípu „úcty k životu“, s ktorým prišiel Albert Schweitzer. Tento princíp je aj dnes bežným argumentom v diskusiách o etických aspektoch stravovania.

Mahátma Gándhí cítil, že etické princípy sú pre celoživotné rozhodnutie k prechodu na vegetariánstvo silnejšou podporou ako zdravotné dôvody. “Cítim,” povedal, “že duchovný pokrok na istom stupni vyžaduje, aby sme prestali zabíjať naše blížne tvory pre uspokojovanie telesných potrieb.” Prehlásil tiež: “Veľkosť národa a jeho morálnu vyspelosť môžeme posudzovať podľa toho, ako zachádzajú so zvieratami.”

 

Známi vegetariáni a vegáni

 

Filozofi :

AC Bhaktivedanta Swami Prabhupada
Buddha
Ježiš
Socrates
Voltaire
Pytagoras
Mahatma Gandhi

 

Vedci:

Albert Einstein
Nikola Tesla
Leonardo Da Vinci
Charles Darwin
Sir Isaac Newton
Thomas Alva Edison

 

Hudobníci:

Michael Jackson
Madonna
John Lennon
Bob Dylan
Bob Marley
Moby
Pink
Sinead O’Connor
Shania Twain
Ozzy Osbourne
Kelly Osbourne
Janet Jackson
Erykah Badu
Faith Hill
Avril Lavigne
Prince
Peter Gabriel
Leona Lewis
Leonard Cohen
Kelly Clarkson
Johnny Cash
Jason Mraz
Cyndi Lauper
Enya
Chris Martin
Carlos Santana
Bruce Springsteen
Bryan Adams
Billy Idol
Boy George
B.B. King
Barry White
Annie Lennox
Alanis Morissette
Vanilla Ice
George Harrison
Paul McCartney
Ringo Starr
Nina Hagen
LaToya Jackson
KRS-One
GZA
RZA
Seal
Nelly
Fat Mike
Ke$ha

 

Herci:

Brad Pitt
Natalie Portman
Leonardo DiCaprio
Tobey Maguire
Josh Hartnett
Orlando Bloom
Samuel L. Jackson
Elijah Wood
Christian Bale
Richard Gere
Pierce Brosnan
Pamela Anderson
Michelle Pfeiffer
Liv Tyler
Kim Basinger
Kristen Bell
Kate Winslet
Joaquin Phoenix
Jim Carrey
Jessica Biel
Jared Leto
Gwyneth Paltrow
Jackie Chan
Dustin Hoffman
Russell Brand
Russell Crowe
Steve Martin
Steve Perry
Rob Stuart
Robert Redford
Reese Witherspoon
Paul Newman
Oliver Stone
Ornella Muti
Naomi Watts
Nastassja Kinski
Olivia Newton John
Melanie Griffith
Lisa Kudrow
Jamie Lee Curtis
Brigitte Bardot
Brooke Shields
Clint Eastwood
Demi Lovato
Demi Moore
Diane Keaton
Drew Barrymore
Claudia Cardinale
Ashley Judd
Anne Hathaway
Andy Dick
Angela Davis
Anna Nicole Smith
Alec Baldwin
Alicia Silverstone

 

Ďalší:
Steve Jobs
Abraham Lincoln
Benjamin Franklin
Bill Clinton
Queen Sofia
Leo Tolstoy
Franz Kafka
Ralph Waldo Emerson
Romain Rolland
Jean-Jacques Rousseau
Henry David Thoreau
Lord Byron
Charlotte Bronte
Emily Dickinson
George Bernard Shaw
Gustave Flaubert
J.D Salinger
Allen Ginsberg
Claudia Schiffer
Carl Lewis
Heather Mills
Kate Moss
Martina Navratilova
Petra Nemcova
Mike Tyson
Simon Cowell
Victoria Beckham
Yoko Ono

 

Článok – Argumenty pre vegetariánstvo 

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár