Vylučovacou metódou k Absolútnej Pravde (Teória všetkého, 4. časť)

V predošlých článkoch sme si vysvetlili:

• Ako fungujú materialisti a že málokto z nich sa zamýšľa nad skutočným zmyslom života (čítaj článok)
• V materializme nás podporuje fanatická veda s jej modernou nepodloženou vierou tvrdiac, že život pochádza z hmoty (čítaj článok)
• Je veľa tých (ezoterikov), ktorí svoj materializmus a sebectvo prezliekajú za duchovno (čítaj článok)

Dnes sa pokúsim pokročiť v téme ďalej tým spôsobom, že načrtnem logický myšlienkový postup, ktorý by mal inteligentného človeka priviesť k skutočnému zdroju poznania. Na začiatok si pomôžem veľmi výstižným citátom z Véd:

 „Každý, kto hľadá Najvyššiu Absolútnu Pravdu, musí pokračovať vo svojom hľadaní, kým nedosiahne tento cieľ — za všetkých okolností, vždy a všade, priamo i nepriamo.“ Śrímad Bhagavatam 2.9.36

Hypotetický myšlienkový postup:

• Vidím, že materializmus akosi nefunguje. Nie som šťastný aj keď sa riadim všetkým tým, čo ma materialistická spoločnosť od rodiny cez školu, filmy a reklamy učili. Som už ako-tak hmotne zabezpečený, ale stále mi tu niečo chýba a život končiaci smrťou mi nedáva zmysel. Stále niečo hľadám, no netuším, čo to je.
• Jediná alternatíva, o ktorej viem, že sa tvári ako opak materializmu je to (hlúpe) náboženstvo. V princípe je to to isté, lebo aj tak sú to pokrytci so všetkými tými ich škandálmi, honbou za peniazmi a pod. Náboženstvo je len ďalší spôsob manipulácie a oblbovania ľudí.
• Na druhej strane, možno samotná myšlienka nie je zlá, ale pokazila to cirkev. Som tak znechutený, že ma neláka prečítať si ani tú ich Bibliu, ale v poriadku. Keďže som sa rozhodol nájsť pravdu, dám tomu jednu šancu. Možno to učenie nemôže za to, kto sa vydáva za jeho reprezentantov.
• Fajn, prečítal som si časť Biblie a nerozumiem jej. Je to pre mňa hatlanina plná archaických prirovnaní, ktoré znamenajú bohviečo. Bibliu teda odkladám bokom.  Je to presne to, čo som si myslel. V tomto bode by som to mohol s náboženstvom vzdať, ale keďže materializmus tak či tak končí vždy GAME OVER-om, dám myšlienke nejakej filozofickej alternatívy ešte šancu.

• Keďže viem, že kresťanstvo nie je jediné náboženstvo a je skôr jedno z najmladších, NEVZDÁVAM HĽADANIE a pozriem si, aké iné náboženstvá vlastne existujú. Chcel by som mať väčší prehľad.
• Po tom, ako som stručne preštudoval Wikipédiu, čo hovorí na túto tému, zistil som, že v princípe kresťanstvo, islam a judaizmus vychádzajú zo Starého zákona, čo je tá x-krát prekrútená rozprávka, ktorá mi nedáva žiadne logické odpovede. Zistil som ale, že tieto západné viery majú svojich predchodcov vo východných náboženstvách, ktoré sú oveľa staršie a rozsiahlejšie. Koniec-koncov, východné civilizácie sú kolíska vedy, kultúry a pod. Väčšina západných filozofov, od starovekých gréckych až po moderných, sa tiež odvolávala práve na učenia východu (čítajte články Svetoví myslitelia o Védach a Znovuobjavedie pokročilých védskych technológií).

„Som presvedčený, že všetko k nám prišlo od brehov Gangy. Astronómia, astrológia, fyzika, matematika.  Védy boli isto najväčším darom, ktorý mohol Východ Západu dať.” Francois Voltaire (1694-1774), jeden z najväčších francúzskych filozofov a spisovateľov.

„Mám pocit, že myslitelia Východu to vedeli už od začiatku a keby sme len vedeli preložiť ich odpovede do nášho vedeckého jazyka, mali by sme odpovede na všetky otázky. Rád pomýšľam, že niekto vystopuje, ako najhlbšie indické učenie prešlo z Indie do Grécka a odtiaľ do filozofie dnešných dní.“  J.A. Wheeler (1911-2008),  eminentný americký fyzik, prvý vedec, ktorý sa zaoberal teoretickým výskumom atómovej energie a výskumom čiernych dier – zaviedol pojmy – čierna diera, červia diera, kvantové pole. Prebral výskumnú pozíciu po Alberovi Einstenovi.

• Začal som teda skúmať buddhizmus a hinduizmus (Védy). Začnem buddhizmom, ten je populárnejší. Vidím v ňom zaujímavé pojmy ako karma a reinkarnácia. Študujem to, dáva mi to konečne nejakú logiku a zmysel, ale zisťujem, že to nejde až tak príliš do hĺbky a je to akési suché a prázdne (voidizmus, viď článok Čo určite nie je “duchovno”). Stále sa ale nepriamo odvolávajú na Védy, tak si pozriem tie, lebo sú to, koniec-koncov, najstaršie filozofické texty na Zemi. Takže už sa blížim ku koreňu, kde celý pojem náboženstvo kedysi vznikol.
• Študujem Védy. Zistil som, že buddhizmus je len jedna zo siekt hinduizmu a vznikla tisíce rokov neskôr pre ateistov, aby prestali jesť mäso (viac tu). Na druhej strane väčšina moderných buddhistov nedodržiava ani toto jednoduché základné pravidlo. Čo sa týka rozsahu, buddhizmus zaberá vo Védach možno 0,1%, takže prečo neísť rovno k zdroju?
• Vo Védach začínam Bhagavad-Gítou (online verzia tu, a tlačená kniha tu) a, na moje milé prekvapenie, sú v nej veci písané veľmi priamočiaro, ba až technicky (až na prvú, trocha nudnú kapitolu, ktorá je niečo ako historické intro). Začínam chápať, ako asi funguje karma, reinkarnácia, duchovná energia a pod. Zisťujem, že okrem Gíty existujú ďalšie védske knihy, niektoré z nich majú tisíce a desaťtisíce strán, napr. Śrímad Bhagavatam.
• Študujem teda ďalej a všetko do seba začína zapadať, pričom jedna otázka za druhou sú mi zodpovedané. Čím ďalej, tým viac zisťujem, že toto konečne dáva logický zmysel a pádne argumenty. Materialistické alebo kresťanské vysvetlenia sú oproti tomu naozaj detinské.
• Začínam praktizovať védsku teóriu a vidím, že naozaj funguje. Od jógy cez meditácie až po mantry. Nie som teda odkázaný na nejakú vieru, ako to robia západné judeokresťanské sekty v štýle, že máme veriť slepo, spoľahnúť sa a po smrti uvidíme. (A môžeme si potom ísť užívať to pravé uspokojenie do parku nad oblakmi, kde tečie víno a hrajú harfy.  Pre všímavých čitateľov je aj takáto predstava duchovna len ďalší druh materialistickej ezoteriky).

Vyhľadanie spoločnosti

• Keďže Védy vravia, že treba vyhľadať pravého gurua alebo nejakých učiteľov, prípadne pokročilejších “jogínov”, začínam si robiť prieskum, či aj na Slovensku niekto taký je. Na moje prekvapenie som v knižnici u rodičov našiel knihu o Védach od autora menom Śríla Prabhupáda s názvom Vedecké poznanie duše. Máme tu dokonca aj Bhagavad-gítu. Tieto knihy pravdepodobne nanútili do rúk niekoho z mojej rodiny tí oranžoví tancujúci mnísi – Haré Haré Haré na ulici.
• Istý čas študujem doma a autor, swami Prabhupáda, mi príde naozaj presvedčivý. Vidím, že je veľmi priamočiary, čo sa týka učenia a nerobí žiadne kompromisy v učení Véd. Rozmýšľam, že keby ich robil, mal by asi oveľa viac nasledovníkov. Cítim teda z neho, že to nerobí kvôli sláve ani peniazom, čo je dobré znamenie. Hltám jednu knihu za druhou a je to veľmi kvalitná potrava pre môj intelekt a racionálny pohľad na život. Má to na míle od mojej pôvodnej zaujatej predstavy náboženstva ako niečoho nepochopiteľného alebo vymyslenej rozprávky. Dáva to proste zmysel a cítim sa ako Neo z Matrixu. Zároveň ma táto predstava, že postupne prídem o všetky materiálne pohodlné ilúzie, mierne desí. Ale čo už. To som, koniec-koncov, chcel, či nie?

https://www.youtube.com/watch?v=PbWVVeZ6VL4

• Zisťujem, že nejakí nasledovníci Prabhupádu sú aj na Slovensku. Sú to práve tí oranžoví Krišňáci. Idem sa pozrieť na prednášku.
• Keď tam prídem, pripadá mi to tam ako indický kostol a ľudia sú akísi zvláštni, strnulí, divne oblečení a s nastrojenými silenými úsmevmi.
• Som na prednáške, kde niekto sucho vysvetľuje Védy, ale nežeriem mu to. Predsa len, istý čas som strávil samoštúdiom a už mám akú-takú predstavu, ako Védy popisujú duchovne pokročilé osoby. Neviem sa zbaviť pocitu, že táto organizácia Krišňákov, ktorá ostala po smrti Prabhupádu, má od neho už celkom ďaleko. Škoda, pretože filozofia mi príde ako tá pravá, ale stále to, koniec-koncov, stojí a padá na ľuďoch.
• Budem ich sledovať a uvidím, ktorí to myslia vážne a ktorí sú len ďalší predstierači duchovna. Nejdem sa teda do ničoho strmo vrhať len preto, že ma táto filozofia zaujala.

Iní pseudoguruovia a šarlatáni

• Idem pozrieť aj ďalšie prednášky a organizácie od iných guruov ako len od Prabhupádu, nech mám prehľad. Vidím tu nejaké meditácie OM, Bhakti-marga a pod. Tu ale rozčarovane zbadám, že toto s Védami nemá spoločné už vôbec nič. Možno boli síce Prabhupádovi nasledovníci (Krišňáci) skostnatelí a fanatickí, ale aspoň sa ako-tak držali učenia.
• Na rozdiel od nich, títo rôzni iní samozvaní “swamis” sú jasní podvodníci a nepredstavujú skutočný hinduizmus ani Védy. Je to zjavné jednak z toho, že žiadne neštudujú – ich členovia o nich takmer nič nevedia alebo len veľmi okrajovo. Aj to tie úryvky, ktoré im dovolí ich „guru“, aby ho to neohrozilo. Vzdelané ovce majú tendenciu prestať byť ovce a to pseudoguru určite nechce. Ideálne teda nech čítajú len jeho ezoterické knižky, do ktorých vkladá sem-tam védske pojmy. Tieto pseudohinduistické sekty sú založené len na kulte osobnosti týchto samovzvaných “guruov” a swamich, a naivných sentimentálnych ovečiek, ktoré nie sú o moc inteligentnejšie ako bežné kresťanské ovce. Koniec-koncov, často ide o bývalých kresťanov.  Rýchlo sa dogooglim, že napr. hlavný “guru” sekty Nithyananda bol natočený na Youtube, ako mu poskytuje orálny sex jeho žiačka. To bude teda zaujímavá filozofia (blowjobananda yoga?). Ďalší tzv. guru Vishwananda zo sekty Bhakti marga bol tiež obvinený zo sexuálneho zneužívania a podobne, ako Nithyananda, sám seba drzo vyhlasuje za Boha. Ďalší, predstavitelia tzv. slovansko-árijských „Véd“, sa odkazujú na knihu, ktorá ani neexistuje a sú to len nacionalisti. K takýmto ideám podľa môjho názoru museli prísť len vďaka nadmernej konzumácii alkoholu.
• Príde mi to, že pre hlúpych ľudí môžu aj toto byť cesty, ale chce to teda obrovskú naivitu. Napr. na tomto videu nižšie vidíme oboch pseudoguruov, ktorí pôsobia aj na Slovensku naraz na audiencii (niekde v Indii) a vyzerá to, že hlavný faktor toho, kto z nich je väčší Boh je to, ako dlho dokáže udržať ten svoj silený úsmev.

https://www.youtube.com/watch?v=Nm6fmi19-VI

Dvaja Bohovia sa pretekajú v tom, kto sa viac škerí…

Hneď prvý koment pod videom ich ospevuje jedna z naivných žiačiek:

“ Jim Martineau: Absolutely!!! So so lovely…Shiva and Naryayana…together! What a blessing… “

• Tu práve vidno absolútnu stratu súdnosti, že vlastne podľa nich poloboh Šiva a Boh Narayana majú audienciu na Zemi, usmievajú sa, dávajú autogramy a po audiencii každý nastúpi do svojej drahej limuzíny a ide si napr. nechať spraviť fajku. Druhému zas možno zle padlo kuracie curry a ide si uľaviť na záchod. Pri takýchto pseudobohoch a pseudoguruoch, ktorí sú asi druhý najväčší exportný artikel z Indie po ryži Basmati, je vhodné znova spomenúť fakt, že zo zásady svojich žiakov neučia študovať seriózne Védy. Pretože by sa dočítali napr. to, že žiadni takíto “avatari” na Zemi nie sú, a aj keď sa v histórii zjavili, tak to vyzeralo “trošku” inak. Boli vo Védach predpovedaní tisíce a tisíce rokov vopred. Ako napr. Krišna, Buddha, Ráma a pod.
• Za druhé, ono títo fake guruovia ani toho veľa nenarozprávajú, lebo nemajú čo, a ich “sila” spočíva len na kulte osobnosti a externej charizme. Hrajú to teda na úsmevy a sentiment roztápajúcich sa ovečiek, ktorým stačí “cítiť tú lásku gurudžiho”. Na oplátku im ich ovečky dávajú svoje peniažky. Dobre vymyslené, že? Veľa žiakov rôznych takýchto guruov túto lásku pocítilo aj inak. Dosť drsne a často odzadu… Blé.
• Ok, takže tadeto cesta určite nevedie. Toto je teda len ďalšia forma manipulácie, založená na kulte osobnosti a zneužívaní naivity. Znova oblbovanie, akurát sú na to tentokrát zneužívané Védy a pojmy ako karma, reinkarnácia, samsára a i. Koniec-koncov preslávený Osho nerobil nič iné. Zobral z Véd niektoré dobre znejúce pasáže o karme a nirváne a obliekol do tohto pseudoduchovna svoj materializmus, ktorý ešte podporil u svojich lacných žiakov. Ich meditácie pripomínali skôr feťácky grupáč ako nejakú reálnu spiritualitu. Na tému Osho odporúčam minisériu z dielne Netflixu – Wild Wild country.

Späť k Haré Krišna

• Dobre teda. Máme správne a konečne logické učenie, ale kde nájsť teda niekoho, kto to myslí úprimne? Po ďalších prieskumoch zisťujem, že predsa len Prabhupáda a Krišňáci vyzerajú ako najserióznejšia cesta, napriek ich divnosti. Vraciam sa teda tam, lebo to vyzerá, že Védy uznávajú aspoň teoreticky, keďže ich guru Prabhupáda, ktorý zomrel v roku 1977 patrí do originálnej postupnosti guruov ako ju uvádza Bhagavad-Gíta. Na rozdiel od rôznych samozvaných podvodníkov.

Interview so swamim Prabhupádom

• Z toho, čo vravel Prabhupáda a ako vystupoval, vnímam jeho pokoru. Jeho spôsob vysvetľovania hlbokých duchovných právd ľuďom na Západe mi príde veľmi zručný. Dokáže rozprávať o karme, reinkarnácii, duši ale aj materializme takým spôsobom, ktorý má hlavu a pätu a, čo je dôležité, vždy sa odvoláva na konkrétne citácie a verše z Véd. (Niektoré jeho prednášky aj s titulkami som hodil na náš Youtube kanál). Nikdy pri tom o sebe netvrdí nonsensy, že on je Boh, ale skôr sa snaží ľuďom vysvetliť, v čom spočíva samotné duchovno a ako ho rozoznať od materializmu a prakticky ho nasledovať, nielen sentimentálne.

Vyhnúť sa duchovnej naivite

Vyššie som vylučovacou metódou načrtol, ako sa vie človek dostať od materializmu cez rôzne bežné filozofie a povrchné náboženstvo až ku koreňom duchovnej filozofie. Tu ale cesta nekončí, ale práve začína. Ostáva ešte kus cesty, aby človek nespadol do pasce sektárstva, cirkevnosti a celkovo organizovaného duchovna, ktoré sabotuje skutočný rast. Materialistcká mentalita je tak rozšírená a subtílna, že dokáže nenápadne preniknúť aj do tých najvznešenejších filozofií.

Duchovný učiteľ swamiho Prabhupádu, Bhaktisiddhanta Saraswati Goswami to veľmi výstižne zhrnul kedysi takto:

„Nikto sa nemôže stať pravým duchovným učiteľom len tým, že si mechanicky osvojí nejaké náboženské správanie, aj keď isté regulácie sú potrebné pre pokrok materialistických duší. Mechanické a strnulé nasledovanie pravidiel náboženstva nemá však žiadnu hodnotu ani význam. Pravý duchovný učiteľ nie je ani produktom, ani prívržencom žiadneho mechanického systému. V jeho rukách nie je šanca, aby sa filozofia zmenila na takýto bezduchý cirkevný aranžmán. Honba za dodržiavaním doktrín a pravidiel nedokáže človeka priviesť k pravému duchu nasledovania týchto doktrín. Idea organizovaného náboženstva značí jeho skorý zánik. Veľké formálne organizácie sú ako priehrady a zábrany, ktoré bránia plynutiu skutočného duchovného prúdu, ktorý takýmito opatreniami nesmie byť brzdený. Takéto snahy iba značia, že sa duchovnú filozofiu niekto snaží zneužiť pre vlastný materiálny prospech. Tzv. „duchovní učitelia“ v takýchto organizovaných inštitúciách sú len pretvárkami.“

Človek by teda nemal byť naivný. Kedysi naivne považoval za dokonalých svojich rodičov, neskôr učiteľov, potom spoločnosť, v ktorých sa postupne často sklamal. Neskôr zanevrie na materializmus alebo sa od neho chce postupne odpútať a týmto spôsobom prejde cez rôzne pseudoduchovné učenia, až kým nenájde niečo, čo mu vyhovuje. V mojom prípade to boli Védy, ktoré najautentickejšie prinášali práve Krišňáci. Problém však nastáva v ich samotnej organizácii, ktorá kladie priveľký dôraz na formu. Nedokáže sa prispôsobiť modernej dobe a postupne po smrti Prabhupádu zaviedla vlastné deviácie, aby mohla organizácia (mocensky) nerušene pokračovať.

Môžete mať naozaj duchovne pokročilé osoby ako napr. spomínaný Prabhupáda, ale to neznamená, že jeho žiaci dosiahli podobnú úroveň ako on. Ľudská mentalita sa nezaprie. Ako majú svoje fanatické ovce materialisti, vedci ale aj kresťania, rovnako ich majú aj hinduisti.

V podstate dnešní hinduisti v Indii veria podobne slepo svojmu náboženstvu ako kresťania na Slovensku. Aj keď v ich knihách, Védach, sú odpovede veľmi jasné a systematické, väčšina hinduistov sú proste duchovne leniví a zredukovali svoju vieru na zopár rituálov, ktoré im majú priniesť materialistické užívanie si. Podobne ako keď sa kresťania chodia modliť, aby sa mali dobre, alebo aj Vianoce sú viac-menej o zmyslovom užívaní. Znova iná forma materializmu. Samozrejme, títo hinduisti o sebe (ako samozrejme všetci veriaci v každom náboženstve), tvrdia, že len oni sú tí vyvolení a ich cesta je jediná správna.

Podobne Krišňáci o sebe tvrdia, že oni jediní sú tzv. “oddaní Boha” (výraz, ktorý označuje veriaceho), a ostatní sú podľa nich zatratení.

S odstupom času však vidím mnoho oveľa duchovnejšie založených ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej konkrétnej organizácii alebo to nemajú potrebu dávať najavo. A už vôbec nie svoju nadradenosť. Duchovný pokrok sa podľa Véd prejavuje v prvom rade pokorou a toleranciou. To, že Krišňáci čítajú originálne Védy ešte neznamená, že robia duchovný pokrok. Obzvlášť, keď ich poväčšine nemá kto duchovne viesť, iba funkcionári v ich hnutí, ktorí sami sú častokrát odklonení od védskeho štandardu (aj keď zďaleka nie až tak ako rôzni pseudoguruovia, ktorých som spomínal vyššie).

Je to veľmi podobné tomu ako keby ste čakali, že nejaký biskup vás priblíži k úrovni vedomia Ježiša, keď sám má od toho ešte na míle ďaleko. Jeho jediná „kvalifikácia“ je to, že patrí do nejakej organizácie, ktorá si Ježiša berie ako maskota. A tak ako majú kresťanské cirkvi za maskota Ježiša, rovnako majú Krišňáci Prabhupádu, na ktorého sa sucho odvolávajú, pričom jeho príklad sami poväčšine nenasledujú.

Krišňácke hnutie nazývané ISKCON (International society for Krishna consciousness), ktoré založil Prabhupáda na pokyn svojho duchovného učiteľa, si väčšina členov vysvetľuje v prvom rade ako International society (Medzinárodnú spoločnosť). Druhú časť Krishna consciousness  (Krišna vedomie) dávajú stranou. Inými slovami, forma dominuje nad esenciou a stalo sa z toho len ďalšie regulérne náboženstvo a inštitucionálna cirkev, aj keď odvolávajúca sa na prastaré a originálne Védy. Toto je ale, paradoxne, proti učeniu Véd ako aj zakladateľa Krišňákov – Prabhupádu, či samotného Boha Krišnu.

“Zanechaj všetky druhy náboženstiev.” Krišna v Bhagavad-Gíte 18.66

• Logicky teda, pokračujúc v tejto vylučovacej metóde, je rozumné venovať sa podstate učenia a nasledovať pravých reprezentantov Véd a vyhýbať sa inštitúciám, ktoré si zakladajú na autoritárstve a slepej poslušnosti svojich členov.
• Pokiaľ chcete vedieť, kto sa vás snaží ovládať a manipulovať, sú to tí, ktorí sa zubami-nechtami bránia akejkoľvek kritike. Predstavitelia krišňáckeho ISKCON-u zachádzajú podobne až tak ďaleko ako kresťania a to, že každého, kto ich kritizuje alebo čo i len spochybňuje, považujú za rúhača a sľubujú mu za to zlú karmu. Našťastie ale každý trochu inteligentný človek, ktorý chvíľu študoval Védy, ich cirkevnú organizáciu reálnymi argumentami a citáciami z Véd veľmi rýchlo prekukne.
• Napriek tomu väčšine ich členov vyhovuje nechať za seba rozmýšľať ich cirkevné “autority” a v takomto hnutí si robiť skrytú materialistickú kariéru. Ľudské ego sa nenápadne postará o to, že sa nás bude snažiť zviesť na svoju cestu. Človek má prirodzenú potrebu niekam patriť a socializovať sa. Má sklon opakovať isté naučené formy správania ako sú rituály, aby nemusel príliš rozmýšľať.
• Keď ste teda začali študovať Védy, prirodzene nájdete skupinu ľudí, ktorí riešia to isté. Možno ale nechcú ísť až na úplný koreň veci a pochopiť tú pravdu a riadiť sa ňou, aby sa zmenili a prestali byť materialistami. Naopak, stačí im, že našli nových priateľov, pocit nejakej výnimočnosti, alebo ochrany od Boha (skrytý materializmus). Stačí im, že odpovede, ktoré hľadali, ovládajú teoreticky a to je všetko. Ich hľadanie pravdy skončilo. Keď sa táto duchovná lenivosť spojí s materiálnou lenivosťou, keďže oni už nemusia nič hmotné riešiť, vznikajú z toho psycho-patologické stavy mnohých ich členov.

• Koho by téma socio-patológie tohto hnutia zaujímala hlbšie, preložili sme jednu sériu článkov od veľmi pokročilého žiaka Śrílu Prabhupádu – Purnačandra Goswamiho, ktorý to krásne zhrnul. Myslím, že tieto materialistické fenomény vnútri náboženstva alebo akejkoľvek organizácie sa dajú aplikovať univerzálne a je to určite poučné čítanie.

Zhrnutie

Všetky veci, ktoré píšem v tomto článku by mali zapadať do obrazu toho, čím si logicky prejde každý, kto sa vydá cestou hľadania pravdy, pravej filozofie, náboženstva a pod. a skôr či neskôr natrafí na túto filozofickú cestu.

Nie je na tom nič zvláštne a netreba byť naivný, ale treba mať stále v popredí kritické myslenie, aby sme sa v našom hľadaní duchovných ideálov nestali obeťami nejakých podvodníkov. Do detailov fungovania Krišňákov a celej tej histórie nebudem zachádzať, ale časom zverejním o tom samostatný článok na blogu. Som ten posledný, kto by sa nejak snažil tutlať ich niektoré až tragikomické činy a postoje. Chcel som to ale spomenúť, aby logika toho postupu bola ako-tak ucelená.

Týmto by som zavŕšil tému toho, čo duchovno nie je a v ďalšom článku začnem rozoberať základné princípy toho, čo duchovno je, tak ako to prezentujú Védy. Začnem rozdielom medzi telom a dušou.

Dúfam, že vám tieto moje monológy niečo dajú. Delím sa o to s vami, pretože ja v tom hodnotu a múdrosť vidím a niekto možno rozmýšľa podobne a inšpiruje sa. Každopádne, neprijímajte nič slepo len preto, že to niekto hovorí (ani keď to vravím ja). Rozmýšľajte nad tým a pýtajte sa – prečo? Prečo? Prečo? To je najlepší recept ako nebyť oklamaný falošnými životnými filozofiami a učiteľmi a nezahatiť svoju cestu za skutočnou Pravdou.