Mnohí z najväčších svetových mysliteľov Védy obdivovali ako ohromnú studnicu vyspelého poznania a vznešeného myslenia.
Vedci
Albert Einstein
„Dlžíme mnoho Indom, ktorí nás naučili ako rátať, bez čoho by nebolo možné spraviť žiaden vedecký objav.“
Nikola Tesla
„Všetka vnímateľná hmota pochádza z primárnej substancie alebo z podstaty ne-hmoty nad pojmami, mimo nášho vnímania, plniacej všetok priestor, védsku akášu alebo svetelný éter, na ktorom sa prejavuje život dávajúci pránu alebo tvorivú silu, volaním po existencii, v nekonečných cykloch všetkých vecí a fenoménov.“
Carl Sagan
Fritjof Capra
Fritjof Capra je známy svojou prácou na prepojení medzi modernou vedou a duchovnými tradíciami. Vo svojej ikonickej knihe Tao fyziky (1975) hľadá paralely medzi modernou kvantovou fyzikou a prastarými filozofickými systémami, vrátane indických, čínskych a tibetských tradícií. Capra tvrdí, že niektoré koncepty, ktoré rišiovia (indickí mudrci) prezentujú, ako napríklad jednota všetkého bytia, sú podobné záverom moderných fyzikov skúmajúcich kvantový svet.
Príklad: Koncept Brahman (univerzálnej reality) a Átman (individuálnej duše) v indickej filozofii zodpovedá myšlienke vzájomne prepojeného kvantového poľa. Podľa Capru moderná fyzika dospela k záverom, ktoré sú zrkadlom dávnych indických intuitívnych vhľadov, napríklad koncepty cyklického času, prázdnoty (šúnjatá) alebo súcna ako dynamického procesu.
Capra často spomína obraz Šivu – Nataradžu (tanec Šivu), ktorý reprezentuje neustály proces tvorenia a ničenia vesmíru. Tento obraz podľa neho odráža podstatu moderného chápania kvantovej dynamiky.
Svojou prácou ukazuje, že hoci moderná veda a dávne duchovné tradície používajú odlišné jazyky, ich závery sú v mnohých ohľadoch paralelné. Rišiovia reprezentujú starovekú múdrosť, ktorá sa prostredníctvom intuitívnych prístupov dotýka rovnakých základných otázok, aké skúma moderná fyzika: Aká je podstata reality? Ako všetko so všetkým súvisí? Capra zdôrazňuje potrebu integrovať tieto dva pohľady na svet, aby sme lepšie pochopili nielen univerzum, ale aj našu úlohu v ňom. Týmto spôsobom vytvára most medzi vedeckým a duchovným poznaním, ktorý môže byť inšpiráciou pre hlbšie pochopenie vesmíru aj seba samého.
Julius Robert Oppenheimer (1904-1947), americký teoretický fyzik, spoluzakladateľ odboru jadrovej fyziky a otec atómovej bomby, prehlásil:
„Prístup k Vedám je najväčším privilégiom tohto storočia oproti všetkým predchádzajúcim storočiam.“
Počas výbuchu prvej atómovej bomby Oppenheimer citoval niekoľko veršov z jedenástej kapitoly Bhagavad-gíty. Napríklad: „Som smrť, ničiteľ svetov…“ Keď sa Oppenheimera pýtali, či je toto prvý nukleárny výbuch, významne odpovedal: „Áno, v modernej dobe,“ čím naznačoval, že skôr pravdepodobne dochádzalo k starovekým nukleárnym exploziám. Viac o Oppenheimerovi a atómových zbraniach sa dočítate v tomto samostatnom článku.
Werner Heisenberg (1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny:
„Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.“
Erwin Schrödinger (1887-1961), jeden z najväčších fyzikov 20. storočia. Držiteľ Nobelovej ceny za vynález vlnovej mechaniky, Schrödingerovej rovnice, ktorá bola vyhlásená za najväčší objav 20. storočia:
„Nirvána je stav čistej a blaženej vedomosti. Nemá nič spoločné s individualizmom. Ego a jeho separácia od celku je ilúziou. Cieľom človeka je zbaviť sa karmy, pretože tá ho núti neustále sa reinkarnovať.“
„Dvojnosť je iba zdanlivá. Toto je doktrína Upanišád. A nielen týchto Védskych spisov. Mystické zážitky spojenia sa s Bohom často vedú k tomuto bodu, až na silné predsudky stojace na Západe.“
Niels Bohr (1885-1962), dánsky atómový fyzik, ktorý vynašiel Bohrov model atómu. Dostal Nobelovú cenu za fyziku v roku 1922 za jeho teóriu atómovej štruktúry:
„Nahliadam do Upanišád a Véd, aby som si kládol otázky.“
David J. Bohm (1917-1992), jeden z najznámejších kvantovo-mechanistických fyzikov:
„Možno povedať, že Átman je viac-menej významom. Takže potom to, čo je označované, je Brahmanom. Myslím tým identitu vedomia a vesmíru. Z toho vychádza, že význam a označenie sú v skutočnosti jedno a to isté, čo je frázou z Véd – Átman je Brahman – v klasickej hinduistickej filozofii.“
Alfred North Whitehead (1861-1947), britský matematik, logik. Známy vďaka jeho princípom logiky a matematiky a dielu Principia Mathematica, spolu s Bertrandom Russelom:
„Védy sú tou najimpozantnejšou metafyzikou, ktorú kedy ľudská myseľ mohla pojmúť.“
„Najrozsiahlejšie vedomosti dneška nedokážu prekonať intelekt a poznanie rišiov – mudrcov – v dávnovekej Indii. A veda, vo svojom najpokročilejšom štádiu, je bližšie k Védam, ako kedykoľvek predtým.“
John Archibald Wheeler (1911-2008), eminentný americký fyzik, autor veľkého množstva vedeckých kníh. Prvý vedec, ktorý sa zaoberal teoretickým výskumom atómovej energie a výskumom čiernych dier – zaviedol pojmy čierna diera, červia diera, kvantové pole. Prebral výskumnú pozíciu po Albertovi Einstenovi:
„Mám pocit, že myslitelia Východu to vedeli už od začiatku a keby sme len vedeli preložiť ich odpovede do nášho vedeckého jazyka, mali by sme odpovede na všetky otázky.“
„Je povšimnutiahodné, že najväčší vedci ako Schrödinger, Niels Bohr, Oppenheimer atď. sú učencami Véd a Upanišád.“
„Rád pomýšľam, že niekto vystopuje, ako najhlbšie indické učenie prešlo z Indie do Grécka a odtiaľ do filozofie dnešných dní.“
Jean-Sylvain Bailly (1736-1793), veľký francúzsky astronóm a politik, známy aj vďaka jeho výpočtu obehu Halleyho kométy:
„Hinduistické systémy astronómie sú najstaršie a omnoho predčia tie z Egypta, Grécka, Ríma. Dokonca aj Židia majú svoje poznanie od Hindov.“
„Pohyby hviezd vypočítané v starovekej Indii niekedy pred 4500 rokmi sa nelíšia ani o minútu od dnešných výpočtov podľa tabuliek od Cassini a Mayera.“
Kráľovná Fredricka (1931-1981), manželka kráľa Paula Gréckeho a učiteľka odbornej fyziky:
„Vy Indovia ste bohatí, lebo ste zdedili obrovské poznanie. Závidím vám. Aj keď je Grécko krajinou môjho narodenia, India je krajinou mojej duše.“
„Moje štúdium fyziky ma priviedlo na duchovnú cestu. Kulminovalo to vo mne, až som prijala ne-dualizmus, absolútny monizmus Šankaru ako moju filozofiu života a vedy.“
Filozofi
Mahátma Gándhí
Joseph Campbell
Romain Rolland
„Náboženská viera v hinduizme nikdy nebola v rozpore s vedeckým výskumom a jeho zákonmi. Je to viac veda ako nejaký druh sentimentálnej viery ako poznáme na západe. Dokonca aj ateisti a agnostici môžu dospieť k Pravde svojou vlastnou cestou v rámci hinduizmu.“
Annie Besant
Paul Deussen
Deussen venoval významnú časť svojho života štúdiu indických náboženských a filozofických textov, pričom sa zameral na Védy a ich filozofické rozšírenia, ako sú Upanišády. Sústredil sa na preklad a analýzu védskych textov do nemčiny. Védy, ako najstaršie náboženské a filozofické texty Indie, pokladal za kľúč k pochopeniu základov indickej duchovnosti. Upanišady, ktoré sú považované za filozofický vrchol védskej tradície, označil za „základ metafyziky“. Deussen ich porovnával s dielami západných filozofov, ako boli Platón či Kant, pričom poukazoval na univerzálnosť ich otázok o podstate reality a existencie.
Zdôrazňoval paralely medzi indickou filozofiou a západnou metafyzikou, najmä v oblasti konceptov ako Brahman (absolútna realita) a Átman (individuálna duša). V jeho diele je jasná snaha o hľadanie jednoty medzi Východom a Západom.
Napísal obsiahlu históriu filozofie, kde venoval osobitnú pozornosť Védam a Upanišadám. Veril, že tieto texty poskytujú cenný pohľad na rané fázy filozofického myslenia. Svojou snahou prispel k sprístupneniu indickej filozofie západnému publiku, čím sa zaslúžil o rozšírenie záujmu o Védy a ich filozofický význam. Jeho práca pomohla vytvoriť most medzi dvoma odlišnými kultúrnymi a intelektuálnymi tradíciami, pričom ukázala, že otázky o pôvode, vedomí a absolútnej realite sú univerzálne.
V. S. Naipaul
„Čím starší som, tým sa stávam viac hinduistom.“
Profesor F. Max Müller
Pre popularizáciu filológie a mytológie urobil viac ako ktorýkoľvek iný učenec, napríklad svojimi prednáškami Veda o jazyku. Müller je známy najmä vďaka svojej sérii Posvätné knihy východu.
„Ak by som dostal otázku, pod akým nebom, ľudská myseľ najplnšie rozvinula niektoré zo svojich najvybranejších darov, najhlbšie sa zamyslela nad najväčšími problémami života a našla riešenia niektorých z nich, ktoré si zaslúžia pozornosť aj tých, ktorí študoval Platóna a Kanta, mal by som ukázať na Indiu. A ak by som sa spýtal sám seba, z akej literatúry môžeme my, ktorí sme boli vychovávaní takmer výlučne myšlienkami Grékov a Rimanov a semitskej rasy, židovskej, čerpať nápravu, ktorá je najžiadanejšia, aby sa náš vnútorný život stal lepším, dokonalým, komplexnejším, univerzálnejším, v skutočnosti pravým ľudským životom… opäť by som mal poukázať na Indiu.“
„Tvrdím, že pre každého, kto sa stará o seba, o svojich predkov, o svoju históriu, o svoj intelektuálny rozvoj, je štúdium védskej literatúry nevyhnutné.“
„Upanišady sú zdroj filozofie Védanty, systému, v ktorom sa mi zdá, že ľudská úvaha dosiahla svoj vrchol.“
Karel Weinfurter
Francois Voltaire (1694-1774), jeden z najväčších francúzskych filozofov a spisovateľov, prehlásil:
„Som presvedčený, že všetko k nám prišlo od brehov Gangy. Astronómia, astrológia, fyzika, matematika.“
„Je veľmi dôležité poznamenať, že pred nejakými 2500 rokmi Pytagoras šiel od Samosy ku Gange, aby sa naučil geometriu. Určite by ale nepodnikol takú zvláštnu cestu, keby reputácia Védskych brahmánov nebola v Európe v tej dobe preslávená.“
„Védy boli isto najväčším darom, ktorý mohol Východ Západu dať.“
Carl Jung (1875-1961), známy lekár, psychiater, zakladateľ analytickej psychológie:
„Idea, že človek je prirovnávaný k obrátenému stromu, vyzerá byť bežnou v minulých vekoch. Spojenie s Védskou koncepciou nám naznačuje aj Platón v svojom Timaeus, v ktorom prehlasuje: „Hľa, nie sme pozemská ale nebeská odnož.” Tento vzájomný vzťah môžme rozpoznať v tom, čo Krišna vyjadruje v kapitole 15 v Bhagavad-Gíte.“
Mark Twain (1835-1910), jeden z najznámejších amerických spisovateľov, prednášajúcich a satiristov:
„Krajina náboženstva, kolíska ľudskej civilizácie, prastarý zdroj tradície. Krajina, ktorú všetci túžia vidieť, a keď ju raz čo i len na chvíľu uzrú, nevymenia ju za pohľad na zvyšok sveta…“
„Naše najcennejšie a najinštruktívnejšie materiály v ľudskej histórii sú uložené v Indii.“
Arthur Schopenhauer (1788-1860), jeden z najznámejších nemeckých filozofov a spisovateľov 19. storočia, napísal :
„Vo Védach sa stretávam s hlbokými, originálnymi, ušľachtilými myšlienkami, naplnenými vznešenou a posvätnou vážnosťou.“
„Aký úžasný duch prúdi celými Védami! Ako veľmi je každý, kto študoval tieto výnimočné knihy, zasiahnutý duchovnou iskrou až do hĺbky svojej duše!“
Ralph Waldo Emerson (1803-1882), významný americký autor, esejista, učiteľ, minister:
„Za nádherný deň som vďačil Bhagavad-gíte. Bolo to ako keby k nám prehovárala úžasná dávna ríša, nič malé alebo bezvýznamné, ale obrovské, jasné, konzistentné, hlas prastarej inteligencie, ktorá v dávnych časoch vyriešila problémy, ktoré nás trápia dnes.“
„Védy ma úplne pohltili. Našiel som v nich večné naplnenie, neopísateľnú silu, nezlomný mier.“
Henry David Thoreau (1817-1862), najväčší americký filozof, spisovateľ, sociálny kritik:
„Ráno kúpem svoj intelekt v úžasnej filozofii Bhagavad-gíty, v porovnaní s ktorou sa náš moderný svet a jeho literatúra javí nevyspelo a bezvýznamne.“
(Emersonovo a Thoreauovo porozumenie literatúre Véd bolo tak veľké, že boli známi ako americkí transcendentalisti. Ich diela obsahujú množstvo myšlienok pochádzajúcich z védskej filozofie.)
Lin Yutang, čínsky učenec a spisovateľ, napísal:
„India bola učiteľom Číny v trigonometrii, kvadratických rovniciach, jazykovede, fonetike…“
Dr. Albert Schweitzer (1875-1965), významný kultúrny filozof, etik, misionár:
„Bhagavad-Gíta má nesmierny vplyv na ducha ľudstva skrz jej oddanosť Bohu, ktorá je manifestovaná svojimi činnosťami.“
Rudolph Steiner (1861-1925), známy rakúsky filozof, zakladateľ antropozofie:
„Aby sme dokázali prijať Stvorenie ako Bhagavad-Gíta s jej úplným dokonalým chápaním, je potrebné na ňu naladiť našu Dňdušu.“
Aldous Huxley (1894-1963), významný anglický novelista, kritik a filozof:
„Bhagavad-Gíta je najsystematickejším vyjadrením duchovnej evolúcie, ako poskytnutej hodnoty ľudstvu. Je to jedno z najjasnejších a najzrozumiteľnejších zhrnutí večnej pravdy a filozofie, ktorá kedy bola vyjavená. Preto je jej trvalá hodnota dôležitá nielen pre Indiu, ale pre celé ľudstvo.“
T. S. Eliot (1888-1965) svetoznámy americký poet, filozof, kritik. V roku 1948 dostal Nobelovú cenu za literatúru:
„Európski filozofi sa v porovnaní s poznaním indickej filozofie javia ako malé deti.“
„Dva roky strávené štúdiom Véd a sanskritu pod vedením Charlesa Lanmana a rok štúdia védskej metafyziky od Patanjaliho pod vedením Jamesa Woodsa ma zanechali v stave osvieteného mysticizmu.“
George Bernard Shaw (1856-1950), významný dramatik, nominovaný na Nobelovú cenu za literatúru:
„Indický spôsob života poskytuje víziu prirodzeného, skutočného spôsobu života. My na západe žijeme pod neprirodzenými maskami. Na tvári Indie je vidno jemné výrazy, ktoré nesú znamenie Božej ruky.“
Friedrich Hegel (1770-1831), jeden z najväčších nemeckých filozofov a autorov. Revolucionár európskej filozofie:
„India je krajinou snov. India vždy snívala viac o šťastí, ktoré je cieľom ľudského života. A to jej pomohlo byť kreatívnejšou vo svojej histórii ako akýkoľvek iný národ. Vďaka svojej bohatosti v náboženstve, filozofii, mytológii, tanci, hudbe a rôznym štýlom architektúry.“
„Každého musí zasiahnuť od začiatku bohatosť a hĺbka indickej literatúry, tak bohatej na intelektuálny obsah a dokonalú logiku myslenia.“
Frederich von Schlegel (1772-1829), známy nemecký spisovateľ, kritik, filozof, zakladateľ nemeckého romantizmu:
„Vo svete nie je žiaden jazyk, dokonca ani grécky, ktorý by bol taký precízny ako Sanskrit, a India nie je len pôvodcom všetkého, je vo všetkom aj ultimátne najlepšia, intelektuálne, nábožensky a politicky, a západná tradícia oproti nej vyzerá bledo.“
„Dávni indovia vlastnili poznanie skutočného Boha, získané v ušľachtilom, jasnom a veľkom jazyku. Aj najbystrejšia filozofia Európanov, idealizácia zmyslu, nastolená Grékmi, je v porovnaní s bohatým a jasným orientálnym idealizmom len ako malá iskrička oproti plnej záplave poludňajšieho slnka.“
William Butler Yeats (1856-1939), jeden z najváženejších básnikov, dramatikov a esejistov 20. storočia, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru:
„Bolo to moje prvé stretnutie s indickou filozofiou, ktoré potvrdilo moje nejasné špekulácie, a zaraz sa stali logické a bezmedzné.“
Alan Watts (1915-1973), eminentný anglický filozof a jeden z najrozšírenejších spisovateľov 20. storočia:
„Je významné si všimnúť okolnosť, že západná civilizácia využíva teóriu relativity na vytvorenie atómových bômb, kdežto orientálna civilizácia ju využívala na vytvorenie nových stavov vedomia.“
H. G. Wells (1866-1946), známy anglický spisovateľ a filozof:
„..Toto robí z hinduizmu najtolerantnejšie náboženstvo na svete, pretože jeho jediný transcendentálny Boh obsahuje všetkých možných Bohov. V skutočnosti, hinduizmus je tak flexibilný a jemný, že najdôkladnejší metodista a logik, ako aj najzanietenejší zbožňovateľ, sú v ňom ako doma.“
Herman Hesse (1877-1962), známy nemecký básnik a novelista, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1946:
„Pokladom Bhagavad-Gíty je jej nádherné vyjavenie Pravdy a životnej múdrosti, ktorá dovoľuje filozofii, aby prekvitla do náboženstva.“
Ella Wheeler Wilcox (1850-1919), najznámejšia americká poetka a žurnalistka:
„India, krajina Véd, ktoré obsahujú nielen náboženské idey na perfektný život, ale tiež vedecké fakty, ktoré sú presné a ukázali sa ako pravdivé. Elektrina, radium, elektronika, lietajúce stroje, všetko to je známe tým, ktorí spisovali Védy.“
Roger-Pol Droit (1949-), obľúbený francúzsky spisovateľ a filozof:
„Gréci tak milovali indickú filozofiu, že Demetrios Galianos preložil Bhagavad-Gítu. Nie je absolútne žiadny tieň pochybnosti, že Gréci čerpali všetko z indickej filozofie.“
Lord Curzon (1859-1925), britský štátnik, kancelár Oxfordskej Univerzity:
„India zanechala hlbší odkaz v ľudskej histórii, filozofii a náboženstve ako akákoľvek iná krajina na Zemi.“
Paul William Roberts, oxfordský profesor, oceňovaný televízny producent, žurnalista, kritik a novelista:
„Védy vidia ultimátnu Pravdu za všetkými pravdami. Stvorenie nás privádza k Stvoriteľovi, k najvyššiemu poznaniu, ktoré je integrované do jediného.“
„Védy reprezentujú večnú Pravdu v najčistejšej podobe, aká kedy bola napísaná. A je to práve vďaka nim, čo ma priviedlo do Indie, čo ma tam držalo a čo ma tam stále láka späť.“
„India je jediná krajina, v ktorej sa cítim ako doma. Jediná krajina, ktorej letiskovú dráhu som kedy pobozkal po pristátí.“
Známe osobnosti
Keanu Reaves
Hugh Jackman
Cillian Murphy
George Harrison
„Keď som začal objavovať védske učenia, zistil som, že sú plné odpovedí na otázky, ktoré som si kládol celý život. To bol pre mňa prvý impulz, že existuje niečo oveľa väčšie, niečo, čo ma presahuje a zároveň mi dáva hlboký zmysel.“
„Ak existuje Boh, tak Ho chcem vidieť. Je zbytočné len veriť v niečo bez dôkazov. A Védy nám ponúkajú spôsob, ako túto skúsenosť získať – cez vlastnú duchovnú prax.“
„Védske texty vás nevedú len k slepej viere. Vyzývajú vás, aby ste to, o čom hovoria, priamo zakúsili. To je to, čo ma na nich vždy fascinovalo – že hovoria: ‘Tu je cesta, vyskúšaj si ju!’ a až potom súď.“
„Keď hráte duchovnú hudbu alebo spievate mantry z Véd, cítite vibráciu, ktorá vychádza zo samotného zdroja. Je to, akoby ste sa vďaka zvuku prepájali s niečím veľmi starým a zároveň večným.“
„Védska tradícia učí, že sme večné duše, ktoré len dočasne prebývajú v tele. Keď to človek pochopí, zrazu získava úplne iný pohľad na zmysel života a na to, kým skutočne je.“
David Lynch
Mark Zuckerberg
Oliver Sykes
Jawaharlal Nehru