Univerzita Nálanda! Samotné vyslovenie tohto mena vás zavedie do oblasti indického poznania. Nachádza sa v Biháre (starovekom Magadhskom kráľovstve). Toto starobylé centrum vysokoškolského vzdelávania bolo po Takshile druhou najstaršou indickou univerzitou v Indii. Rozprestierala sa na ploche 14 hektárov a bola sídlom vzdelávania pomaly tisícročia až do tureckej invázie roku 1193. Priťahovala študentov z Tibetu, Číny, Grécka a Perzie, čiže z celého sveta.
Zatiaľ čo datovaná história univerzity podľa literárnych záznamov začala v období Guptovcov, ktoré sa datuje najmenej do obdobia pred 2100 rokmi, archeologické vykopávky a ďalšie objavy
dokazujú, že existovala už v období roku 1200 pred n. l., t.j. už pred vyše 3200 rokmi.
Všetky staroindické univerzity vrátane Nálandy nasledovali vysoko formalizované metódy védskej výučby. Novodobejšie univerzitné vzdelanie v tejto inštitúcii sponzorovali Guptovia v 5. storočí. Pečať označujúca panovníka menom Shakraditya, o ktorom sa predpokladá, že je Kumaragupta I., cisár Gupty v 5. storočí, nesie jeho meno.
Zatiaľ čo študenti z celého sveta sa zapísali na vyššie štúdium, existujú dôkazy o tom, že králi z rôznych oblastí prispievali na výstavbu štruktúr v komplexe univerzity Nálanda. Existujú dokonca archeologické dôkazy o indonézskom Shailendrskom kráľovi, ktorý v areáli vybudoval svoju stavbu.
Univerzita Nálanda bola rezidenčným sídlom učenia. Areál obsahoval 10 chrámov, triedy, meditačné sály, kláštory, internáty atď. vrátane jazier a parkov rozmiestnených v ôsmich smeroch. Na univerzite bolo ubytovaných vyše 10 000 študentov a 2 000 učiteľov.
Podľa správ potulných mníchov z východnej Ázie a iných historikov obsahovali učebné osnovy Nálandskej univerzity štúdium Véd, logiky, sanskritskej gramatiky, medicíny, sánkhje a ďalších predmetov vo všetkých oblastiach vzdelávania.
Moslimskí barbari
Nálandu vyplienili a zničili tureckí moslimskí útočníci, tiež nazývaní Mamelukovia, pod barbarským psom Bakhtiyarom Khiljim v roku 1193 n.l. Veľká knižnica Nálandskej Univerzity bola taká veľká, že sa v nej nachádzalo viac ako 9 miliónov rukopisov.
Podľa tradičných zdrojov bola knižnica na Nálandskej univerzite rozdelená do troch veľkých viacposchodových budov. Jedna z týchto budov mala deväť podlaží, v ktorých boli umiestnené najposvätnejšie rukopisy. Knižnica horela ešte tri mesiace po tom, čo útočníci zapálili budovy. Moslimskí útočníci vyplienili a zničili kláštory a vyhnali mníchov z miesta.
Citujúc z encyklopédie História vzdelávania, 1. zväzok od Paula Monroa o trojposchodových knižniciach a sanskrtských textoch:
„Už sme videli, že I-ťing sa zdržal na štúdiách v Nálande dlhých desať rokov (675-85 n. l.), počas ktorých tam zhromaždil približne 400 sanskritských textov v celkovom počte 500 000 slok. To dokazuje, že Nálanda mala dobre vybavenú knižnicu. Informácie o univerzitnej knižnici v Nálande sú uvedené v Tibetských záznamoch, z ktorých vieme, že knižnica, ktorá sa nachádzala v osobitnom priestore známom pod poetickým názvom Dharmaganja (Zrod náboženstva), pozostávala z troch obrovských budov nazývaných Ratnaagara, Ratnodadhi a Rat-naranjala, z ktorých Ratnasagara, čo bola deväťposchodová budova, sa špecializovala na zhromažďovanie vzácnych posvätných diel ako je Pranjápa-ramtia-sútra a tantrické knihy ako Samádžaghja a ďalších.“
Náčelník Bakhtiyar Khilji, ktorý nebol úrovňou vedomia na tom lepšie ako posledný pes, podobne ako obdobní mosllimskí vladári, bol v službe veliteľa v Awadhe. Perzský historik Minhaj-i-Siraj vo svojej knihe Tabaqat-i Nasiri zaznamenal jeho skutky o niekoľko desaťročí neskôr. Khiljimu boli pridelené dve dediny na hranici Bihára, ktoré sa stali politickou krajinou nikoho. Cítil príležitosť a začal sériu úspešných drancujúcich nájazdov v Biháre. Jeho nadriadení ho za jeho snahu ocenili a odmenili. Khilji takto povzbudený sa následne rozhodol zaútočiť na pevnosť v Biháre, ktorú úspešne dobyl a olúpil o veľkú korisť.
Minhaj-i-Siraj o tomto útoku napísal: „Muhammad-i-Bakht-yar sa silou svojej neohrozenosti vrhol do postrannej brány tohto miesta, dobyl pevnosť a získal veľkú korisť. Väčšina obyvateľov toho miesta boli bráhmani a všetci mali oholené hlavy. Všetci do jedného boli zabití. Bolo tam veľa kníh a keď sa všetky tieto knihy dostali pod dohľad Musulmanov, zavolali niekoľko Hindov, aby im mohli dať informácie o týchto knihách. Následne ale všetci Hindovia boli zabití. Keď sa oboznámil s obsahom týchto kníh, zistilo sa, že celá táto pevnosť a mesto boli vysokou školou a v hinduistickom jazyku nazývajú vysokú školu Bihar.“
Minhaj-i-Siraj tiež vo svojej knihe Tabaquat-I-Nasiri napísal o tisíckach mníchov, ktorí boli upálení zaživa a o tisícoch sťatých, keď sa Khilji snažil vykoreniť hinduizmus a zaviesť islam mečom (pretože nič lepšie tieto kozojebné sračky nevedia, pozn. red.). Spaľovanie knižnice pokračovalo niekoľko mesiacov a „dym z horiacich rukopisov sa ponad nízkymi kopcami vznášal celé dni ako temná hmla.“
Podľa iného historického zdroja Ráhul Šrí Bhadra, učenec ájurvédy, liečil Bakhtiyara Khiljiho pre chorobu, ktorú jeho dvorný Haqimovia považovali za nevyliečiteľnú. Khilji, znepokojený skutočnosťou, že indický učenec a učiteľ vedel viac ako Haqimovia jeho vlastného dvora, sa rozhodol zničiť korene všetkých znalostí a ájurvédy v tejto krajine. Preto zapálil Veľkú Knižnicu v Nálande a spálil 9 miliónov rukopisov! Vzhľadom na tri viacpodlažné knižnice, ktorých súčasťou bola aj deväťposchodová knižnica doložená literárnymi záznamami, je 9 miliónov ešte malé číslo. Počet rukopisov, ktoré knižnice pojmú a ktoré sa postarali o kontinuálne štúdium pre 10 000 študentov a 2 000 učiteľov, muselo toto číslo presahovať.
Posledný držiteľ trónu v Nálande, Shakyashribhadra, utiekol do Tibetu v roku 1204 n.l. na pozvanie tibetského prekladateľa Tropu Lotsawu (Khro-phu Lo-tsa-ba Byams-pa dpala).
Keď univerzitu v roku 1235 navštívil tibetský prekladateľ Čag Lotsava (Čag Lo-ca-ba, 1197-1264), našiel ju poškodenú a vyrabovanú, iba s 90-ročným učiteľom Rahulom Šribhadrom, ktorý vyučoval triedu asi 70 študentov. Počas pôsobenia Chag Lotsawa došlo k vpádu tureckých vojakov, ktorý spôsobil, že aj zvyšní študenti utiekli. Napriek tomu zvyšky oslabenej komunity pokračovali v ťažkom prežívaní s minimálnymi zdrojmi až do roku 1400 n. l., keď bol Čagalaraja údajne posledným kráľom, ktorý Nálandu záštitoval.
Autor Shri D.C. Ahir považuje ničenie chrámov, kláštorov a vzdelávacích stredísk v Nálande a severnej Indii za zodpovedné za zánik starovekého indického vedeckého myslenia v matematike, astronómii, alchýmii a anatómii. Väčšina spálených rukopisov obsahovala hodnotné vstupy k týmto témam.
Týmto spôsobom a pri mnohých ďalších príležitostiach sa moslimskí primitívi pričinili k zdecimovaniu védskej kultúry. Takto sa to odohrávalo počas dlhých storočí. Posledný klinec do rakvy pôvodného védskeho učenia učinili koloniálni britskí imperiálni pošuci. Viac o ich príspevku k zničeniu védskej vzdelanosti nájdete v odporúčaných článkoch nižšie.
