„Moja drahá krásna žena, to, čo si povedala, je vhodné pre túto príležitosť a tiež svedčí o veľkosti vášho rodinného duchovného dedičstva. Si mi drahšia ako môj život, lebo si moja spoločníčka v duchovnom pokroku. “ Pán Ráma hovorí k Síte, epos Rámajána, Áranja Kánd, 10.21
V známom starodávnom indickom príbehu Rámayana bol Pán Ráma nútený vplyvom okolností opustiť svoj domov a kráľovstvo a so sebou si prakticky nevzal nič. Nechcel, aby jeho manželka alebo jeho mladší brat trpeli, no oni trvali na tom, aby ho vo vyhnanstve sprevádzali. Vedel, že Síta sa o neho jednoducho strachovala. Dúfala, že sa neodchýli od správnej duchovnej cesty, dharmy.
Keď ju chválil, Pán Ráma sa na ňu odkazoval ako na sadharma-čháriní. To je žena, ktorá nasleduje cestu dharmy so svojím manželom; je partnerom pri duchovnom pokroku a sebarealizácii. A tak by to vskutku malo byť, aj keď v dnešnej tzv. „modernej“ spoločnosti tohto materialistického veku Kali-yuga to môže znieť staromódne či dávno neaktuálne.
Moderné knihy o partnerstve a vzťahoch medzi mužmi a ženami prezentujú obvykle rôzne špekulácie. To, čo ako-tak funguje pre jeden pár, nemusí pre iný a naopak. Každý z nás asi pozná sám zo svojej skúsenosti alebo aj z okolia príbehy, ktoré boli na začiatku ako rozprávkové romance a skončili veľkým sklamaním pre obe strany.
Védy odstraňujú veľa dohadov a špekulácií tým, že sa vzťahujú k manželskému životu ako ku grihastha-ášramu. Je to druhá zo štyroch fáz, ktorými by ideálne mala prechádzať každá ľudská bytosť. Každá etapa je ášram alebo inak duchovné útočisko. Potom sa v tomto vzťahu riadia princípmi, ktoré im zabezpečia šťastný a dlhotrvajúci vzťah. Jedným z týchto návodov, ktorý sme popísali v predošlom článku na túto tému je nasledovanie mužského a ženského princípu.
Teraz sa však pozrieme na hlavné dôvody, prečo si za žiadnych okolností nevyberať partnera na základe kámy – teda chtíču. Môže to vyznieť pre niekoho depresívne, ale taká je bohužiaľ realita.
1. Káma (chtíč) je dočasná a nedá sa trvalo uspokojiť
Káma má niekoľko rôznych prekladov. Na základnej úrovni je to hmotná túžba. Káma je tiež zmyslový pôžitok. Vo svojej najsilnejšej forme je to žiadostivosť (chtíč). Všetky tieto preklady sú v podstate rovnaké, keď chápeme povahu tejto túžby. Káma je hmotná túžba, chcenie pôžitku pre potešenie dočasného tela.
Skutočná Individualita (živá bytosť) je však nehmotná duša, ktorá je transcendentálna voči meniacemu sa hmotnému telu.
Jedným z dôvodov, prečo by vzťah a neskôr prípadne manželstvo nemalo byť založené na káme je, že káma sa mení. Hmotné túžby sú dočasné a premenlivé. Väčšinou ich uspokojenie len zvyšuje ich intenzitu. Takto sa vyvíja žiadostivosť. Cieľom potrieb je ich odstrániť a nebyť na nich závislý. Tým, že ich uspokojujeme, len prilievame olej do ohňa a budú časom stále viac rásť. Môžeme jasne vidieť, že aj ľudia v pokročilom veku sú závislí na uspokojovaní chtíču napriek tomu, že telo im to už nedovoľuje. Snažia sa nejak to dosiahnuť pomocou tabletiek ako je Viagra, ale to je len dočasné riešenie a ich frustrácia stále viac stúpa. To, z čoho boli zvyknutí „žmýkať“ záblesky materialistického tzv. šťastia v mladosti, už nefunguje, ostáva len silná závislosť, ktorá sa nedá naplniť.
Vo védskom diele Bhakti-rasámrita-sindhu cituje Šríla Rúpa Gosvámí pekný verš o službe zmyslom: kāmādīnāṁ kati na katidhā pālitā durnideśā. Jogín v tomto verši Krišnovi hovorí, ako dlho slúžil svojim zmyslom (kāmādīnāṁ kati na katidhā). Kāma znamená „žiadostivosť“. „Na príkaz vlastnej žiadostivosti som robil zakázané veci,“ hovorí. Keď je ktosi otrokom, je nútený robiť veci, ktoré nechce. Jednoducho musí. A práve v tomto verši priznáva, že na príkaz žiadostivosti konal hriešne. Ďalej vraví:
„Toľko som slúžil zmyslom, no stále sú nespokojné. A nielen zmysly, ani ja nie som spokojný. Nechcú mi dať pokoj, ani ma prepustiť zo svojej služby. V takejto som situácii. Dúfal som, že po tých dlhých rokoch, čo som im slúžil, by mohli byť spokojné. Ale mýlil som sa. Nie sú a stále mi rozkazujú.“
Ďalším pozorovaným javom je, že aj keď sa chtíč dočasne uspokojí, tá istá túžba si vyžaduje viac úsilia, aby nabudúce dosiahla toho istého výsledku. Prežúvaná žuvačka stráca svoju chuť a človeka tiež omrzí počúvať dookola tú istú pesničku. Cíti, že potrebuje zmenu. Z toho potom plynú fenomény tohto veku ako podvádzanie či striedanie partnerov a promiskuita. Človek hľadá uspokojenie, ale to sa nikdy nedá trvalo nájsť. Prípadne, keď ostáva pri tom istom partnerovi, potrebuje už fádny sexuálny život stále viac „spestrovať“, aby v ňom našiel nejakú chuť. Z toho potom pramenia rôzne úchylky a deviácie.
„Čisté vědomí živé bytosti je zahalené jejím věčným nepřítelem v podobě chtíče, který není nikdy ukojen a spaluje jako oheň.“ Bhagavad Gíta 3.39
Vzťahy s opačným pohlavím sú dokonalým príkladom. Zamiluješ sa, ale jedného dňa sa môže tzv. „láska“ vytratiť. Ak by išlo o skutočnú lásku a nielen zamaskovanú kámu,, žiaden pár by sa nikdy nerozišiel. Dharma sa na druhej strane nikdy nemení. Je vrytá v samom jadre duše. Preto je žiadúce zakladať si vzťahy na niečom trvalom a nemennom.
2. Káma je určená pre psov a opice
Pomerne drsné hodnotenie, môžete si povedať. Čo je zlé na hmotnej túžbe? Túžiť znamená žiť, či nie? Prečo by mala byť káma takto kritizovaná? V skutočnosti, káma môže byť vyplnená v telách nižších druhov. Duša putuje rôznymi druhmi tiel. Ľudská forma je určená na dharmu ako na primárny cieľ, kde rozvíja duchovné túžby, ktoré sú nám jediné skutočne prirodzené.
Psy a opice majú neobmedzený sex. Nemajú obavy z pocitov partnera. Nezaoberajú sa ani vernosťou. Akékoľvek svrbenie zmyslového pôžitku treba poškrabať, nasleduje ho nutkanie a samotný čin. Ľudské bytosti však na rozdiel od zvierat majú schopnosť rozlišovať. Môžu nadobúdať vedomosti a schopnosť dobrovoľne si odriekať.
Obe sú nesmierne cenné a obe sú poškodzované kámou. Pokiaľ duša nevyužije vzácnu inkarnáciu v ľudskom tele na duchovnú sebarealizáciu, ale premrhá ho „zvieratkovskými“ činnosťami ako je sex, jedenie, spanie a obrana, ktoré si dá za cieľ svojich činností, takýto človek sa nedá považovať za skutočnú ľudskú bytosť, ale za dvojnohé zviera. Zvieratá riešia tieto isté priority a tzv. moderní ľudia ich majú totožné, akurát ich robia „sofistikovane“.
Z tohto pohľadu je človek, ktorý fanaticky a slepo verí v materializmus, vedomím na úrovni psa alebo prasaťa, napriek jeho takzvanému vedeckému pokroku. Môže bývať v luxusnom apartmáme s plávajúcou posteľou, ale jeho cieľom je na nej spať a mať sex ako majú zvieratá. Rovnako je to s jedením, obydlím, bránením sa a pod. Rovnaké primitívne ciele, akurát vykonávané s naleštenou predohrou. O nejakých duchovných hodnotách nie je ani reči a keď aj áno, sú to rôzne materialistické sentimentálne náboženstvá či lacná ezoterika – viac v našom článku Čo určite nie je duchovno.
Nastáva tu však ešte jeden zásadnejší problém:
V Bhagavad-gīte Šrí Krišna popisuje, že káma sa neskôr zákonite premieňa na kródhu, teda hnev.
„Když osoba rozjímá o smyslových objektech, vyvíjí k nim připoutanost. Z připoutanosti se projevuje chtíč a z chtíče povstává hněv. Z hněvu povstává naprostá iluze a z iluze zmatení paměti. Když je zmatena paměť, dojde ke ztrátě inteligence, a když je ztracena inteligence, padá živá bytost znovu do hmotné tůně.“ Bhagavad Gita 2.62-63
Je to logické. Pokiaľ naša hmotná túžba nie je uspokojená, začíname byť frustrovaní a to vyústi v hnev a dezilúziu, napríklad o našom bývalom partnerovi či o vzťahu, ktorý sme chceli, ale nepodaril sa nám zrealizovať. Keď človek jedná na základe chtíču, či neskôr hnevu, je v ilúzii a nedokáže sa triezvo pozerať na situáciu a rozhodovať sa správne. Je ovládaný len najnižšími pudmi. Často sa stáva, že nenaplnené túžby či nevera prerastú do hnevu a môžu sa skončiť aj tragicky, dokonca samovraždami či vraždami. Všetky tieto problémy a fenomény pramenia len z chtíču a neovládnutých hmotných zmyslov.
“Člověk, který se stal obětí chtíče, nedokáže uklidnit svou mysl, ani když má v tomto světě všeho dostatek, včetně rýže, ječmene a dalších obilovin, zlata, zvířat i žen. Nic ho nedokáže uspokojit.” Šrímad Bhagvaatam 9.19.13
Cieľom ľudského zrodenia je dotazovať sa na Absolútnu Pravdu, objaviť duchovnú realitu a z nej čerpať skutočné vnútorné uspokojenie. V tom by si mali potenciálni partneri pomáhať a určiť si to ako primárny cieľ ich spoločného spolunažívania. A samozrejme, viesť k tomu aj svoje deti a pomôcť aj im postupne sa vymaniť z materiálneho kolobehu neustáleho rodenia a smrti.
„Přestože může být vtělená duše omezena v uspokojování smyslů, zalíbení ve smyslových objektech jí zůstává. Zanechá-li však těchto činností díky tomu, že pozná vyšší chuť, pak bude její vědomí neochvějné.“ Bhagavad gita 2.59
3. Telo a jeho krása sú dočasné
Na hmotnom tele nie je v podstate nič krásneho. Aj telá kráľovien krásy sú pár milimetrov pod kožou odpudivé. Hmotné telo je proste len kožené vrece naplnené nechutne zapáchajúcimi vnútornosťami a odpornými tekutinami. Krv, hlien, žlč, výkaly a moč spolu so svalmi, kosťami, tukom, pečeňou, srdcom a črevami. S týmto vlastne majú ľudia sex. To úžasné sexuálne šťastie spočíva v spojení dvoch genitálno-močových ústrojenstiev. Táto zakorenená ilúzia podmieneného materiálneho života je natoľko silná, že aj inak inteligentného človeka privádza na úroveň psa. Pohlavná túžba muža a ženy je rovnaká ako u prasiat či švábov. Nie je ani trochu pokročilejšia.
„Hlupák, který neumí chytře rozlišovat, se okamžitĕ vzruší při pohledu na chtivou ženu okrášlenou zlatými ozdobami, jemnými odĕvy a různými líčidly. Posedlý touhou po smyslovém požitku ztrácí veškerou inteligenci a je zničen, tak jako můra ženoucí se do planoucího ohnĕ.“ Šrímad Bhagavatam 11.8.8
Na sexe nie je nič úžasného ani mimoriadneho. Nie je vznešený ani romantický – ako sa snažia si alibisticky nahovoriť rôzni ezotericky naklonení ľudia. Tvrdia, že ide o „spojenie duší“ a podobné fantázie, ktoré si majú ospravedlniť to, že ich proste len svrbia genitálie a odkrví sa im pri styku mozog. To potom považujú za vyšší stav vedomia a „splynutia“. Bohužiaľ je to maximálna „duchovná“ úroveň, ktorú môžu so svojím lacným prístupom reálne dosiahnuť.
Kto uvažuje o povahe hmotného tela a sexe rozumne, dokáže pochopiť jeho pravú primitívnu povahu. Napriek tomu, každý materialista je k nemu pripútaný – prezident USA, žobráci na ulici, mačky aj psy. Iba niektoré vzácne duše sa pokúšajú túto hlboko zakorenenú pripútanosť a príčinu opakovaného utrpenia odstrániť trpezlivým a cieľavedomým pokrokom v duchovnej sebarealizácii. Väčšina ľudí sa však o to ani nepokúša, pretože sú proste duchovne leniví a pohodlní. Potom sa však nemôžu diviť, že budú podliehať ostatným zákonom hrubej materialistickej prírody.
„Po náležitém uvážení se má muž vzdát zalíbení v těle své ženy, neboť to se nakonec změní v malý hmyz, výkaly či popel. Jakou má toto bezvýznamné tělo cenu?“ Šrímad Bhagavatam 7.14.13
4. Rozvrat spoločnosti
V dnešnej materialistickej poklesnutej spoločnosti je opakovane propagované, že sex je niečo vyslovene žiadúce a vidíme naň reklamu priamo či nepriamo na každom rohu. Inými slovami, sex predáva a vedia to aj marketéri, médiá, tvorcovia seriálov a filmov či vodcovia spoločnosti, ktorí sú radi, keď sú ich ovečky ovládané ľahko manipulovateľnými pudmi, či ich oponenti diskreditovaní rôznymi „volavkami“.
Keďže sex kričí z každej strany a sú v tom vychovávaní mladí ľudia, už od puberty začína mládež, ktorá nie je trénovaná v ovládaní mysle a zmyslov, nepoznajúc skutočnú dharmu, nadväzovať aktívne sexuálne vzťahy s opačným pohlavím. Sú takto úplne zaplavení pohlavnými túžbami. Využívajú každú jednu príležitosť, aby sa mohli stretávať s opačným pohlavím a nadviazali s nimi nejaký vzťah založený na povrchnej telesnej či mentálnej pripútanosti. Aj v prípade, že k tomu majú obmedzené príležitosti, svojim vedomím a myšlienkami stále meditujú o dotýkaní sa tiel druhého pohlavia, ich nahou podobou a samotným sexom.
Rozprávajú medzi sebou o „láske“, ale je to len chtíč. Muži nemajú záujem to rozlišovať a vyhovuje im, že ženy podliehajú celoživotnému romantickému sebaklamu. Takto premrhajú svoj život riešením sexuálnych vzťahov a z nich plynúcich problémov namiesto riešenia skutočne dôležitých životných otázok.
Nechcené potomstvo
V dôsledku tohto prechádzajú opakovanými sklamaniami, striedajú partnerov a nezriedka sa stane, že „omylom“ splodia dieťa, ktoré sa môžu snažiť po dohode zabiť (viac v článku Je vraždenie vlastných detí normálne?). V tom lepšom prípade si dieťa nechajú, ale je veľká šanca, že spolu neostanú, keďže ich vzťah nemá skutočne pevný duchovný základ (a materiálne okolnosti sú premenlivé). Takéto dieťa bude vyrastať bez otca či matky a počas výchovy tak či tak nebude vedené k vyššiemu poznaniu, iba tomu na základe čoho žijú a fungujú jeho zmätení, nešťastní rodičia.
Takto je populácia postupne zaplavená nechceným a degradovaným potomstvom a spoločnosť vyzerá tak ako vyzerá. Zmätená egoistická generácia naplnená úzkosťami.
Biznis ako vždy
Nevyzerá, že by samotné ženy nejak výrazne protestovali proti tomu, že boli degradované na sexuálny objekt, ba naopak, podporujú to svojím feminizmom, čo je len ďalší manipulatívny trik ako ženy zotročiť, aby boli tzv. „nezávislé“. Inými slovami, aby nemali žiadnu ochranu od mužov (aby muži prijali skutočnú zodpovednosť) a boli len ich „partnerkami“ na jedno či viac použití alebo dokiaľ to „zmluvným“ stranám vyhovuje. Ženy v tomto procese sú tak zaneprázdnené dokazovaním, že zvládnu všetko čo muži až stratia celú svoju jedinečnosť toho, čo to znamená byť vôbec ženou. Viac o povinnostiach žien a mužov v tomto článku.
Tento partnerský biznis je však pre ženy tak či tak nevýhodný, aj keď naň pristúpia, pretože ich hodnota sťaby sexuálneho objektu postupne klesá a po tridsiatke začína zreteľnejšie upadať. Neskôr ostávajú bez mužov, ktorí by o nich mali záujem, lebo tí si nájdu mladšie a atraktívnejšie predmety a tieto staršie ženy sa musia uspokojiť so striedaním partnerov „nižšej kategórie“ a rovnako sú často bez dlhodobej ochrany.
Preto sa na rozhraní tohto veku a uvedomenia si vlastných reálnych možností v tomto biznise snažia zabezpečiť, spraviť si dieťa s mužom – zabezpečovateľom, a tak si poistiť aspoň ako-takú ochranu neskôr vo forme alimentov. Slečny okolo tridsiatky nevysedávajú na promenáde pri Eurovey celé dni len tak 😉 .
Samozrejme, nehovoriac o tom, ako dokážu ženy sexom manipulovať mužov – na Západe vidíme aj fenomény ako krivé obvinenia zo znásilnenia, sexuálneho obťažovania a pod. Keby muži neboli pod vplyvom chtíču, do týchto situácií, či zavinených alebo nie, by sa nikdy nedostali.
Vina teda nie je len v chtivých mužoch, ktorým ide (či si to niekto prizná či nie) hlavne o sex, ale aj v ženách, ktoré sú tiež chtivé a obzvlášť výrazne na mentálnej úrovni, kde si chcú užívať spoločnosť a rôzne typy ochrany. Či už finančnú, emotívnu alebo zmyslovú, tiež koniec koncov zo sebeckých motívov. Okrem fyzického chtíču teda existuje aj chtíč mentálny a intelektuálny.
„Sídly tohoto chtíče jsou smysly, mysl a inteligence. Skrze ně chtíč zahalí skutečné poznání živé bytosti a zmate ji.“ Bhagavad-gíta 3.40
Navzájom sa muži a ženy teda využívajú ako to ide a pokiaľ ich vzťah náhodou vydrží dlhú dobu (čo je skôr výnimka) treba to prisudzovať tomu, že je to pre nich najvýhodnejšie vzhľadom na to, že už nechcú nič meniť, nemajú na to energiu ani financie. Potom sa takáto „symbióza“ dvoch egoistov prenesie aj na deti, ktoré berú takéto vzťahy ako normálne a sami si budú hľadať podobný modus operandi partnerského fungovania a budú nakoniec rovnako nenaplnení a frustrovaní ako ich rodičia.
Samozrejme, viacerí si môžete povedať, že toto je príliš pesimistický scenár a sú aj šťastné a spokojné vzťahy. Áno, pokiaľ má výnimočne nejaký materialista dobrú karmu, môže mať relatívne bezproblémový vzťah, avšak netreba si to mýliť so šťastím. Ľudia dnešnej doby nechápu pravý význam tohto pojmu, lebo to nikde okolo seba nevidia, nevideli a pravdepodobne ani neuvidia.
Doby a zvyky nie tak vzdialené
Ešte nedávno boli vzťahy na Západe regulované náboženstvom. Napriek všetkému zlu a manipulácii to malo aj niektoré pozitívne aspekty. Kresťania, napriek ich totálnemu skorumpovaniu vo forme cirkví, stále vychádzajú z istých predpokladov dharmy, ktorá pôvodne vychádza z Véd a jej pozostatky sa sem-tam objavujú aj v Biblii a pod.
Kým sa ľudia (ešte naše babičky a prababičky) riadili niektorými týmito zásadami, mohli sme vidieť, že aj vzťahy boli ako-tak regulované, promiskuita bola jednoznačne nižšia, rozvody len na základe vyprchania chtíču boli takmer nevídané, cudzoložstvo bolo trestané, minimálne opovrhnutím komunity a pod.
Nechcem tu obhajovať doby minulé, ktoré zďaleka neboli blízko dharmy, iba naznačiť, že pozostatky nejakej dharmy (v tejto oblasti) sa ešte objavovali relatívne nedávno. V dnešnej Tinder/Badoo spoločnosti o nejakom náznaku princípov dharmy nemôže byť ani reč a bude to len horšie a horšie. Ako môžeme vidieť po vzore spoločnosti Kali-yugy, USA, tak tradičný vzťah je už niečo, s čím sa stretnete čím ďalej zriedkavejšie.
Takto sa len sebci navzájom využívajú a je to brané ako nový štandard. Ženy potom už chápu, o čo ide mužom a muži sa boja žien, ktoré sa snažia ich zotročiť a využívať. Pokiaľ by obaja partneri mali vzťah založený na dharme, tieto obavy by neboli ani z jednej strany na mieste. Keď je muž pokročilý v duchovnom poznaní a manželka je mu nápomocná v pokroku, stáva sa jeho najlepším priateľom na tejto ceste a nie záťažou a zdrojom strachu.
5. Prináša stále väčšie zapletenie a bráni osvieteniu
Partnerský život založený primárne na káme je nevhodný. Ako si overiť, či je taký aj váš vzťah? Skúste si položiť otázku, či by ste s daným partnerom boli aj bez sexu. Keby ste partnerovi povedali, že od dnes budete držať celibát, s najväčšou pravdepodobnosťou by ste čoskoro uvideli, ako rýchlo by jeho „láska“ skončila.
Chtíč je Védami odmietaný z dôvodu, že vedie k pokračovaniu opakovaného rodenia sa a smrti. Duše spadli do tohto sveta práve kvôli káme. To je príčina kontinuity pobytu v hmotnom svete.
„Takto se spolu materialisti navzájem stýkají a obecně jsou známí jako śūdrové. Bez rozpaků žijí a jednají, jak se jim zachce, aniž by znali cíl života. Jsou okouzleni, už jen když navzájem vidí své obličeje, které jim připomínají smyslový požitek. Neustále se věnují hmotným činnostem, známým jako grāmya-karma, a těžce pracují pro hmotný prospěch. Tímto způsobem zcela zapomínají, že jednoho dne jejich krátké životy skončí a že poklesnou do evolučního cyklu.“ Šrímad Bhagavatam 5.14.31
Najťažšie kontrolovateľné je nutkanie k sexuálnemu životu. Všetky inkarnované duše sú pripútané a držia sa tohto pominuteľného sveta hlavne kvôli prchavému sexuálnemu pôžitku. Preto majú všetky náboženské tradície nejakú reguláciu. Manželstvo bolo stvorené Bohom v podstate z tohto dôvodu.
„Som sila silných zbavená túžob a vášne. Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami, ó, najlepší z Bháratovcov.“ Krišna, v Bhagavad Gíte, 7.11
Potencia sexu je avšak v človeku prirodzená z istého dôvodu. Má schopnosť predať semeno a žena je jediná osoba, ktorá môže to semeno živiť, aby priniesla nový život. Dokonca aj sex môže byť v súlade s dharmou. Šrí Krišna hovorí, že takýto sexuálny život je s Ním identický. Dharma a nasledovanie duchovnej sebarealizácie je šanca nielen zachrániť seba a svojho partnera, ale aj budúce duše, ktoré sa objavujú v tomto svete (pozri tiež článok Vtelenie duše a vývoj ľudského plodu podľa Ayurvédy). Prostredníctvom dharmy môžu potomkovia uniknúť z cyklu narodenia a smrti. Treba ich len následne viesť k duchovnému pokroku.
„V této lidské formě života se muži a ženy spojují za účelem smyslného požitku ze sexu, ale ve skutečnosti vidíme, že nikdo z nich není šťastný. Skutečný život má podobu duchovního štěstí, jež je opravdovým štěstím. Hmotný smyslový požitek je pouhý výplod představivosti.“ Šrímad Bhagavatam 7.13.26
Životom v manželstve, prostredníctvom kompromisov ohľadom túžob na dennej báze, výchovou detí a neustálym nasledovaním dharmy sa človek môže stať úplne osvieteným. Hoci odriekanie sa zvyčajne jednoduchšie posilňuje prostredníctvom úplného celibátu a odlúčeného života ako mních či jogín, dokonca aj v grihastha-ášrame (živote ako rodinne založený jogín) môže človek urobiť obrovský pokrok a dosiahnuť konečný cieľ. Inak by táto etapa života nebola Védami nikdy odporúčaná.
V káme nie je žiaden pokrok. Manželstvo v káme nie je ničím iným než len udržiavaním si milenca či milenky. Je to v princípe tolerovaná a regulovaná prostitúcia. Dharma je však to, kde môže vzťah mať skutočne pozitívny vplyv.
Síta Dévi bola sadharma-čháriní svojmu zbožnému manželovi Rámovi. Párvatí je najčistejšia manželka ctihodného Pána Šivu. Existuje mnoho príkladov z histórie, na ktoré sa treba pozrieť. Ak sú manžel a manželka oddaní Najvyššiemu Pánovi v myšlienkach, slovách a skutkoch, ich partnerstvo ich môže oslobodiť a dostať oboch do duchovného sveta.
Pokiaľ však partneri majú základ primárne v sexuálnom pôžitku (či už sú ochotní si to priznať alebo nie), ich vzťah je povrchný, založený na vykorisťovaní toho druhého a časom prinesie len frustráciu a odlúčenie. Človek si potom myslí, že keď mu to nevyšlo s týmto partnerom, s iným „lepším“ to vyjde určite. Začína potom robiť tú istú chybu – vyberať si podľa tých istých „zvieratkovských“ kritérií a scenár sa opakuje. Bez skutočne serióznej duchovnej sebarealizácie je nemožné sa z tohto bludného kruhu vymotať.
„Klidu a míru může dosáhnout jen ten, koho neznepokojuje neustálý tok tužeb — jež přicházejí stejně, jako se řeky vlévají do oceánu, který je tak věčně plněn, ale přesto zůstává vždy klidný — a nikoliv ten, kdo chce tyto touhy ukojit.“ Bhagavad Gita 2.70
„Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, pravil: Ó Pārtho, když se člověk zříká všech tužeb po smyslovém požitku, jež jsou výplodem mysli, a jeho takto očištěná mysl nachází uspokojení v samotném vlastním já, tehdy se o něm říká, že má čisté, transcendentální vědomí.“ Bhagavad Gita 2.55
Viac védskych veršov na tému chtíč nájdete na stránke www.vedy.sk v sekcii Verše.
P.S.: Okrem ďalších odporúčaných článkov na túto tému (viď nižšie), koho táto téma zaujíma viac, odporúčam aj tento článok – Rozvoj vzťahu, na našom webe pre praktizujúcich jogínov, kde popisujeme rôzne štádia vzťahu medzi potenciálnymi partnermi v jednom zo seminárov.
Sledujte ďalšie zaujímavosti na našom Instagrame:
