Sanskrit a jeho božská podstata
Védske poznanie v jazyku sanskrit dáva ľudstvu Najvyššia Božská Osoba. Je to skutočný spôsob ako získať pravé učenie na rozdiel od ateistickej špekulatívnej nedokonalej metódy.
Prvýkrát bolo vyjavené v sanskritskom jazyku Brahmovi, ako sme si vysvetlili v článku Védy a ich pradávna história. Podľa védskych odkazov je stvorenie založené na jednom Bohu, jednom poznaní a jednom jazyku. Toto poznanie existovalo dlho predtým než sa dostalo do písomnej formy. Brahma ho odhalil mudrcom a tí ho predávali z učiteľa na žiaka ústnou formou. Neskôr bolo prostredníctvom Šrílu Vyāsadevu, inkarnácie Najvyššej Bytosti, zaznamenané v písomnej forme. Všetky védske písma sú v sanskrite a ostali v nezmenenej podobe po tisíce rokov až do dnešnej doby.
Sanskrit je boží jazyk a je otcom všetkých ostatných jazykov. Podobne aj védska literatúra je božím písmom určeným na pomoc a rozvoj všetkých živých bytostí. Podobne je to s védskou árijskou kultúrou. Existovala ešte pred stvorením hmotného vesmíru v duchovnom svete, existuje počas celého trvania vesmíru a bude existovať aj po zničení tohto vesmírneho stvorenia.
To je duchovná podstata sanskritu a védskeho poznania. Existuje ako vibrácia prostredníctvom ktorej čisté duchovné poznanie cestuje cez hmotné stvorenie, no napriek tomu si zachováva svoju prirodzenú existenciu mimo neho. Inými slovami, odhaľuje povahu Absolútnej Pravdy a Absolútna Pravda existuje v ňom, s ním alebo bez akéhokoľvek hmotného vesmírneho prejavu. Ak vedomie ľudí dosiahne určitú úroveň tohto poznania, ako môžeme vidieť u veľkých mudrcov a svätcov, ktorí sú na tejto duchovnej ceste, potom porozumieme, že nasledovanie védskej literatúry je samozrejmosťou.
Sanskrit je dokonalý jazyk, a preto mu náleží všetka sláva. Śrīla Prabhupāda vo význame k Bhagavad-gíte 10.34
Základy sanskritu sa učia minimálne 12 rokov a neexistuje človek, ktorý by bol schopný sanskrit vytvoriť. Aj naša inteligencia „hovorí“ v sanskrite. Každý z nás ako duša prirodzene sanskrit ovláda.
Je to jazyk, v ktorom sa objekt nelíši od svojho mena. Skúsme si povedať dvadsaťkrát „les“ – a po dvadsiatom raze sa nám bude zdať čudné, prečo „les“ je názov pre les. Avšak kvalifikovaní védski brahmáni dokázali pomocou správne vyslovených mantier v sanskrite materializovať fyzické objekty len správnym vyslovením ich sanskritského zvukového (vibračného) zastúpenia.
A telepatia? Myšlienky sú predsa tiež zvuk, len na jemnej úrovni. Telepatia znamená, že sa dve inteligencie rozprávajú – a inteligencia rozpráva v sanskrite. To len pri prechode z inteligencie do mysle sa to prekladá do nášho bežného jazyka. Zostupnosť poradí je: duchovný, intelektuálny, mentálny a fyzický. Fyzický je ten, čo počujeme, mentálny je tým, čo myslíme, intelektuálny je tým, čo chápeme a duchovný zvuk je naša existencia.
Sanskritom sa rozpráva aj na tzv. nebeských planétach – teda vo vyšších planetárnych systémoch v hmotnom svete. Je to duchovný jazyk, ktorým sa komunikuje aj na Vaikhuntských svetoch – teda vo večnom duchovnom svete. Sanskrit je pôvodný večný prajazyk, ktorý v nepodmienenom stave prirodzene ovládajú všetky duše.
Pôvodné védske písma sú práve v jazyku sanskrit a dnes sú zapisované najčastejšie písmom Dévanágarí (देवनागरी) – čo znamená „písmo miest polobohov“. Posledné z védskych písiem vytvorených Šrílom Vyasadévom bol Śrímad-Bhagavatam. Hoci sa niektorí vedci domnievajú, že zdanlivo rôzne štýly písania v textoch naznačujú skoršie a neskoršie verzie, nedokážu to zďaleka posúdiť. Sanskrit ostal nezmenený po tisíce rokov na rozdiel od iných jazykov sveta. Doteraz nebol nikto schopný vytvoriť sofistikovanejší jazyk alebo takú dokonalú gramatiku ako je v sanskrite. Dokonca aj staršie jazyky ako napríklad latinčina a gréčtina mali vo svojich najprimitívnejších štádiách len pár slov. Angličtina mala vo svojom prvom slovníku z roku 1604 len 3000 slov. Takže v týchto jazykoch môžeme vidieť pomalý vývoj, nie ako v sanskrite.
Novodobé skúmanie sanskritu
Sanskrit (saṁskṛt – संस्कृत) je jedným z najstarších známych jazykov. Približný slovenský preklad slovného základu sanskrtam je “dokonale zložený”. Sanskrit je v súčasnosti považovaný za mŕtvu reč. Napriek tomu je stále jedným z 23 oficiálnych jazykov Indie a ako jeden z najlepšie zachovaných jazykov staroveku je používaný na porovnávanie v lingvistike.
V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe. Vplyv mal v historických dobách aj v krajinách strednej Ázie a na Ďalekom východe, najmä v súvislosti so šírením hinduizmu a buddhizmu. V sanskritskom jazyku sú napísané védske spisy a hinduistická literatúra staroveku, stredoveku a čiastočne aj novoveku.
Sanskrit je však aj jazykom mimonáboženskej literatúry klasickej kultúry južnej a juhovýchodnej Ázie: umeleckej literatúry (poézia, próza aj dráma), filozofie, astrológie, zákonodarstva (dharmašástra) a všetkých vtedajších vedných oborov (napr. medicína – ájurvéda, lingvistika a aj technických vied ako matematika, architektúra atď.) Rovnakú funkciu plnil sanskrit aj v buddhizme. Tak pokrýval všetky vedné obory, ktoré sa začali objavovať. Prečítajte si viac v našom článku Znovuobjavenie pokročilých védskych technológií.
Vedú sa rôzne špekulácie, že existoval jazyk, z ktorého vznikol sanskrit, gréčtina a latinčina. Žiadne také predchádzajúce ,,indoeurópske jazyky“ však neboli nájdené. Všetky tieto jazyky boli fragmentami alebo dialektami pôvodného sanskritského jazyka. Navyše všetci títo ,,indoeurópski ľudia“ sú členmi globálnej védskej árijskej kultúry. To je dôvod, prečo existuje toľko spoločenských zvykov, rituálov a filozofie nachádzajúcej sa po celom svete, ktoré sa podobajú védskej kultúre. Rovnako je to dôvod, prečo existuje toľko podobností medzi sanskritom a ďalšími jazykmi po celom svete.
Zaujímavý článok na túto tému je Mayovia a Védy, ktorý dokazuje aj toto ďaleké prepojenie.
To vedie k záveru, že Sanskrit nebol jazyk vytvorený človekom, ale pochádza od Boha, takisto ako védske poznanie. Nikdy tu nebolo pred-védske alebo pred-árijské obdobie, ako sa snažia prezentovať niektorí špekulatívni učenci. Všetko, čo máme teraz a čo vidíme z minulosti, ktorá sa zdá byť pred-védskou, sú iba zvyšky, odnože, nové interpretácie alebo zvrátené odrazy pôvodného védskeho poznania a kultúry.
Spôsob skutočného štúdia Véd
Sanskrit sa nedá dnes naučiť tak, ako ho učia tzv. odborní vedci na Západe, kde je nesprávny spôsob pochopenia aj výučby. Tento jazyk taký, aký je nie je možné plne pochopiť ani sa ho naučiť len na báze akademického západného vzdelávania. Sanskrit sa dá sa naučiť len v originálnej a autorizovanej gurukule (škole kvalifikovanej a plne autorizovanej osobou – duchovným učiteľom) určenej na výhradne toto štúdium.
Jedna vec je pochopiť za cca 12 rokov sanskritskej školy gramatiku a zloženie sanskritu a druhá vec je poznať všetky pôvodné významy slov, ktoré sú skutočné vo vzťahu k iným slovám šlók a významov a na to treba inú kvalifikáciu, akú je možné na Západe v dnešnom akademickom hmotnom učení dosiahnuť. Druhou možnosťou je sa oslobodiť od hmoty – a vtedy sanskrit ovládajú plne a prirodzene všetky jívy (duše). Ani jedna z týchto možností nie je ľahká.
V Biblii nie je možné sa dopátrať ani k samotnému písmu v pôvodnej podobe, avšak v prípade Véd sa nik nesporí o originálne texty. Nič nechýba, všetko je tu dodnes predávané a chránené z generácie na generáciu. Argumenty Śrílu Prabhupádu však sú: kedže učenie Véd pochádza od Krišnu a autorom Véd je Vyasadéva, tak ten, kto chce vysvetľovať Védy, by mal pochádzať z jeho učeneckej postupnosti.
Príklad lekára – ak chcete liečiť, potrebujete si poznanie naštudovať u skutočnej autority a získať diplom. Keď budete študovať len doma, nedosiahnete požadovanú úroveň. Učenie Véd je komplexné a logické. Žiadna slepá viera či náboženstvo. Tým, že sú to fakty, nájdete na všetko prirodzené zdôvodnenie. Ak je osoba inteligentná, pochopí to a prijme. Avšak bez prijatia a stotožnenia sa s ich odkazom nie je možné do nich preniknúť hlbšie, v podstate takmer vôbec. To, že si niekto naštuduje cudzí jazyk, ho automaticky nerobí odborníkom napr. v medicíne, ekonómii, automobilovom priemysle či marketingu.
V Indii sa používa pre rôzne označenie filozofie dvojaké označenie. Náštika a Aštika (Manu samhita II. 11 Náštiko vedanindakaha…) Za Aštika sú považované filozofické školy ako Kapilova Sankhja, Kannadova Vaišíšeka, Patandžaliho Jóga…atď. To sú školy zaoberajúce sa oddelenými doktrínami ako je atómová analýza, logika, jógové cviky a pod. Nad nimi existovali Aštikovia školy teologickej, kam patria štyri základné védantské systémy: tattvavádí, dvaitadvaitavádí (viz šankara, madhva, ramanudža, nimbárka), šudhadvaitavádí či majávádí. Tí sú považovaní za Aštika školu.
A čo znamená Aštika? To, čo uznává autoritu Véd. Preto sa im tiež hovorí védantské školy. Aštika nie je ten, kto uznáva len štyri Védy. Všetky védantské školy považujú Védantu za jadro Véd a Purány za védske komentáre.
Prabhupáda priniesol na Západ učenie, ktoré je v naprostej zhode s učením jeho učiteľa a učením jeho učiteľa atď. Ako dôkaz si môžete prečítať a naštudovať knihy vydané ešte pred Prabhupádom gaudskými vaišnavami. Učenie „Haré Krišna“ je súhrnom všetkých vyššie spomenutých teistických učení. Preto sa nazýva bhédabhéda tattva. Toto učenie má priame napojenie na Madhvovu tattvavádí školu. V úvode Prabhupádovej Gíty je uvedená celá parampara (duchovná žiacka postupnosť) od Madhvy po Prabhupádu.
V Padma Puráne je napísané, že poznanie šástier (písiem) musíme prijať výhradne od učiteľa nachádzajúceho sa v originálnej žiackej sampradáji (postupnosti). Všetky pravé školy v Indii sa toho držia. V niektorých verziách Padma Purány sa uvádzajú aj mená týchto sampradájí.
Novodobí pseudoexperti na sanskrit a Védy
Darebáci z indologických či filozofických univerzít nepochopili tento zásadný bod. Jediné, čo robia, je, že sa neautorizovaným spôsobom snažia učiť sanskrit. Ale aby pochopili Védy, musia urobiť krok 2 a to začať študovať Védy tak, ako to predpisujú oni sami. Môžu byť odborníci na jazyk (aj keď v skutočnosti ani to nie sú), ale aby sa stali odborníci na filozofiu, musia sa najprv stať študentmi filozofie v originálnej védskej duchovnej postupnosti.
Myslia si, že keď sú profesori jazyka, automaticky budú profesori medicíny, náboženstva, ekonómie… Ale to je hlúposť. Čo sa týka samotnej Indie – tak 90% ľudí uctieva v Indii rôznych „polobohov“, ale uctievanie Boha Krišnu v najčistejšej podobe ignorujú. Je to ako chodiť do kostola a robiť si, čo chceme – to robí väčšina Indov. Čo potom povedať o západniaroch a ich pokusoch nasledovať Védy?
Je český prekladateľ Janíček a jemu podobní v originálnej sampradáji – duchovnej postupnosti? Pokúsil sa preložiť čosi, čomu sám nerozumie. Môžem so svojimi znalosťami angličtiny prekladať odbornú literatúru z geológie? Keď nepoznám o čo ide, nepoznám pravý význam výrazov atď.?
Kniha sa nedá prekladať doslovne. Aby mohol niekto prekladať, musí chápať, o čo tam ide. Každý verš v sanskrite, ktorý vyslovil Krišna, je mantra. Aby chápal jej pravý význam, musí byť očistený od štyroch nedokonalostí (nedokonalé zmysly, spútanosť materiálnou ilúziou – máyou, sklon dopúšťať sa chýb a omylov a sklon podvádzať seba i ostatných). Preto pravý prekladateľ musí byť Krišnov čistý oddaný, ktorý tieto materialistické defekty nemá. Preto sa odporúča čítať iba autorizované verzie, konkrétne na začiatok Bhagavad-Gíta, taká, aká je od Śrílu Prabhupádu.
Šríla Prabhupáda nám v čistej podobe predal dávne učenia Véd a vaišnavov. Nepatril však medzi bežných suchých akademikov. V skutočnosti medzi duchovnými učiteľmi v tejto prastarej tradícii ťažko nájdete gurua, ktorý prezentoval učenie Véd v štýle odborníkov z nejakej filozofickej fakulty či SAV. Pre bežných ateistických materialistov môže byť nepochopiteľné, prečo sa Prabhupáda neprispôsobil západnému spôsobu myslenia a nepredložil akademické preklady védskych textov v štýle západných indológov.
Kto študuje preklady a významy dávnych majstrov ako boli Rámanúdža, Madhvačárja a ďalší, môže sa stretnúť s veľmi podobným spôsobom dynamického výkladu Bhagavad-gíty, aký predložil Prabhupáda. My západniari si naivne myslíme, že určujeme smer, akým od dneška budú indickí guruovia prekladať sanskritské písma.
Ateistickí učenci chodia do Indie študovať sanskrit v západnom štýle, ale nie do tradičnej hinduistickej školy.
Životopisné knihy veľkých majstrov sa veľmi často zmieňujú o školách sanskritu a vravia o tom, akým spôsobom sa sanskrit vyučoval. V Indii existovali a existujú rôzne školy sanskritu ako napríklad pandží-tiká, alebo asi najznámejšia Kálapa či Kaumudí mudrca Pániniho, s ktorého gramatikou sa žiak zoznamoval 12 rokov. Pochopenie gramatiky však nestačilo k tomu, aby mohol znalec sanskritu vyučovať či prekladať písma. Podľa védskej tradície je k tomu potrebný výcvik gurua a duchovný vhľad. Prekladať slovo po slove má možno úspech v kruhoch odborníkov FFUK, ale nie je to štýl, ktorým se uberajú výklady dávných védskych majstrov.
Mnohých takýchto moderných pseudoexpertov preto Prabhupáda svojimi prekladmi irituje, ale mali by si uvedomiť, že on striktne nasledoval tradície predchádzajúcich ačárjov a učiteľov. Takže, či sa to niekomu páči alebo nie, Prabhupáda prekladal a vysvetľoval písma rovnakým spôsobom ako jeho predchodcovia a ako to predpisujú samotné Védy.
To, že sa niekomu viac páčia preklady autorov ako Janíček a pod., je nepochopenie celého učenia. Keď chce mať niekto v tejto veci skutočne objektívny názor, je potrebné študovať preklady skutočných realizovaných majstrov ako bol Prabhupáda a jeho predchodcovia, ktorí siahajú stovky a tisíce rokov do minulosti, medzi inými Bhaktisiddhanta Saraswati goswami, Baladev Vidyabhušan či spomenutý Rámanudža a ďalší.
Tzv. indologický výklad písiem je skrátka neautorizovaný a je hlúpe sa tomuto západnému trendu prispôsobovať, pretože človek z neho nemôže mať žiaden skutočný prospech. Títo rôzni ateistickí indológovia so svojimi „sanskritskými“ prekladmi spadajú podľa samotných Véd do kategórie náštika – tí, ktorí neuznávajú autoritu Véd.
V Šrímad-Bhágavatame je možnosť prečítať si tieto Prabhupádove slová o nekvalifikovaných a neautorizovaných prekladateľoch a vykladačoch Véd. Je to časť výkladu k veršu 2.8.27 zo Šrímad Bhágavatamu na str. 377-378:
Pošetilí lidé se snaží vysvětlovat Bhagavad-Gítu a Šrímad Bhágavatam, přestože se tyto knihy vymykají jejich chápání. Když se neoddaní zbytečně pokoušejí interpretovat dvě vrcholná díla védske literatury, nepřináší to naprosto žádný úžitek, a Šankaráčaryá se proto svými komentáři Šrímad Bhágavatamu ani nedotkl. V komentáři k Bhagavad-Gítě přijal Šrípádá Šankaráčaryá Pána Kršnu za Nejvyšší Osobnost Božství, ale dále pokračoval v komentářích z neosobnýho hlediska. Jelikož si však byl vědom svého postavení, vyhnul se komentování Šrímad Bhágavatamu.
Ďalšie novodobé špekulácie
Dnešní tzv. moderní vedci tvrdia, že Árijci prišli do Indie zo Západu, priniesli západnú kultúru na územie Indie, následne vytvorili sanskrit a takýmto kolonizovaním vznikla svetu známa prvá indická civilizácia – a to všetko sa udialo pred 4600 rokmi. Pritom ani nepoznajú význam pojmu Árijec a ani to, čo o tom píšu samotné Védy, odkiaľ aj tzv. moderní vedci a celý svet vlastne pozná vôbec pojem Árya. Toto celé je samozrejme obrovský omyl a prejav hlbokej nevedomosti a je to v úplnom rozpore s verdiktom samotných Véd.
To, čo tvrdí dnešná veda a „civilizácia“, že niekto prišiel do Indie zo Západu a vytvoril jazyk sanskrit, je smiešne a smutné zároveň. Ako môže niekto také niečo povedať? Okrem iného v sanskrite existuje výraz pre „lietadlo“, existujú tam výrazy pre polobohov, zložité mantry a pod. Keď toto niekto vie, tak sa nikdy ani pred zrkadlom neodváži povedať niečo také o sanskrite.
O tejto a ďalších často úmyselných výmysloch s cieľom podkopávať autoritu Véd sa dočítate v tomto článku.
