V tomto piatom pokračovaní Teórie všetkého začínam konečne rozoberať samotné védske princípy. Keď si ich navzájom postupne pospájate, zbadáte ucelený komplexný logický obraz reality úplne novými očami. Navzdory tomu, čo ste boli naučení. Viacerí z vás tieto veci možno tušili, ale vidieť ich zhrnuté na jednom mieste vám môže pomôcť preniknúť hlbšie do fungovania tejto kráľovskej vedy – védskej metafyziky.
V predošlých článkoch som zhrnul rôzne pohľady na realitu, ktoré sa ale ukázali ako nepostačujúce, pozrime sa teda na védske vysvetlenie, ktoré dáva konečne skutočný zmysel.
Vedomie a telo
Od momentu, ktorý vieme v tomto živote vnímať svojimi zmyslami, sme si vedomí toho, že nás reprezentuje akési vedomie. To, čo bolo predtým, si nepamätáme, neznamená to však, že to neexistovalo. Väčšinu snov, ktoré sa nám v noci snívajú, si tiež nepamätáme, predsa sme ich však prežívali. Podobne opití ľudia si nepamätajú, čo robili v sobotu nadránom, čo však neznamená, že sa to nestalo alebo že z toho neplynú nijaké dôsledky. Rovnako chápeme, že jediná priama skúsenosť je, že sme vždy boli. Odkedy si pamätáme, tak sme, a až po smrť tohto fyzického tela budeme vedomí v tomto tele. Predpoklad, že by sme raz “neboli”, je teda viera. Nemusíme nikomu dokazovať, že ako vedomie nezanikneme, skôr naopak, keď niekto popisuje konkrétny jav, že vedomie vzniká a zaniká, mal by prísť s dôkazom on, inak je to len viera.
„Pokiaľ existujeme, smrť nie je prítomná, a keď príde, už my nie sme. Smrť sa teda netýka ani živých, ani mŕtvych, pretože pri živých nie je prítomná a mŕtvi už nie sú tu.“ Epikuros
Viac v jednom z predošlých článkov, ktorý odporúčam najskôr určite preštudovať – Všetko čo nás učili je inak.
“Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.” Bhagavad-Gíta 2.13 (online verzia tu)
Tento verš na samom začiatku Bhagavad-Gíty hovorí o tom, že my ako vedomie prechádzame počas života rôznymi štádiami tela. Najskôr je naše telo zložené len z malého zoskupenia buniek, neskôr máme telo v podobe embrya, potom malého dieťaťa, chlapca alebo dievčaťa, dospelého človeka a tak ďalej. Stále sme ten pozorovateľ ale my. Pozorujeme NAŠE telo ako niečo oddelené od nás. Nevravíme, ja-telo, ale MOJE telo. Je teda rozdiel v subjekte a objekte. Toto je prvou z indícií, že toto telo nie sme my, ani naša pravá totožnosť.
Ďalším bodom je fakt, že keby sme tento hmotný telesný stroj (vo Védach – yantra) rozložili na samotné atómy a tie na protóny a elektróny atď., kde v tomto zhluku by sme boli MY, teda JA? Na toto špekulatívna veda nedáva odpoveď, lebo mylne hľadá vedomie v chemických a elektrických javoch, pričom ide o úplne iný druh vyššej duchovnej energie.
Keby nám niekto odsekol ruku, stále by sme to boli my, rovnako keby nás takto niekto naporcoval (sorry za morbídne prirovnanie) – koľko by zo “mňa” musel zobrať, aby som to už nebol JA? Ostala by mi len hlava? Som JA tá hlava?
Ako zaujímavosť uvediem, že Védy popisujú ako sídlo vedomia (duše) oblasť srdca. Môžeme si všimnúť, že napriek vedeckej viere, že my ako živá bytosť sídlime ako nejaký elektrický mechanizmus v mozgu, tak keď má niekto ukázať na seba, neukáže prstami smerom na hlavu alebo zátylok, ale práve na hruď.
Prejavom tejto duše je vedomie, ktoré sa potom šíri do celého tela a prestupuje ním. Telo sa vo Védach prirovnáva k poľu pôsobenia duše a duša k znalcovi tohto poľa. Poznáme a cítime vnemy tohto tela, ale už cudzieho nie, pretože vedomie a jeho pôsobnosť je ohraničená len na naše telo. Univerzálne vedomie (ktoré niekto nazýva Boh) je na druhej strane všeprestupujúce a jeho telom je samotný vesmír. Toto absolútno si je tak vedomé všetkého. Podobne aj naše hmotné telo z pohľadu baktérií môže pripomínať svojou veľkosťou vesmír.
Duša je užívateľ mozgu
Samozrejme, keď sa hlava “rozbije”, tak umiera celé telo. To platí ale rovnako aj o srdci a iných životne dôležitých orgánoch. Tento argument ale nie je platný aj preto, lebo Védy nepopierajú, že mozog funguje ako procesor. Má svoj výkon, rôzne centrá riadenia, pamäť, svoju RAM-ku… Na druhej strane, o tomto reč nie je, ale o vedomí, ktoré môžeme prirovnať k užívateľovi – [userovi]. Keď sledujete stream svojho obľúbeného youtubera a pokazí sa mu počítač alebo sa mu odpáli procesor a z tohto dôvodu ho už nikdy neuvidíte, neznamená to, že on ako youtuber zanikol. Keďže sa užívateľ nejakého stroja prejavuje cez daný stroj, nie je to nič nelogické. Podobné prirovnanie vieme dať k sledovaniu televízie. Neznalý človek by si myslel, že obsah vysielania vzniká v tej bedni. V skutočnosti je televízor len zariadenie, ktoré vysiela a reprodukuje iný druh energie, vlnenie a pod., ktoré má svoj zdroj úplne niekde inde. Mozog vieme teda prirovnať k televízoru a vedomie k signálu. Posledný z príkladov, ktoré mi napadajú, je auto a jeho riadiaca jednotka. Tá je niečo ako mozog auta, ale pokiaľ v aute nesedí vodič, je zbytočná a auto sa nepohne.
Duša sídliaca v materiálnom stroji zvanom telo ovláda jemný software zvaný myseľ, cez ktorý ovláda jednotlivé funkcie tela využívajúc pri tom procesor v mozgu na spracovanie vnemov, zmysly a ich periférne zariadenia ako kamery (oči), uši (mikrofóny), reproduktor (ústa) a tak ďalej.
Je prirodzené, že keď sa tento stroj rozbije, tak vedomie (užívateľ) nemôže ďalej cez neho operovať a toto nazývame obecne ako smrť. Neznamená to, že vedomie a osoba, ktorá sa pozerala očami a rozmýšľala mozgom zanikla. Jednoducho ju už nevieme vnímať podobne ako nevieme vnímať prítomnosť elektriny v podobe svetla, keď sa rozbije žiarovka.
Tu sa dá uviesť ešte ďalšia zaujímavosť. Duša sa prejavuje skrz myseľ, zmysly a využíva na to telo. Jej prejavy sú ale telom limitované podobne ako je človek sediaci za počítačom limitovaný jeho hardwarom a softwarom. Keď niekto sedí za pomalým počítačom, tak aj výstup z počítača bude pomalý. Keď má niekto iný dostačujúci software, môžeme ho vnímať ako niekoho, kto má výnimočné nadanie, schopnosti atď. To stále ale nemusí hovoriť nič o samotnej duši, ktorá je vo svojom princípe u každého rovnaká (čo sa týka kvality). Retardovaný človek má jednoducho software, ktorý duši nedovoľuje prekonať jeho limity. Rovnako aj taký pes je kvalitatívne rovnaká duša ako moja, akurát je umiestnená do “retardovaného” stroja (nič proti psom) 🙂 . Na príklade televízie si to môžeme predstaviť aj tak, že aj keď televízny signál, ktorý do nej vchádza, je bezchybný, pokiaľ je televízny prijímač alebo obrazovka poškodená, aj to, čo budeme cez neho vnímať, bude skreslené.
Stotožňovanie sa
Práve tento software v podobe mysle nás stotožňuje s naším telom (to sa nazýva ahamkara – falošné ego). Môžeme to vidieť na tom, že keď spíme a sníva sa nám, plne sa pohrúžime do identity, s ktorou nás naša myseľ stotožňuje. Veríme, že máme iný druh tela, zažívame zážitky a skúsenosti, ktorým veríme ako skutočnosti, ale je to len ilúzia. Po prebudení môžeme vidieť, že to bola len projekcia našej mysle, ktorá prepla nás – dušu (vedomie) – do iného druhu virtuálneho tela. Rovnako aj toto hrubé fyzické telo je od nás odlišné.
Mnohokrát si svoje sny ani nepamätáme a, ako som v úvode článku spomenul, domnievame sa, že ani neexistovali. Podobne, keď si nepamätáme minulé životy, myslíme si, že žijeme len raz.
“Tak ako si snívajúca osoba nepamätá svoje predošlé sny a fantázie, živá bytosť (duša) si vo svojom súčasnom tele myslí, že len nedávno vznikla, napriek tomu, že existovala predtým.” Śrímad Bhagavatam 11.22.41 (online verzia tu)
To, čo nazývame obecne ako zrodenie, je vlastne len plné stotožnenie sa vedomia s novým hmotným telom. Keď sa narodíme, nové telo prijímame tak bezvýhradne ako ten, kto sníva a pokladá zážitky vo svojom sne za realitu. Následne sa pohrúžime do zmyslových vnemov a mysle tohto nového “stroja” a úplne zabudneme na skúsenosti z minulého života. Celý tento proces zabúdania na predošlé telá nazývame smrť.
Narodenie, staroba, choroba, smrť
Vďaka faktoru zvanému čas sa v tomto materiálnom svete rôzne telá menia a podstupujú podľa Véd šesť premien, a to – vytvorenie tela, dospievanie, udržiavanie, vedľajšie produkty (potomstvo), degradácia (staroba) a smrť. Keďže plynutie času je veľmi subtílne a nenápadné, málokto si ho uvedomuje a svoje starnutie a prechod týmito etapami vnímame až s odstupom času alebo z fotiek. Dobrá správa však je, že vedomie nestarne a je zo svojej povahy večné. O tom píšem v nasledujúcom článku o duši.
Nenápadné plynutie času môžeme prirovnať k plynutiu rieky alebo plameňu sviečky.
https://giphy.com/gifs/QW3MERYDGmNzXJ0wR2
„Tí, ktorí vidia pravdu, dospeli k záveru, že to, čo je iluzórne (hmotné telo), je pominuteľné, a to, čo je večné (duša), sa nemení. K tomuto záveru dospeli, keď študovali povahu jedného i druhého.“ Bhagavad-Gíta 2.16 (online verzia tu)
Toto hmotné telo živá bytosť (duša) získava na základe svojej karmy a tú si tvorí preto, lebo duša má slobodnú vôľu a rozhodla sa zneužiť ju na sebecké užívanie si. Keďže duchovná energia sa užívať (vykorisťovať) nedá, kvôli tejto tendencii existuje aj nižšia hmotná, materiálna energia, ktorá stelesňuje materiálny vesmír so všetkými jeho galaxiami, planétami a miestami pre materialistický život ako aj rôznymi typmi hmotných tiel – strojov, ktoré takto pomýleným dušiam poskytujú možnosť užívať si dočasné zmyslové a mentálne uspokojenie, ale omnoho viac aj trpieť ako dôsledok nedodržiavania zákonov karmy a univerza. Tieto rôzne „stroje“ potom vnímame ako rôzne druhy tiel zvierat či rastlín. Védy popisujú, že existuje 8 400 000 základných druhov. Zjednodušene povedané, každý druh tela – stroja – reprezentuje istú kombináciu užívania, ktoré si chce duša v hmotnom svete prežiť.
Večná duša sa takto stotožňuje vďaka falošnému egu s hrubohmotným a jemnohmotným telom.
Hrubé vs. jemné telo
Hrubohmotné fyzické telo je najhrubší obal, ktorý nás obklopuje. Je zložený z piatich prvkov podľa hustoty od najhrubšieho po najjemnejšie – zem, voda, oheň, vzduch, éter. V západnej vede prvok zem zastupuje v tele prevažne uhlík, voda tvorí okolo 80% obsahu tela, oheň sú vnútorné procesy ako napr. trávenie (v Ayurvéde zvaný antar-agni), vzduch je prána, ktorá sprostredkuje výmenu energií a éter je priestor. Fyzické telo má svoje poznávacie zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat) a činné zmysly (končatiny, jazyk, genitálie a konečník), ktoré sú napojené na jemnohmotné telo, konkrétne na myseľ.
Jemnohmotné telo sa skladá znova podľa hustoty z mysle, jemnejšej inteligencie a napokon najjemnejšieho falošného ega. Myseľ je centrom poznávacích zmyslov hrubohmotného tela, a je podriadená subtílnejšej inteligencii. Vnútorný dialóg alebo nerozhodnosť jednotlivca je vlastne dilema mysle, či má byť podriadená inteligencii – rozumu – alebo zmyslom. To je otázka sebakontroly.
Myseľ (manas) sa skladá z troch procesov. Myslenie -> cítenie -> chcenie. Vo fáze chcenia sa s najväčšou pravdepodobnosťou manifestuje ako konkrétny hrubohmotný čin pomocou činných zmyslov. Samotná funkcia mysle je akceptovať alebo odmietať jednak podnety z inteligencie alebo zo zmyslov.
Jemnejší prvok ako myseľ v rámci jemnohmotného tela je inteligencia (buddhi). Jej funkcia je hľadať logické podobnosti a rozdielnosti a vyhodnocovať, čo je dobré pre jednotlivca. Pokiaľ je zameraný na materialistickú ilúziu, bude plánovať a robiť všetko preto, aby potešila zmysly. Pokiaľ je ale inteligencia očistená pomocou duchovného poznania, zameria sa na to, čo je prospešné a prirodzené pre dušu a nielen pre telo a myseľ, a môže tak postupne robiť duchovný pokrok a venovať sa sebarealizácii. Práve očistená inteligencia, v spojení s poznaním Véd dovoľuje ľudskej bytosti začať vnímať aj vyššiu realitu, ktorá transcendentuje hmotné ľudské zmysly.
Ale aj v otázke materialistického života je dobré mať ustálenú a silnú inteligenciu, aby človek mal pod kontrolou svoju prelietavú myseľ. Uvediem príklad. Zmysly ma môžu nabádať, aby som si zapálil cigaretu a prejavujú sa ako nutkania v mysli. Inteligencia, ktorá je nadradená, by však mala zasiahnuť a ovládnuť myseľ tak, aby ju poslúchala, nie naopak. Myseľ robí iba to, čo je príjemné, nie však vždy správne. Vtedy má nastúpiť inteligencia so svojou schopnosťou rozlišovať a dá mysli argumenty, napr. : „Nefajči, lebo je to nezdravé, dostaneš rakovinu, závislosť nie je dobrá, stojí to veľa peňazí, budeš páchnuť…atď.“ Vtedy by myseľ mala poslúchnuť a nekonať, t.j. nedať povel zmyslom, aby si zobrali do rúk cigaretu. Mať ale ovládnutú myseľ týmto spôsobom je pre materialistov pomerne náročné, obzvlášť pre tých, ktorí majú myseľ rozmaznanú a sú silne závislí na zmyslovom uspokojovaní, v ktorom márne hľadajú šťastie. Nejde tu samozrejme len o cigarety, ale o akúkoľvek činnosť.
Nakoniec, najjemnejší prvok jemnohmotného tela sa nazýva falošné ego (ahamkara). Je to práve toto rozhranie, ktoré nám dáva na výber, či sa budeme mylne považovať za svoj obal – jemnohmotné a hrubohmotné telo a budeme sa tým pádom snažiť čo najviac tieto obaly uspokojiť (aj keď vnútorne ako duša ostaneme stále neuspokojení) alebo poskytuje možnosť uvedomiť si svoje skutočné večné duchovné postavenie a to, že sme duchovnej podstaty, ktorá s hmotou nemá nič spoločné.
Nad týmito dočasnými obalmi – hrubým a jemným telom sa nachádzame my – ja – duša (átma) – vedomie. Patrí pod duchovnú energiu, ktorá je hmotnej energii nadradená, a preto sme schopní svoje telá ovládať jednak riadiť inteligenciu, myseľ a pomocou nich aj hrubé hmotné telo s jeho zmyslami.
(O jemnom a hrubom tele si môžete prečítať v článku Druhy tiel)
Príčina získania tela
Príčinou získavania určitého druhu tela je teda naša myseľ a naše túžby a činnosti v danom tele, ktoré vytvárajú budúcu karmu, a teda zárodky budúcich tiel a situácií, ktorým budeme musieť čeliť, či sa nám to páči alebo nie. Takto vieme podľa mentálneho stavu živej bytosti odhadnúť aj to, čo bola v minulom živote, ale aj aké telo bude mať v budúcnosti. Myseľ takto naznačuje minulé aj budúce telá. Pri smrti fyzického tela sa jemnohmotné telo prenáša ďalej a získa ďalšie hrubohmotné telo, prípadne ostane ako duch. V ideálnom prípade, ktorý je ale pre zarytých materialistov nemožný dosiahnuť, sa kolobeh rodenia, umierania a utrpenia raz a navždy ukončí.
“Kto dnes zaseje myšlienku, ten zajtra zožne čin, pozajtra zvyk, napozajtra i charakter a nakoniec svoj osud.” Indické príslovie
Pokiaľ sa človek neprestane naháňať za materialistickým životom a uspokojovaním hmotných zmyslov a mysle tohto tela, nie je šanca, aby jeho hmotný život niekedy ustal. Bude takto musieť prijímať jedno hmotné telo za druhým a pritom zakúšať utrpenie, ktoré s tým súvisí. Čokoľvek materiálne v danom živote dosiahol sa pojí koniec koncov s telom a touto dočasnou telesnou totožnosťou. Po smrti tohto tela sa bude musieť riadením vyšších zákonov vzdať svojej materiálnej identity, manželky, detí, rodiny, príbuzných, domu, majetku a pod. a začať odznova. Usilovanie o zmyslový pôžitok a materiálne ciele teda, koniec-koncov, VŽDY, bez výnimky, končí rozčarovaním a NEÚSPECHOM. Táto mentalita okrem toho bráni realizovať podstatu svojho vlastného duchovného Ja (átma).
Získať ľudskú formu tela spomedzi ďalších miliónov druhov hmotných tiel je veľmi vzácna príležitosť. Inteligencia človeku dovoľuje rozmýšľať o jeho zmysle a filozofii.
Duše v telách psov takéto myšlienky mať nebudú a musia si na základe svojej vlastnej karmy počkať, kým sa duchovnou evolúciou dostanú znova do ľudských tiel. Je potom iba na nich, či znova budú žiť čisto materialistickým zvieracím životom založenom na uspokojovaní zmyslov, jedení, spaní a sexe, aby znova poklesli do tiel psov, mačiek či prasiat, alebo túto možnosť ľudského zrodenia využijú na to, aby zistili spôsob, ako už nemusieť byť umiestnený v žiadnom hmotnom tele (čo neznamená zaniknúť, ale obnoviť svoje pôvodné duchovné telo mimo tento svet).
Védska teória vedomia môže byť tiež použitá k objasneniu procesu evolúcie. V tomto evolučnom modeli majú vyššie postavené bytosti väčšiu schopnosť pochopiť povahu vesmíru. Potreba vyvíjať sa do vyšších foriem je v prírode považovaná za prirodzenú.
Je teda v najlepšom záujme každého poctivého bádača za Pravdou, aby začal chápať veci od základu, ktorým je oddelenosť od tohto hmotného tela. V opačnom prípade ho čaká len sklamanie, keďže pre dušu, ktorá je zo svojej povahy transcendentálna, je pobyt v hmote, ktorá je dočasná, plná nevedomosti a utrpenia, nanajvýš neprirodzený.
Viac o duši sa dozviete v ďalšom článku.
Sledujte ďalšie zaujímavosti na našom Instagrame:
DAKUJEM PEKNE DRAHÁ REINKARNACIA.SK, ZE SI MI POSLAL TENTO CLÁNOK! VELA SOM SA NAUCIL! GOURANGA!
DAKUJEM PEKNE DRAHÁ REINKARNACIA.SK ZA POSLANIE MI TOHTO CLANKU! VELA SOM SA NAUCIL! GOURANGA!
Preco máme falošné ego neviem nájst odpoved ani vo vedach