V prvom článku sme si zhrnuli, ako vyzerá život materialistu. K tomu, aby som sa znova o kúsok priblížil k tomu, čo je pravé duchovno mi poslúži práve tento nový článok a vysvetlíme si, že väčšina vecí, ktorým naša spoločnosť verí, sú len fanatické doktríny určené na manipuláciu ľudí.
Dnešná ekonomicko-politická konzumná mašinéria potrebuje ďalej nerušene pokračovať, nespochybňovaná ničím, čo by ju mohlo ohroziť. Dnešná spoločnosť namiesto duchovna uctieva tzv. pokrokovú vedu. Táto moderná veda a technológie ľudí čoraz viac vzďaľuje od ich prirodzenosti.
Moderná ateistická viera – veda
Podstatné pričinenie na dnešnej materialistickej spoločnosti má tzv. moderná veda a jej apoštoli. Vedci v bielych plášťoch namiesto rúch, držiaci skúmavky namiesto krížov a citujúci svoje sväté vedecké práce namiesto biblických textov. Z jedného extrému, ktorým je sentimentálna slepá náboženská viera sme sa nenápadne prehupli do doby, keď slepo a fanaticky veríme materialistickej vede, ktorá redukuje realitu len na to, čo sa dá odmerať, odvážiť a zapísať do tabuliek, spoliehajúc sa na veľmi nedokonalé ľudské zmysly a mýliacu sa myseľ, ktorá má sklon podvádzať a byť pod vplyvom ilúzie.
Aj vedci sú len ľudia a keby sme sa pozreli na ich životy bližšie a poznali ich osobne, našli by sme v ich samotných životoch mnohé nelogickosti a doslova hlúpe správanie v rôznych situáciách. To je, koniec koncov, vlastné nám všetkým. Nejde teda o nejaký vyvolený naddruh človeka. Ako príklad poslúžia napríklad lekári, ktorí často chľascú, fajčia, či jedia mäso, či psychológovia a psychiatri, ktorí by sami často potrebovali vyhľadať pomoc. Práca takéhoto vedca je predsa len jeho job. A, ako v každej práci, aj u nich existuje sklon k politikám, karierizmu a manipulácii, aby dosiahli svoje ciele. Nie je výnimkou, keď sú vedci a rôzni „odborníci“ podplatení, aby dokázali tendenčnými štúdiami v podstate čokoľvek – od toho, aký zdraviu prospešný je cukor, až po to, že fajčenie nie je až také nebezpečné…
Rovnako sú rôzni vedci nástrojom propagandy dnešnej materialistickej filozofie, ktorá vychádza z Marxovho historického materializmu, redukcionizmu, Darwinovej evolučnej teórie, až po Freuda a ďalších. Ich cieľ je veľmi podobný, a to redukovať živú bytosť iba na mŕtvu hmotu a zosmiešňovať predstavu spirituality, duše, Boha a pod.
Toto, samozrejme, nie je nová filozofia. Epikurejci v starom Grécku stavali svoje učenie na predpoklade, že všetko je obyčajnou kombináciou atómov, prázdnoty a ničoho iného. Dnes slovo epikurejec označuje človeka, ktorého hlavnou činnosťou je užívať si dobré jedlo a pitie.
Táto filozofia, že všetko je iba materiálne a život pochádza z hmoty (viac v článku Čomu verí ateista?), má priame dosahy na morálku miliárd ľudí na Zemi. Keďže je podľa nich všetok život iba obyčajná kombinácia náhodných chemických reakcií a neexistuje žiaden vyšší zmysel, k čomu by bolo dobré sa akokoľvek obmedzovať nejakými morálnymi pravidlami? Filozofia, ktorá hlása, že pôvodom života je náhodná biochemická reakcia, vedie k neobmedzenému zmyslovému pôžitku, a ten neskôr, ako sme si ukázali v prvom článku, k stále väčšej životnej frustrácii.
Očividným príkladom, ako je táto filozofia degradujúca a nebezpečná, sú umelé potraty vykonávané v súčasnosti po celom svete. Keďže ľuďom bolo povedané, že embryo nie je skutočná živá bytosť, ale iba nejaký zhluk neživých chemikálií, nechali sa presvedčiť, aby nemilosrdne zabíjali svoje vlastné deti ešte v lone matky.
Napokon, aj Hitlerova filozofia nadľudí vychádzala z vedeckej teórie eugeniky. Keď je teda evolúcia reálny fakt a jediné morálne merítko je to, že silnejší majú právo vyhubiť slabších, keďže jediný zmysel života je zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre reprodukciu práve svojho vyvoleného genómu, aké miesto v tejto vede má nejaká morálka, altruizmus alebo empatia? Žiaden. Vedecky sa takto dajú ospravedlniť aj tragédie ako holokaust.
A aj keby tieto vedecké pseudofakty boli brané vážne, tak by títo racionalisti, vedci a hľadači pravdy, za ktorých sa svojvoľne prehlasujú, mali byť schopní zlúčiť nejaké chemikálie a priviesť ich k životu. Vravia predsa, že ich filozofia sa zakladá na doterajších vedeckých dôkazoch. Kde je teda vedecký dôkaz, že život pochádza z chemikálií? Nech zmiešajú tie chemikálie a dokážu svoje tvrdenie.
Viac k tejto téme v článku Život pochádza zo života.
Veda a duchovno
Navzdory tejto propagande nie je pravdou, že veda a spiritualita sa vylučujú. Paradoxne, najpoprednejší z vedcov 20. storočia boli metafyzicky (spirituálne) založení, a aj keď neverili priamo v kresťanského Boha, (v ktorého podobu starého trestajúceho dedka je naozaj problematické veriť bez slepej viery) mňa samého kedysi prekvapil fakt, že skutoční priekopníci vied ako kvantová a jadrová fyzika, astronómia a i. študovali a uznávali indické Védy, o ktoré sa tak často opieram. Dá sa teda jednoznačne preukázať, že práve najvýznamnejší vedci 20. storočia boli priaznivo naklonení Védam a hinduizmu, a nielen oni, ale aj poprední filozofi, matematici atď. (Viac v článku – Svetoví myslitelia o Védach).
Východné duchovné učenia sú totiž pretkané hlbokou filozofiou, logikou a vedou, ktorej základy v nich boli položené ako ich poznáme dnes. Samotné slovo veda pochádza z védskeho jazyka sanskrit a znamená poznanie.
V kontraste, západné „duchovné” smery typu kresťanstvo, islam, judaizmus, sú odkázané na slepé nasledovanie a sentiment. Rozmýšľať o viere rozumom alebo inteligenciou je v nich dokonca zakázané, či považované za rúhanie a nedostatok viery. Niet divu, že v dnešnej informačnej dobe mimo rozprávok a mytológií, tieto dogmy rýchlo strácajú svoje postavenie.
Malo by sa však tak diať aj v otázke vedeckých poloprávd.
Nie je to teda tak, že by vedci nedokázali súhlasiť so spiritualitou a metafyzikou. Skôr je problém v tom, že tí, ktorí majú predsudky a sú proti nej silno zaujatí sú hlavne tí, ktorí sa za vedcov iba považujú. V pomyselnej vedeckej kariére nič výnimočné nedosiahli alebo ide o mudrlantov, ktorí sa iba samozvane považujú za racionalistov, čo dnes už môže byť skoro ktokoľvek. Čím vyššie formálne vzdelanie takýto človek má, tým je viac namyslený na svoju domnelú inteligenciu.
Tak, ako si fanatickí náboženskí veriaci zbožšťujú svoje autority, predstavených, farárov, svätcov, rovnako tak aj fanatickí vedci a ich obdivovači považujú spochybňovanie svojich dogiem a viery (o ktorej tvrdia, že s vierou nemá nič spoločné) za rúhanie modernej vede, ktorá už dosiahla toľké, priam až božské výsledky. Toto sa súhrnne nazýva scientizmus.
Títo pseudovedci prehliadajú fakty, ktoré im možno ani nie sú známe, a to, že väčšinu fundamentov týchto vedeckých výsledkov máme z Véd. Napr. v matematike (Shulba-sastra) Védy zaviedli nulu, binárnu, desiatkovú, šesťdesiatkovú sústavu, algebru, geometriu, trigonometriu atď. Medzi védskych učencov patrili aj Tesla či Oppenheimer, ktorý pri odskúšaní atómovej bomby citoval védsku Bhagavad-Gítu. Medzi ďalších patrili Bohm, Heisenberg, Bohr, Schrödinger atď. Okrem matematiky a fyziky sú vo Védach položené aj základy astronómie, medicíny a ďalších vied. Viac v článku Znovuobjavenie pokročilých védskych technológií.
Je teda veľmi úsmevné, že priemerní a podpriemerní “vedci” sa radi bijú do pŕs a zosmiešňujú akúkoľvek metafyziku, ale ich vlastní „bohovia“ vedy by s nimi zďaleka nesúhlasili.
„Nahliadam do Upanišád a Véd, aby som si kládol otázky.“ Niels Bohr (1885-1962), dánsky atómový fyzik, ktorý vynašiel Bohrov model atómu. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1922 za jeho teóriu atómovej štruktúry.
Nič nie je teda čiernobiele. Obzvlášť, keby sme išli do diskusie s niekým, kto sa považuje za striktného racionalistu, netrvalo by dlho a po dostatočnom rozpitvaní nejakej témy by musel uznať, že tápe v tme. Takýchto diskusií som mal dosť a v podstate títo mudrlanti len dookola ako papagáji opakujú to, čo majú nabiflené z rovnakých zdrojov. Bez toho, aby si vôbec niekedy v živote mali možnosť tieto informácie sami overiť alebo aby ich vôbec chápali do hĺbky.
Problém empirického skúmania
Základný problém spočíva v tom, že neveria ničomu, čo nie je dokázané vedeckými pokusmi (až na výnimky, ktoré im samým vyhovujú). Keď vedec niečo prehlási a potvrdí svoj výrok vedeckým experimentom, všetci sú zrazu zázračne presvedčení a nikto sa nič nepýta. Keď im ale nejaký metafyzik povie niečo o duchovnej energii, pýtajú sa, či bola dokázaná vedeckými pokusmi. Zjavne zabúdajú na to, že aj v ich tzv. vedeckom svete existuje mnoho tvrdení, ktoré sa nedajú dokázať hmotnými experimentami. Mali by napr. vedieť, že aj matematika je založená na axiomatických výrokoch, ktorých platnosť vždy záleží od iných axióm a tie od ďalších a ďalších. Goedels takto dokázal, že matematika je značne limitovaná sama sebou, je nekonzistentná a zďaleka nedokáže potvrdiť ani vlastné výroky.
Ako ďalší príklad uvediem prácu s imaginárnym číslom “i”, ktoré je druhou odmocninou čísla -1 a nefiguruje medzi prirodzenými číslami (1,2,3 atď.). Dôležité matematické vetvy, napríklad teória analytických funkcií, sa bez tejto imaginárnej jednotky nezaobídu. Bez toho zas nejdú vyriešiť jej rôzne komplexné teórie a problémy. Existenciu tohto čísla teda nemožno popierať, ale napriek tomu neexistuje pokus, ktorým by sme ho dokázali. Podobným spôsobom používajú vedci v statickej metodike rôzne pojmové modely, aby vysvetlili svoje teórie a argumenty.
Ďalší príklad vedeckej teórie, ktorá je mimo dosah experimentálnej vedy, je Heisenbergov princíp neurčitosti. Ten vraví, že je nemožné súčasne určiť pozíciu a hybnosť akéhokoľvek objektu. Matematicky vyjadrené, súčin neurčitosti pri nameraných hodnotách postavenia hybnosti (úmerne hmote a rýchlosti) nemôže byť menší než Planckova konštanta. Žiadna doterajšia experimentálna metóda tento princíp nedokázala. Napriek tomu to ale vedci na celom svete prijímajú ako fakt, aj keď vedia, že experimentálny dôkaz nie je v ich možnostiach. Podobne neexistuje pokus, ktorý by dokázal platnosť tretieho termodynamického zákona. Planck ho formuloval takto: Entropia dokonalého kryštálu za absolútnej nuly sa rovná nule. V skutočnosti znova neexistuje spôsob, ako priamo zmerať absolútnu entropiu.
Toto všetko a mnoho ďalších príkladov je mimo dosah experimentálnej vedy. Keď sú vedci ochotní prijať tieto imaginárne pojmové modely, prečo je pre nich rúhaním prijať metafyziku a spiritualitu ako jednu z potenciálnych možností na základe jej logických záverov?
Veľa vecí majú založených na viere. Z ich pohľadu logickej, ale stále len viere. A keďže naši západní vedci majú skúsenosť len s jediným náboženstvom – kresťanstvom, a to je pre nich nelogická viera, iné logické metafyzické poznanie odmietajú už a priori vďaka predsudkom, kedykoľvek sa niekde zjaví pojem Boh. Keby hlbšie nahliadli do indických Véd, ako to spravili aj zakladatelia ich najvýznamnejších vedeckých oborov, možno by zmenili názor.
„Po mnohých konverzáciách o indickej védskej filozofii, mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.“ Werner Heisenberg (1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny.
Je tiež potrebné spomenúť, že takzvané vedecké teórie sa neustále menia. Na začiatku devätnásteho storočia (1808) John Dalton pri spracovaní svojej teórie atómov prehlásil, že ich nemožno ďalej deliť. Na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia sa prišlo na to, že jeho teória už neplatí. Zistilo sa, že atómy možno ďalej deliť na elementárne častice ako sú elektróny, protóny a neutróny, a tie môžu vyžarovať častice alfa a beta a tým vytvárať odlišné atómy. V osemnástom a devätnástom storočí mala podobne Newtonova mechanika veľký vplyv na myslenie vedcov, keďže ju šlo aplikovať na hrubé hmotné predmety. Po objave elementárnych častíc sa prišlo na to, že už nie je schopná vysvetliť ich pohyby. Bolo potrebné rozvinúť kvantovú mechaniku, aby bolo možné vysvetliť javy, ktoré boli u týchto častíc pozorované.
Každá z týchto teórií je plná špekulácií, a preto sa neustále menia. Vedecké teórie sa menili v minulosti, menia sa v súčastnosti a môžeme z toho vyvodiť záver, že sa budú meniť aj v budúcnosti. Toto všetko jasne dokazuje, že aj mozgy uznávaných vedcov sú nedokonalé a následkom toho ostávajú nedokonalé aj ich vedecké teórie. Nehovoriac o tom, že rôzne vedecké teórie sa navzájom vylučujú, a teda neexistuje jediná teória ani v ich vlastnom svete, ktorá by vysvetlila, ako to vlastne celé funguje (teóriu relativity nespojíte s kvantovou fyzikou atď.) Vedecké vysvetlenie sveta, ktorý poznáme teda NEEXISTUJE. A veriť, že raz existovať bude, je samozrejme viera, nie veda. Zabalená v odborných slovách, zložitých publikáciách, ale stále len viera. Na svoju vedeckú Teóriu všetkého čakajú ako na spasenie, ktoré konečne dokáže, že vedia ako tento svet funguje.
Problémom však je, že samotný prístup k poznávaniu sveta len pomocou materiálnych zmyslov je už zo svojej podstaty chybný. Viac v článku Metódy poznávania.
Chápať tento bod je ale nanajvýš dôležité, pretože práve tieto vedecké dogmy sú základom filozofie materializmu a konzumu, ktoré nás spútavajú a bránia nám realizovať skutočnú duchovnú vedu.
Je úsmevné, že napriek týmto zjavným špekuláciám sa tzv. racionalisti tvária ako pupok sveta a výkvet inteligencie. Svoju dominanciu radi dokazujú na hlúpych ľuďoch, ktorých ohurujú záplavou rôznych neznámych pojmov, poučiek a naivný človek im to zhltne aj s navijakom. Začne ich uctievať ako svojich moderných bohov. Alebo sa hádajú s úbohými veriacimi kresťanmi, ktorí svoju vieru nemajú postavenú na žiadnej logickej filozofii a je ich preto veľmi ľahké argumentačne poraziť. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky.
Najznámejší kazateľ ateizmu a zástanca vedeckého materializmu vysvetľuje, že – „NIČ musí byť NIEČO veľmi jednoduché“ 🙂
Vedci stavajú všetky svoje špekulácie na myšlienkových pochodoch, ale sami netušia ani to, ako ich vlastné mysle fungujú, čo to vôbec myseľ je a aké sú jej limity. Spoliehajú sa na svoj vlastný um, ale nemajú šajnu, ako funguje obyčajná bunka, nieto ešte mozog. Vnímajú vesmír cez svoje zmysly dávajúc tomu absolútnu hodnotu, podceňujúc ich obmedzenú povahu. Stephen Hawking, ležiac paralyzovaný na posteli mudroval o tom, ako funguje vesmír a čierne diery, pričom, paradoxne, nechápal ani to, ako by mohol pohnúť svojím vlastným prstom. Toto všetko je dôsledok bezbrehej domýšľavosti o vlastnej dôležitosti a slepej dôvere v nedokonalú myseľ a jej pochody, ako aj nedokonalé zmysly.
Keď vám výbuch uprace izbu
Vedecké tvrdenie, že na počiatku vesmíru bol Big Bang je viera. Je to rovnaká viera ako keď kresťan povie, že vesmír vznikol stvorením od Boha, keď vyslovil slovo. Tu sa tzv. vedecké typy radi výsmešne uškŕňajú a pýtajú sa tie ich naučené frázy ako: „A kto stvoril Boha?“ 😉 Na druhej strane, keď sa spýtate ich, kto stvoril Big Bang, tak ten už stvoriť nikto zrazu nemusel a používajú teda dvojitý meter. Big Bang podľa nich proste bol a pred ním nebolo nič. Samozrejme, tí akademicky fundovanejší vám budú rozprávať o fluktuácii vákua, o singularite a pod. To je síce všetko veľmi pekne znejúce, ale v princípe to nedáva žiadnu odpoveď. Pre nich je singularita to isté, čo je pre veriaceho Boh, akurát s rozdielom, že nemá osobnú podobu. Je to nekonečno, absolútno, mimo čas a priestor. Nepochopiteľný vedecký Boh bez tváre a mena.
Keďže v ich ponímaní táto “sila” alebo fenomén nemá osobné črty, nemá vedomie ani inteligenciu či zámer, tak sa deje všetko iba mechanicky. Zákonmi, ktoré sú absolútne presné, ale nikto ich nenastavil a vznikli “sami”, náhodou. Zákon akcie a reakcie ani zákon zachovania energie v tomto prípade akosi neplatia. V našom svete nič ako náhoda neexistuje a ani žiaden iný príklad náhody nikto uviesť nedokáže. Nehovoriac o tom, že všetko, čo okolo seba vnímame, bolo niekým inteligentne navrhnuté, len to akosi oni popierajú. Tvrdia, že veci sa dali do pohybu sami, navzdory tomu, že neexistoval čas, a tým pádom sa nič ani nemohlo “udiať“. Lebo logicky, kde nie je čas, nie je ani začiatok. O to komickejšie potom vyznieva to, že Big Bang predsa len nastal. Každopádne, to veľké všetko-nič zrazu vybuchlo. A postupom času z toho vznikli Beethovenove sonáty alebo opera Labutie jazero.
Veda ide až tak ďaleko, že tvrdí, že z výbuchu vzniká poriadok, harmónia a navzdory entropii, ktorú ďalšia z ich teórií hlása, vidíme presný opak. Je tu, teda vidno veľmi fanatickú snahu prísť s akýmikoľvek špekuláciami, len aby nemuseli pripustiť možnosť nimi zosmiešňovaného inteligentného designu.
Tvrdia, že kedysi v praoceáne boli isté chemikálie, do nich udierali blesky a vznikli tak aminokyseliny, ktoré sa, ako inak, „sami“ začali formovať. Voilá, vznikol život. Ten sa sám rozhodol, že sa mu nechce zomrieť, lebo hmota sa bežne bráni smrti, napr. kamene, všakže? A prvý replikujúci sa organizmus vznikol z nejakého predošlého vzoru, ktorý sa nereplikoval, takže ten ďalší ani nemal ako vzniknúť. Hmm. Niečo podobné ako vyššie spomenutý Big Bang, pred ktorým nebol čas a „po čase sa to stalo…“
Našťastie, čoraz viac vedcov, hlavne z oboru kvantovej fyziky Big Bang považuje za nevedeckú hypotézu, pretože takmer všetky informácie o Veľkom tresku sú neoveriteľné. Vesmír neustále „vzniká“, tu a teraz. A rozpína sa nielen do budúcnosti, ale aj do minulosti. Práve na tému prítomnosti ako počiatku reality alebo cyklického vesmíru (ktorý je v súlade s Védami – viď vyjadrenie najznámejšieho astronóma 20. storočia Carla Sagana) sa začínajú objavovať články v zahraničných renomovaných odborných časopisoch na základe nových výskumov. (Viac informácií v tomto zaujímavom článku s českým profesorom kvantovej fyziky pôsobiacom v CERNe).
Život pochádza zo života, nie z hmoty
Práve vďaka tejto propagande, ktorú títo vedeckí fanatici pretlačili do škôl, je naša skutočná duchovná totožnosť systematicky podceňovaná a zosmiešňovaná. Keby totiž ľudia prišli na to, že nie sú hmota a nemusia byť na uspokojovaní zmyslov závislí, kapitalizmus a konzum by sa rýchlo zosypali.
Ako rozprávka pre deti a naivných dospelých to znie celkom fajn, až na jeden malý problém – neexistuje na to ŽIADEN dôkaz. Schválne, kto mi nájde aspoň jednu vedeckú štúdiu, ktorá vysvetľuje a dokazuje, ako vzniká z hmoty život, ten má u mňa plagát Big Bang theory.
Pseudovedci sa budú ale oháňať tým, že vieme, ako to je, ale aj keď náhodou ešte nie ÚPLNE, určite na to prídeme. Tento argument, že veda na to príde a že je na dobrej ceste raz všetko pochopiť, je úplne rovnaký fanatizmus ako u kresťanov, ktorí čakajú ďalší príchod Krista alebo mesiáša, ktorý ich zachráni. Podobne vedcov zachránia nové objavy. Problémom je, že nielenže nové objavy akosi neodpovedajú ani na najzákladnejšie otázky, ktoré si veda kladie už 200 rokov, ale naopak, vyvracajú aj to, o čom si vedci mysleli, že už tomu rozumejú. Aj Darwinovu teóriu evolúcie už museli tak prekopať, aby z nej aspoň niečo platilo, že je už na nespoznanie. Stále sa vynárajú nové a nové otázky, a za X rokov tých dôkazov akosi nepribudlo.
Kedysi bolo veľmi vedecké, že náš svet drží pohromade Slnko, náš solárny systém. Neskôr to boli galaxie a potom, že sú to čierne diery, čo to drží pohromade. Neskôr im to zas nesedelo, tak prišli s vierou v temnú hmotu, ktorej existencia je založená len na tom, že také niečo musí byť. Inak im to proste nevychádza a momentálne sú ďalšie teórie, že aj napriek tomu sa vesmír rozpína nejak rýchlejšie, ako by mal.
Podobne je to aj so životom z hmoty. Komplikovanosť samotnej bunky je taká, že ani jednu jej takmer bezvýznamnú časť nevieme pochopiť, nieto ešte zreplikovať, ale dopredu hlásame a vyučujeme, že vieme, ako vzniká život. Nie. Je to znova len domýšľanie.
Tá podvodná logická skratka je založená na takejto pseudologike:
- Vidíme, že niečo žije, teda MUSELO vzniknúť vedomie. Muselo vzniknúť z hmoty, lebo to je jediné, čo máme vedecky podložené. Nič okrem toho nemôže existovať.
- Vidíme, že niečo “zomrelo”, organizmus sa prestal hýbať, nevieme vnímať vedomie. A aj keď o ňom nič iné nevieme, MUSELO určite zaniknúť…
Porovnajme si to teraz s primitívnou predstavou starovekých Egypťanov o tom, čo je Slnko a aká je jeho povaha:
- Ráno vidíme svetlo a ohnivú guľu, MUSELA teda vzniknúť, narodiť sa a vyjsť z oceánu. Je to jediné, čo VEDECKY poznáme.
- Večer vidíme guľu vojsť do oceánu, nevidíme svetlo, zanikla. Nejaký iný Boh ho musel zabiť… A tak dookola, každé ráno a každý večer.
Tým, že Egypťania nemali poznanie o tom, že Zem a Slnko sú guľaté a že sú vo vzťažnej sústave a jeden objekt obieha druhý, nemali šancu inak interpretovať to, čo sa deje. Aj keď z ich vedeckého pohľadu im to mohlo prísť racionálne a logické. Ich veda bola založená na nedokonalých zmysloch a omyloch mysle (tak, ako je doteraz). Aj keď sa za tie tisíce rokov vedci niektoré veci dovtípili, ako fungujú, neznamená to, že to nemôže byť nakoniec ešte úplne inak. A to, čo si myslíme, že dnes chápeme, je predsa len založené na niečom úplne odlišnom. Védy posledné tisíce rokov vysvetľujú, čo tým neznámym fenoménom je.
Rovnako, dnešní vedci netušia, čo to je vedomie, ale vidia, že sa zrazu prejavuje a potom, keď už jeho prejavy nevidia, tvrdia = KLAMÚ, že zaniklo. Niečo, o čom nevedia NIČ – ani omylom nevedia nič podobné nasimulovať alebo vytvoriť, ale fanaticky evanjelizujú, ako vzniká a zaniká a učia to celé generácie v školách.
Ako iný príklad si uveďme žiarovku. Tá svieti vďaka elektrine, ktorá je iný druh energie ako sklo a ďalšie súčasti hrubého mechanizmu. Keď tam elektrina je, žiarovka svieti. Keď sa žiarovka rozbije a prestane svietiť, neznalec fenoménu elektriny by povedal, že elektrina zanikla. Všetci ale vieme, že to tak nie je. Proste ju nemáme ako vnímať našimi obmedzenými zmyslami. Je to ako tvrdiť, že keď si s niekým píšete na Whatsappe a prestane vám odpisovať, lebo sa mu pokazil mobil, že ten váš priateľ zanikol. Proste nie. Keď niečo nevieme vnímať, nemôžeme tvrdiť, že to zrazu neexistuje. A o vedomí jednoznačne vedecky vieme jediné, a to, že “JE”. Jeho vznik ani zánik nikdy nebol nijak dokázaný a keď niekto s takýmito teóriami prichádza, mal byť ich dokázať. Je to podobne chybný prístup ako keď niekto tvrdí, že Boh určite neexistuje, pretože naňho nie je materialistický dôkaz. Viac tu – Argument z neznalosti.
Neznámy druh energie (zaslepená veda)
Jedno, čo ale vedci zaručene tvrdia, že vedia, je, že aj keď by priznali, že ešte tak celkom nechápu tieto veci, tak za žiadnych okolností, ani keby ich mučili, nemôže existovať iný druh energie nadradený hmote, ktorý zatiaľ nepoznajú a ten ju oživuje. A možno táto energia je aj za vesmírom a oživuje vesmír. Prezentujú, že nepotrebujú hľadať odpovede v metafyzike a duchovne, pretože im stačia ich vlastné vysvetlenia. Tie, o ktorých sme si ukázali, že stoja tiež len na viere. Len niektorí z najmúdrejších z nich si dokážu priznať svoju skutočnú nevedomosť v týchto otázkach.
Keby sa ale našiel hĺbavejší vedec, povedal by si, že možno to, že nemáme vedecký materiálny dôkaz, nie je chyba tej energie, o ktorej predpokladáme, že nie je materiálna, ale je to chyba nášho zaslepeného prístupu. Je to ako keby ste chceli dôkaz toho, že existuje oheň, ale chceli ho vidieť pod vodou. Predstavte si vedcov zo sveta Aquamanov, ktorí tvrdia, že oheň neexistuje, a keď áno, tak ho chcú vidieť u seba vo svojom vodnom laboratóriu. Niekto by im teda povedal, že na to, aby dokázali oheň vnímať a chápať, musia pripustiť, že je tu možnosť, že existuje a začať sa dotazovať za akých podmienok ho možno realizovať. To ale bežní vedci nerobia. Čakajú, že im donesiete dušu v skúmavke a budú ju vedieť odvážiť, zmerať, zapísať do tabuľky jej hmotné hodnoty. O tom je dnešná veda. A až potom sa možno prestanú vysmievať jej existencii.
Podobne rozmýšľali aj relatívne nedávno, pred objavením mikroskopu, keď nepripúšťali existenciu takých mytologických entít akými sú baktérie. Keď ale získali správnu metódu a vylepšené videnie pomocou mikroskopu, zrazu to bolo prirodzené. Prečo teda nechcú spoznať vyššie formy energie a priblížiť sa tým pravému vnímaniu sveta okolo nás a z toho plynúcich dôsledkov? Je toto prejav ich otvorenosti mysle, ktorý tak hlásajú? Alebo sú to jednoducho nevedecké predsudky zakorenené priamo v ich vedeckých mysliach riadené kognitívnou disonanciou?
Na jednej strane za tým môžu byť predsudky voči kresťanstvu, ktoré v našich končinách má dlhé storočia monopol na akékoľvek iné druhy energie, ktoré oni volajú duchovno. Podávajú to ale tým svojim stupídnym mytologickým spôsobom, že tomu ťažko uveria aj deti. Okrem toho, táto kresťanská mytológia je tak popreplietaná a za tú dobu tak pozmenená a zmixovaná, že hľadať v nej nejakú logiku alebo filozofiu je naozaj problém. K tomu si prirátajme celú históriu tejto kresťanskej sekty so všetkým ich pokrytectvom a honbou za mocou, pedofíliou a pod. a sme doma. Niet divu, že nielen vedci sa im smejú, ale čoraz viac aj obyčajní ľudia, ktorí sa prehlasujú za kresťanov, to berú iba ako nejaký kultúrny zvyk. Nerozmýšľajú, že by za tým celým niekde v pozadí mohla byť nejaká skutočná duchovná veda a metafyzika popisujúca bežný praktický život okolo nás.
Aj keby chceli bežní ľudia vedieť viac o realite a neprijímať pseudovedecké špekulácie, nemajú sa kam obrátiť, alebo si to teda vyžaduje prílišné skúmanie a zisťovanie kde, čo a ako, na čo ale nemajú jednak čas, viď prvý článok, alebo to pre nich nie je ani tak podstatné, lebo si myslia, že takto im to vyhovuje. Ďalší variant je, že si vytvoria ilúziu vlastného vymysleného duchovna, ako to popisujem v nasledujúcom článku. Každopádne, žiadni z týchto materialistov si nevedia predstaviť iný pohľad na svet ako ten, že zmyslom a pôvodom života je chtíč a uspokojovanie zmyslov a mysle.
Kto ale hľadá, nevzdá sa a má istú inteligenciu, nájde. Je to v skutočnosti veľmi jednoduchý myšlienkový proces a vylučovacia metóda, ako zistiť, na aké zdroje sa obrátiť, aby sme našli to, čo v skutočnosti hľadáme.
Albert Einstein: „Nie som ateista a nemyslím si, že sa môžem nazývať panteistom. Sme akoby malé deti, ktoré vošli do knižnice plnej kníh napísaných v mnohých jazykoch. Dieťa vie, že niekto tie knihy musel napísať. Nevie ale ako. Nerozumie jazykom, v ktorých sú napísané. Toto dieťa má isté podozrenie, že knihy sú aj tajomným spôsobom usporiadané, nevie však ako. Toto, podľa mňa, je postoj aj tej najinteligentnejšej ľudskej bytosti voči Bohu. Pozorujeme, ako je vesmír úžasne zostavený a dodržiavajúci zákony, ktorým iba málo chápeme. Naše obmedzené mysle vidia tú tajomnú silu, ktorá hýbe konšteláciami.”
