Aj keď je posvätný zvuk Óm často spájaný s impersonalistami (pseudoezoterikmi, ktorí považujú Pravdu za neosobnú energiu), iba skutoční jogíni chápu jeho plný význam.
Vo Védach existuje mnoho zmienok o slabike Óm. Táto duchovná vibrácia, ktorá sa niekedy nazýva Ómkára alebo Pranava, zahŕňa tri sanskritské zvuky – a, u, a ma (písmeno „a” v „ma” je neznelé). Keď sa tieto tri zvuky spoja, výsledkom je jednoslabičná vibrácia Óm.
Zvláštnou vlastnosťou Óm je, že nemá priamy preklad zo sanskritu do angličtiny (češtiny/slovenčiny). Každý védantista prijíma Óm ako reprezentáciu Boha, avšak jednotlivé vysvetlenia sa líšia podľa rôznych myšlienkových smerov. Tieto smery môžu byť rozdelené do dvoch hlavných kategórií: vaišnavovia (oddaní Krišnu) a májávádí alebo impersonalisti.
Impersonalista, ako samotný názov napovedá, je šťastný, keď považuje Óm za neosobnú, beztvarú reprezentáciu Absolútnej Pravdy. Preto májávádí budú veľmi otvorene spievať Óm a budú opatrní, aby sa vyhli menám ako sú Krišna a Ráma, ktoré sú podľa nich obmedzené. Májávádí by mohol vysvetliť svoju teóriu Pranava Óm takto:
„Pretože celý tento vesmír vytvoril On (Boh), čokoľvek existuje vo vesmíre je On samotný. Ako taký nemá žiadne meno. Ale pokiaľ musí mať nejaké meno, potom všetky mená sú Jeho, pretože On samotný sa objavuje vo všetkých podobách. Prvý zvuk vo väčšine jazykov je „a“. Posledný zvuk, ktorý odchádza, keď sa naše ústa zavrú, je „m“ a „u“ je stredom oboch. Spoločne reprezentujú všetky základné zvuky, z ktorých sa vytvárajú slová. A preto tieto tri zvuky tvoriace slabiku Óm reprezentujú celý vesmír mien a podôb.“
S použitím takejto úvahy impersonalista vyvodzuje, že sväté meno Krišna sa nakoniec nelíši od akéhokoľvek iného slova, ktoré si ktokoľvek môže vymyslieť. Óm, vraví impersonalista, obsahuje všetky zvuky, a tak je univerzálnym zvukom, zatiaľ čo „Krišna“ a „Ráma“ sú obmedzené.
Všetci vaišnavovia však vedia, že takáto špekulácia o Pánovom svätom mene je jedným z desiatich priestupkov, ktorých sa môže dopustiť u Jeho lotosových nôh (tathártha vádah). Pán Čaitanja nás preto opakovane varoval, aby sme sa vyhýbali takýmto previnilcom (pašándím). Odopierať Bohu a Absolútnej Pravde možnosť mať osobnú, vedomú, inteligentnú podobu je veľmi obmedzený názor rôznych ezoterikov a ateistov.
Čo Ómkára znamená pre vaišnavov?
Gósvámí z Vrindávanu analyzovali Óm (a-u-m) nasledovne: Písmeno „a“ poukazuje na Krišnu, Pána všetkých planét a všetkých živých bytostí. Písmeno „u“ označuje Šrímatí Rádhárání, energiu blaženosti Krišny, a „m“ ukazuje na živé bytosti (duše). Takto Ómkára reprezentuje Krišnu, Jeho meno, slávu, zábavy, sily, oddaných a všetko, čo Mu náleží.
Pre oddaných Pána nie je žiadny rozdiel medzi spievaním Jeho svätého mena a recitovaním Ómkary, pretože Krišna vraví v Bhagavad-gíte (7.8, 9.17, 10.25), že ómkára je On samotný v podobe zvuku.
Som chuťou vody, ó, syn Kuntī, som svetlom Slnka a Mesiaca, slabikou oṁ vo vedskych mantrách, som zvukom v éteri a schopnosťou v ľuďoch. Bhagavad-gíta 7.8
Práve tak Ómkára sa nelíši od Pánovho svätého mena, ktoré je tiež neoddeliteľné od Pánovej prekrásnej dvojrukej podoby ako Šjámasundara. Pranava Óm je preto užívaná vo Védach a Upanišádach k osloveniu Najvyššej Osoby – Vásudévy alebo Krišny. Takto Ómkára neslúži inému účelu ako pripomenúť oddanému Krišnu. Šríla Prabhupáda potvrdzuje tento fakt v komentári k Šrímad-Bhágavatamu (9.14.48), kde konštatuje, že tak ako Haré Krišna oslovuje Pána spoločne s Jeho energiami, to isté znamená Ómkára.
Je preto zreteľne patrné, že Óm sa odkazuje na Najvyšší Božskú Osobnosť, Krišnu. Napriek tomu sa nečakane májávádí úplne nemýlia v názore, že Ómkára nemá žiadnu podobu. Kde je teda háčik?
Tri uhly pohľadu na óm
Ómkára, rovnako ako Krišna, môže byť realizovaná alebo videná z troch uhlov – ako Bhagaván, Brahman a Paramátma. Špekulatívni májávádí poznajú Ómkaru ako Brahman alebo ako niečo duchovné bez tvaru a podoby. Mystický jógí vidí všetko čo májávádí, ale tiež realizoval, že Ómkára sídli v srdci každého ako Paramátmá, alebo Nadduša. A vaišnava vie všetko čo predchádzajúci dvaja transcendentalisti. On ale navyše zrealizoval, že existuje osobný aspekt Ómkary, Bhagaván, ktorý obsahuje zvyšné dva aspekty.
Šríla Prabhupáda prirovnával tieto tri aspekty Pána k slnečnému svetlu, planéte Slnku a k slnečnému polobohovi sídliacemu na Slnku. Keby som študoval Slnko, bolo by moje poznanie úplné pri štúdiu čisto slnečného svetla alebo planéty Slnka? Nejaký materialistický vedec by mohol odpovedať áno, ale inteligentnejšia osoba by chcela vedieť: „Odkiaľ slnečné svetlo prichádza?“ alebo „Čo dáva Slnku jeho silu svietiť?“ Tak, ako automaticky vie o slnečnom svetle a slnečnej planéte a súčasne sa učí, že slnečný poloboh, Vivasván, je zdrojom oboch, tak realizuje Ómkaru úplne, keď pochopí, že Óm má z konečného hľadiska podobu. Šríla Prabhupáda zdôrazňuje tento dôležitý fakt v komentári k Šrímad-Bhágavatamu (8.3.2). Pochopenie neosobného filozofa, aj keď nie úplne nesprávne, je preto neúplné. Oddaný alebo vaišnava však pozná Ómkaru v pravde.
Podobne, keď chceme poznať nejakého človeka, nestačí nám poznať jeho energiu – telo – ani jeho potenciál, ale musíme s ním vyvinúť osobný vzťah a spoznať ho ako osobu. Tak automaticky spoznáme všetky jeho aspekty a súčasti ako jeho telo, schopnosti atď.
Haré Krišna mahá-mantra a Óm – jedno a to isté?
Aj keď Haré Krišna mahá-mantra a Óm sú pre Pána rovnocenne silné zvukové podoby, existuje jedna odlišnosť. Pokiaľ niekto v okamihu smrti spieva Mahá-mantru, bezpochyby dosiahne duchovných vaikunthských planét. To je pravda, ktorá je prijímaná všetkými veľkými autoritami. Ak však niekto podobne spieva Óm a nemyslí na Krišnu, dosiahne neosobné brahmadžjóti, duchovného sveta, ale nebude sa združovať s Krišnom. Tento fakt je potvdený v Bhagavad-gíte (8.11).
Niekto sa môže pýtať, prečo by nemal mať vzájomný osobný vzťah s Krišnou pri opustení tela s Óm na jazyku, pokiaľ Ómkára je z konečného hľadiska osobná. Odpoveďou je, že je možné spievať Óm a ísť ku Krišnovi, ale tento proces zahŕňa omnoho viac než jednoducho zvonku prednášať Ómkáru. Podľa Bhagavad-gíty (8.13) tí, ktorí spievajú Óm a súčasne spomínajú na Krišnu, keď opúšťajú telo, idú isto na vaikunthské planéty:
óm itj ékákšaram brahma-
vjáharan mám anusmaran
yah prajáti tjadžan déham
sa játi paramám gatim
„Keď je ustálený v tejto jóge a prednáša posvätnú slabiku Óm, zvrchovanú kombináciu písmen, a potom opúšťa telo s myšlienkami na Najvyššiu Božskú Osobnosť, určite dospeje na duchovné planéty.“
V komentári k Šrímad-Bhágavatamu (7.15.31) nás Šríla Prabhupáda informuje, že existujú isté pravidlá, ktoré musí každý nasledovať, aby v okamihu smrti upútal rozbúrenú a nepokojnú myseľ na Krišnu, keď takto prednáša Óm. Tieto pravidlá sú uvedené v Bhagavad-gíte (6.11, 8.12). Napríklad je treba sedieť v určitej presnej polohe, zastaviť všetky činnosti zmyslov, sústrediť myseľ na srdce a pozdvihnúť životný vzduch na vrchol hlavy.
Okrem toho všetkého Prabhupáda poukazuje na to, že iba brahmáni, ktorí sú v kvalite dobra, môžu správne odriekavať Óm. Keď niekto recituje Óm po splnení všetkých týchto podmienok, iba potom môže obdržať rovnaký výsledok, aký by získal z neúmyselného spievania Haré Krišna mahá-mantry.
Čo teda Óm znamená?
Pánove sväté meno a Ómkára sú transcendentálne zvukové vibrácie, aký je potom zmysel Ómkary?
Vševedúcí Krišna nepochybne vie, že vždy bude existovať trieda ľudí nazývaná avjaktásakta čétasám. Teda tí, ktorí sú pripútaní k Jeho neosobnému aspektu. Keďže takíto impersonalisti nemajú žiadne pevné meno alebo podobu, na ktorú by upútali svoju myseľ, Krišna im poskytol Pranavu Ómkáru.
Pretože Óm nemá priamy význam alebo sa nevzťahuje na žiadnu zvláštnu podobu, májávádí sa bez úplného poznania domnievajú, že Absolútna Pravda je mimo všetky mená a podoby. Je to však Krišnov zámer, aby májávádí mysleli týmto spôsobom, pretože nie každý je schopný uznať Pánovo transcendentálne meno a podobu. Takto sú ich mysle pohltené v neosobnom Óm a májávádí v tom najlepšom prípade nakoniec splynú s neprejavenou žiarou Pána – brahmadžjóti. Z tohto stavu však po nesmierne dlhej dobe znova poklesnú do hmotnej reality, keďže ani tento stav nie je skutočným domovom duše.
Toto spočinutie v neosobnej žiare Brahmanu vaišnavovia nepovažujú za lepšie ako peklo, pretože v takomto stave neexistuje žiadna výmena s Najvyšším Pánom. Čistí oddaní preto vždy vidia Ómkaru v svetle Jeho nádhernej podoby.
Oddaní šíria iba sväté meno
Čistý oddaný Krišnu (vaišnava alebo bhakti-yogín), ktorého myseľ je dvadsaťštyri hodín denne upútaná na podobu Pána, je povznesený nad všetky pravidlá a požiadavky pre spievanie Óm. Takýto oddaný, ktorý prekonal tri kvality hmotnej prírody, dokonca prevyšuje kvalifikácie bráhmana.
Takto je spievanie oddaného čisté, zatiaľ čo májávádí, ktorý nevie spájať Ómkaru s Krišnom, spieva Óm a zároveň sa do určitej miery utápa v nevedomosti. Tí, ktorí skutočne nasledujú každú podmienku a recitujú Óm tak, ako doporučuje Krišna, sú väčšinou mystickí jógí. Tí, ako bolo už vysvetlené, viac inklinujú k vnútornej meditácii o Krišnovi ako Paramátme než k čistej oddanej službe.
Aj keď sú všetci vaišnavovia viac než kvalifikovaní voľne spievať Óm, gaudíja vaišnavovia, oddaní Pána Čaitanju, tak robia zriedka. Ako bolo spomenuté skôr, aby človek mohol spievať Óm správne, musí byť kvalifikovaný bráhmana. Väčšina ľudí v tomto veku Kali nie je lepšia ako šúdrovia (kalau šúdra-sambhavah). Preto vaišnavovia, ktorí sa starajú iba o prospech druhých, príliš nepodporujú spievanie Ómkary. Namiesto toho zvlášť propagujú spievanie Mahá-mantry.
Ako vysvetlil Šrí Čaitanja Maháprabhu, nijamitah smarané na kálah: Požiadavky na spievanie Haré Krišna nie sú absolútne žiadne. Jediným praktickým spôsobom duchovného pokroku je preto pre nás všetkých, padlé duše Kali-jugy, spievanie Mahá-mantry
Haré Krišna, Haré Krišna
Krišna Krišna, Haré Haré
Haré Ráma, Haré Ráma
Ráma Ráma, Haré Haré
Viac o celkovom procese dosiahnutia duchovnej dokonalosti sa dočítate v tomto článku.
Kdesi som čítal, že slovo óm rozrezonuváva tie správne miesta v mozgu a človek sa vie potom lepšie odpútať-meditovať. A vraj slovo mama tiež nie je náhodné a je podobné vo veľa jazykoch.
Áno, óm je transcendentálna slabika, ktorá má veľkú potenciu, a dajú sa jej účinky vnímať aj bezprostredne vo fyzickom a jemnohmotnom tele. Mama znamená to isté aj v hinduistickom sanskrite, a mnohých iných jazykoch, ktoré z neho vychádzajú, vrátane slovenčiny, angličtiny atď.