Za ktorého démona hlasovať vo voľbách?

Dnes som sa rozhodol napísať vám znova niečo k aktuálnej téme z pohľadu pradávnych indických Véd. Ako viete, blížia sa voľby a mnohí z vás sa možno pýtate, koho by ste mali podporiť. Chcem vám však vysvetliť, že nech už si vyberiete koho chcete, nič sa nezmení. Prečo? A prečo tu vôbec v titulku spomínam nejaké mytologické bytosti – „démonov?“

Poďme teda pekne od začiatku…

Aby som to dlho nenaťahoval, démon alebo inak v sanskritskom jazyku asura, je jednoducho a jasne materialista. Tým Védy označujú človeka – ateistu (prípadne pseudoduchovného ezoterika), ktorého zmysel života je sebecky si užívať zmysly, myseľ, ostatných ľudí a koniec koncov celú hmotnú prírodu a prostredie okolo seba. Jeho životné priority sú bývanie, jedlo, sex a spánok. Robí to však pod alibistickým plášťom rôznych materialistických -izmov, ideológií a civilizačného „pokroku“ a ešte je na to pyšný.

Politici sú najsilnejší démoni

Z tohto pohľadu sú všetci politici démoni, ktorí sa snažia získať moc a bohatstvo na úkor ostatných, chcú nad nami vládnuť a vykorisťovať nás, pod pláštikom našej „pomoci“.

A tí, čo ich volia, my, tzv. bežní občania, sme tiež démoni, ktorí majú podobné vlastnosti (koniec koncov, politici sú len naši reprezentanti).

Jediný rozdiel je, že my sme tí malí démoni s malými možnosťami v zmysle evolučného rebríčka (na ktorom je koniec-koncov založená celá materialistická viera vykorisťovania), ktorí sa nechajú oklamať ich falošnými sľubmi a klamstvami. Keby sme sa dostali na ich miesto, drvivá väčšina z nás by konala podobne.

Na čo sa teda sťažujeme? Nalejme si čistého vína. O tomto je materialistická filozofia. Každému ide len o jeho osobný prospech, prípadne o prospech jeho vlastnej skupiny podobne zmýšľajúcich materialistov – čo zvyšuje šance na prežitie vlastných génov. A o čo iné podľa materialistov konieckoncov ide?

O skutočnej morálke medzi materialistami je zbytočné hovoriť, lebo morálka, altruizmus, nezištnosť, empatia, láska a pod. sú z hľadiska viery fanatických materialistov koncepty, ktoré nemajú opodstatnenie a zďaleka nie sú kompatibilné s doktrínami tých, ktorí sú pevne a hlboko veriaci vo vševediacu vedu.

Jednoducho, podľa nich, keď raz všetko vzniklo z ničoho a náhodne, je riadené len prirodzenou selekciou a prežitím silnejšieho, tak vedomie a život, city, láska, dobro aj zlo sú v skutku len pohyby atómov a do ich rovnice to jednoducho nesedí. Viac o týchto témach sa dočítate v iných článkoch na tomto blogu.

Politici nie sú schopní priniesť nám šťastie, lebo nevedia (a my tiež nie), čo je skutočné šťastie a ako ho dosiahnuť. Nie sú to praví lídri, ktorí by nás viedli k duchovnému šťastiu, ale len falošní mesiáši, ktorí nám ponúkajú ilúzie a klamstvá.

Nemyslite si, že tým, že budete hlasovať za nejakého politika, prispievate k dobru spoločnosti. To je len ilúzia. V skutočnosti len podporujete skazený materialistický systém, ktorý je založený na násilí, klame a vykorisťovaní. Tento systém je odsúdený k zániku a nič dobrého z neho nevzíde. Vitajte vo veku Kali-yuga.

Voľby sú len hra démonov. Nie sú ničím iným ako bojom o moc a peniaze, poháňaným propagandou. Ľudia si myslia, že si môžu vybrať svojho vodcu, ktorý vyrieši ich problémy, ale v skutočnosti je to len fraška. Na politickom bojisku súperí jeden politik s druhým o dosiahnutie svojho vlastného osobného zmyslového pôžitku. Voliči si tohto politika vážia len dovtedy, kým im sľubuje zmyslový pôžitok. Keď ho ale nedostanú, okamžite svojho takzvaného vodcu odvolajú alebo zvrhnú a naivne nahradia ďalším démonom.  V skutočnosti, žiadnemu politickému vodcovi sa nikdy nemôže podariť, aby plne a trvalo uspokojil zmysly svojich voličov. To z ich samotnej povahy nie je možné, a preto sú materialisti predurčení na nespokojnosť. Ako uvádzajú Védy:

Chtíč sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. (Bhagavad-gíta 3.39)

Je to ako keď slepí vodcovia vedú ďalších slepcov, len aby všetci postupne padali z útesu. Ja viem, že sa to nečíta dobre, ale taká je drsná realita tohto sveta a je to priamy dôsledok toho, že takmer nikto sa v dnešnej dobe už nezaujíma o závažné životné otázky týkajúce sa vlastnej duchovnej sebarealizácie.

Ale ja nie som démon, prečo ma uráža?

…Povedali si s úškrnom viacerí z vás. Lebo samozrejme, vy nie ste démon, ste ctihodný občan, ktorý to myslí len dobre.

Materialista si myslí, že je zbožný a koná správne, pretože spolupracuje s partnerom na snahe o zmyslový pôžitok a stará sa o vedľajšie produkty svojho genofondu, svoje mláďatá zvané deti. V tom je tá jeho takzvaná cnosť a tým sa utešuje, keď raz rekapituluje, čo vlastne v živote dosiahol. Zabezpečil svojich démonských potomkov a dal im najviac čo mohol (v tom lepšom prípade). Keď im to nedá, nemusí sa báť, oni sa ho pokúsia obrať. A keď konal počas života aj nejakú dobročinnosť (pomohol iným egoistom vo svojom spolku, klube či spoločnosti), je na seba hrdý a cíti sa byť zbožný. Celý život však klame sám seba, podobne ako politici klamú voličov, že im splnia čo im vidia na očiach.

Často sa materialisti radi obhajujú tým, že neriešia len materiálne veci a konieckoncov ani peniaze ich až tak nezaujímajú (tzn. nie sú bohatí), chodia na prechádzky do prírody alebo obľubujú „nemateriálne“ statky ako napríklad cestovanie. Že tieto mentálne užívania nemajú s duchovnom nič spoločné.

Démoni ďalej radi predstierajú zbožnosť a pokročilosť v duchovnej vede a to aj napriek tomu, že sa sami neriadia žiadnymi duchovnými zásadami. Samostatná kategória sú „pobožní“ ľudia, ktorí veria jednému z materialistických náboženstiev a predstierajú zbožnosť alebo odovzdanosť Bohu. Všetci však vieme ako to je. Netreba opomenúť ani povrchných pseudo-duchovných ezoterikov so všetkými rôznymi krížikmi, anjelikmi, šungitmi a pyramídami, ktorí hlásajú, že všetko je jednota, že oni sami sú Boh a pod.

Tieto rôzne koncepty sú v drvivej väčšine prípadov len ďalšie nálepky materialistov, ktoré majú za účel zvýšiť ich mentálne, prípadne zmyslové sebecké užívanie. Viac na túto tému sa dočítate v článku Čo určite nie je duchovno.

Nezabudnite ale na to, že na mňa sa hnevať nemusíte, ja len zoznamujem západnú materialistickú spoločnosť s tým, čo si o nás (alebo väčšine z nás) myslia staroveké indické Védy. Pokiaľ máte k tomu výhrady, nuž, asi nepatríte do tohto klubu najväčších mysliteľov 20. storočia, ale oceňujete iné vzory, každý podľa vlastnej intelektuálnej a morálnej kapacity.

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. (Bhagavad-gíta 16.4.-6)

Som veľmi rád, že tieto vlastnosti vám zďaleka v ničom nepripomínajú vás samých. Bude to asi tým, že naši čitatelia sú ľudia, ktorí sa aktívne zaoberajú duchovnou sebarealizáciou a sú to vznešené duše, jogíni pokračujúci v pokroku život za životom. Tento článok píšem len preventívne, keby sem náhodou nejaký materialistický démon tohto veku Kali yuga omylom zablúdil. Božechráň.

Materialisti sa správajú (horšie) ako zvieratá a ničia prírodu. Nie sú schopní žiť v harmónii s ostatnými živými bytosťami a so samými sebou. Nie sú schopní milovať ani seba, ani druhých, ani Boha. Sú plní nenávisti, závisti, hnevu, chamtivosti a pýchy.

Démonský človek uvažuje takto: ‚Dnes som získal toto bohatstvo a keď pôjde všetko podľa plánu, získam ešte viac. Dnes som bohatý a zajtra budem ešte bohatší. On bol mojím nepriateľom a ja som ho porazil; porazím teda aj ostatných svojich nepriateľov. Som tým, kto ovláda a som požívateľom. Som dokonalý, mocný a šťastný. Som bohatý a obklopený úspešným príbuzenstvom. Nik nie je taký mocný a šťastný ako ja. Budem si užívať, čas od času robiť charitu a budem sa radovať.‘ Takto je démonský človek poblúznený nevedomosťou. (Bhagavad-gíta 16-13-15)

Dnešní ľudia sú v princípe všetci egoisti. Žijú len pre svoje dočasné hmotné telo, jeho myseľ a zmysly. Nezaujímajú sa o duchovný rozvoj a neuznávajú existenciu Boha. Sú pod vplyvom ilúzie a nevedomosti. Preto sú nešťastní a trpia. Ich jediným cieľom je uspokojiť svoje nízke túžby a získať čo najviac materiálnych vecí. Nevidia, že tým sa len čoraz viac zaplietajú do karmického cyklu narodenia a smrti. Nevedia, že ich skutočná podstata je duša, ktorá je večná, blažená a plná poznania.

Démoni nevedia, ako majú konať a ako nie. Nepoznajú čistotu či správne chovanie a ani pravdy v nich niet. (Bhagavad-gíta 16.7)

Materialistická osoba nevie, ako má konať, keďže neuznáva autoritu Boha a Véd – pokyny pre civilizovanú ľudskú spoločnosť. Tí, ktorí nepoznajú a nenasledujú pokyny duchovných písiem, sa nazývajú démoni.

Démoni nemajú skutočnú vieru, veria iba materialistickým teóriám točiacim sa okolo mŕtvej hmoty a jej interakcií. Neriadia sa pravidlami, ktoré sú prospešné pre celú spoločnosť, a keďže sa nechcú poučiť zo skúseností veľkých mudrcov a jogínov minulosti a nasledovať ich príklad, ich osobná a sociálna úroveň je úbohá. Čo potom čakať od takejto ateistickej, zmätenej a pyšnej civilizácie a čo od ich „lídrov“ – politikov?

Samozrejme, veľkú časť viny na tom majú aj náboženstvá a cirkvi, ktoré sú karikatúrou duchovna a robia skutočnej metafyzike zlé meno. Pod pojmom Boh si bežný človek predstaví mytologického dedka na oblaku a pod pojmom duchovný učiteľ pedofilného kňaza. Neznamená to však, že reálne duchovno a pravá cesta sebarealizácie neexistuje. Existuje a kto sa nevzdá jej úprimného hľadania sa k nej skôr či neskôr dopracuje.

Démoni hovoria, že tento svet je neskutočný, že nemá nijaký základ, že v ňom niet Boha — vládcu. Hovoria, že vznikol z pohlavnej túžby a nemá inej príčiny, než je žiadostivosť. (Bhagavad-gíta 16.8)

Démoni prichádzajú k záveru, že tento svet je iba prelud bez príčiny a následku, vládcu a zmyslu. Neveria, že ho za určitým účelom stvoril Boh. Nevidia nijaký rozdiel medzi hmotou a duchom a neuznávajú Najvyššiu dušu.

Materialisti tvrdia, že život vzniká z mŕtvej hmoty. Súdia, že živé bytosti vznikli náhodným zlúčením hmotných prvkov a že existencia duše nepripadá do úvahy. Celá živá príroda je poháňaná len sexom zrodeným z chtíču a podvedomej snahy replikovať sa. Príčinou tohto stvorenia je podľa ich viery hmotná príroda a nič iné. A aj tá vznikla výbuchom „prázdnoty“. Neveria Kṛṣṇovi, keď v Bhagavad-gīte hovorí:

Mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram.

„Celý svet sa pohybuje pod Mojím dohľadom.“

Vedení týmito závermi a stratení sami v sebe sa démonskí ľudia bez inteligencie zamestnávajú v neužitočných, ohavných činnostiach, určených k zániku sveta. (Bhagavad-gíta 16.9)

Démoni si krátia čas činnosťami, ktoré ženú svet do záhuby. Śrī Kṛṣṇa v tomto verši hovorí, že nemajú rozum. Materialisti nemajú predstavu o Bohu a myslia si, že sú pokročilí. No podľa Bhagavad-gīty sú to hlupáci a osly. Pokúšajú sa užívať si čo najviac tento hmotný svet, a preto sa neustále snažia objavovať niečo nové, čo môže priniesť viac zmyslového pôžitku. Také materialistické objavy považujú za pokrok civilizácie, no jediným výsledkom je, že ľudia sa stávajú hrubšími a krutejšími ako k zvieratám, tak k sebe navzájom.

Takí ľudia sú považovaní za nepriateľov sveta, pretože skôr či neskôr stvoria niečo, čo spôsobí skazu všetkým. Tento verš nepriamo predpovedá objav atómových zbraní, na ktoré je dnešný svet taký hrdý. Kedykoľvek môže vypuknúť vojna a atómové zbrane budú príčinou nepredstaviteľnej skazy. Politici sú schopní vo svojom zaslepení mocou a ziskom zničiť celú Zem.

Každý, kto začne súťažiť s démonskou osobou, sa stane jej nepriateľom. Existuje veľa démonských ľudí a všetci sa k sebe chovajú nepriateľsky a závidia si navzájom. Táto nevraživosť sa vzmáha zo dňa na deň — medzi ľuďmi, rodinami, spoločnosťami ba aj medzi národmi. Preto sú na celom svete veľké nezhody, vojny a nepriateľstvo.

Ak sa objaví nepriateľ, ktorý by mohol ohroziť úspešné uskutočnenie jeho úmyslov, plánuje, ako by ho svojou mocou mohol zničiť. Toto môžeme vidieť aj v správaní nadutých politikov, ktorí sú zaslepení pýchou a domýšľavosťou o vlastnej dôležitosti. Občas sa dokonca pustia medzi sebou aj do fyzickej potýčky.

Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí.

(Bhagavad-gíta 16.10)

Tento verš ďalej opisuje mentalitu démonských ľudí. Ich nenásytnosť nemá konca a stále chcú zvyšovať štandard hmotného pôžitku. Hoci sú vždy plní úzkosti, pretože sú pútaní k dočasným veciam, pokračujú pod vplyvom ilúzie v tých istých činnostiach. Nemajú poznanie a nevidia, že sa uberajú nesprávnou cestou. Keďže prijímajú dočasné veci, vytvárajú si vlastného Boha a vlastné hymny, ktoré v prípade potreby spievajú.

Následkom toho sú čoraz viac priťahovaní k dvom veciam – k pohlavnému pôžitku a k hromadeniu hmotného bohatstva. Démonských ľudí zaujímajú iba víno, ženy, hazardné hry a jedenie mäsa. To sú ich nečisté návyky.

Rovnaké platí pre politikov, ktorí sú viac darebákmi ako rozvážnymi sebaovládnutými mudrcmi. Títo démonskí ľudia sú falošne uznávaní po celom svete, napriek tomu, že sú preň najhanebnejším prínosom. Hoci klesajú postupne na nižšie úrovne vďaka ich nahromadenej karme, považujú sa za veľmi pokročilých.

Sú presvedčení, že uspokojovanie zmyslov je prvoradou potrebou ľudskej civilizácie. Až do poslednej chvíle prežívajú nesmiernu úzkosť. Spútaní sieťou storakých a tisícorakých túžob a posadnutí žiadostivosťou a hnevom si obstarávajú peniaze pre zmyslový pôžitok. (Bhagavad-gíta 16.11-12)

Zmätení mnohými starosťami a zapletení do siete ilúzií, sú takí ľudia priveľmi pútaní k zmyslovému pôžitku a klesajú na nižšie úrovne. (Bhagavad-gíta 16.16)

Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas dobročinnosť len pre dobrú povesť. (Bhagavad-gíta 16.17)

Samotnou kapitolou je takzvaná charita politikov, predstieranie pomoci druhým, hlavne pred voľbami a hlavne nech ich pri tom odfotia a vedia sa tým chváliť. Takáto predstieraná dobročinnosť len pre vlastné dobré meno je pre démonov charakteristická.

Týchto najnižších z ľudí, závistivých a zlomyseľných, vrhám do oceánu hmotnej existencie, do rôznych démonských druhov života. (Bhagavad-gíta 16.19)

V tomto verši sa jasne hovorí, že umiestnenie určitej individuálnej duše do určitého tela je výhradným právom najvyššej vôle. Démonský človek nemusí uznávať zvrchovanosť Boha a môže konať podľa vlastného rozmaru, no jeho budúce narodenie nezávisí od neho, ale od Najvyššej Božskej Osobnosti. V treťom speve Śrīmad-Bhāgavatamu sa hovorí, že individuálna duša je po smrti umiestnená do lona niektorej matky, kde pod dohľadom vyššej moci obdrží určité telo. Preto v materiálnej existencii nachádzame toľko rôznych živočíšnych druhov — hmyz, zvieratá, ľudí atď. Všetky sú riadené vyššou mocou. Nevznikli náhodne.

Politik je tiež len mŕtvola

Dušiam, ktoré sa stotožňujú s nejakou národnosťou, lebo boli nútené prijať telo na danom geografickom území a preto sa bijú do pŕs, že to je ich identita ako Slovák, Američan, Rus a pod., je takmer nemožné vysvetliť, že je v princípe úplne jedno, akú ďalšiu hmotne podmienenú, zmätenú, nevedomú dušu v tele, tzv. politika, si zvolia a že nič to v princípe nezmení.

Možno sa v nich vidia, obdivujú ich za vlastnosti, ktoré sami majú (faloš, pretvárka, schopnosť ojebávať a pozerať len na seba atď.)

Mnoho takových necivilizovaných králů bude vládnout zároveň, ó králi Parīkṣite. Všichni budou lakomí, dĕsivých povah a oddaní bezbožnosti a falešnosti.
Tito barbarové přestrojení za krále budou požírat obyvatele a prahnout po ženách a majetku jiných mužů. Budou mít nevyzpytatelné nálady, slabý charakter a krátké životy. Jelikož nebudou očištĕní védskými obřady a následováním usmĕrňujících zásad, budou zcela zahaleni kvalitami vášnĕ a nevĕdomosti.
Lidé, kterým budou vládnout tito králové nízké třídy, budou napodobovat jejich charakter, chování a řeč. Budou sužováni svými vůdci a sami sebou a tak je stihne zkáza. (Śrīmad-Bhāgavatam 12.1.38 & 12.1.41)

Zároveň čakajú, že im daný politik pomôže s uspokojovaním zmyslov a mysle tohto hmotného koženého pytla, ktorý dočasne obývajú a volajú nesprávne „Ja“.

„Budete sa mať lepšie, dostanete 13. dôchodok, spravíme poriadok, budú lacnejšie potraviny,“ atď., atď. Fantázii sa medze nekladú a čím väčšie klamstvo to je, tým viac mu ľudia veria. Môžete si povedať: „ale moja strana je zložená z progresívnych intelektuálov a naši voliči nie sú hlúpi ani naivní a naozaj sa budeme mať lepšie…“ Ale budeme? Snáď démonkrati nie sú materialisti, to len tí druhí, autokrati, populisti a pod.?

Nechápte ma zle, je mi úplne jedno, koho volíte, pointa je v tom, že žiaden politik vás nespraví šťastným, pretože aj keby sa mu podarilo zariadiť, že sa budete mať hmotne lepšie, tak vy ani on neviete, čo to znamená mať sa skutočne lepšie a ako to dosiahnuť. Žiaden politik vás neochráni pred utrpením, ktoré máte na základe vašich neovládnutých zmyslov a mysle, ani vás neochráni pred vlastnou karmou, starobou, chorobou a smrťou.

Kým si neuvedomíte drsnú pravdu o tom, že toto je reálna neprikrášlená situácia démonskej civilizácie, v ktorej žijeme, dovtedy budete spať v Matrixe a nebudete sa vedieť zobudiť. Píšem to preto, lebo aj mne trvalo pozrieť sa do zrkadla a priznať, že nie som až taký dobrý človek ako som si myslel. Ani moja rodina, ľudia na mojej ulici, spoluobčania a celkovo tento hmotný svet.

Kto však chce mať tvrdohlavo nasadené ružové okuliare s vidinou toho, že materialistický život bude šťastný a dopadne dobre, skôr či neskôr tvrdo narazí.

Zverovať svoje šťastie a osud, alebo naopak, vyhovárať sa za svoj posratý život na politikov, sú len dve strany tej istej mince.

Pozerať sa na to, že ja som Slovák, politik, ľavičiar a pod., je pohľad z hľadiska mŕtvej hmoty. Duša je dnes v roli vplyvného politika, boháča, ale zajtra môže opustiť telo a narodiť sa ako bežný človek a o všetko prísť. Politik si myslí, že má moc a keď je zvolený, môže vládnuť občanom a manipulovať dianie podľa seba. Že je niečo viac. To, že o pár momentov sa môže narodiť v tele psa, o tom nemá ani šajnu. A nemá tušenie o tom, ako funguje karma a akú karmu si berie za to, že prijal zodpovednosť za občanov, ale neplní si svoju dharmu, neochraňuje ich, neposkytuje skutočné útočisko, materiálne ani duchovné.

Podľa Véd si človek vo vedúcej pozícii berie 1/6 karmy svojich podriadených. A čo si budeme klamať, nebude to zrovna dobrá karma. Na základe védskych popisov, tam dobrej karmy nájdeme absolútne minimum. Väčšina občanov koná hriešne (ugra-karma), nedodržiavajú žiadne nariadenia Véd, žiadne regulácie správania a práve túto časť karmy na seba berie niekto, kto si vďaka vlastnej nadutosti a chamtivosti povedal, že bude ľudí „viesť“. Pritom vedie sám seba na nižšie úrovne, kde si bude naozaj dlhý čas odsierať to, čo zasial.

Na druhej strane aj ľudia, ktorí volia démonov do vedúcich funkcií, zdieľajú s nimi svoju karmu a legitimizujú ich, berúc si na seba časť reakcií za svinstvá, ktoré daný politik alebo politická strana počas svojej vlády spácha. Nie je to teda až taká „sranda“. Kto sa podpíše pod zlodeja, malého či veľkého, je sám zlodej.

Pokiaľ niekto pochybuje o tom, že realita a zákony stvorenia sú spravodlivé a že na každú sviňu sa niekde už varí voda, tak bude raz nemilo prekvapený – či už bude chápať tomu čo sa deje alebo nie. Na výsledku to nič nezmení.

Ako sa má a nemá chovať vládca

Zemĕ tak bude postupnĕ zamořena zkaženým obyvatelstvem a politickou moc získá ta společenská třída, která se ukáže být nejsilnĕjší. Hrabiví a nemilosrdní vládci, se budou chovat jako obyčejní zlodĕji. (Šrímad Bhagavatam 12.2.7)

Tento verš pekne ilustruje práve ten spomínaný princíp, že obyvatelia sú démoni a tí najsilnejší z nich prirodzene získavajú moc a nazývame ich politikmi. Svojimi manipuláciami a intrigami okrádajú verejnosť o spoločné peniaze a majetok. A to, že politik a zlodej je v dnešnej dobe v podstate synonymum len potvrdzuje absolútnu presnosť a adekvátnosť veršov písaných pred tisíckami rokov. Tento stav sa bude viac a viac prehlbovať ako Kali-yuga bude pokračovať.

Rozumní ľudia schopní chápať duchovno a skutočnú sebarealizáciu postupne úplne vymiznú. Z ľudí sa prakticky stanú zvieratá. Nehovoriac o kolektívnej karme z nej plynúcej v podobe vojen, hladomorov atď.

Bylo a je mnoho osob v politice a společnosti, kteří porazili stejně mocné nepřátele, ale přesto kvůli nevědomosti založené na víře, že země je jejich, mezi sebou navzájem bojují. Nejsou schopni se vydat po duchovní cestě, kterou přijímají ti, kdo jsou ve stavu odříkání. I když jsou to političtí vůdci, nedokáží se vydat cestou duchovní realizace. (Šrímad Bhagavatam 5.13.15)

Takzvaní veľkí a vplyvní politici možno dokážu poraziť svojich oponentov, ale bohužiaľ nedokážu premôcť svoje hmotné zmysly a myseľ – nepriateľov, ktorí ich neustále sprevádzajú. Neschopní sebakontroly a uvedomenia si svojej skutočnej duchovnej totožnosti a márnosti materiálneho postavenia usilujú o politické zisky a „nabalenie sa“ a zabezpečenie svojich blízkych.

Ako by sa mal politik alebo vládca v spoločnosti teda chovať?

Pokiaľ si vládca nie je vedomý skutočného zmyslu života, nemá vládnuť. Zvrchovaným vládcom a vlastníkom všetkého je v skutočnosti Boh, vo Védach Krišna alebo Višnu. On je tým, kto sa z konečného hľadiska stará o každého. Vládca, učiteľ či dokonca rodič sú v princípe len jeho zástupcovia, ktorí by mali byť splnomocnení, aby dohliadali na správu a udržovanie poriadku.

Preto je povinnosťou vládcu starať sa o verejnosť a štát tak, aby ľudia nakoniec spoznali zmysel života. Na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇum. Hlúpi démonskí „vládci“, t.j. politici a ani bežní ľudia bohužiaľ nevedia, že konečným zmyslom života je duchovná sebarealizácia a pochopenie Boha a spôsobu, ako sa k Nemu dostať. Tým sa raz a navždy preruší kolobeh reinkarnácie, tzn. repetitívneho rodenia sa, starnutia, chorôb a umierania. Bez tohto duchovného poznania sú prakticky všetci v nevedomosti a celá spoločnosť je plná podvodníkov a podvedených.

Životní touhy lidí nikdy nemají směřovat k uspokojování smyslů. Člověk má chtít pouze to, aby žil zdravě a udržoval své tělo v pořádku, neboť určením jeho života je klást otázky, které se týkají Absolutní Pravdy. Nic jiného nemá být cílem jeho činností. (Šrímad Bhagavatam 1.2.10)

Materialistická civilizácia je úplne zmätená a mylne smeruje k uspokojovaniu túžob po zmyslovom a mentálnom pôžitku. V takejto civilizácii je takéto uspokojenie konečným cieľom vo všetkých sférach života, či už je to v politike, sociálnej službe, dobročinnosti či charite, takzvanom náboženstve. Všade je cítiť stále narastajúci vplyv túžby po zmyslovom pôžitku.

Riešenie

V krátkosti som načrtol védsky pohľad na túto problematiku. Otázka teda je, čo ďalej? Aký je ďalší postup? Bohužiaľ (alebo našťastie), je to komplexná téma a na pochopenie toho, ako sa z tejto zdanlivo bezvýchodiskovej situácie dostať, je potrebné naozaj rozumieť tejto najstaršej filozofii.

Prečítajte si sériu článkov Teória všetkého, popozerajte si zvyšné články na tomto blogu a keď vás to zaujalo, napíšte mi a skúsim vás nasmerovať ďalej aj prakticky. Nie je to ľahká cesta, nemusí sa vám to podariť vyriešiť za jeden život, ale je to jediná cesta, ktorá vedie z tohto bludiska von a ktorá stojí za to.

Vykašlite sa na politiku a žabomyšie vojny. Každý je strojcom svojho šťastia a rozhoduje o svojom osude.

Skutočné šťastie je len na duchovnej úrovni, ktorú môžeme dosiahnuť len prostredníctvom skutočnej duchovnej sebarealizácie. Túto cestu vysvetľujú Védy a stačí ich pozorne študovať a nasledovať ich pokyny. Len tak sa môžeme oslobodiť z pút nevedomosti a utrpenia, ktoré nás spútavajú v tomto svete. Len tak sa môžeme stať skutočnými ľuďmi, ktorí majú srdce plné lásky a súcitu.

Takže, ak chcete byť naozaj šťastní, nezaoberajte sa politikou ani voľbami. Zaoberajte sa len svojím duchovným rozvojom. Študujte posvätné knihy ako Bhagavad-gítu a Šrímad Bhágavatam, mantrujte a snažte sa pochopiť, aký je skutočný cieľ života. Takto sa oslobodíte od vplyvu démonov a raz dosiahnete dokonalosť.

reinkarnacia.sk

Sledujte náš Instagram

Instagram post 17873695998078776

Instagram post 18039790723884143

Instagram post 17892403329016189

Načítaj ďalšie Sledujte nás na Instagrame!