Reinkarnácia bola v posledných desaťročiach podrobne študovaná a skúmaná aj v západnom svete. Aj keď neexistuje žiadna oficiálna vedecká teória, ktorá by podporovala teóriu reinkarnácie alebo znovuzrodenia, faktom je, že život po smrti je reálny. Existujú stovky dôkazov a svedectiev o spomienkach na minulé životy (známe knihy od Iana Stevensona či Raymonda Moodyho), mimotelové skúsenosti (O.B.E.), výpovede pacientov, ktorí prežili klinickú smrť a ďalšie.
Avšak to, čo sa stane po smrti, je niečo, čo je pre väčšinu ľudí zahalené v tajomstve. S novými objavmi 20. storočia, hlavne teóriami z oblasti kvantovej fyziky, sú nám na Západe koncepty ako reinkarnácia a vedomie oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým. Tieto javy sú však v hinduizme a budhizme známe už po tisícky rokov.
W. Heisenberg (jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny):
Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii, mi mnohé idey kvantovej fyziky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.
Tu je pár faktov, ktoré by vám mohli pomôcť lepšie pochopiť fenomén života po smrti.
Nič nekončí
Na úvod sa potrebujeme naučiť, že nič v tomto svete nekončí, dokonca ani po smrti – len dočasné telo je zničené, zatiaľ čo duša existuje večne. Hovorí o tom aj zákon zachovania energie, ktorý tvrdí, že žiadna energia nevzniká, nezaniká, iba mení jednu formu na druhú.
Dnešná veda nevie vysvetliť, odkiaľ sa berie vedomie a neexistuje na to žiadna vedecká štúdia. Domnievajú sa, že zaniká spolu s telom, ale je to len domnienka, ktorá nie je podložená žiadnymi dôkazmi, podobne ako tvrdenie, že vedomie alebo život vznikajú z mŕtvej hmoty.
Vedomie a fyzická podoba sú úzko prepojené. Telo malého dieťaťa sa jednoznačne líši od tela dospelého človeka. Môžeme povedať, že duša putuje behom vývoja tela skrz rôzne telá. Nemusíme si byť vedomí, ako v súčasnom živote meníme telá, pretože tieto zmeny sú veľmi subtílne, postupné a ťažko vnímateľné. Všimli sme si ako deti, ako naše telá rastú? Zistili sme to iba vtedy, keď sme po dlhej dobe prišli napríklad za babičkou, ktorá, keď nás vítala, zvolala : „Jéj, ty si ale vyrástol!“
Túto skutočnosť potvrdzujú aj biológovia. Americký antropológ John E. Pfeiffer píše vo svojej knihe „Human brain“ (1955):
Naše telo dnes neobsahuje ani jednu molekulu z tých, ktoré ho tvorili pred siedmimi rokmi.
Navzdory tejto neustálej zmene tiel, my, duše, zostávame rovnakou individualitou, či už máme päť alebo dvadsaťpäť rokov. Sme len v iných hrubých telách. Naše hrubé a jemné telo (myseľ a inteligencia) sa v priebehu času zmenilo, máme väčšiu silu, viac schopností, poznania, ale sami ako „vnímateľ“, svedok týchto zmien sme zostali rovnakí. Nestali sme sa ničím iným. Túto transmigráciu duše mnohými telami v rámci jedného života môžeme nazvať postupnou alebo vnútornou reinkarnáciou.
Logika reinkarnácie
Rovnako je to aj s telom. Keď je hmotné telo opotrebované a „hardware“ sa pokazí, vedomie sa cez neho nemôže prejavovať, jednoducho užívateľ (duša) nemá možnosť používať ten hardware – telo, a software – myseľ. Neznamená to, že používateľ zanikol. Tvrdiť, že zanikol, je viera. Rôzne vrstvy hmotných obalov sú rozobraté v tomto článku – Druhy tiel.
Toto je jednoduchá logika. Pokiaľ niekto tvrdí, že vedomie po znefunkčnení tela zaniká, mal by to dokázať, lebo opisuje nejaký jav, na ktorý treba dôkaz. Ten jav je zánik vedomia. Čiže pokiaľ niekto má ucelené vedecké fakty, čo to vedomie je, ako presne vzniká, aké má funkcie a ako zaniká, nech to dokáže. Inak je tvrdenie, že smrťou vedomie končí, iba viera, vedecké laboratória sú jej kostoly a tzv. vedci sú jej biskupmi. Does that make sense?
Niektorí pseudointelektuáli ale stále zastávajú názor, že keď existuje duša, reinkarnácia alebo Boh, tak na to treba dôkaz, inak neexistuje. To je však chyba. Podľa naozajstných pravidiel logiky napríklad skutočnosť, že nemôže byť preukázané, že vesmír nie je navrhnutý inteligentným tvorcom nedokazuje, že je. ALE ani skutočnosť, že nemôže byť preukázané, že vesmír je navrhnutý inteligentným tvorcom nedokazuje, že to tak nie je. Volá sa to aj argument z neznalosti. Je to logický klam vyskytujúci sa keď niekto tvrdí, že niečo je pravdivé len preto, že nebolo preukázané, že je to nepravdivé, alebo že niečo je nepravdivé len preto, lebo nebola preukázaná pravdivosť. Pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdenia záleží od podporujúcich alebo vyvracajúcich dôkazov k tvrdeniu, nie od nedostatočnej podpory odlišného alebo protichodného tvrdenia.
Preto každý naozaj racionálny človek bude minimálne tvrdiť, že NEVIE, a teda sa označí za agnostika, nie za ateistu. Ateizmus je rovnako fanatická viera v neexistenciu Boha bez dôkazov ako fanatická viera v Boha bez dôkazov.
Nie sme toto telo
Naše hmotné túžby spolu s karmou nám na konci nášho života vytvoria pomocou hmotnej prírody ďalšie telo, do ktorého sme nútení sa premiestniť.
Nie sme teda telo, ktoré má duchovnú skúsenosť, ale duša, ktorá má skúsenosť s týmto dočasným hmotným telom a svetom.
Védy vysvetľujú, že átma, duša, je pokrytá dvomi druhmi tiel, hrubohmotným (fyzickým) a jemnohmotným telom (subtílnym, astrálnym). Smrť potom iba znamená, že hrubohmotné telo prestane fungovať a živá bytosť, duša, je prenesená v jemnohmotnom tele do iného hrubého tela. Jemné telo sa skladá z mysle, inteligencie a falošného ega (ahamkára). Falošné ego má za následok mylné stotožňovanie duše s hrubým fyzickým telom. Jemné telo je tiež hmotné, ale skladá sa z jemnej fyzickej substancie, ktorá formuje psychiku. Pamäť, myšlienky, vôľa, vnútorné zážitky, to všetko prebieha na úrovni jemného tela.
Najbežnejším príkladom činností jemného tela sú sny počas spánku. V sne jednáme v jemnom tele, zatiaľ čo hrubé telo je nečinné.
Jemnohmotné telo existuje stále, aj keď hrubohmotné telo prestane fungovať. Po smrti si v ňom duša so sebou odnáša myšlienky, plány, spomienky a priania. Fyzické telo môžeme teda prirovnať k hardwaru, jemnohmotné telo k softwaru a my – duša, sme používateľ – user.
Počas smrti duša spoločne so subtílnym telom opúšťa hrubé, fyzické telo. Toto jemné telo, naše túžby a myšlienky zaznamenané v ňom, ktoré sa nám vybavia v tomto momente, sú rozhodujúce pri získaní ďalšieho tela. Táto transmigrácia duše z jedného tela do druhého sa nazýva vonkajšia reinkarnácia (v sanskrite samsára alebo tiež samsriti).
Karma a reinkarnácia
Hovorí sa, že karma, dobrá aj zlá, rozhoduje o našom osude v ďalšom živote. Ak si budeme vytvárať dobrú karmu, môžeme mať v ďalšom živote dobré zrodenie, pekné a zdravé telo, dobré rodinné zázemie, bohatstvo atď. Na druhej strane, zlá karma môže spôsobiť, že sa narodíme v zlých podmienkach a budeme trpieť.
Každá akcia prináša rovnako veľkú a opačnú reakciu. Nikto nemôže uniknúť tomuto univerzálnemu zákonu. Kameň, ktorý hodíte, musí raz dopadnúť a v dokonalých zákonoch, ktoré pracujú s absolútnou precíznosťou, nie je zabudnutý žiaden náš čin, slovo alebo dokonca myšlienka. Ten, kto chápe tento princíp, sa vie vyhnúť zbytočnému utrpeniu v kolobehu zrodenia a smrti.
Karma je teda prvotnou príčinou našej existencie v materiálnom svete.
Śrímad-Bhágavatam (5.11.5–7) sa zmieňuje, že myseľ je priťahovaná zmyslovým pôžitkom, zbožným alebo bezbožným. Takáto myseľ je pod vplyvom kvalít hmotnej prírody a zapríčiňuje zodpovedajúce zrodenie v rôznych druhoch tiel, vyšších či nižších. Kvôli mysli preto duša trpí hmotnými strasťami alebo si užíva takzvaný pôžitok. Myseľ pod vplyvom ilúzie je príčinou ďalších zbožných či bezbožných činností a ich karmy. Duša je nimi potom podmienená.
Svätci vravia, že myseľ určuje telesné rysy, prináša spútanosť alebo oslobodenie. Tu je zavrhnutá široko rozšírená myšlienka, že duša ľudského tela už nemôže poklesnúť (získať zvieracie alebo iné nižšie telo). Ľudská podoba sa líši od nižších foriem tým, že duša v takomto postavení má slobodnú voľbu v jednaní, s ktorou sa spája zodpovednosť za jej činy (karma).
Stáva sa, že niektorí ľudia už odmalička vynikajú nejakou neobyčajnou vlastnosťou alebo talentom. W. A. Mozart bol napríklad klavírny virtuóz už v štyroch rokoch. Ako malé dieťa prišiel jedného dňa k svojmu otcovi so skladbou, ktorú sám napísal. Otec sa usmial nad pokusom svojho syna, ale keď si preštudoval partitúru, zistil, že jeho syn napísal tak zložitú symfóniu, že ju dokážu zahrať len tí najlepší interpreti.
Odkiaľ dostal Mozart a ďalšie „zázračné deti“ túto schopnosť? Védy odpovedajú, že tieto skúsenosti a schopnosti z minulých životov zostávajú v podvedomí mysle a znovu sa prejavia, keď je nové telo dostatočne vyvinuté. Skúsenosti a poznanie z predošlých životov sa teda ukladajú v jemnohmotnom tele a prejavujú sa v rôznych schopnostiach a nadaní.
Śrímad-Bhágavatam (4.29.66) vysvetľuje:
Myseľ spôsobuje, že živá bytosť prijme určitý druh tela podľa styku s hmotnou prírodou. Pozorovaním povahy človeka môžeme dôjsť k záveru, ako žil v predošlom živote a aké telo príjme v budúcnosti. Takto stav mysle naznačuje minulé a budúce telá.
Ľudia, zvieratá, rastliny a reinkarnácia
Každý živý organizmus je živý vďaka prítomnosti duše v hmotnom tele. Výnimkou nie sú ani zvieratá a rastliny. Typ tela, ktorý dostaneme, je nám pridelený podľa našej predošlej karmy a našich materiálnych túžob. Veľkú úlohu tu zohráva aj to, na čo myslíme v momente smrti. Kto je napríklad pripútaný na svojho psa alebo mačku, narodí sa v takých druhoch.
Bhagavad-gíta (8.6.) vysvetľuje, že stav vedomia v okamihu smrti je kľúčovým pre voľbu ďalšieho tela:
Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo.
Istý populárny mýtus o reinkarnácii tvrdí, že akonáhle raz duša dosiahne ľudskú podobu, v ďalšom živote sa vždy opäť vráti do ľudského tela a už nikdy sa neprevtelí do nižších druhov…
Skutočne dostávame možnosť vteliť sa opäť do ľudskej podoby, ale taktiež sa môžeme vrátiť ako psy, mačky, ošípané alebo ako bytosti ešte nižších druhov. Duša bez ohľadu na vyššie alebo nižšie telá zostáva nezmenená. V každom prípade druh tela, ktorý človek obdrží v ďalšom živote, bude určený typom vedomia, ktoré vyvinieme v tomto živote. Každý dostane príležitosť zažívať to, k čomu je mentálne pripútaný.
O tom, prečo reinkarnácia umožňuje aj klesať nižšie, sa dočítate tu.
Keď znova použijeme príklad s počítačom, tak keď používateľ – user sedí za výkonným počítačom, má mnoho možností prejaviť sa a generovať rôzne výstupy. Keď však toho istého používateľa posadíte za veľmi jednoduchý prístroj, kalkulačku, či tamagochi, navonok bude vyzerať, že je sám primitívny. Rovnako to je s reinkarnáciou. Duša v danom hmotnom tele je vždy limitovaná jeho mozgovou kapacitou – procesorom, pamäťou a podobne.
Muž a žena
Hmotná pripútanosť k opačnému pohlaviu je najsilnejšie puto pre dušu v tomto materiálnom svete. Niet teda divu, že ľudia na konci života myslia na opačné pohlavie, či už svojho partnera alebo sex. Pár okamihov pred smrťou sa nám premietne pred očami celý život a vyplavia sa naše vnútorné túžby a sny v plnej „kráse“.
Podľa zákonov, ktoré predstavujú reinkarnácia, zákon príťažlivosti a karma, dostaneme tomu zodpovedajúce telo. Muži pripútaní na ženské telo dostanú práve také telo a naopak.
Okrem toho je spomenuté, že ľudská bytosť bude v rovnakej alebo v inej podobe spojená s jeho posledným zrodením. Niekedy sa duša narodí v rovnakej rase, kaste či viere alebo sa dokonca narodí do tej istej rodiny.
Tělo, které je pro duši zdrojem neustálých potíží a které ji následuje, protože je spoutána pouty nevědomosti a plodonosných činností, vykonává živá bytost různé činy, které ji nutí podstupovat opakované zrození a smrt. Pokud se tedy živá bytost znovu drží cesty karmy a nechá se ovlivnit smyslnými lidmi, kteří vyhledávají sexuální požitek a uspokojení jazyka podstupuje neustále kolobeh reinkarnace. Śrímad Bhagavatam
Duchovia
Duša častokrát nezískava nové telo hneď po smrti. Ak je však smrť neprirodzená (ako napr. vražda alebo samovražda), potom je pravdepodobné, že duša ostáva na Zemi ešte dlhú dobu v tele ducha. Tieto zblúdilé duše hľadajú odpovede, navštevujú svojich živých príbuzných a často si odpykávajú zlú karmu v podobe sústavného hladu, smädu a neuspokojiteľných hmotných túžob.
Duchom sa stáva aj osoba, ktorá zomrela násilnou smrťou, žila nesprávnym spôsobom života (a tak si vytvorila negatívnu karmu) či je príliš pripútaná k svojej rodine, miestu pobytu atď. Takže po opustení fyzického tela nenastáva reinkarnácia hneď. Nemôže hneď odísť do iných dimenzií, kde sa pripravuje na ďalšie vtelenie.
Ako zistiť prítomnosť ducha, aké sú príznaky toho, či vás ovplyvňuje a ako sa ich zbaviť, sa dočítate v našom článku o duchoch.
Prečo si nič nepamätáme?
Hovorí sa, že všetky naše spomienky z nespočetných životov sú uložené v našom podvedomí. Avšak veľmi málo z nás je schopných spomenúť si na všetky spomienky. Aj keď sa o to snažíme, zabudneme na ne veľmi rýchlo. Väčšinou si ani nepamätáme, čo sa nám snívalo dnes v noci, nebodaj pred rokom. Aj keď si podľa Ayurvédy dieťa v lone pamätá svoj minulý život, samotný akt pôrodu je pre dieťa natoľko nepríjemný, bolestivý a stresujúci, že počas neho zabudne na všetko, čo bolo predtým. O tom, ako vstupuje duša do tela plodu, sa dočítate tu.
Hmotné zákony fungujú veľmi dobre. Keby sme si pamätali všetky životy, ktorými sme si už prešli, nevedeli by sme sa sústrediť na tento život a našu úlohu v ňom a lekcie, ktoré máme prejsť. Boli by sme zmätení zo všetkých tých stoviek a tisícok identít, s ktorými sme sa už stotožňovali.
Keď život skončí, duša si v jemnohmotnom tele so sebou vezme lekcie a ponaučenia, ktoré potom využije vo svojom budúcom živote.
Každý životný cyklus je domovom jednej alebo viacerých konkrétnych životných lekcií. Napríklad, kým v tomto zrodení sa vaša duša môže naučiť tolerancii, v ďalšom zrodení sa môže naučiť sebakontrole atď.
Skutočnosť reinkarnácie duše spoločne s jemnohmotným telom tiež potvrdzuje parapsychologický výskum. Pomocou rôznych metód si niektorí ľudia môžu spomenúť na udalosti zo svojich predošlých životov. To by nebolo možné, keby sa tieto spomienky neprenášali spoločne s dušou.
Podľa védskych písiem je pamäť funkcia inteligencie, časťou subtílneho tela. Aj keď v okamihu smrti na svoj minulý život zabúdame, je možné tieto spomienky určitými technikami obnoviť. Tieto spôsoby ale nie sú vždy stopercentne hodnoverné. V niektorých výnimočných prípadoch, hlavne u detí, je dokázaná spontánna schopnosť si tieto zážitky vybaviť aj bez vonkajšieho vplyvu psychológa či terapeuta.
Veľmi známy je výskum od dr. Iana Stevensona.
Reinkarnácia a oslobodenie sa z jej kolobehu
Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí. Bhagavad-gíta 13.24
Po mnohých zrodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna. (Bhagavad-gíta 7.19)
Tento postupný proces duchovnej sebarealizácie je popísaný v Bhagavad-Gíte, najstaršej védskej knihe, ktorá popisuje fenomény ako karma, reinkarnácia a ďalšie základné duchovné princípy.
Koho táto téma zaujala a chcel by pochopiť, ako všetky tieto javy a veci navzájom súvisia, dávam do pozornosti sériu článkov Teória všetkého.
Ďakujem za text a celú sériu, a vlastne celý web, aj forma aj obsah sú 10z10. Dobrá práca. Zaujíma ma čo vy na tieto dva koncepty: Pred tým než duša príjde na zem si dohoduje podmienky do ktorých ide ako aj úlohy ktoré má splniť pre ďalší rast. Je to niekde v úrovni Makoš, a podľa NDEs vraj existuje aj preview toho ako ten život bude prebiehať. Vieme o týchto tvrdeniach niečo viac? Tiež by ma zaujímalo aký je Váš názor na koncept tzv. prison planet, ktorý hovorí o tom že pri smrti sú poznanie a energia odchytávané parazitmi a duša je poslaná "inkarnovaná" naspät na zem, a takto duše ktoré sa sem dostanú sú tu zacyklené a energeticky farmované. Vďaka