Väčšinou ľudia netušia, že tzv. snaha o „duchovno“ môže byť aj pascou nášho ega. Veď ako by niečo, čo sa zdá byť čisté a dobré, mohlo byť škodlivé?
Odpoveď má súvislosť s tzv. duchovnou odbočkou či premostením, ako to pomenovali psychológovia. V 80. rokoch psychológ John Welwood vytvoril termín spiritual bypassing (čo je v preklade duchovné premostenie – obchádzka, odbočka). Tento termín sa týka používania duchovných praktík a presvedčení k zabráneniu konfrontácie nepríjemných pocitov, nevyliečených zranení a základných emočných a psychologických potrieb. Túto tému spomíname aj v článku Nástrahy duchovnej cesty.
Podľa psychoterapeuta R.A. Mastersa nám toto duchovné premostenie spôsobuje, že sa vzďaľujeme od seba samých a ostatných ľudí len preto, aby sme sa ukryli za akýmsi duchovným závojom metafyzických presvedčení a praktík.
Vraví, že nás to nielen vzďaľuje od našej bolesti a osobných problémov, ale tiež od nášho vlastného autentického duchovna. Sme tlačení do ezoterického uväznenia – do zóny prehnanej jemnosti, dôslednosti a povrchnosti. Viac o tejto téme v článku Čo určite nie je duchovno.
Bolestivé zistenie: Moja vlastná duchovná odbočka.
Aspekty duchovnej odbočky zahŕňajú: prehnané odlúčenie/nestrannosť, potláčanie a ochromovanie emócií, nadmerný dôraz na pozitíva, angrofóbiu (strach z hnevu), slepý alebo priveľmi tolerantný súcit. Vyčerpávajúce hodnotenie negativity iného či tmavých stránok, znevýhodňovanie osobného voči duchovnému a bludy, že ste dosiahli vyššiu úroveň bytia. Kognitívna inteligencia je často ďaleko pred emočnou a morálnou inteligenciou.
Hoci toto zistenie môže byť väčšinou bolestivé, je to jedno z najdôležitejších prebudení, ktoré kedy môžete na tejto ceste mať. Toto uvedomenie vám môže pomôcť prestať používať túto skreslenú formu spirituality a nafukovať si ego. Môžete tak brať väčšiu zodpovednosť za svoje psychologické potreby a problémy, ktoré vo vašom živote medzičasom narástli.
10 „spirituálnych“ vecí, ktoré sabotujú váš ozajstný duchovný rast.
Najlepší spôsob, ako porozumieť duchovným obchádzkam, je použitie príkladov. Takže prichádza čas na pravdu. Teraz detailne popíšeme desať špecifických „egoistických“ tendencií „spirituálnych“ ľudí.
POZOR: Niektorí z vás sa v týchto bodoch môžu nájsť.
Pamätajte, nie je hanbou priznať si, ak sa vás niečo z tohto zoznamu týka. Práve naopak. Niektoré vlastnosti sa týkajú každého jedného z nás, kto sa akokoľvek zaujímal o duchovno. Cieľom nie je súdiť, ale zvýšiť uvedomenie samých seba. Posunúť sa k úprimnejšej, silnejšej a užitočnej spiritualite. Tak poďme do toho:
1. Zapájanie sa do duchovných aktivít pre pocit nadradenosti nad ostatnými.
Toto je pravdepodobne jeden z najprenikavejších temných aspektov duchovného snaženia a má mnoho foriem. Niektorí ľudia sa cítia nadradení, lebo čítajú Alana Wattsa či Eckharta Tolleho alebo dokonca originálne duchovné poznanie Védy. Niektorým stačí len to, že sa rozhodli bicyklovať do práce, nepozerajú televíziu, sú vegetariáni alebo vegáni, používajú kryštály, navštevujú chrámy, praktizujú jógu, meditujú alebo berú psychadeliká.
Nehovorím nič o hodnote zúčastňovania sa na týchto aktivitách. Existuje veľa ciest pre ľudí na rôznej úrovni s rôznou úprimnosťou. Čo vravím je, že je až alarmujúco jednoduché dovoliť svojim duchovným ideálom a praktikám stať sa pascou pre naše ego a veriť, že ste oveľa lepší a osvietenejší ako ostatné ovečky, pretože robíte všetky tieto „cool“ veci.
Nakoniec nie je tento druh prístupu k duchovnosti o nič lepší ako viera, že ste lepší ako ktokoľvek iný, pretože ste liberál alebo fanúšik nejakého futbalového tímu. Táto disfunkcia potláča skutočnú spiritualitu tým, že nás núti zamerať sa na vyvyšovanie jedného jedinca nad ostatnými ľuďmi než na zušľachťovanie svojich vlastností a pokrok na vlastnej ceste, ktorú praktizujeme, nech je akákoľvek. Jedným zo základných znakov duchovného pokroku je práve stále väčšia a väčšia pokora.
2. Používanie duchovna ako ospravedlnenie za zlyhanie prevzatia zodpovednosti za svoje činy.
Podstata tohto bodu je použitie tzv. „duchovna“, ktoré slúži ako výhovorka alebo ospravedlnenie sa za nezodpovednosť či nespoľahlivosť.
„Je to to, čo to je.“ Alebo „vesmír je predsa už perfektný“. Alebo „všetko sa deje pre nejaký dôvod“. Všetky tieto výroky môžu fungovať ako skvelé ospravedlnenia pre nekonanie a určité správanie sa.
Nekomentujem pravdivosť vyššie uvedených výrokov. Hovorím, že ak konštantne meškáte na stretnutia či zanedbávate svoje vzťahy alebo sa váš spolubývajúci nemôže spoľahnúť na to, že zaplatíte nájom, možno by ste si mali prestať nahovárať, že realita je aj tak len ilúziou. Radšej sa staňte niekým, na koho sa iní môžu spoľahnúť.
Takisto je jednoduché myslieť si, že kedykoľvek keď má niekto problém s našim správaním, je to preto, že dotyčná osoba „nemôže predsa porozumieť našej „pravde“ či iba potrebuje duchovne dozrieť. Je oveľa ťažšie priznať si fakt, že reagujem drzo, sebecky, neuvážene či to, že neustále zvaľujem problémy na niekoho iného. Je oveľa ťažšie a pre nás zložitejšie prijať to, že nie sme dokonalí a že rast a proces nikdy sa nekončiaceho učenia platí aj pre nás.
3. Záujem o nové trendy len preto, lebo sú poslednými výstrelkami „spirituálnej“ módy.
Všetci máme hlbokú potrebu cítiť, že niekam patríme. A preto vytvárame skupiny všetkých možných druhov. Duchovno je jedna zóna záujmov, okolo ktorej ľudia formujú všetky možné komunity. Lenže táto záležitosť môže mať aj temnejšiu stránku. Pre mnohých ľudí je duchovno len výstrelok doby. Oproti tým, ktorí sa o duchovno zaujímajú aj skutočne a do hĺbky. Títo ľudia idú jednoducho s trendom a podliehajú módnym vlnám.
Začínajú praktizovať jógu, na ktorú musia mať samozrejme jógamatku. Nosia moderné značky New Age alebo batikované ethno oblečenie. Chodia na hudobné festivaly, pijú Ayahuascu a myslia si o sebe, že to ich robí spirituálnymi. Tieto „duchovné“ bábky však nerozumejú významu skutočného duchovného skúmania, hľadania či skúsenosti a väčšinou pri tom dlho nevydržia. Prípadne pri stretnutí skutočnej duchovnosti utečú, pretože to už nemusí byť pre ich ego tak príjemné.
Veľa ľudí sa snaží byť spirituálnymi len pre pocit nadradenosti či inakosti pred ostatnými. Toto je klasický príklad rôznych „duchovných“ inštitúcií, hnutí a siekt, kde si väčšinou ich vedúci či „autority“ kompenzujú svoje komplexy a pocit menejcennosti a materiálneho neúspechu karierizmom a pocitom dôležitosti v organizácii.
4. Súdenie druhých za ich prejavy hnevu alebo iných silných emócií, hoci sú potrebné.
Toto je jedna z prvých vlastností, ktoré si môžeme všimnúť. Keď je na takéhoto človeka niekto nahnevaný, jeho odpoveď je často v štýle: „Hnev ničomu nepomôže.“ Alebo: „Mám pocit, že by sme mali menej problémov, keby sme si zachovali chladnú hlavu.“
Keď sa začnete zaujímať o duchovno, jeden z prvých citátov, ktorý asi nájdete bude:
„Keď sa hneváte, je to ako držanie horúceho uhlíka s úmyslom zraniť druhého, no vy ste ten, kto skončí popálený.“
Význam výroku je, že by sme nemali žiť v hneve, ale mali by sme ho pocítiť, vyjadriť ho a nechať ísť. Avšak pre niekoho je veľmi jednoduché usúdiť, že hnev v akejkoľvek forme je znakom hlúposti a neduchovna. Pravda ale je, že hnev nasmerovaný správnym spôsobom vie byť transformovaný na novú silu a motiváciu v pokračovaní v duchovnej ceste. Je dobré byť nahnevaný na ilúziu a nevedomosť, aby sme ich vedeli prekonať.
Hnev je tiež často indikátorom problémov, ktoré treba v rámci seba samého či vo vzťahu s druhou osobou riešiť.
Iróniou je, že veľa spirituálnych ľudí potláča všetky „nespirituálne“ emócie a na druhej strane umelo živia emócie „spirituálne“. Patria sem súcit, láskavosť a tolerancia. Takýto postoj vedie k ilúzii o sebe samom. Privádza človeka k neustálemu boju, keď sa musí konštantne prezentovať ako pokojný, milý, dobrý – v stave nekonečného pokoja a mieru. Napokon sa cíti ako pokrytec, lebo to ešte nemusí byť jeho skutočná úroveň.
5. Zneužívanie duchovna ako ospravedlnenie za užívanie drog.
Mnoho ľudí verí, že psychadelické látky môžu sprostredkovať občasnú mystickú a nadzmyslovú skúsenosť, ak sa užijú v pripravenom prostredí pod skúseným vedením. Avšak niektorí ľudia ich používajú ďaleko za touto hranicou a nechávajú sa vtiahnuť do tmavého sveta rôznorodých látok. V skutočnosti je tento stav „high“ iba dočasný a človek sa na ňom nedokáže udržať. Nemali by sme tieto stavy ale pokladať za akési duchovno len preto, že zrazu vnímame niečo „viac“.
V najextrémnejších prípadoch môžu títo „duchovní“ ľudia skončiť v nepretržitom opojení či vo veľmi častom užívaní niektorých psychadelík. Samozrejme veľmi často alebo v nevhodnom kontexte popierajú, že by na nich mohli mať tieto látky nejaký negatívny efekt. O prekážke intoxikácie píšeme v tomto článku.
Psychadeliká, zahŕňajúc i marihuanu, majú jednoznačne svoju temnejšiu stránku. Ak ste nezodpovední či nešťastní, môžu vám silnejšie psychadeliká ako LSD alebo lysohlávky zapríčiniť traumatický zážitok a to s dlhotrvajúcimi negatívnymi následkami. Marihuana zatemňuje vašu myseľ a naruší vašu motiváciu a cieľavedomosť, ak si jej dožičíte príliš často a priveľa.
Skutočná spirituálna cesta vám prinesie trvalý prísun povznášajúcich zážitkov, ktoré vás urobia šťastnými a to nielen vtedy, ak to podmienite nejakou látkou zvonku.
6. Prílišné zdôrazňovanie pozitívna, aby sa zabránilo vnímaniu problémov v živote a vo svete.
„Hlavne mysli pozitívne!“ To sú časté slová spirituálnych ľudí, ktorí sa radšej vyhýbajú konfrontácii s vlastnými problémami či zraneniami. Toto hnutie pozitivity explodovalo v západnej kultúre len v posledných rokoch. Na internete nájdete nekonečné množstvo článkov a obrázkov, ktoré opakujú tú istú správu: „Mysli pozitívne!“, „Buď pozitívny!“, „Nezameriavaj sa na negatíva!“
Je určite super byť vďačný za všetky zázraky sveta, no zdá sa, že toto hnutie prehliada niečo rozhodujúce: tmavé stránky života sa nestratia iba preto, lebo sú ignorované. V skutočnosti máme veľa problémov, ktoré, ak sa neriešia na osobnej alebo globálnej úrovni, môžu vytvárať ešte viac utrpenia.
Podobne ako je absurdné ponúknuť závislému heroín so slovami: „Hlavne mysli pozitívne!“ ako riešenie jeho problému, je absurdné veriť, že len pozitívne myslenie ponúkne riešenie na svetové problémy ako zmena klímy, chudoba, priemyselné hospodárstvo, možný zánik ľudstva či všadeprenikajúci materializmus.
Týmto sa nesnažím povedať, že by sme mali vziať všetky problémy sveta na svoje plecia a potom sa ešte cítiť kvôli tomu pod psa. Potrebujeme vyvážiť optimizmus s ochotou konfrontovať sa s reálnymi problémami v našich životoch.
7. Pociťovanie silnej averzie a nenávisti voči kritike.
V skutočnosti sme všetci omylní a robíme chyby. Je priam nemožné žiť život dospelého človeka čo i len pár týždňov bez spáchania jediného omylu, hoci aj malého. Chyby robíme niekedy väčšie, niekedy menšie. Deje sa to každému z nás a je to v úplne poriadku. Je to nakoniec jeden z príznakov podmienených duší v hmotnej existencii – vlastnenie nedokonalých zmyslov a mysle, sklon byť pod vplyvom ilúzie, dopúšťania sa chýb a sklon k podvádzaniu.
Dôležité je odpustiť si. Všetko, čo môžete urobiť, je poučiť sa zo svojich chýb a usilovať sa ich nerobiť vo väčšej miere ako je pre nás nutné.
Paradoxné je, že odpustenie sebe samému je oveľa ťažšie pre ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o spiritualitu. Tento záujem môže nastaviť veľmi vysoké ideály, ktoré môžu vyústiť do pocitu viny alebo nadpriemernej kritiky, ak si tento duchovne hľadajúci človek bude myslieť, že podľa nich žije.
Takéto vysoké očakávanie sa potom stáva aj hlavným dôvodom odsúvania zodpovednosti a úprimnosti už aj pri menších veciach. Je to totiž bolestivé. Musíme sa naučiť byť úprimný voči sebe samému a niekedy byť k našim chybám tolerantnejší. Cez chyby rastieme.
Pamätajte si: ste len človek. Robiť chyby je v poriadku. Naozaj. Chybu si priznajte a poučte sa z nej.
8. Ocitanie sa v nepríjemných situáciách pre prílišnú toleranciu a neochotu robiť rozdiely medzi ľuďmi.
Mnoho ľudí je presvedčených, že si ľudstvo zaslúži len súcit a milosť. Niežeby som s tým nesúhlasil, ale v mnohých situáciách by odlišný prístup zmenil výsledok danej situácie. Súcit by nemal byť slepý a ignorovať spravodlivosť.
Niekedy sa môže stať, že sa napr. ocitneme v nepriaznivých situáciách a to len preto, lebo veríme ľuďom, ktorých nepoznáme. Môžeme k nim byť totiž príliš milí a neodhalíme ich skutočný zámer alebo charakter.
Môžeme veriť, že ľudia s ktorými prichádzame do kontaktu, sú dobráci od kosti a že sa k nám budú správať milo a s rešpektom.
Toto myslenie je neskutočne naivné. V niektorých prípadoch a kontextoch proste byť milý a zhovievavý za každú cenu nie je to pravé orechové.
Smutným faktom je, že boj o prežitie je stále reálny pre obrovský počet ľudí na tejto planéte, hoci možno práve vás sa týkať nebude. Veľa takýchto ľudí vyrastá v chudobe, kde sú obklopení kriminalitou. Naučili sa, že jediný spôsob, ako prežiť, je okradnúť alebo podviesť slabšieho. Každopádne, treba sa riadiť, ako sa vraví, obyčajným sedliackym rozumom. Srdce a rozum ruka v ruke. Nevlezieme predsa levovi do klietky len preto, že my by sme mu neublížili alebo z dôvodu, že on je tiež len nevinná duša.
9. Zaslepenosť spiritualitou a popieranie akejkoľvek vedy.
Často sa v duchovných komunitách objavuje silný nesúhlas s akoukoľvek vedou. Mnohí duchovní ľudia sa stávajú nepriateľmi vedy, pretože isté presvedčenia a postupy, ktoré považujú za cenné, sa v rámci vedy považujú za nepodložené a pseudovedecké.
Ak je presvedčenie alebo praktika nevyskúšaná alebo pseudovedecká, znamená to len, že sme ešte neboli schopní potvrdiť jej platnosť v opakovanom experimente v laboratóriu. Neznamená to však, že to nemôže byť pravda. Indické Védy sú dôkazom, že rôzne pokročilé technológie existovali už dávno v minulosti a boli úzko späté s duchovnou vedou. Viac v tomto článku.
Neexistencia dôkazu ešte nie je dôkazom o neexistencii daného javu. Toto vie každý skutočný vedec. Ak nie, nie je tento vedec vedcom. Skutočne pokročilí vedci uznávali spojenie vedy a duchovna.
Vedecká metóda má svoje hmatateľné výsledky, ktoré nemožno popierať, aj keď je pravdou, že materialistická veda nedokáže dať odpovede na otázky zmyslu života alebo vecí presahujúce zmyslové vnímanie – viac v článku Metódy poznávania. Rovnako často sa stáva, že priemerní vedci alebo pseudoracionálne osoby presadzujú svoju vieru – scientizmus – ktorá slepo a fanaticky tvrdí, že veda dokáže vysvetliť všetko. Je to len ateistická ničím nepodložená viera.
Tak ako Carl Sagan povedal:
„Veda je nielen kompatibilná s duchovnosťou, ale je to aj jej hlboký zdroj. Keď si uvedomíme naše miesto v nezmerateľnosti svetelných rokov, keď uchopíme zložitosť, krásu a prchavosť života, potom ten stúpajúci pocit a kombinovaný zmysel povznesenia a poníženia je určite duchovný. A také sú aj naše emócie v prítomnosti umenia, hudby, literatúry či príkladov neochvejnej odvahy akú mal Gándhí či Martin Luther King Jr. Pojem, že veda a spiritualita sa navzájom nejako vylučujú, neprospieva ani jednej z nich.“
10. Odmietanie materiálneho úspechu kvôli viere, že peniaze a kapitalizmus sú číre zlo.
Veľa „spirituálnych“ ľudí sabotuje svoju vlastnú možnosť uspieť materiálne. Sú akoby alergickí na materiálne bohatstvo. Spájajú peniaze s lakomosťou, podvodom a všeobecným zlom. Kapitalizmus je videný ako motor nerovnocennosti a korupcie, ktorý musí byť rozobraný.
Ak sa začnete zaoberať duchovnosťou, zdá sa prirodzené opovrhovať materializmom.
Áno, kapitalizmus má veľmi veľa negatívnych stránok, ale v mnohých smeroch regulovaný kapitalizmus smeroval k obrovským výhodám: urýchlil obnovy, zdvihol všeobecný štandard žitia a vytiahol miliardy ľudí z chudoby. V roku 1820 žilo 94% ľudí na zemi v extrémnej chudobe. Do roku 2015 toto číslo kleslo na 9,6% a to najmä vďaka ekonomickému rastu, ktorý bol urýchlený regulovaným kapitalizmom.
Mať peniaze nie je nič zlé. Peniaze sú nástrojom. Miliardári ako Elon Musk alebo Bill Gates, ktorí používajú bohatstvo na pomoc svetu v rôznych smeroch dokazujú, že peniaze môžu byť použité pre dobrú vec. Sami o sebe sú len nástrojom. Ide o to, ako a kto s nimi zaobchádza.
Ďalším faktom je, že ďalších 139 miliardárov a milionárov darovali spolu 365 miliárd dolárov na charitatívne účely. Potrebujeme viac šikovných a súcitiacich ľudí, ktorí dosiahnu materiálne blaho, aby ho mohli použiť efektívne a altruisticky na zlepšenie sveta. Najlepším spôsobom je však použiť peniaze a celkovo materiálnu energiu na náš duchovný pokrok a šírenie duchovného poznania vo svete. Cieľom potrieb by nemala byť nekonečná snaha o ich uspokojovanie, ale práve odstránenie potrieb a materiálnej závislosti. Je to však proces a človek musí používať aj materiálne veci, aby udržal svoje materiálne telo a dušu pohromade a nebál sa o to, čo bude jesť alebo o svoje zdravie.
Ľudský život je určený pre sebarealizáciu a človek by nemal žiť iba ako zviera a mať zmysel života len v užívaní si sexu, omamných látok a pod.
„Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.“
Bhagavad-Gītā 3.34
Všetci sa učíme…
Na to, aby spirituálne hnutia boli maximálne užitočné a funkčné, musia sa zaoberať aj svojimi tienistými stránkami.
V článku som sa pokúsil zhrnúť niektoré tmavé miesta „spirituálnych“ ľudí či komunít. Je rozhodne jednoduché spadnúť do niektorej z týchto pascí „duchovna“ a obhajovať tieto rôzne limitujúce presvedčenia a správania, keď si myslíme, že sme dosiahli „vyšší“ stupňa bytia.
Táto lekcia ukazuje, že rast a vzdelávanie sú nekonečným procesom. Ak si myslíte, že už sa nemáte čo naučiť, pravdepodobne sa v mnohých smeroch sami sabotujete. Môže byť zložité priznať si, že sme sa dlhú dobu mýlili. Je to stav stagnácie, v ktorom sa človek donekonečna klame v domnienke, že má všetky odpovede a ocitol sa na konci cesty. V dnešnom dynamickom svete je kontinuálne vzdelávanie výsostne dôležité. Skutočná spiritualita a sebapoznanie môže pomôcť ľudstvu uvedomiť si našu spoločnú identitu ako vnímajúcich bytostí, ktoré by mali spolupracovať na duchovnej ceste.
„Každý, kto hľadá Najvyššiu Absolútnu Pravdu, musí pokračovať vo svojom hľadaní, pokým nedosiahne tohto cieľa — za všetkých okolností, vždy a všade, priamo aj nepriamo.“
Śrīmad-Bhāgavatam 2.9.36
Bonus:
