Znovuobjavenie pokročilých védskych technológií

Staroveké védske texty neobsahujú len vysokú úroveň filozofického a duchovného poznania, ale tiež informácie o pokročilých úrovniach materiálnej vedy. V tomto článku si predstavíme mnohé témy, ktoré sú v nich obsiahnuté, a tiež myšlienky a vedomosti, ktoré boli známe po tisícky rokov, ale upadli do zabudnutia.

Musíme si uvedomiť, že dnešný „moderný“ svet a spoločnosť by neboli tým čim sú bez vývoja z prastarej védskej civilizácie. Ovplyvňovala takmer všetky oblasti a pokrok celého známeho sveta. Dlhujeme veľa tejto prastarej múdrosti.

Védska literatúra zahŕňa oblasti ako Ayur-véda, najstaršia veda o medicíne, ktorú učil Pán Dhanvantari (jedna z inkarnácií Boha – Krišnu), Dhanur-véda, vojenská veda, ktorú vyučoval veľký svätec Bhrigu Muni, alebo Gandharva-véda, ktorá je umením hudby, tanca a drámy. Artha-šástra od Bharata Muniho je veda vlády a ekonomického rozvoja, Sthapatya-véda je veda o architektúre a Manu-samhita je zas najstarší zákonník pre celé ľudstvo. Toto je len malá ukážka komplexnosti védskeho poznania.

Samotné slovo Véda znamená „poznanie, veda, znalosť“.

 

Védska matematika

 

Védsky systém matematiky nájdeme v tzv. Shulba-sútrach. Popisujú prvé formy matematických vedomostí, ktoré priniesli ľuďom koncept nuly, binárnej, desiatkovej, šesťdesiatkovej sústavy, ako aj algebru a ďalšie fundamenty modernej matematiky.

„Dlžíme mnoho Indom, ktorí nás naučili ako rátať, bez čoho by nebolo možné spraviť žiaden vedecký objav.“

Albert Einstein (1879-1955), najznámejší vedec 20. storočia, dostal Nobelovu cenu za jeho teóriu relativity.

Viac citátov od slávnych vedcov a filozofov o  Védach nájdete v tomto článku.

 

Tieto matematické zákony boli určené ako doplnky k rituálnemu (shrauta) aspektu védskych obradov. Ich vzorce slúžili napríklad k navrhovaniu rôznych oltárov pre obradné uctievanie. Dnes je z týchto šástier známych iba sedem, ktoré sa zachovali. Medzi najdôležitejšie patrí Baudhayana, Apastamba (obe patria do Taittiriya Samhity alebo do Čiernej Yajur-védy), zatiaľ čo Manava, Maitrayana, Varaha sú menej významné.

Po porovnaní týchto spisov s matematikou starovekého Egypta a Babylónie, ako to popisuje N. S. Rajarm v knihe Védski Árijci a počiatky civilizácie (s. 139), sa dátum Shulba-šástry odhaduje na cca. 2000 rokov pred n. l. Avšak, pomocou astronomických dát nachádzajúcich sa v sútrach ako  Ashvalayana, Grihyasutra, Shatapantha, Brahmana, atď. sa dátum odhaduje až na vyše 3000 rokov pred n. l., v tesnej časovej blízkosti doby zostavenia základných védskych textov do písomnej podoby Šrílom Vyasadévom. Viac v tomto článku.

Védsku matematiku by sme teda nemali považovať za pozostatok  poznania starovekého Babylonu, ktorý sa datuje len k roku 1700 pred n. l. Védska forma matematiky je oveľa vyspelejšia, než tá, ktorú nájdeme v rannom Grécku, babylonskej, egyptskej alebo čínskej civilizácii.

Geometrický vzorec známy ako Pytagorova veta v skutočnosti vysledoval Baudhayana, v neskorších formách Shulba-šástry vyše osem storočí pred n. l. To ukazuje, že grécky filozof dlhoval veľmi veľa Indii za túto „inšpiráciu“. Profesor R. G. Rawlinson uvádza: ,,Takmer všetky náboženské, filozofické a matematické teórie, ktoré učil Pytagoras, boli známe v Indii už dávno predtým.“

Uznanie nadradenosti védskej matematiky bolo zaznamenané už v roku 662 n.l.  Sebokhtom, ktorý citoval biskupa Qinnesrina v severnej Sýrii. Sebokht dokázal, že indické objavy v astronómii boli dômyselnejšie ako grécke alebo babylonské a ich numerický (desiatkový) systém absolútne predbehol dobu. Bol to práve indický systém, v ktorom bol použitý desatinný zlomok, desatina, stotina, tisícina, atď. a postup presunu zvyšku z jedného stĺpca na druhý. Nájdeme tu tiež spôsob delenia zlomkov a použitie rovníc, znakov a neznámych veličín. Tieto indické čísla boli používané v Arábii po roku 700 n. l. a potom sa rozšírili do Európy, kde ich mylne nazvali arabskými číslicami.

Prvý zakladateľ matematickej analýzy bol indický Bhaskaracarya (1150 n. l.), ktorého väčšina odborníkov považuje za predchodcu Newtona alebo Liebnitza. Prax algebry a trigonometrie majú tiež korene práve tu. Jednoduchá formulácia ,,0“, ktorá zabezpečila matematicko-logický progres, ktorý máme dnes, má svoj pôvod práve v mimoriadnom vedeckom myslení dávnej Indie. A obdobne, bol to práve Aryabhatta (497 n. l.), ktorý ako prvý vypočítal číslo ,,Pí“ – 3,1415… Mnohé z týchto zásadných matematických objavov sú roztrúsené v dielach akými sú Shatapatha-brahmana, Baudhayana-sútra, atď.

 

Védy a vesmír

 

Pri pohľade do védskych Purán, ako napr. Šrímad Bhagavatam, môžeme vidieť celý rad informácií o stvorení vesmíru, ale aj jeho zániku a cykloch. K ďalším patrí aj astrológia, geografia, používanie zbraní a vojenských taktík, organizácia spoločnosti, povinnosti rôznych tried mužov a žien (varnašráma), vlastnosti a správanie sociálnych vodcov, predpovede budúcnosti, analýza hmotných prvkov, príznaky vedomia, popis iluzórnej povahy energie, prax jógy, meditáciu, duchovné skúsenosti, spôsoby skúmania absolútnej pravdy a ešte omnoho viac.

Védy, spísané do terajšej podoby pred tisíckami rokov, taktiež úplne vyvrátili teóriu mnohých moderných vedcov, ktorí si myslia, že všetky staroveké civilizácie považovali Zem za stred vesmíru, okolo ktorého sa točia hviezdy a Slnko. Vo védskom popise kozmologického usporiadania je uvedené, že všetky tieto telesá majú vlastnú obežnú dráhu, ktorou cestujú vesmírom. V Yajur-véde nájdeme zmienku o tom, že Zem je v gravitačnom poli Slnka. Teóriu gravitácie tiež popisuje Siddhanta Shiromani, ešte pred narodením Newtona, západného „objaviteľa“ gravitačného zákona.

Niektorí odborníci tvrdia, že dôkazy o astronomických pozorovaniach boli zaznamenané v Rig-véde, pred viac ako 4000 rokmi. Avšak, iní priraďujú tieto záznamy až k rokom 12 500 – 15 000 pred n. l. na základe datovania z astronomických výpočtov. V Surya-siddhante sú záznamy hviezdnych súradníc, ktoré sa datujú do veľmi vzdialeného obdobia. Pokročilá astronómia bola známa dlho pred našim letopočtom. Ravindranath Ramchandra Karnik vo svojej knihe Staroveké indické technológie datuje tento rok na 13 902 rokov pred n. l.. Niektorí vedci s použitím súčasných denných výpočtov na základe pohybov týchto hviezd dokonca naznačujú, že niektoré zistené súradnice museli byť zaznamenané ďaleko pred rokom 50 000 pred n. l. Mainstreamoví vedci však datujú knihu na rok 490 n. l., a nič predtým neakceptujú, pretože si nevedia predstaviť, ako by bolo možné vedieť tieto veci už v tak dávnych dobách, keď podľa nich ľudia žili ešte len v jaskyniach. V každom prípade, aj na tú dobu by bola astronómia veľmi pokročilá. Napríklad sa v nej hovorí (12.54), že aj keď si mnohí ľudia môžu myslieť, že svet je plochý, tak Zem je v skutočnosti guľatá. Trinásta kapitola opisuje proces vytvárania máp a to aj skutočnej gule s linkami a drôtmi, prostredníctvom ktorých naznačovali šírku a dĺžku.

Čo to teda znamená? Podľa antropológov siahajú prvé dôkazy o existencii moderného človeka v Európe a na Strednom východe do doby pred 40 000 rokmi a rozvoj poľnohospodárstva a vidieckeho života nastal až pred 10 000 rokmi. Preto tieto opisy v knihách ako Purány alebo Surya-siddhanta dokazujú, že védska civilizácia bola oveľa viac organizovaná a pokročilá, ako si mnohí ľudia myslia. Starí brahmánski kňazi používali tieto astronomické výpočty na určenie priaznivých obradov pre náboženské rituály a prostredníctvom nich vedeli, kedy je možné očakávať zmeny v krajine a vo vedomí spoločnosti.

Na inom mieste Šrímad-Bhagavatam (10.82.2) vysvetľuje, ako Pán Krišna a Pán Balaráma išli do Samanta-pančaka (bojové pole Kurukšétra) v rámci prípravy blížiaceho sa zatmenia, vykonať zbožné obrady. Ľudia z rôznych končín Indie sa pri tejto príležitosti zhromaždili a vykúpali v posvätnom jazere, až kým nedošlo k samotnému zatmeniu. Z tohto verša môžeme zreteľne vidieť, že vedeli o zatmení skôr ako sa odohralo. Preto im tento systém astronómie umožnil už pred vyše 5000 rokmi predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca podobne, ako to dokážu aj dnešní moderní astronómovia.

 

Čas

 

Ďalším bodom, ilustrujúcim vyspelosť védskej  civilizácie je ich chápanie univerzálneho časového meradla. Časový faktor je vnímaný ako dôležitý faktor ovplyvňujúci rôzne úrovne vesmíru. Napríklad je povedané, že jeden deň tzv. „polobohov“ sa rovná šiestim mesiacom na Zemi. A jeden rok sa počíta ako 360 ľudských rokov, zatiaľ čo 12 000 rokov polobohov je ako jedno mihnutie oka Mahá-Višnua. Pre Pána Brahmu, najvyššíieho zo všetkých polobohov, sa jeden deň rovná jednému tisícu cyklov štyroch vekov Satya, Treta, Dvapra a Kali. To predstavuje 4,3 miliardy rokov, na konci ktorých dochádza k čiastočnému zničeniu vesmíru, ktorý sa týka aj Zeme. Po tejto noci Brahma začína novým dňom, a to, čo bolo zničené sa znovu vytvára a oživuje. Zaujímavé je, že moderná veda odhaduje náš vek na Zemi asi na 4 miliardy rokov. Či už to zapadá do védskeho systému alebo nie, je veľkou záhadou, ako by védski Árijci mohli koncipovať také rozsiahle rozpätie času, a zároveň ako v tých dobách mohli chápať javy ako dilatácia času (rôzne plynutie času na rôznych planétach, v závislosti od gravitácie), keďže s týmto konceptom prišiel v modernej dobe až Albert Einstein so svojou teóriou relativity.

Tento príbeh zo Šrímad Bhagavatamu to jasne popisuje:

„Ó Mahārāja Parīkṣit, premožiteľ nepriateľov, tento Revata vybudoval v hlbinách oceánu kráľovstvo zvané Kuśasthalī, v ktorom žil a vládol územiu zvanému Ānarta a dalším. Mal sto pekných synov, z ktorých najstarší bol Kakudmī. Kráľ Kakudmī vzal svoju dcéru Revatī a vydal sa za Pánom Brahmom na Brahmaloku, transcendentálnu voči trom kvalitám hmotnej prírody, aby sa spýtal, kto pre ňu bude vhodným manželom. Keď tam Kakudmī dorazil, Pán Brahmā bol zaneprázdnený, pretože načúval hudobnému vystúpeniu Gandharvov, a nemal ani chvíľu na to, aby s ním hovoril. Kakudmī teda čakal a na konci hudobného predstavenia sa Pánovi Brahmovi poklonil a vyjavil mu svoju dávnu túžbu. Keď Pán Brahmā, ktorý je veľmi mocný, počul jeho slová, hlasito sa zasmial a odvetil Kakudmīmu: Ó kráľ, všetci tí, ktorých si považoval v srdci za svojich budúcich zaťov už vplyvom času vymreli. Uplynulo už dvadsaťsedem cyklov štyroch yúg. Tí, medzi ktorými si sa rozhodoval, sú už v nenávratne, rovnako ako ich synovia, vnuci  a ďalší potomkovia. Už ani nezačuješ ich mená.” (Šrímad Bhagavatam 9.3.28-32)

Pokiaľ ide o čas a jeho ďalekosiahle výpočty, tak dokonca aj Dr. Carl Sagan, jeden z najznámejších moderných astrofyzikov 20,. storočia, napísal vo svojej knihe Kozmos:

„Hinduizmus je jediné z náboženských systémov a vier, ktoré vyhlasuje, že vesmír neustále prechádza mnohými zrodeniami a smrťami, teda je cyklický. Je to zároveň jediné náboženstvo, v ktorom časové obdobia udané vo Védach sú v súlade s modernou vedeckou kozmológiou.“

Nemôžeme teda akceptovať, že takéto výpočty boli zistené čírou náhodou. Je možné, aby sa tieto tzv. „mýty“ náhodou zhodovali s modernou vedou? Tieto rôzne fakty boli spomenuté v Bhagavad-Gíte, Puránach a desiatkách ďalších Véd, takže je iba ťažko prijateľné, že by to bola náhoda. Védske poznanie bolo vyjavené Najvyšším tak, aby mohli živé bytosti pochopiť svoje postavenie v tomto svete. Toto poznanie je o vzostupe presahujúcom čas a miesto a je dostupné pre každého hľadajúceho, ktorý tak môže učiniť.

 

Lietajúce stroje

V Yajur-vede sú uvedené nasledujúce pasáže:

,,Ó žiak, študent vo vede vládnutia, plachtiaci v oceánoch so stuhami na plachte, lietajúci vo vzduchu pomocou strojov, pozná Boha stvoriteľa prostredníctvom Véd, ovláda dych skrze jógu, vďaka astronómii chápe funkcie dňa a noci, pozná všetky Védy, Rig, Yajur, Samu a Atharvu. Vďaka geografii navštevuje rôzne krajiny sveta nachádzajúce sa pod Slnkom. Mayovia dosiahnu veľa vďaka svojmu kazateľskému talentu, cez lekárske Védy získajú vedomosti o všetkých liečivých rastlinách, cez hydrostatiku sa naučia využívať vodu a prostredníctvom elektriny pochopia fungovanie osvetlenia. Budú vykonávať tieto pokyny dobrovoľne… (Yajur-véda, 6.21).

Zo všetkých vecí vo vyššie uvedenom verši, môže byť prekvapením odkaz na lietajúci stroj alebo Vimánu. V skutočnosti sa ale zmienka o „lietadlách“ nachádza mnohokrát v celej védskej literatúre, vrátane nasledujúceho veršu z Yajur-védy popisujúceho pohyb týchto strojov:

,,Skúsený kráľovský inžinier stavia na mori motorové člny poháňané vo vode našimi odborníkmi a lietajúce stroje, pohybujúce sa a lietajúce až po mraky, ktoré sa nachádzajú v polovici kraja, lietajúc ako lode pohybujúce sa na mori a vysoko nad a pod vodnatými mrakmi.“ (Yajur-véda, 10.19).

V Brihad-vimána-šástrach v sanskritských veršoch a anglických prekladoch, ktoré neskôr preložil G. R. Josyer Mysore sú popisy 37 modelov Vimán – lietadlových „lodí“ s bezdrôtovými zariadeniami prenášajúcimi informácie a so schopnosťou neviditeľnosti. Ďalej popisujú typy potravín, ktoré majú jedávať piloti a navigátori a rôzne „plavidlá“ pre cestovanie z jednej planéty na druhú. Rig-véda, Rámayana, Mahábharata a mnoho ďalších védskych textov obsahujú početné odkazy na Vimány a dokonca aj celé lietajúce mestá. Epos Rámayana zachytáva v jednej časti útek Pána Rámu zo Srí Lanky do mesta Ayodhya pomocou lietajúceho vozidla. S dodatočnými vedeckými poznatkami nachádzajúcimi sa v sanskritských textoch je zrejmé, že umenie lietania na strojoch bolo v starovekej Indii dobre známe.

Ďalší z prastarých textov Gaya-chintamani sa zmieňuje o lietadle v tvare páva. Iný zväzok od mudrca Bharadwaja s názvom Anshubodhini má jednu osobitnú kapitolu o Vimánach. A Vimanika-šástry poskytujú podrobný návod, ako sa tieto stroje skladajú.

 

Nájdeme tam  opisy ôsmich druhov strojov, ktoré fungovali s použitím:

1. elektriny

2. prírodných prvkov (vzduch, voda)

3. pary

4. kameňov

5. leteckej sily

6. oleja (benzín, nafta)

7. solárnej energie

8. magnetickej sily.

Všetky tieto druhy strojov boli v danej dobe rozšírené a známe.

 

Výročné vydanie Research Journal – 1997 v Inštitúte pre Prepis indickej (a svetovej) histórie, popisuje védsky atómový stroj. Dozvedáme sa o veršoch v desiatej kapitole  Rig-védy, ktoré odkazujú na umenie letu, a na prostriedky, ktorými sú stroje schopné lietať. Mudrc Bharadwaja napísal komentár, nazvaný Aku Vidya (Védske stroje), v ktorom opisuje mechanizmus, ktorý poskytuje impulz potrebný pre pohon, zahŕňajúci kombináciu ôsmich čiastkových sústav pomocou interakcií solárnej energie a ortuti. Už vyššie spomenutá Vimanika-šástra obsahuje podrobné pokyny k stavbe ortuťového štiepneho motora. Ukázalo sa, že sanskritský učenec Shivkar Babu Talpade, využil svoje znalosti sanskritu, technickú znatnosť a svoju kreativitu na vytvorenie takéhoto lietadla podľa opisu Rig-védy. Dokonca dokázal s touto replikou védskeho stroja vzlietnuť a to na pláži v Bombaji v Indii, v roku 1895. Tejto ukážky sa zúčastnili takí významní ľudia ako Maharaja Sayajirao Gaekwad Baroda a bola opísaná v indickom denníku Marathi. Pripomeňme si, že to bolo až o osem rokov skôr, ako bratia Wrightovci dosiahli prvý let v Kitty Hawk v Severnej Karolíne. Shivkar Bapuji Talpade použil tento lietajúci stroj, poháňaný védskou starovekou technológiou, na dosiahnutie výšky 1500 metrov.

 

Základom védskeho pohonu je použitie prúdu vysokorýchlostných elektrifikovaných častíc namiesto horúcich plynov, ktoré poháňajú lietadlá. Zaujímavé je, že Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) plánoval vyslať kozmickú sondu na stretnutie s Halleyho kométou v roku 1980, ktorý mal byť poháňaný taktiež atómovým motorom.

Za zmienku stojí aj článok, v ktorom Bhalchandra Patwardhan vysvetľuje: ,,Teória atómového motora bola pripísaná Robertovi Goddardovi, ktorý bol dlho uznávaný za otca tekutého raketového paliva. Tvrdí sa, že v roku 1906, dlho predtým než Goddard vypustil svoju prvú modernú raketu, jeho predstavivosť koncipovala myšlienku tej istej atómovej rakety.  Avšak až po Talpadovi a jeho pokuse sa ukázalo, že pomocou týchto védskych informácii sa dajú reálne stavať fungujúce lietajúce stroje.

Článok pokračuje: ,,Podobný typ motora je teraz vyvíjaný pre budúce použitie NASA, a nejakou zhodou okolností, tiež používa ortuťové jednotky poháňané solárnymi panelmi (rovnako ako védsky opis). Zaujímavé je, že impulz je generovaný v siedmych etapách. Ortuť, hnací plyn sa najskôr odparuje a privádza sa do komory pomocnej rakety, kde je ionizovaný, prevedený do plazmy kombináciou elektrónov, elektricky roztrieštený, a potom zrýchli skrz malé otvory a vytryskne von z motora  rýchlosťou 20 000- 50 000 metrov za sekundu.

Tento opis je veľmi podobný stroju, ktorý vyrobil Talpade. Veľkým rozdielom ale je, že stroj z dieľne NASA produkoval viac tlaku, zatiaľ čo Talpadeho stroj zdvihol lietadlo „iba“ 1500 metrov do vzduchu. Zdá sa, že NASA mohla použiť nejaké odkazy priamo zo starovekých védskych texov, aby urýchlili vývoj svojho stroja.

Bez ohľadu na to, aký veľký pokrok dosiahla dnešná civilizácia v oblasti letectva, realita je tá, že samotný koncept a prvé lietadlá vznikli počas starovekej védskej civilizácie, teda oveľa skôr ako na Západe.

 

Atómová energia

 

Medzi objavy modernej technológie patrí využitie atómovej energie a jej vedľajších účinkov. Väčšina ľudí súhlasí s tvrdením, že žiadna civilizácia pred nami nemala podobné vedomosti. Avšak, vo védskej literatúre nájdeme okrem atómového pohonu Vimán aj popisy zbraní, ako je napr. Brahmastra, ktoré uvoľňovali podobné množstvo energie ako dnešné atómové bomby. Niet teda divu, že vieme nájsť niekoľko veršov z Atharva-védy popisujúcich základné princípy jadrovej energie:

,,Atómová energia štiepenia deväťdesiatich deviatich prvkov pokrýva dráhu bez prekážky pomocou bombardovania neutrónov. S cieľom uvoľnenia hlavnej časti  „rýchlych síl“, ukrytých v hmote molekulárnych prvkov, táto atómová energia pôsobí vo veľkom akte štiepenia a rozkladu“. (Atharva-véda, 20, 41.1-3).

Znázornenie poloboha Šivu v centre CERN (európska organizácia pre jadrový výskum)

Samotný J.R. Oppenheimer, americký teoretický fyzik 20. storočia, spoluzakladateľ odboru jadrovej fyziky a otec atómovej bomby počas jej výbuchu citoval niekoľko veršov z jedenástej kapitoly Bhagavad-gíty. Napríklad: „Som smrť, ničiteľ svetov…“ Keď sa Oppenheimera pýtali, či je toto prvý nukleárny výbuch, zamyslel sa a odpovedal: „Áno, v modernej dobe,“ čím naznačoval, že skôr pravdepodobne dochádzalo k starovekým nukleárnym explóziám.

Viac o Brahmastre si prečítajte v tomto článku.

Oppenheimer nebol jediný významný fyzik, ktorý uznával autoritu Védskych textov.

Werner Heisenberg (1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny. :

„Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii, mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.“

Viac citátov od známych vedcov a filozofov nájdete tu.

 

Elektrická energia

 

Atharva-véda obsahuje celý rad veršov, ktoré sa zaoberajú použitím a výhodami elektrickej energie.

Napr.: ,,Elektrická energia nám môže byť pokojným priateľom, ktorý nám poskytne konskú silu a bude riadiť naše stroje, rozsvieti svetlo na našich domoch a táto energia sa využije aj pri produkcii obilia na poliach. Nechajte vzrastať prosperitu a blahobyt, nech do nás prúdia z mnohých smerov. (Atharva-véda, kniha 20, Hymna 7, verš 3).

 

Vojenská veda

 

Pokiaľ ide o vojenskú vedu, epos Ramayána a Purány sa často zmieňujú o Shat-agni, či kanónoch, ktoré sú umiestnené na pevnostiach a používané v časoch núdze. Kanón bol nazývaný ,,Shat-agni“, čo v preklade znamená, že oheň bol využívaný ako zbraň, ktorá vie zabiť aj sto mužov naraz. Tento vynález pripisovali mudrcovi Višvakarmovi, architektovi známemu z védskych eposov. Rakety boli tiež indickými vynálezmi a boli používané v domorodých armádach ešte predtým ako s nimi prišli Európania do kontaktu. Podľa Danteho Pekla, Alexander Macedónsky zmienil Aristotelovi v liste, že jeho armádu v Indii zasypali úžasné záblesky ohňa.

Shukri-Neeti je staroveký text, ktorý sa zaoberá výrobou zbraní ako sú pušky a pištole. V knihe Keltskí Druidi (s. 115-116), Godfrey Higgins poskytuje dôkazy o tom, že hinduisti vedeli o strelnom prachu už od najvzdialenejšieho staroveku.

Viac o umení vojenskej vedy nájdete v tomto článku.

 

Doprava

 

Védski árijci boli veľmi pokročilí aj v námornej doprave. Kým európski námorníci a obchodníci boli väčšinou neznalí  morských trás vedúcich z Európy do Indie až do šestnásteho storočia n. l., tak indická literatúra a jej eposy opisujú tvar krajiny, kontinenty a oceány tisíce rokov predtým. Starí Indovia vedeli ako sa dostať na cudzie svetadiely. Ako sa píše v knihe Široký svet hinduistickej kultúry od Dr. S. Venu Gopalacharyu (s. 102), je dobre známe, že veľké indické lode boli používané na prepravu námorníkov a tovaru z Indie do svojich kolónii v Jave, Sumatre, Borneu, Filipínach, atď., odpradávna až do námornej hegemónie Európanov v Indickom oceáne v 18. storočí. India bola viac než zbehlá v cestovaní po vodnej hladine.

Niektoré zmienky písiem, ktoré hovoria, že svätí muži by nemali cestovať po mori do inej krajiny, sa spomínajú už od 14. storočia n. l.. Bolo to preto, lebo obyvatelia Malajzie a Indonézie konvertovali na islam a námorné cestovanie by mohlo spôsobiť, že by boli hinduisti nútení vzdať sa viery alebo dokonca prísť o svoje životy.

Yuktikalapataru, sanskritské práce predkresťanskej éry, popisujú návody k výstavbe rôznych modelov oceánskych lodí. V Jatakase sa popisuje vládca Simhabala, ktorý cestoval z Bengálska na Srí Lanku v šiestom storočí n. l. v lodi svojho syna spolu s ďalšími 700 námorníkmi. Simhabala si dal vyrobiť loď, ktorú stavalo 1000 tesárov. Zjavne to teda nebola malá loď. Védske lode mali zabudované tzv. Matsya Yantry, ktoré ukazujú správny smer pomocou zmagnetizovaných ihiel plávajúcich v oleji. Z tohto mechanizmu sa neskôr vyvinul moderný kompas. Avšak západní námorníci spoznali námornícky kompas až v 16. storočí, zrejme po tom, čo sa dostali do kontaktu s námorníkmi v Indii.

To, že Indovia vynikali v lodiarstve, sa stalo obzvlášť významným pre Britov, ktorí si dávali pozor na všetko, čo súvisí s námornou architektúrou a všetky ich neskoršie lode sa niesli v znamení indických návrhov. John Malcolm napísal, že indické plavidlá ,,sú tak obdivuhodne prispôsobené účelu, ktorý sa od nich požaduje, že nehľadiac na vedu, európania neboli schopní počas styku s Indiou po dve storočia navrhnúť alebo aspoň sa k nim priblížiť svojou praxou“.

 

Medicína

 

Vo Védach nájdeme tiež pokročilý systém medicíny zvaný aj Ayur-véda. Niektoré z prvých odkazov indickej bylinnej medicíny určené na liečenie chorôb sa nachádzajú v Rig-véde (Kniha 10, kapitoly 97 a 145). O horúčke sa píše v Atharva-véde (5.22.12-14, 7.116.1-2), a opisy rôznych druhov chorôb sú uvedené vo Vajasaneyi-samhite (Biela Yajur-véda, 12.97). Taittiriya-samhita (2.3.5) zas zdôrazňuje význam jedla a dychu pre zdravie. Znalosti o žilách a tepnách sú spomínané v Atharva-véde (1.17.1-4) a operácie v Rig-véde (1.116.15), v ktorej Ašvina dáva protézy ľudom, ktorí museli podstúpiť amputáciu nohy v dôsledku vojnových zranení, „a týmto spôsobom pomohol chromým, aby chodili a slepým, aby videli“ (1.112.8). Liečba zlomených kostí sa popisuje zas vo veršoch (10.39.2).

Ayur-véda je teda prvá pokročilá lekárska veda na Zemi.

V rámci vedeckej medicíny existovala aj odnož zaoberajúca sa embryológiou. Najstarší zápis sa nachádza v Rig-véde a Atharva-véde. Hoci to nie je veľmi známe, ale v tridsiatej prvej kapitole tretieho spevu Bhagavata Purány (Šrímad Bhagavatam) je veľmi dôkladný opis toho, ako živá bytosť vstúpi do maternice v čase počatia a ako sa semeno zmieša s vajíčkom a vzniká embryo. Popisuje sa tu aj vývoj v maternici až do narodenia. Je tu dokonca aj poznanie o myšlienkach a pocitoch dieťaťa v maternici a  aj to, ako je matka ovplyvnená emóciami a druhmi jedál, ako dieťa cíti bolesť a ako reaguje na korenené pokrmy, ktoré matka jedáva. Ďalšie texty, ako je Garuda Purana a Manu-samhita, hovoria o spôsoboch ako dosiahnuť, aby bol počatý chlapec alebo dievča. S pomocou týchto kníh a ďalších informácií v iných textoch, ako je Aitareya Aranyaka a Chandogya Upanišáda, nájdeme kompletný popis ako spermie prejdú celú cestu až do momentu počatia dieťaťa. To potvrdzuje, že védska veda v dávnych dobách mala veľmi dobrú znalosť v oblasti embryológie, aj keď zvyšok sveta o týchto veciach ani nechyroval.

Pozrite aj krátky článok na našom FB ohľadom védskeho popisu vtelenia duše a vývoja plodu v tele matky.

Dorothea Chaplin sa vo svojej knihe – Materiál, Mýtus a Duch alebo Keltské a hinduistické odkazy zmieňuje (s. 168-9): „Dávno pred rokom 460 pred n. l., v ktorom sa narodil Hippokrates, otec európskej medicíny, mali Hinduisti vybudovanú rozsiahlu lekáreň z bylín a mali vypracované lekárske a chirurgické odbory.“

Védsky systém medicíny je božským systémom, ktorého liečba je založená na zákonoch prírody. Je tiež lacná, veľmi účinná a najmenej bolestivá. Zameriava sa tiež na liečenie príčin chorôb namiesto jednoduchej liečby príznakov alebo zmiernenia bolesti. Ak však boli nutné operácie, starovekí indickí chirurgovia boli obzvlášť zruční. V Rig-véde (1.116.15) sa píše o umení chirurgie a starostlivosti o vojnových zranených, hovorí aj o umelých kovových končatinách, ktoré sa nasadzovali po amputácii. Ako vysvetlil A. L. Basham vo svojej knihe The Wonder That Was India (s. 502): ,,Indickí chirurgovia boli vyspelejší ako európski až do 18. storočia.“

Dr. William Hunter: ,,Operácie dávnych Indických lekárov boli odvážne a zručné. Vykonávali amputácie, zastavovali krvácanie obväzom a vriacim olejom, učili cvičeniu na pôrodnom lôžku, operovali brucho a maternicu, hemeroidy, fixovali zlomené kosti a vykĺbenia a boli obratní a znalí v detoxikácii škodlivých látok z tela. Špeciálny odbor chirurgie sa venoval plastike nosa, operáciám zdeformovaných uší a nosa, ktorý neskôr Európania skopírovali. Starovekí indickí lekári sa zmieňovali aj o liečbe neuralgií, ako aj o modernom rezaní nervov nad obočím. Boli tiež experti v odbore pôrodnej asistencie.

Dr. Oak pokračuje vo vysvetlení v knihe Svetové védske dedičstvo (s. 360): ,,Operácia štítnej žľazy je u moderných západných lekárov vykonávaná krok za krokom presne podľa postupu stanoveného hinduistickými chirurgami spred tisícok rokov. Dokonca aj termín prostata je zo sanskritského termínu „prasthita granth“, čo znamená žľaza nachádzajúca sa v prednej časti močového mechúra“.

V Indii bola plastická chirurgia vykonávaná  stovky rokov dozadu. Popisuje to list z redakcie časopisu Gentleman (k dispozícii v knižnici ,,Ústav pre dejiny medicíny“, 183 Euston Road, Londýn). Opisuje príbeh bojovníka z oblasti Maratha, ktorý slúžil v britskej armáde v Indii v roku 1792. Tento bojovník bol zajatý a uväznený sultánom armády menom Tipu, ktorý mu odsekol nos podľa tradície obvyklého barbarského moslimského mučenia. Po návrate domov do Pune, o rok neskôr, mu miestny ayurvédsky chirurg zoperoval nový nos. Dvaja britskí lekári Thomas Crus a James Trindlay boli ako svedkovia týmto úspechom načisto fascinovaní. Dodnes o tom svedčia rôzne podobné tradičné operácie, ktoré môžeme pozorovať bežne aj dnešnej Indii. Na stranách 369 – 70 Svetového védskeho dedičstva, Dr. Oak porovnáva anglické slová z oblasti medicíny a ich sanskritské vzory. To len podtrhuje, ako veľmi dedí západná kultúra z védskych znalostí a z medicíny. Samotná angličtina má veľké množstvo slov prevzatých zo sanskritu.

 

Anglické (slovenské)                               Sanskritské 

fever  –  horúčka                                              jwar, v inom tvare jewer

entrails   – vnútornosti                                  antral

nasal or nose – nosový alebo nos                naas, nasyam

herpes                                                              serpes

gland – žľaza                                                  granthi

drip, drop – kvapkanie, kvapka                   drups

hydrocephalus – vodnateľnosť mozgu       ardra-kapaalas

hiccups  – štikútanie                                      hicca

muscle  – sval                                                  mausal (mäsitý)

malign, malignant – zhubný                        mallen

osteomalácia – rednutie kostí                      asthi-malashay (kontaminácia kostí)

dyspepsia – porucha trávenia                     dush-pachanashay (zlé trávenie)

surgeon  – chirurg                                          salya-jan (ten, kto drží ostrý nástroj)

fertility  – plodnosť                                        falati-lti (kto dáva ovocie)

anesthesia – umelá narkóza                        anasthashaye (ležať v zlom stave)

homeopathy – homeopatia                           samaeo-pathy (liečba paralelná so symptómami)

allopathy  – alopatia                                       alag-pathy (liečba odlišná od symptómov)

 

V závere tejto časti by som spomenul ďalší citát od Dr. Oaka zo strany 371 Svetového védskeho dedičstva, kde píše:

,,Na základe štúdia alopatickej terminológie, či už chorôb, telesných orgánov, príznakov, prístrojov a nájdených operačných nástrojov sa zistilo, že základom bola vždy Ayurvéda, pretože počas pradávnych čias bola jediným lekárskym systémom, ktorý bol používaný a rozšírený po celom svete. K roztriešteniu tohto medicínskeho systému došlo po vojne na Kurukšetre (popisovaná v epose Mahábharata) a fragmenty Ayurvédy v rôznych častiach sveta prijali podobu kmeňových súperov voči ostatným systémom, ako je homeopatia a alopatia. Takúto paralelu nájdeme aj v teológii a náboženstve, pretože po rozpade celosvetového védskeho náboženstva sa rozmohli kulty rôznych „bohov“ a „bohýň“, ako je Mithraizmus, Jainizmus, Judaizmus, Budhizmus, ktoré sa postupne dostali do nepriateľského ,,vzťahu“ aj keď sa v počiatku neodlišovali od pôvodnej védskej kultúry. Postupne sa rozdiely prehlbovali, obzvlášť po objavení sa  militantných náboženstiev ako kresťanstvo a islam“.

 

Viac o starovekej sláve Védskej kultúry

 

Existuje mnoho ďalších unikátnych vynálezov, no len málo ľudí si uvedomuje, že pochádzajú z védskej spoločnosti.

 

Hudba

Hudobná veda pochádza zo Sama-védy, ktorá stanovuje jej základné pravidlá. Tieto verše využívali kňazi, ktorí ich spievali pri rituáloch. Viacero  božských osobností je zobrazených s hudobnými nástrojmi, ako to môžeme vidieť u Pána Krišnu, ktorý drží flautu, Sarasvati s jej vínou, ako aj u mudrca Náradu Muniho. Pán Šiva je často predstavovaný ako tancuje do rytmu bubna alebo ako na neho priamo hrá. Nemecký autor Weber píše vo svojej knihe – Indická literatúra (s. 297): ,,Hinduistická škála – Sa, Re, Ga, Ma, Pa, Dha, Ni bola prevzatá Peržanmi, kde ju nájdeme vo forme do, re, ma, fa, so, le, ci. To sa ujalo na západe a bola zavedená Guidom d’Arezzo v Európe vo forme do, re, mi, fa, sol, la, ti….

Ďalšie informácie poskytuje Ethel Rosenthal vo svojom výskume opísanom v knihe Príbeh indickej hudby a jej nástrojov: „Regulérny systém zapisovania bol vypracovaný pred dosiahnutím veku Paniniho a stupnica bola označená začiatočným písmenom. Tento zápis prišiel od Brahmánov, cez Peržanov do Arábie a potom na začiatku 11. storočia do európskej hudby ako Guido d’ Arezzo.

 

Stavebníctvo

 

Železný stĺp Qutab Minar je ďalším svedectvom poznania védskeho staroveku. Dôkazy ukazujú, že podobné piliere (Garuda stambha) boli kedysi súčasťou chrámov Pána Višnua. Niektoré pochádzajú zo 4. storočia n. l. a iné sú staré viac ako 4 000 rokov. Tento konkrétny stĺp je 73 metrov vysoký. Napriek tomu, že je pod holým nebom po dlhé stáročia, nikdy nezhrdzavel. Je vyrobený z takmer čistého železa, ktoré môže byť aj dnes produkované iba v malých množstvách pomocou elektrolýzy. Vyrobiť takýto monument by bolo aj v dnešnej dobe nesmierne ťažké.

Árijci dosiahli majstrovstvo aj v oblasti architektúry a urbanizmu. Texty ako Mayamata, Samarangana-sutradhára (datované do 11. Storočia n. l.) a Vishnudharmottara (450 – 650 n. l.) hovoria do detailu o architektúre.

Iron Pillar, Qutab Minar, Nové Delhi, India

Munasara (vo svojej súčasnej podobe sa datuje medzi 11. a 15. storočie) hovorí o 12 poschodovom paláci pre panovníka. Mrakodrapy v tom čase neboli známe.  Okrem toho Artha-šástra (2.3,4) poskytuje informácie o budovách z hradieb, veží, gopurí, palácov, o chrámoch božstiev a obytných štvrtiach určených pre rôzne typy ľudí.

Shilpa-šástra sa zaoberá védskou klasickou architektúrou, stavbou domov a územným plánovaním. Vo Vastu-šástre sú zmienky o stavebných materiáloch a o rôznych veľkostiach tehál a kameňov, ktoré boli používané na stavbu pilierov a pri konštrukcii striech na domoch. Vrikshayarveda v Agni Puráne hovorí zas o formách zavlažovania pomocou kanálov.

 

Poľnohospodárstvo

 

Veda poľnohospodárstva bola vysvetlená v rozšírenej forme v Brihat-samhite, Artha-šástre a  v Krishiparashare. V poslednej zmienenej sa môžeme dozvedieť všetko o siatí semien určených na sadenie stromov a tiež o zbere zrna a jeho skladovaní. Vrikshayarveda Agni Purána obsahuje informácie o zavlažovaní, výstavbe kanálov, zalievaní rastlín, ich choroby i liečenie. Botanika bola dobre známa aj v starovekých védskych dobách. Rig-véda (10.97.21) a Mahábharáta vysvetľujú, že rastliny nielenže majú život, ale aj cítia. Dr. J. C. Bose to vedecky dokázal pomocou experiemntov v svojom laboratóriu. Iné diela, ako sú Upavanavinoda, Sharngadhara-paddhanti z 13. storočia spolu s ďalšími mnohými šástrami sa zaoberajú ošetrovaním rastlín a ich chorobami. Informácie zahŕňajú aj používanie hnojív, ktorými sa živia stromy a rastliny. Píšu o plodných a neplodných stromoch, spôsobe ako vytvoriť vonné kvety, ako reagujú rastliny na teplo, chlad, hrom, vôňu, dotyk, a ako sa využíva voda a vietor na vrúbľovanie. Aj myšlienka striedania plodín bola predstavená v Taittiriya-samhite (5.1.7.37). Popisuje aj použitie liekov, ktoré pôsobia ako ópium. Toto anestetikum bolo prvý krát použité práve v Indii.

 

Ďalšie technické vynálezy

 

Vedu o drahokamoch a lapidárium môžeme nájsť v Garude a Agni Puráne, v ktorej je prvý písomný popis kvality a triedenia šperkov, ako môžu byť nájdené, ako prebieha ich ťažba, a dokonca aj to, ako pôsobia proti nepriaznivým astrologickým vplyvom planét.  Nachádza sa tu taktiež objasnenie času, molekúl a atómov, z ktorých všetky nesú sanskritské názvy. Záznamy v Agastya-samhite obsahujú verše, ktoré vysvetľujú, že hodváb je ideálnym materiálom pre balóny a padáky, pretože je dostatočne pružný.  Ďalší verš objasňuje, že človek sa môže vznášať v oblakoch so vzduchotesnou látkou naplnenou vodíkom. Iné vysvetľujú postup pri výrobe káblov a vodičov, vzduchotesné látky, batérie, motory, a postup pre  elektrolytické pokovovanie.

Silpa-samhita popisuje ďalekohľad týmto spôsobom: ,,Je to prvý výrobok zo skla určený na pozorovanie. Tieto okuliare sú upevnené na oboch koncoch a v strede sú duté, vyhĺbené rúrky. Sú užitočné podobne ako Turi-yantra, v pozorovaní vzdialených nebeských telies“. V kópiách rukopisu Silpa-samhita v knižnici v Anhilpure, v meste Gujarat,  je popis ako môže byť vyrobený teplomer pomocou ortuti, nite, oleja a vody. Text známy ako Bhoja-prabandh sa zmieňuje o drevenom koňovi kráľa Bhoju, ktorý prešiel 22 kilometrov za 24 minút, pretože bol poháňaný vďaka vrtuli a silnému vetru.

 

Stratenie védskej technológie

 

Je niekoľko hlavných dôvodov prečo sa časom začali tieto vynálezy vytrácať. Jedným bola, samozrejme, svetová vojna na Kurukšetre. Tým sa svet rozbil na mnoho frakcií a došlo k narušeniu globálnej védskej ríše, ktorá udržiavala a financovala mnoho vzdelávacích inštitúcií a podporovala  ich vo vývoji. Neskôr prerušilo tento pokrok mnoho cudzích invázií, čím sa zastavilo aj šírenie nových poznatkov. Navyše, invázie spôsobovali veľký tlak na ľudí, ako aj na miestnych vládcov, preto sa z mnohých ľudí stali introverti a boli apatickí na vedecký pokrok, ktorý kedysi robil Indiu tak prominentnou krajinou vo svete. Vedecký výskum, ktorý bol vyvinutý v starovekej Indii stagnoval, a postupne začal byť považovaný za ,,starobylosť“. Až dnes začína byť znovuobjavovaný a dokazuje, že bol veľkým prínosom pre svet a nevyhnutnou súčasťou vývoja, ktorý sme dosiahli dnes. Spoločná pamäť ľudstva je veľmi krátka a všetky ohromujúce dôkazy boli ignorované a upadli do zabudnutia. Navyše, védska kultúra býva často nepochopená a nesprávne vykladaná.

Vďaka vyššie uvedeným príkladom môžeme dnes vidieť, že mnoho z vied a vynálezov, na ktoré sme dnes hrdí, v domnienke, že sú to nedávne úspechy, boli známe už pred mnohými tisícročiami. Preto by sme mali byť opatrní pri tvrdení, že žiadna civilizácia pred nami nebola nikdy taká pokročilá ako sme dnes. Z védskej literatúry je úplne zrejmé, že dnešná spoločnosť stále nechce akceptovať zásadnú vec, a to, že čo bolo známe už po mnoho tisíc rokov je dnes iba znovuobjavené.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár