fbpx
logo

Vegetariánstvo – Argumenty z hľadiska karmy, zdravia a ekonomiky

Právne vyhlásenie autora k obsahu článku nájdete na konci článku – link

 

Aký dopad má jedenie mäsa v týchto oblastiach: zdravie a výživa, ekonomika, etika či karma? Pozrime sa spoločne na to, prečo sa vegetariánstvo stáva také obľúbené.

 

Zdravie a výživa

Môže vegetariánska strava zlepšiť alebo navrátiť zdravie? Môže ochrániť pred určitými chorobami? Zástancovia vegetariánstva hovoria ÁNO mnoho rokov i keď donedávna ich v tom moderná veda príliš nepodporovala. Zdravotníci začínajú teraz pozerať na vegetariánstvo inak, keďže súčasné lekárske výskumy potvrdzujú očividné súvislosti medzi konzumáciou mäsa a chorobami ako ischemická choroba srdca a rakovina.

Už v roku 1961 Journal of American Medical Association napísal : „90 až 97 % srdečným chorobám sa dá predísť vegetariánskou stravou.” Od tej doby niekoľko dobre vypracovaných štúdií vedecky preukázalo, že popri tabaku a alkohole je konzumácia mäsa najväčšou príčinou úmrtia v západnej Európe, Spojených štátoch, Austrálií a iných vyspelých štátoch.

Ľudské telo jednoducho nie je schopné rozložiť nadmerné množstvo zvieracieho tuku s cholesterolom. Celkom 214 vedcov vykonávajúcich v 23 zemiach výskum arterosklerózy sa takmer dokonale zhodlo na tom, že medzi stravou, hladinou cholesterolu v krvi a ochorením srdca existuje priama súvislosť. Ak človek prijíma v potrave viac cholesterolu ako jeho telo potrebuje (čoho sa obvykle dopúšťame pri konzumácií mäsitej stravy), nadbytočný cholesterol vytvára v ľudskom organizme veľké problémy. Hromadí sa na vnútorných stenách ciev a zmenšuje v nich prietok krvi. To vedie k ochoreniam srdca, mozgu a iných životne dôležitých orgánov.

Vedci Milánskej univerzity a nemocnice v Maggiore dokázali, že nízku hladinu cholesterolu v krvi môžu naopak udržovať rastlinné bielkoviny. V referáte britského lekárskeho časopisu The Lancet (Skalpel) D.C.R. Sirtori uvádza, že ľudia s vysokým obsahom cholesterolu v krvi spojeným s postihnutým srdcom “si môžu pomôcť stravou, ktorá obsahuje iba rastlinné bielkoviny”.

A čo rakovina? Štúdie posledných 20 rokov jasne potvrdzujú súvislosť medzi jedením mäsa a rakovinou hrubého čreva, konečníka, pŕs a maternice. Tieto druhy rakoviny sú vzácne medzi tými, ktorí mäso jedia málo alebo vôbec ako adventisti, Japonci, Indovia a pod. Medzi spoločnosťami pojedajúcimi mäso neobmedzene je naopak rakovina veľmi rozšírená a stále ohrozuje väčší počet ľudí. Iný článok v časopise The Lancet uvádza: “Ľudia žijúci v oblastiach s vysokým výskytom rakoviny čriev majú vo zvyku živiť sa stravou s vysokým obsahom tuku a živočíšnych bielkovín, zatiaľ čo ľudia žijúci v oblastiach s nízkym výskytom preferujú prevažne vegetariánstvo s malým množstvom tuku alebo mäsa.”

Rollo Russel vo svojich Poznámkach o príčinách rakoviny hovorí: “Objavil som, že z 25 národov konzumujúcich prevažne mäso má 19 národov vysoké percento výskytu rakoviny a iba 1 národ má percento nízke. Z 35 národov, ktoré mäso jedia málo alebo vôbec, som však ani u jedného vysoké percento výskytu rakoviny nezaznamenal.”

Prečo je teda organizmus mäsožravca ku všetkým týmto ochoreniam náchylnejší? Biológovia a odborníci pre výživu jasne dokazujú, že ľudské zažívacie ústroje jednoducho nie sú k tráveniu mäsa uspôsobené. Mäsožravé zvieratá majú krátke zažívacie ústroje (trojnásobnú dĺžku ich tela), aby sa mäso z tela dostalo pokiaľ možno čo najrýchlejšie, pretože pri jeho rozklade vznikajú toxické látky. Keďže rastlinná potrava sa rozkladá oveľa pomalšie, majú bylinožravci črevá najmenej šesťkrát dlhšie ako ich telo. Človek má dlhé črevné ústroje bližšie k bylinožravcom. Takže, keď sa konzumuje mäso, veľké množstvo otravných látok preťažuje ľadviny a môže na jednej strane viesť k pakostnici, artritíde, reumatizmu a na druhej strane k rakovine a arteroskleróze ciev.

Nemôžeme zabudnúť ani na chemikálie pridávané do mäsa. Akonáhle je zviera porazené, začína sa jeho telo rozkladať a po niekoľkých dňoch začne šednúť a zelenať. Mäsový priemysel maskuje toto odpudzujúce sfarbenie prísadou dusitanov, dusičnanov a iných konzervačných látok, aby mäso dostalo jasnú červenú farbu. Výskumy odhaľujú, že veľa z týchto látok je taktiež karcinogénnych. Celú situáciu zhoršuje taktiež obrovské množstvo chemikálií, ktoré zvieratá dostávajú ešte za svojho života v krmive. Gary a Steven Nullovi nám vo svojej knihe Jedy vo vašom tele odkazujú, že by sme si mali dvakrát rozmyslieť, než kúpime ďalší biftek alebo šunku. ”Zvieratá sú vykrmované a udržované pri živote nepretržitým podávaním ukľudňujúcich prostriedkov, hormónov, antibiotík a 2400 iných drog. Tento proces začína už pred narodením a pokračuje dlho po smrti. Tieto rôzne chemické látky sú aj naďalej v mäse, ktoré konzumujete, ale zákon nepožaduje, aby bol ich zoznam uvedený na obale.”

Neboli predsa ľudské bytosti stvorené ako všežravci? Nepotrebujeme živočíšne bielkoviny? Odpoveď na obe otázky znie: NIE. Aj keď niektorí historici a antropológovia tvrdia, že človek je z historického hľadiska všežravec, naša anatomická stavba tela – zuby, zažívací systém – uprednostňuje nemäsitú stravu. Americká spoločnosť pre výživu poznamenáva, že “väčšina ľudstva sa počas histórie vždy živila vegetariánskou alebo skoro vegetariánskou stravou”.

vegetarianstvo
Kliknite pre zväčšenie

…A prevažná väčšina ľudí na svete tak žije aj naďalej. Aj v tých najpriemyselnejších krajinách sa ešte pred sto rokmi mäso jedlo veľmi málo. Všetko začalo až s mraziacimi boxmi a konzumnou spoločnosťou 20. storočia. Ani v našom storočí sa ale ľudské telo jedeniu mäsa neprispôsobilo.

Významný švédsky vedec Karl von Linné uvádza: „Vnútorná a vonkajšia stavba ľudského tela porovnávaná so stavbou tela zvierat ukazuje, že prirodzenou stravou človeka je ovocie a zelenina.” Anatómiu mäsožravých a bylinožravých zvierat porovnáva tabuľka uvedená vyššie. Pokiaľ ide o otázku bielkovín, Dr. Paavo Airola, uznávaná autorita v oblasti výživy a prírodnej biológie, hovorí: „Pred dvadsiatimi rokmi bola doporučovaná denná dávka bielkovín 150 g, teraz klesla na 45 g. Prečo? Pretože spoľahlivé svetové výskumy potvrdili, že náš organizmus toľko bielkovín nepotrebuje, a že skutočná denná potreba je 30 až 45 gramov.

Nadmerná konzumácia bielkovín je teda nielen plytvaním, ale v skutočnosti vážne poškodzuje telo a spôsobuje nebezpečné choroby ako rakovina a ochorenia srdca. Ak chceme, aby naša strava obsahovala denne 45 g bielkovín, nie je nutné jesť mäso. Môžeme ich získať z čisto vegetariánskej stravy tvorenej rôznymi obilninami, strukovinami, orechmi, zeleninou a ovocím.” Mliečne výrobky, obilniny, strukoviny a orechy sú koncentrovanými zdrojmi bielkovín. Napríklad syr, arašidy a strukoviny obsahujú v rovnakom váhovom množstve viac bielkovín ako veľká časť druhov mäsa.

Až donedávna si ľudia zaoberajúci sa výživou mysleli, že iba mäso, ryby, vajcia a mliečne produkty dávajú úplnú bielkovinovú skladbu (obsahujúcu 8 tzv. esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže vytvoriť) a že žiadne rastlinné bielkoviny nie sú plnohodnotné (chýba im jedna alebo viac týchto aminokyselín). Výskumy švédskeho inštitútu Karolinska a nemeckého inštitútu Maxa Plancka však ukázali, že väčšina druhov zeleniny, ovocia, semien, orechov a obilnín je vynikajúcim zdrojom kompletných bielkovín. V skutočnosti sa rastlinné bielkoviny vstrebávajú ľahšie ako živočíšne bielkoviny a neprinášajú so sebou žiadne jedy. Keď prijímate dostatok prirodzenej stravy, je vylúčené, že by váš organizmus dostával málo bielkovín. Pamätajte, že pôvodným zdrojom všetkých bielkovín je rastlinná ríša. Vegetariáni ju jednoducho jedia “priamo” miesto toho, aby najprv živili zvieratá a potom zvieratá jedli.

Príliš mnoho bielkovín v strave dokonca znižuje ľudskú energiu. V sériách porovnávacích testov, ktoré vykonal Dr. Irving Fisher z univerzity v Yale, bolo zistené, že vegetariáni pracujú dvakrát tak dobre ako ľudia živiaci sa mäsom. Keď Dr. Fisher znížil ich spotrebu zvieracích bielkovín o 20 %, ich výkonnosť stúpla o 33 %. Nespočetné ďalšie štúdie dokázali, že správna vegetariánska strava poskytuje viac energie ako mäsitá. Dr. J. Iotekyo a V. Kipani z Bruselskej univerzity vo svojej štúdii ukázali, že vegetariáni sú schopní vykonávať fyzické testy 2x až 3x dlhšie ako mäsožravci a zotavujú sa 3x rýchlejšie ako ľudia pojedajúci mäsitú stravu.

 

Vegetariánstvo a ekonomika

Podľa informácií zostavených Americkým ministerstvom hospodárstva ide viac než 90 % všetkých obilnín vyprodukovaných v Amerike na výkrm zvierat, ktoré skončia na jedálnych stoloch – hlavne kráv, prasiat, oviec a hydiny. Vo Veľkej Británií je to 85 %. Už samotné spracovanie obilia ako prostriedku k produkcii mäsa je neuveriteľne nákladné. Čísla amerického ministerstva hospodárstva hovoria, že za každých 16 kg obilia, slúžiacich na výkrm dobytka, získame iba 1 kg mäsa. V knihe Strava pre malú planétu nás Frances Moore Lappé vyzýva, aby sme si predstavili, ako sedíme pri 200 gramovom bifteku.”Potom si predstavte miestnosť naplnenú 45 až 50 ľuďmi s prázdnymi miskami pred sebou. Za “vykrmovaciu cenu” vášho bifteku by sa každá z týchto misiek mohla naplniť varenou obilnou kašou.”

Vyspelé štáty ale takto plytvajú nielen svojim vlastným obilím, ale dovážajú tiež rastlinné krmivo bohaté na bielkoviny z chudobných krajín. Dr. Georg Borgstrom, autorita v geografii potravín, odhaduje, že celá tretina úrody podzemnice olejnej v Afrike (obsahujúcej rovnaké množstvo bielkovín ako mäso) končí v žalúdkoch dobytku a hydiny západnej Európy. V rozvojových krajinách človek spotrebuje približne 200 kg obilia ročne, väčšinu z toho priamou spotrebou. Priemerný Európan alebo Američan však naproti tomu spotrebuje ročne asi 1000 kg obilia, ako zdôrazňuje odborník v otázke potravín Lester Brown. 90 % však z toho najprv nakŕmi zvieratá vo výkrmoch. Priemerný Európan alebo Američan konzumujúci mäso, hovorí Brown, spotrebuje 5x viac potravinových zdrojov ako priemerný obyvateľ Kolumbie, Indie alebo Nigérie.

Tieto skutočnosti viedli odborníkov k záveru, že svetový problém hladovania je umelo navodený. Dnes produkujeme viac než dosť potravy pre všetkých ľudí na tejto planéte – ale zachádzame s ňou veľmi márnotratne. Harvardský odborník v oblasti výživy Jean Mayer odhaduje, že zníženie produkcie mäsa len o 10 % by uvoľnilo dostatok obilia k výžive 60 miliónov ľudí.

Inou daňou, ktorou platíme za jedenie mäsa, je zhoršovanie životného prostredia. Silne znečistené stoky a odpadné vody z jatiek a výkrmovní vážne znečisťujú potoky a rieky. Rýchlo vychádza najavo, že vodné zdroje sú znečisťované, ale taktiež zbytočne vyčerpávané a v tomto smere prináša mäsový priemysel veľké škody. Georg Borgstrom hovorí, že živočíšna výroba je príčinou 10x väčšieho znečistenia ako obývané oblasti a spôsobuje 3x väčšie znečistenie ako priemysel.

Paul a Anne Ehrlichovi vo svojej knihe Populácia, zdroje a životné prostredie uvádzajú, že vypestovanie 1 kg pšenice vyžaduje iba 60 kg vody, zatiaľ čo na produkciu 1 kg mäsa je potrebné 2500 až 6000 kg vody. V roku 1973 New York Post odhalil otrasné zneužívanie tejto najcennejšej suroviny – jedna veľká kuracia farma v Spojených štátoch užívala denne 455 miliónov litrov vody, čo je množstvo, ktoré by zásobilo mesto s 25 000 obyvateľmi.

Prestaňme sa teraz venovať geopolitickej situácii a poďme sa pozrieť do priemerného amerického obchodu. 1 kg sviečkového bifteku tu stojí asi 4 doláre, zatiaľ čo suroviny, z ktorých sa dá pripraviť lahodné a výživné vegetariánske jedlo, stojí v priemere menej ako 2 doláre za kilogram. Vegetariánstvo by priemernému človeku ušetrilo tisícky dolárov ročne a desaťtisíce dolárov za celý život. To isté platí pre spotrebiteľov na celom svete. Keď uvážime doterajšie fakty, je ťažké si predstaviť niekoho, kto by sa po tom všetkom nestal vegetariánom.

vegetariánstvo

 

Etika

Pre väčšinu ľudí sú etické dôvody pre vegetariánstvo najdôležitejšie zo všetkých. Etickým počiatkom vegetariánstva je poznanie, že aj ostatné tvory cítia a že ich pocity sú podobné tým našim. Tak si človek uvedomuje, že svojím jednaním už nechce spôsobovať bolesť ostatným. Esej Etika vegetariánstva z časopisu Vegetariánskej spoločnosti Severnej Ameriky odsudzuje “humánne porážanie zvierat.“ Mnoho ľudí je v súčasnosti utešovaných pocitom sebauspokojenia z presvedčenia, že zvieratá sú teraz porážané “humánnym spôsobom”, a tak odmietajú všetky morálne argumenty proti pojedaniu mäsa. Skutočné fakty o živote a smrti nevinných zvierat však hovoria sami za seba. Celý život väznených zvierat určených na porážku je neprirodzený a neľudský.

Zvieratá sú umelo oplodňované a plemenené, kastrované, vykrmované s prísadou hormónov, aby rýchlo pribrali, a po dlhej dobe dopravené na jatky, kde ich čaká smrť. Bodce, elektrické šoky, lámanie chvostov, teror a hrôza vo veľkokomplexoch je až doteraz súčasťou “moderného” chovu, prepravy a porážania zvierat. Toto všetko prijímať a stavať sa iba proti bezcitnej brutalite posledných pár sekúnd zvieracieho života je prekrúcanie slova “humánny”.”

jatky

Pravda o porážaní zvierat je šokujúca. Moderne vybavené jatky pripomínajú skôr výjavy z pekla. Jačiace zvieratá sú omračované údermi kladív, elektrickými šokmi alebo uspávacími zbraňami. Potom sú ešte položivé vyzdvihnuté za nohy do vzduchu a pomocou mechanických prepravných systémov sú vláčené továrňami smrti. Sú im zaživa podrezané hrdlá a zatiaľ čo krvácajú, je im odrezávané z tela. Prečo nie je mrzačenie a zabíjanie hospodárskych zvierat regulované rovnakými pravidlami, aké sú určené pre blaho domácich zvieracích miláčikov? Mnoho ľudí by bezpochyby prešlo na vegetariánstvo, keby navštívili jatky, alebo keby osobne museli zabiť zvieratá, ktoré jedia. Pre všetkých, ktorí jedia mäso, by takéto exkurzie mali byť povinné.

Pythagoras, známy svojimi objavmi v geometrii a matematike, povedal:

“Ó, moji bratia, nepoškvrňujte si svoje telá hriešnymi jedlami. Máme obilie, máme jablká ohýbajúce vetvy svojou váhou a hrozno na révach. Sú tu lahodne voňajúce byliny a zelenina, ktoré môžeme variť a zjemniť na ohni, a ani nám nie je odopreté mlieko alebo materinou dúškou voňajúci med. Zem poskytuje štedré bohatstvo potravín a ponúka nám hostiny i bez krviprelievania; iba zvieratá uspokojujú svoj hlad mäsom, a dokonca ani nie všetky, pretože kone, dobytok a ovce žijú z trávy.”

V jednej eseji pomenovanej O jedení mäsa rímsky autor Plutarch píše: „Ako sa vôbec dokážete pýtať, aký dôvod mal Pythagoras k odmietaniu mäsa? Mňa skôr prekvapuje, čo spôsobilo a aké bolo rozpoloženie mysle človeka, ktorý sa po prvýkrát ústami dotkol usadlej krvi a priniesol k svojim perám mäso zabitého stvorenia, ktorý položil na stôl mŕtve nechutné telá a odvážil sa nazvať jedlom a živinami tie časti, ktoré pred nedávnom bučali a nariekali, pohybovali sa a žili… Je isté, že nejeme zo sebaobrany levov a vlkov, skôr naopak, tieto zvieratá ignorujeme a zabíjame neškodné, krotké stvorenia bez pazúrov a tesákov, ktoré nás vôbec neohrozujú. Kvôli kúsku mäsa ich pripravíme o slnko, svetlo a život, na ktorý majú právo.”

Lev Nikolajevič Tolstoj napísal:

“Zabíjaním zvierat kvôli jedlu v sebe človek nevyhnutne potláča svoju najvyššiu duchovnú schopnosť – súcit a milosrdenstvo k živým stvoreniam ako je on sám – a otupovaním svojich vlastných citov sa stáva krutým”.

Taktiež upozornil, že:

“Pokiaľ sú naše telá živými hrobkami zabitých zvierat, ako môžeme očakávať, že na Zemi zavládnu ideálne podmienky?”

Ak strácame úctu k životu zvieraťa, strácame úctu aj k životu človeka.

Pred 26 storočiami povedal Pythagoras:

“Tí, ktorí zabíjajú zvieratá, aby jedli ich mäso, majú sklon vraždiť svojich blížnych.”

Máme strach zo zbraní, bômb a rakiet nepriateľov, ale môžeme zavierať oči pred bolesťou a strachom, ktorý im sami prinášame tým, že každý rok vraždíme vyše 3 miliardy cicavcov a 22,5 miliardy hydiny? Každým rokom stúpa počet zabitých rýb na bilióny (odhadom vyše 2000 miliárd!). A čo povedať o desiatkach miliónov zvierat zabitých každoročne v “mučiarňach” výskumných laboratórií pre kožušinu alebo zastrelených pri “športe”? Môžeme snáď poprieť, že takéto zaobchádzanie so zvieratami len stupňuje našu surovosť a krutosť?

Leonardo da Vinci napísal:

“Človek je zaiste pánom tvorstva, pretože vo svojej brutalite predbehne všetky zvieratá. Žijeme zo smrti iných. Sme ako cintorín!” A dodal: “Prídu časy, kedy sa ľudia budú pozerať na zabitie zvieraťa ako sa pozerajú na zabitie človeka.”

Mahátma Gándhí cítil, že etické princípy sú pre celoživotné rozhodnutie k prechodu na vegetariánstvo silnejšou podporou ako zdravotné dôvody.

“Cítim,” povedal, “že duchovný pokrok na istom stupni vyžaduje, aby sme prestali zabíjať naše blížne tvory pre uspokojovanie telesných potrieb.”

Prehlásil tiež:

“Veľkosť národa a jeho morálnu vyspelosť môžeme posudzovať podľa toho, ako zachádzajú so zvieratami.”

Je taktiež extrémne pokrytecké, keď ľudia, ktorí vraždia zvieratá alebo ich vraždenie a koncentračné tábory financujú nákupmi mŕtvol v supermarketoch, tvrdia, ako oni zvieratká majú radi. Často sa rozplývajú nad psíkmi a domácimi zvieratami, ktoré „milujú“. O päť minút na to ale nemajú problém iné cítiace zvieratko pchať do svojich úst. Keď ich na to niekto upozorní, tak len pokrytecky zašomrú niečo v tom zmysle, že „ale veď tie sú na to určené“.

 

pes a krava
Normálny človek chápe, že rozlišovať zvieratá na miláčikov a potravu, ktorú nemilosrdne vraždíme je vrchol pokrytectva a nedostatku súcitu

vegetariánstvo

pokrytectvo

 

Náboženstvo

Všetky dôležité písma človeku prikazujú, aby žil bez zbytočného zabíjania. Starý Zákon hovorí: „Nezabiješ.” Toto sa, bohužiaľ, mylne vykladá iba ako dôkaz na vraždu. Ale pôvodná hebrejčina znie: lo tirtzach, čo v doslovnom preklade znamená “nezabiješ”. Úplný hebrejsko-anglický slovník Dr. Reubena Alcalayho hovorí, že slovo tirtzach, hlavne v klasickom hebrejskom použití, sa vzťahuje na “akýkoľvek druh zabíjania”. Nielen nutne na vraždu človeka. Aj keď Starý Zákon obsahuje isté nariadenia ohľadne pojedania mäsa, je jasné, že ideálnym stavom je vegetariánstvo.

V knihe Genesis (1,29) nachádzame, ako Boh samotný prehlasuje:

“Dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody zo semenami. To budete mať za pokrm.”

I v ďalších knihách Biblie veľkí proroci jedenie mäsa odsudzujú. Pre mnoho kresťanov je hlavným kameňom úrazu viera, že Kristus jedol mäso a ďalej mnoho dôkazov na jedenie mäsa v Novom Zákone. Ale podrobnejšie štúdium pôvodných gréckych rukopisov ukazuje, že veľká väčšina slov preložených ako “mäso” sú trophe, brome a iné slová, ktoré jednoducho znamenajú “potrava” alebo “jedenie” v najširšom slova zmysle.

Napríklad v Evanjeliu sv. Lukáša (8,55) čítame, že Ježiš vzkriesil ženu zo smrti a “nariadil, aby jej dali mäso”. Pôvodné grécke slovo, prekladané ako “mäso”, je phago, čo znamená iba “jesť”. Grécky výraz pre “mäso” je kreas a nikdy sa nepoužíva v spojení s Kristom. Nikde v Novom Zákone neexistuje žiaden priamy dôkaz, že by Ježiš jedol mäso. Je to v súlade so slávnym proroctvom Izaiáša o Ježišovom príchode: „Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel. Bude jesť smotanu a med, aby dokázal zavrhnúť zlé a voliť dobré.” (Iz 7,14)

V knihe Takto prehovoril Mohammed (preložil Dr. M. Hafiz Syed) sa žiaci proroka Mohammeda pýtajú: „V pravde, existujú odmeny za naše dobrodenie, ktoré činíme štvornožcom a za to, že im dávame piť vodu?” A Mohammed odpovedá: „Za dobrodenie preukázané akémukoľvek zvieraťu prichádza odmena.”

Pán Buddha je známy zvlášť svojim kázaním proti zabíjaniu zvierat. Ustanovil nenásilie (ahimsa) a vegetariánstvo ako základný krok na ceste k sebarealizácii a vyslovil dve zásady: „Neporážaj vola, ktorý orie tvoje pole,” a „neoddávaj sa žravosti, ktorá vedie k zabíjaniu zvierat.” Nenásilie ako etický základ pre vegetariánstvo zdôrazňujú tiež védske písma Indie. „Mäso nikdy nejde získať bez ublíženia živým stvoreniam,” stojí v Manu-samhite, starej indickej zbierke zákonov, „preto nech sa človek vyhýba používaniu mäsa.” V inej časti Manu-samhita upozorňuje: „Ak niekto dobre uváži ohavný pôvod mäsa a vykrmovanie a zabíjanie živých bytostí, nech celkom pojedanie mäsa zanechá.”

V Mahábhárate (epickéj básni obsahujúcej 100 000 veršov, o ktorej sa hovorí, že je najdlhšou básňou na svete) sa vyskytuje mnoho pokynov proti zabíjaniu zvierat. Niektoré príklady: „Ten, kto si praje udržovať mäso svojho tela pojedaním mäsa tiel iných bytostí, žije v utrpení či už sa narodil v akomkoľvek životnom druhu.”
„Kto môže byť krutejší a sebeckejší než ten, kto udržuje svoje telo pojedaním mäsa z tiel nevinných zvierat?”
„Tí, ktorí túžia mať dobrú pamäť, krásu, dlhý život, pevné zdravie a telesnú, morálnu a duchovnú silu, by nemali jesť zvieratá.”
Každá živá bytosť má dušu.

V Bhagavad-gíte Krišna popisuje dušu ako zdroj vedomia a ako aktívny princíp, ktorý oživuje hmotné telo každej živej bytosti. Podľa Véd prechádza duša evolučným vývojom z tiel nižších životných druhov do vyšších, až dosiahne ľudského tela. Iba v ľudskej podobe potom duša môže obrátiť svoje vedomie k Bohu a v okamžiku smrti môže byť premiestnená naspäť do duchovného sveta. Šríla Prabhupáda vo svojich výkladoch ku Šrímad-Bhágavatamu hovorí: „Všetky živé bytosti musia naplniť určitú dobu, po ktorú sú uväznené v určitom druhu hmotného tela. Musia zavŕšiť dobu vymedzenú k životu v príslušnom tele a až potom sa môžu povýšiť do iného tela. Zabíjanie zvierat alebo akejkoľvek inej živej bytosti iba zabraňuje tomuto procesu, lebo nezavŕšili dobu určenú pre uväznenie v určitom tele. Nikto by preto nemal zabíjať telá pre svoj zmyslový pôžitok, pretože tým sa zaplieta do hriešnej činnosti. V krátkosti, zabitie zvieraťa prerušuje jeho evolúciu živočíšnymi druhmi a ten, kto zabíja, bude následne trpieť následkami za takéto hriešne jednanie.”

V Bhagavad-gíte (5.18) Krišna vysvetľuje, že duchovná dokonalosť začína vtedy, keď človek dokáže vidieť, že sú všetky živé bytosti rovnocenné:

“Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brahmanovi, krave, slonovi, psovi a pojedačovi psov jedno a to isté.”

Krišna nás taktiež poučuje, aby sme prijali zásady duchovného vegetariánstva, keď hovorí:

“S láskou a oddanosťou Mi ponúkni ovocie, kvet, lístok alebo vodu a Ja to prijmem.”

Karma

Sanskritské slovo karma znamená “čin” alebo presnejšie akékoľvek hmotné jednanie, ktoré prináša následok, pútajúci nás k hmotnému svetu. Aj keď je predstava karmy všeobecne spájaná s východnou filozofiou, taktiež mnoho ľudí na Západe začína chápať, že karma je prírodným zákonom, podobne ako zákon gravitácie a nedá sa mu vyhnúť. Za každú akciu existuje reakcia. Viac o karme a ako funguje sa dočítate v tomto článku.

Keď spôsobujeme bolesť a utrpenie iným živým tvorom, musíme podľa zákona karmy následne znášať bolesť a utrpenie ako individuálne, tak kolektívne. Zožneme čo zasejeme, v tomto živote alebo v budúcom, pretože príroda má svoju vlastnú spravodlivosť. Zákonu karmy neunikne nikto okrem tých, ktorí porozumejú, ako funguje. Podľa zákonov karmy má mäsiarstvo alebo stánok s údeninami (aj miestna klinika, kde sa odohrávajú potraty) viac čo činiť s hrozbou nukleárnej vojny ako Biely dom alebo Kremeľ. S hrôzou sa odvraciame od obrázkov nukleárnej vojny alebo koncentračných táborov, ale každý deň dovoľujeme rovnako desivé masakre na jatkách na celom svete.

Keď ľudia jedia mäso, tvrdia, že oni zvieratá nezabíjajú. Ale keď toto mäso kupujú v obchode, platia vlastne niekoho iného, aby za nich zabil. Všetci, ktorí sú zapojení v tomto procese si tak privolávajú následky karmy. Môže to byť snáď niečo iné ako pokrytectvo, demonštrovať za mier a potom ísť k stánku na párok alebo domov na grilovaný biftek?

Je to rovnaká faloš, akú zavrhuje George Bernard Shaw:

Nedeľu za nedeľou o svetlo snažne prosíme, aby nám kroky viedlo cestou, ktorou kráčame; až po krk už máme vojen, ďalej bojovať nechceme, pritom však mŕtvolu za mŕtvolou radi sa nacpeme.“

Ako hovorí Šríla Prabhupáda vo svojich výkladoch Bhagavad-gíty:

”Tí, ktorí zabíjajú zvieratá a spôsobujú im zbytočnú bolesť – ako napríklad ľudia na jatkách – budú rovnakým spôsobom zabití v budúcom živote a i v mnohých ďalších, ktoré prídu.“

To, že tieto reakcie za naše činy sú neúprosné, sa môžete dočítať viac aj v článku Umieranie a smrť podľa Véd – Trpíme za svoje skutky?

karma vegetariánstvo

 

V židovsko-kresťanských písmach sa jasne uvádza “Nezabiješ”. Avšak aj náboženskí vodcovia, ktorí sa vyhovárajú všetkými možnými spôsobmi, sa oddávajú zabíjaniu zvierat a pritom sa snažia vyzerať ako svätí ľudia. Táto fraška a pretvárka spôsobuje v ľudskej spoločnosti ohromné katastrofy ako napríklad veľké vojny, keď veľa ľudí ide na bojové pole a zabíjajú jeden druhého. V minulom storočí objavili atómovú bombu, ktorá jednoducho čaká na použitie k hromadnému ničeniu.” Takéto sú účinky karmy.

Tí, ktorí chápu zákony karmy, vedia, že mier neprinesú zmluvy a mierové pochody, ale vzdelávacia kampaň o dôsledkoch vraždenia nevinných zvierat (a nenarodených detí). Iba to môže postupne zabrániť nárastu zlej karmy. Na vyriešenie svetových problémov je potreba ľudí s čistým vedomím, ktorí vidia, že pravý problém je duchovný. Hriešni ľudia budú vždy existovať, avšak nemali by zastávať pozície vládcov.

Na individuálnej karmickej úrovni je zas faktom, že osoby, ktoré zneužijú vzácne ľudské zrodenie na činnosti, ktoré sú zvieracieho charakteru ako iba sex, jedenie, spánok a obrana a nezaujímajú sa o vyššie transcendentálne vedomie, budú v ďalšom živote nútení prijať tomu príslušný druh tela.

reinkarnácia

V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší. Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.

Bhagavad-Gītā 15.8 & 15.9

 

Minimalizovať násilie

Jednou z najbežnejších námietok odsudzujúcich vegetariánstvo je to, že aj vegetarián musí zabíjať rastliny, čo je tiež násilie. Ako odpoveď sa dá poznamenať, že vegetariánske jedlá ako zrelé ovocie a mnohé zeleniny, oriešky, obilniny a mlieko nevyžadujú žiadne zabíjanie. Avšak i v prípadoch, kedy sa rastline odoberie život, je spôsobená bolesť mnohokrát menšia ako pri zabití zvieraťa. A už vôbec ju nejde porovnávať s utrpením zvierat, ktoré sú po celý svoj život chované na porážku. Rastliny majú omnoho menej vyvinuté vedomie a stoja vo vývojovom rebríčku omnoho nižšie.

Je pravda, že vegetariáni musia zabíjať nejaké rastliny, čo je tiež násilie, ale niečo jesť musia a Védy hovoria Jívo jívasya jívanamjedna živá bytosť je potravou pre inú v zápase o prežitie. Takže problém nie je v tom, ako zabrániť všetkému zabíjaniu – čo je nemožné – ale ako pri zaisťovaní potrebnej výživy tela spôsobovať iným tvorom čo najmenšie utrpenie. Zabíjanie akéhokoľvek života, dokonca aj rastlín, je zaiste hriešne, ale Krišna vo Védach vysvetľuje, že keď Mu jedlo s láskou obetujeme, nevytvoríme si tým žiadne karmické reakcie. Jedenie jedla, ktoré bolo najprv obetované Pánovi, je niečo ako vojakovo zabíjanie v čase vojny. Keď dá veliteľ vo vojne niekomu rozkaz, aby zaútočil, poslušný vojak, ktorý zabije nepriateľa, dostane medailu. Keď však rovnaký vojak zabije niekoho z vlastnej vôle v dobe mieru, bude potrestaný.

Podobne, ak prijímame iba prasádam (karmicky obetované jedlo), nedopúšťame sa žiadneho hriechu. Toto je potvrdené v Bhagavad-gíte (3.13): „Oddaní Pána sú oprostení od všetkých hriechov, pretože jedia potravu, ktorá bola najprv obetovaná. Avšak tí, ktorí pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia zaiste iba hriech.” Vegetariánstvo je teda iba začiatkom.

Alibizmus vrahov zvierat je teda nezmyselný. Snažia sa dokázať, že keď nejaké minimálne násilie je na prežitie nutné, tak to je dôvod, prečo násilie môžeme maximalizovať. To je logika za ich argumentom, že vegetariáni by mali jesť len kamene. Nedokážu si priznať, že sú iba rozmaznaní otroci vlastných jazykov a žalúdkov.

vegánstvo

Vegetariánstvo ako pomôcka k duchovnej sebarealizácii

Nad záujmami zdravia, ekonomiky, etiky, náboženstva a dokonca aj karmy má vegetariánstvo vyšší, duchovný rozmer. Ten nám môže pomôcť vyvinúť prirodzené vedomie a duchovnú sebarelizáciu. Šríla Prabhupáda nám vo svojich výkladoch k Šrímad-Bhagavatamu hovorí:Človek je určený k sebarealizácii, a preto by nemal jesť nič, čo nebolo najprv ponúknuté Pánovi. Pán prijíma od svojho oddaného jedlo pripravené zo zeleniny, ovocia, mliečnych výrobkov a obilnín. Môžu Mu byť obetované rôzne jedlá a keď Pán príjme, oddaný to môže zjesť ako prasadam, čím sa postupne odstráni všetko utrpenie v zápase o existenciu.”

Krišna sám potvrdil duchovnú podstatu, prasadam, keď sa pred viac než 500 rokmi zjavil na tomto svete ako Šrí Čaitanya Maháprabhu: “Každý z vás to už jedol niekedy pred tým, avšak teraz tie isté suroviny a prísady dostali mimoriadnu chuť a neobyčajnú vôňu. Len ochutnajte a uvidíte. Samotná vôňa teší myseľ, o chuti ani nehovoriac, a dáva nám zabudnúť na všetky ostatné rozkoše. To preto, že sa ich dotkol Krišna, Najvyššia Božská Osoba.”

Obetované jedlo, tradične nazývané prasádam (milosť), neprináša len zdravý život vegetariána, ale taktiež postupnú duchovnú realizáciu Boha. Nie je iba jedlom pre hladné masy, ale tiež duchovnou potravou pre každého. Keď Krišna prijíma obetovanie, vkladá do obetovaného jedla svoju vlastnú Božskú prirodzenosť. Prasádam sa preto nelíši od Krišnu samotného. Zo súcitu k uväzneným dušiam v tomto hmotnom svete prichádza Krišna v podobe prasadam, aby sme ho mohli poznať aj prostredníctvom prijímania jedla.

Prasádam vyživuje telo duchovne. Prijímaním prasádam sa nielen ničia následky minulých hriešnych činností, ale telo sa tiež stáva imúnnym voči hmotnému znečisteniu. Ako nás očkovacia látka môže ochrániť pred epidémiou, jedenie prasádam nás ochraňuje pred ilúziou a vplyvom hmotného poňatia života. Preto človek, ktorý je iba jedlo obetované Krišnovi, môže zrušiť všetky reakcie za svoje minulé hmotné činnosti. Ľahko tak môže robiť pokroky v sebarealizácii spoločne s ďalšou duchovnou praxou.

Pretože nás Krišna oslobodzuje od následkov karmy čiže od materiálnych činností, môžeme ľahko prekonať ilúziu a oddane Mu slúžiť. Človek, ktorý jedná bez karmických následkov, môže svoje vedomie spojiť s Božím a byť si neustále vedomý Jeho osobnej prítomnosti. To je skutočný prospech, ktorý prináša prasádam. Ten, kto je prasádam, preukazuje v skutočnosti oddanú službu Pánovi a zaiste sa mu dostane Pánovho požehnania.

Šríla Prabhupáda často hovoril, že aj jedným ochutnaním prasádam môžeme uniknúť z kolobehu rodenia a smrti a že aj najhriešnejšia osoba sa môže stať svätou tým, že bude prijímať iba prasádam. Védske písma sa zmieňujú o mnohých ľuďoch, ktorých životy sa zmenili vďaka tomuto jednoduchému procesu obetovania jedla. Ktorýkoľvek oddaný Krišnu potvrdí duchovnú silu a aký účinok má na jeho život.

Najvyššou dokonalosťou vegetariánskej stravy je jesť výhradne obetované jedlo. Holuby a opice sú napokon tiež vegetariáni, takže samotná premena na vegetariána ešte nie je tým najvyšším. Védy nás informujú, že zmyslom ľudského života je prebudiť v duši jej pôvodný vzťah k Bohu. Ak cez vegetariánstvo dospejeme k prijímaniu prasádam, tak nám naše stravovanie môže pomôcť k dosiahnutiu toho najvyššieho cieľa.

 

Chceli by ste sa stať vegetariánmi, ale neviete čo variť? Nechajte sa inšpirovať týmto profilom s množstvom lahodných indických vege receptov:

 

BONUSY

Známi vegetariáni a vegáni 

Filozofi : AC Bhaktivedanta Swami Prabhupada, Buddha, Ježiš, Sokrates, Voltaire, Pytagoras, Mahátma Gándhí

Vedci: Albert Einstein, Nikola Tesla, Leonardo da Vinci, Charles Darwin, Sir Isaac Newton, Thomas Alva Edison

Hudobníci: Michael Jackson, Madonna, John Lennon, Bob Dylan, Bob Marley, Moby, Pink, Sinead O’Connor, Shania Twain, Ozzy Osbourne, Kelly Osbourne, Janet Jackson, Erykah Badu, Faith Hill, Avril Lavigne, Prince, Peter Gabriel, Leona Lewis, Leonard Cohen, Kelly Clarkson, Johnny Cash, Jason Mraz, Cyndi Lauper, Enya, Chris Martin, Carlos Santana, Bruce Springsteen, Bryan Adams, Billy Idol, Ricky Martin, Boy George, B.B. King, Barry White, Annie Lennox, Alanis Morissette, Vanilla Ice, George Harrison, Paul McCartney, Ringo Starr, Nina Hagen, LaToya Jackson, KRS-One, GZA, RZA, Seal, Nelly, Fat Mike, Ke$ha, Zendaya, Ariana Grande

Herci: Brad Pitt, Natalie Portman, Arnold Schwarzenegger, Leonardo DiCaprio, Tobey Maguire, Josh Hartnett, Orlando Bloom, Samuel L. Jackson, Elijah Wood, Liam Hemsworth, Christian Bale, Richard Gere, Pierce Brosnan, Pamela Anderson, Michelle Pfeiffer, Liv Tyler, Kim Basinger, Kristen Bell, Evanna Lynch, Kate Winslet, Joaquin Phoenix, Jim Carrey, Jessica Biel, Jared Leto, Gwyneth Paltrow, Jackie Chan, Dustin Hoffman, Forest Whitaker, Russell Brand, Russell Crowe, Steve Martin, Steve Perry, Rob Stuart, Robert Redford, Reese Witherspoon, Paul Newman, Oliver Stone, Ornella Muti, Naomi Watts, Nastassja Kinski, Olivia Newton John, Olivia Wilde, Melanie Griffith, Lisa Kudrow, Jamie Lee Curtis, Brigitte Bardot, Brooke Shields, Clint Eastwood, Demi Lovato, Demi Moore, Diane Keaton, Drew Barrymore, Claudia Cardinale, Ashley Judd, Anne Hathaway, Andy Dick, Angela Davis, Anna Nicole Smith, Alec Baldwin, Alicia Silverstone

Ďalší: Steve Jobs, Abraham Lincoln, Benjamin Franklin, Bill Clinton, Queen Sofia, Lev Tolstoy, Franz Kafka, Ralph Waldo Emerson, Romain Rolland, Jean-Jacques Rousseau, Henry David Thoreau, Al Gore, Lord Byron, Charlotte Bronte, Emily Dickinson, George Bernard Shaw, Gustave Flaubert, J.D. Salinger, Allen Ginsberg, Claudia Schiffer, Carl Lewis, Heather Mills, Kate Moss, Martina Navratilova, Petra Nemcova, Mike Tyson, Simon Cowell, Victoria Beckham, Yoko Ono

 

Zaujímavé dokumenty

 

Svedectvi Pravda ktera mela zustat skryta

Pozerajte tu:

Zhlédnout film online (sledujsvedectvi.cz)

 

Ďalšie

 


Tento článok nie je lekárska rada ani nemá za cieľ navádzať na zanedbanie či nenasledovanie pokynov lekárov. Nasledovanie týchto odporúčaní je na vlastné riziko čitateľa a naša stránka neberie žiadnu zodpovednosť za aplikáciu týchto rád, postupov či prípravkov. Informácie v článku v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu a vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení a sú len názorom autora. Predtým, ako sa budete riadiť niečím z tohto článku, skonzultujte to s vaším lekárom.

Ideálny vzťah – mužský a ženský princíp

Princípy fungovania univerzálneho zákona vo vzťahoch medzi mužom a ženou…

Veda, ktorou sa bude zaoberať tento článok, je zhrnutím princípov fungovania univerzálneho zákona vychádzajúceho z najpôvodnejšieho zdroja. Rieši vzťah medzi mužským a ženským princípom. Hovoriť budeme o princípoch a ich prejavoch, pričom mužský alebo ženský princíp nemusí vždy znamenať muža alebo ženu na fyzickej úrovni, ale skôr na úrovni vzťahov, ktoré tieto princípy prezentujú. V najstarších indických spisoch, ktoré sú zároveň najstaršou známou literatúrou (Védy), sú tieto princípy objasnené v ich pôvodnej forme a analogicky sa potom dajú pozorovať v akomkoľvek vzťahu, ktorý v prírode funguje.

Väčšina poznatkov opísaných v tomto článku vychádza z prednášok duchovného učiteľa Bhakti-vidya Purna Swámího, žiaka Śrílu Prabhupádu, ktorý túto vedu prednáša už niekoľko dekád s chirurgickou presnosťou nasledujúc védske písma. Taktiež sú tu použité príklady z mojej vlastnej praxe alebo exemplárne príklady, na ktorých sa dá táto teória prakticky pozorovať a vysvetliť.

Po dočítaní tohto článku odporúčame aj samostatné články Povinnosti muža a Povinnosti ženy.

 

Tri úrovne reality

Podľa Védskej múdrosti existujú tri úrovne, z ktorých sa môžeme na tieto vzťahy pozerať.  Neskôr prejdeme k hlbšej analýze od povrchového prejavu týchto úrovní až k ich najvnútornejšej podstate.

 

Hrubohmotná úroveň

Prvá je hrubohmotná úroveň, úroveň telesná, kde pohlavie dané animálnym zrodením určuje, kto je muž a kto žena. Muž má mužské telo, žena ženské telo. Prvkami tejto úrovne je päť elementov (voda, oheň, zem, vzduch a éter), z ktorých povstáva telo (viac v článku Nie som toto hmotné telo), päť zmyslov (sluch, zrak, hmat, čuch, chuť) päť zmyslov na získavanie poznania (oči, uši, jazyk, koža, nos) a päť zmyslových predmetov (vôňa, chuť, dotyk, tvar, zvuk). Z týchto pochádza žiadostivosť, nenávisť, pôžitok a bolesť.

„Päť hrubohmotných prvkov, falošné ego, inteligencia, neprejavené súcno, desať zmyslov a myseľ, päť zmyslových predmetov, túžba, nenávisť, šťastie, nešťastie, celok, príznaky života a presvedčenie — to všetko sa v krátkosti považuje za pole činností a jeho vzájomné pôsobenie.“

Bhagavad-gítá 13.6-7

Napríklad po rozchode sú spomienky na chuť, dotyky, výzor, zvuk hlasu milovanej osoby atď. stimulom spôsobujúcim bolesť rovnako ako na začiatku vzťahu spôsobovali radosť.

 

Jemnohmotná úroveň

Druhá je jemnohmotná úroveň, úroveň mentálna, ktorej prislúchajú nehmatateľné činnosti mysle, inteligencie a falošného ega. Je nadradená hmotnej úrovni. Falošné ego spôsobuje stotožňovanie seba samého s telom, myseľ s funkciami – premýšľanie ->cítenie -> chcenie; a inteligencia určuje úroveň, po ktorú vidíme správnosť činnosti mysle. Na tejto úrovni záleží od vzťahu nadradený/podriadený, kto zastáva akú funkciu. Nadradený je mužský princíp, podriadený ženský. Tu už ale nezáleží na hrubohmotnom prejave alebo telesnej úrovni, pretože v nadradenom postavení môže byť na mentálnej úrovni aj žena nad mužom. Príkladom je matka s malým synom, ktorá je v nadradenom postavení, v mužskom princípe, zatiaľ čo dieťa je v ženskom, aj keď jeho hrubohmotné telo je mužské.

 

 

Duchovná úroveň

Tretia úroveň je duchovná. Táto je najdôležitejšia a je nadradená hmotnej a mentálnej úrovni. Na duchovnej úrovni  je každá živá bytosť dušou (viac v článku Čo je to duša?), kvalitatívne totožnou s Najvyšším, kvantitatívne však zanedbateľná a nekonečne malá. Má s Pánom večný vzťah služobník-Pán, v ktorom je večne šťastná a plná poznania (sat-cid-ananda). Na tejto úrovni sme všetci a všetko v ženskom princípe a jediný, kto je v mužskom princípe, je Boh (viac v tomto článku). Toto sa nikdy nemení a je to večné prirodzené postavenie.

Duchovná úroveň je jediná reálna, predošlé dve sú z hľadiska védskych spisov iluzórne, pretože nemajú trvalú existenciu, ale vždy len dočasnú. Hrubohmotné telo sa v procese reinkarnácie mení a duša, na duchovnej úrovni večná čiastočka Najvyššieho, môže prijať v jednom živote mužské, v inom ženské telo. Ak duša orientuje svoju pozornosť na nižšie úrovne, stáva sa prekrytou ilúziou a stotožňuje sa so svojou mysľou alebo telom. Obal duše, ktorý toto prekrytie spôsobuje, sa nazýva falošné ego.

Ego prijíma to, čo sa zdá trvalé a naša jediná empirická skúsenosť je skrz hrubé telo a jeho zmysly. Preto prijíma často hrubé telo ako jediné vyjadrenie seba samého a jediný prejav duše ako takej a jemné telo ako jediný zdroj svojho vlastného chcenia. Túžby mysle a tela tak prijíma za svoje. Vtedy nevidí svoj vzťah s Bohom, ktorého vedomie je jej pravým egom. Nevedomosť o tomto vzťahu sa preto volá egom falošným. Keď chce napríklad telo jesť, ilúziou prekrytá duša je presvedčená, že ona potrebuje jesť, lebo inak umrie. Neuvedomuje si, že je večná. Rovnako mylne sa stotožňuje myseľ s námetmi jej premýšľania a potom sa k nim púta a trpí. Napríklad si myslí, že nejaký iný človek jej spôsobuje trápenie alebo šťastie a zabúda, že tieto vzťahy sú iluzórne a dočasné vďaka nahromadenej karme, zatiaľ čo jediný večný vzťah má s Bohom.

„Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.“ Bhagavad-gítá 2.62-63

Hrubohmotné telo oproti večnému duchovnému vydrží v jednom princípe, mužskom alebo ženskom, len jeden život. Potom je možné, avšak tiež nie isté, že pohlavie zmení. Toto hrubohmotné telo sa narodí, rastie, zotrváva a nakoniec musí umrieť, aby duša mohla prijať odlišné telo.

Jemnohmotné, mentálne telo, konkrétne myseľ, sa mení tiež veľmi často, a to od situácie k situácii. Človek, bez ohľadu na pohlavie, sa ocitá raz v roli rodiča, raz v roli syna, raz v roli učiteľa, inokedy v roli žiaka. Čiže niekedy prijíma na seba mužský a inokedy ženský princíp. Je to počas života nevyhnutné pre správny vývoj na ceste za dosiahnutím sebarealizácie.  Vrcholom je neustále uvedomovanie si svojej duchovnej podstaty v pravde. Z toho vyplýva správne používanie mužského a ženského princípu v rôznych situáciách na jemnohmotnej úrovni, vzhľadom k povinnostiam a danostiam, ktoré vyplývajú z úrovne hrubohmotnej. Muž aj žena majú určité povinnosti aj predpoklady určitého správania, ktoré sa od nich očakáva vzhľadom k tomu, aké má daná osoba telo, či mužské alebo ženské.

vzťah partneri

 

Vzťah mužského a ženského princípu na duchovnej úrovni a ich hlbšie pochopenie

Boh je pôvodca všetkých princípov a všetky ich obsahuje. Je v Ňom prítomný mužský aj ženský aspekt a je pôvodcom vzťahu ako takého. Akonáhle prebieha Jeho stvoriteľský akt, povstáva prvý a prapôvodný vzťah. Z jedného sa stane dva, jednotka a dvojka, yin a yang, mužský a ženský princíp. Tiež vzniká ich vzájomnosť, vzťah, v ktorom sa prvýkrát objavia zákonitosti na základe ktorých tieto princípy fungujú.

 

Statické a dynamické postavenie

Boh je prvý a ultimátny predstaviteľ mužského princípu a príroda predstavuje princíp ženský. Je prirodzene podriadená mužskému princípu. Neznamená to však, že muž je na telesnej úrovni vždy nadradený žene.  Ako už bolo povedané, toto platí len na duchovnej úrovni, o ktorej hovoríme teraz.

 

Mužský princíp na duchovnej úrovni

Mužský princíp (Boh) je na duchovnej úrovni nezávislý, slobodný, riadiaci, dominantný, prirodzene vo vedúcom postavení. Dáva poznanie, ochranu, istotu, vedie ženský princíp (prírodu). Ako sme už povedali, je to Boží princíp. Rola, ktorá len odovzdáva bez toho, že by očakávala niečo späť. Nič nepotrebuje, lebo je absolútny a plne spokojný sám v sebe. Prejavuje ochotu dávať tým, ktorí to potrebujú, keď vidí úprimnú lásku zo strany ženského princípu.  Hľadá u nej odovzdanosť a lásku, čo ho podnecuje k tomu, aby sa staral. Vtedy je motivovaný sa osobne zaujímať o to, čo ženský princíp potrebuje. A to, čo teda ultimátne odovzdá mužský princíp ženskému, je istota a ochrana. Vo všeobecnosti sú tri druhy ochrany, ktoré poskytuje. Sú to senzuálna (zmyslová alebo telesná), emocionálna (citová alebo mentálna) a intelektuálna (ochrana odovzdávaním poznania, vedomostí a praktických rád). Bez nich vzťah dlhodobo nemôže fungovať.

 

Ženský princíp na duchovnej úrovni

Ženský princíp je dobrovoľne podriadený alebo slobodne odovzdaný mužskému (duchovná príroda Bohu). Hľadá u neho pochopenie, útočisko, pomoc. Nemá žiadnu nezávislosť, má však slobodu, ale odovzdáva sa celkom mužskému princípu, Bohu. Velebí mužský princíp a miluje ho a všetko, čo robí, robí z lásky k nemu. Nerobí nič pre seba, ale všetko robí pre neho. Očakáva, že Boh ako jej jediný ochranca sa o ňu postará a zisťuje, že čím viac sa odovzdá, tým viac sa o ňu bude starať, a tým viac istoty od neho dostane. Duchovná príroda využíva ochotu a ochranu mužského princípu, aby sa mohla povýšiť na vyššiu úroveň, nájsť samú seba, svoju pravú podstatu. Nasledovaním autority (Boha) získava prehľad v sebe samej, nachádza vnútornú harmóniu, dosahuje čiastočné prenesenie kvalít mužského princípu do jej samotnej.

To, čo ultimátne odovzdáva ženský princíp mužskému, je láska, resp. odovzdanie samého seba. Duchovná príroda je plne odovzdaná Božej milosti. Hovorí Bohu: „Rob si so mnou, čo chceš, som len tvoja, verím ti, že mi dáš, čo potrebujem, lebo sama neviem, čo to je“.

 

Vzťah mužského a ženského princípu individuálnych živých bytostí na jemnohmotnej úrovni a ich hlbšie pochopenie

 

Mužský princíp na jemnohmotnej úrovni

Nemyslím si, že treba hovoriť o tom, aké sú charakteristiky muža a ženy na telesnej úrovni. Každý to má už dávno odpozorované z okolitého sveta alebo z pohľadu do zrkadla. Mužský princíp je však aj niečo iné. Je to tiež princíp jemnohmotný, na mentálnej úrovni, a hlavne duchovný na úrovni duchovnej.

Jemnohmotne je to tento princíp:

Čo sa týka stvorených živých bytostí, mužský princíp je funkcia zástupcu Boha. Tu už neplatí nezávislosť, akú má Boh, pretože každá živá bytosť je vo vzťahu k Bohu v ženskom princípe a teda je závislá z hľadiska absolútnej duchovnej roviny. Nezávislosť platí pre živé bytosti len vo vzťahu k ženskému princípu, t.j. napríklad matka je nezávislá od svojho dieťaťa, lebo dieťa je závislé od matky, ale je závislá od svojho manžela. Rovnako on je nezávislý od svojej ženy, ale je závislý od svojej vlastnej autority.

Čiže živé bytosti sú voči určitým iným živým bytostiam v mužskom princípe a voči ostatným v ženskom. 

Čo sa týka spoločenských úloh a javov, mužský princíp je napríklad rola rodiča k dieťaťu, učiteľa k žiakovi, zamestnávateľa k zamestnancovi, životného partnera k partnerke, ochrancu k chránencovi, kráľa k poddaným a podobne.

 

Ženský princíp na jemnohmotnej úrovni

Čo sa týka stvorených živých bytostí, ženský princíp je funkcia zástupcu prírody. V tomto princípe platí závislosť voči predstaviteľovi mužského princípu. Táto závislosť už nie je relatívna. Je to plná závislosť rovnaká ako v ženskom princípe na duchovnej úrovni, až na to, že v hmotnom svete má živá bytosť možnosť vybrať si z pestrej palety ochrancov, resp. zástupcov Boha, ktorí jej poskytnú dané typy ochrany. Preto, keď mužský princíp zlyháva v plnení povinností alebo vzťah začne byť disharmonický, hľadá ochranu inde. Tak ako keď napríklad rodič nedokáže poskytnúť starostlivosť, pochopenie a vedenie dieťaťu, hľadá toto dieťa vedenie napríklad u zamestnávateľa na brigáde a emočnú starostlivosť napríklad u svojich kamarátov.

 

Ideálny vzťah muža a ženy

Cieľom tohto článku je priblížiť fungovanie, najmä partnerský vzťah medzi mužom a ženou, aj keď záber témy z principiálneho hľadiska je oveľa širší.

Vo vzťahu muža a ženy by ideálne mal muž zastávať mužský princíp a žena ženský. V takom vzťahu budú obaja spokojní, lebo nájdu, čo hľadali. Žena nájde oporný bod, pevnú skalu, istotu v živote v mužovi, a muž v nej nájde určité plus, prínos do svojho života.

Mužský princíp funguje tak, že je podriadený svojej autorite, svojej životnej ceste, a preto je spokojný sám v sebe a nič mu nechýba. Jeho život je už predtým ako doň pozve ženský princíp harmonický, jasný a svetlý ako slnečný deň. Keď príde do jeho života žena, stane sa akoby teplým letným dažďom (vytvorí príjemný problém) a zároveň dúhou (dá mu do života plus, ktorým je láska), ktorá tento deň spestrí a vyfarbí. Muž má byť odovzdaný vlastným autoritám, voči ktorým je v ženskom princípe, napr. voči duchovnému učiteľovi, učiteľom atď. Svetlom jeho života je jeho vlastná autorita, od ktorej závisí. Tým pádom je nezávislý od svojej ženy.

Ona je voči nemu v ženskom princípe a je závislá od neho tak, že on je svetlom jej života. Tak môže v živote napredovať a robiť pokrok on aj žena, ktorá ho nasleduje.  Odovzdanosť autorite je teda pre muža aj pre ženu zárukou pokroku. Vtedy vzťah a všetko v ňom funguje harmonicky.

vzťah

 

Čo sa partneri majú učiť

Muž sa vo vzťahu musí naučiť od svojich autorít viesť ženu tak ako vie a ako ona potrebuje a poskytovať jej trojitú ochranu. To znamená radu, emočnú podporu alebo zmyslovú ochranu. Keď chce, aby niečo robila určitým spôsobom, tak ju to musí naučiť. Nemôže čakať, že ona bude proste vedieť, čo od nej chce, lebo ten, kto má vedieť a viesť, má byť on a nie ona. Od dieťaťa sa tiež neočakáva, že bude vedieť chodiť, ale treba mu pomôcť, aby sa to naučilo (nechcem tým prirovnávať ženu k dieťaťu, ale princíp je rovnaký, pretože rodič je v mužskom a dieťa v ženskom postavení).

Samozrejme, že žena sa bude odovzdávať tak, ako je zvyknutá a ako ju naučili doma. Je opäť povinnosťou muža vysvetliť jej ako a zdôvodniť jej prečo to má robiť inak, ak je niečo také potrebné. Takisto žena by sa nemala stať v jeho starostlivosti iba prostriedkom pre uspokojenie jeho sebeckých zmyslových túžob, pretože muž je za svoju ženu a dobré podmienky pre jej šťastie zodpovedný.

Muž musí byť schopný vytvoriť priestor a vzťah, v ktorom bude môcť byť žena pani. Musí jej vedieť dať domov, v ktorom ona môže operovať. 

On je poskytovateľ, žena je konateľ. On je pasívny princíp a žena aktívny.

To znamená, že muž kúpi jedlo, žena uvarí obed. Muž kúpi dom, žena ho bude aranžovať. On platí nájom, ona robí domáce práce atď. Muž by sa mal snažiť vytvoriť teda také prostredie, aby sa v ňom mohla jeho žena cítiť doma a to podľa svojich schopností a nielen vyžadovať lásku bez toho, že by bol schopný sa o čokoľvek postarať.

Žena sa na oplátku za jeho starostlivosť učí od muža, ako mu poskytovať lásku tak, aby bol on spokojný. Nemala by čakať, že ona bude doma pani a popritom ešte vysvetlí mužovi, ako má čo robiť v práci a mimo jej pôsobiska, lebo tým sa stavia do pozície muža a ak je niečo také potrebné, mala by prehodnotiť, či je ich vzťah postavený na dobrom základe. Rovnako nemôže čakať, že bude dávať lásku tak, ako ona chce a on bude spokojný. Je to preto, lebo jeho očakávanie je, že ona bude plniť svoje povinnosti s láskou k nemu, podľa svojich schopností čo najviac tak, ako on chce a nielen využívať jeho starostlivosť a pritom svoju lásku odovzdávať vzhľadom k svojim predstavám o tom, čo on by mal alebo nemal od nej chcieť.

On poskytuje starostlivosť vzhľadom k jej potrebám podľa svojich schopností a ona poskytuje lásku vzhľadom k jeho želaniam podľa svojich schopností.

 

Inteligencia a emočná pripútanosť

Mužský princíp je voči ženskému staticko-dynamický a ženský voči mužskému dynamický. To znamená, že muž je ten, kto je stály, žena sa mení, ale muž musí pre interakciu so ženským princípom vedieť prejsť do dynamickej pozície. Samozrejme, keď žena interagovať prestane, muž sa musí vedieť stiahnuť z dynamického postavenia späť do statického, aby si udržal vo vzťahu nadhľad. Respektíve, keď je žena mimo reality, muž musí vedieť prísť k nej mimo realitu, doviesť ju späť do reality a potom sa tam sám vrátiť. Keď žena napríklad veľa rozpráva o svojich problémoch, muž by ju mal vypočuť a reagovať, stať sa dynamickým, ale keď žena prestane, muž by nemal začať rozprávať rovnakým spôsobom o sebe a snažiť sa pretlačiť seba do centra pozornosti. Mal by ju nechať v centre a keď rozhovor skončí, mal by sa vedieť sám od seba vrátiť na platformu inteligencie, t.j. do statického módu.

Ozajstná inteligencia je staticko-dynamická, schopná sa prispôsobovať a nechať pohltiť, ale takisto aj odosobniť a pozrieť sa na veci s nadhľadom. Presne tento nadhľad žena od muža očakáva, avšak v momentoch interakcie s ním od neho očakáva lásku a dynamickú výmenu emócií a pocitov. Muž sa v nich však nesmie strácať tak ako to môže robiť žena.

Neznamená to, že muž má byť od ženy odpútaný. Ak je muž odpútaný, potom vôbec nemôže prebehnúť emočná výmena a potom sa ani nedá hovoriť o tom, že vzťah existuje. Mód odpútanosti je platforma inteligencie, ako sme však už povedali, muž má vedieť prejsť do emočného módu a prejaviť lásku a pripútanosť romantickým spôsobom. Mužova pripútanosť sa však prejavuje najmä túžbou ochraňovať, romantická láska je prejavom túžby ochraňovať, konkrétne je to emočná ochrana ženy.

Stáva sa, že muži sú niekedy len v intelektuálnom, nezávislom móde, keď napríklad žena mu niečo s nadšením hovorí a on číta noviny a sucho odpovedá, bez akéhokoľvek záujmu, “mhm” a ani nevie, čo ona hovorí.

Druhý extrém je muž, ktorý je tak veľmi emotívny, že keď žena rozpráva, prejde do emočnej roviny, ale potom, keď ona skončí interakciu, on nevie prestať a vyjsť z tohto postavenia. Potom žena hovorí, čo sa jej stalo, dorozpráva a muž s najväčším oduševnením začne rozprávať zasa svoje, nesleduje odozvy a vyžaduje jej pozornosť. Tým sa sám dostáva do ženského postavenia.

 

Vznik nestability zameraním sa na ženu

partneri vzťah

Často sa stáva, že muž prestane svoj život zakladať na odovzdanosti autoritám, ktoré predtým robili jeho život jasným ako slnečný deň a presunie ženu na piedestál svojho šťastia. Začne si myslieť, že jeho šťastie pochádza z nej a začne považovať ženu za svetlo jeho dní, bez ktorého by bol v totálnej temnote a bez ktorého by nevedel žiť.

A tu vzniká problém, pretože tá, ktorá si nevie bez neho predstaviť život, má byť jeho žena, nie opačne.

On si život nemá vedieť predstaviť bez svojich autorít. Akonáhle však svoju pozornosť zamieri prevažne na svoju ženu, postupnosť sa preruší a stávajú sa tak závislí jeden na druhom.  Niektorí ľudia vravia, že to je dobre, že takáto vzájomnosť je rovnováhou pre vzťah, ale nie je to pravda. Prečo?

Hovorí sa, že keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Dokonca aj v západnej kresťanskej tradícii, v Biblii, je napísané, že hlavou ženy je muž, muža Kristus a Krista Boh. To znamená, že úlohy a povinnosti musia byť rozdelené. Muž má poskytovať ochranu a vedenie, pozornosť a istotu, kým žena poskytuje lásku a oddanosť.

Muž nemá dať žene to, čo ona chce, ale to, čo ona potrebuje, tak, aby zistila, že to je vlastne to, čo chcela.

Pokiaľ nevie, čo žena potrebuje, bude jej dávať to, čo si myslí, že jej spraví radosť, bude ju analyzovať a rozmýšľať, prečo ona koná tak, ako koná, čo to znamená atď. Tak stratí prehľad a stratí sa v myšlienkach na ňu. Potom nebude schopný vidieť jej skutočné potreby a ona nebude spokojná. Lebo ona nie je rada, keď on nemá prehľad. Rovnako nie je rada, keď musí hľadať inde oporu pre riešenie svojich problémov. V mužovi potom stráca dôveru a vzťah upadá.

 

Keď sa role vymenia – chyba muža

Keď má žena problém a hľadá radu, emočnú podporu alebo zmyslovú ochranu, čo sú tri typy ochrany, o ktorých už bolo písané, muž jej ju má poskytnúť, rovnako ako jemu toto všetko poskytujú jeho autority. Zamestnávateľ mu dáva výplaty, guru alebo učiteľ rady a takisto emočnú podporu, ktorú potom on vie ďalej posunúť svojej chránenkyni (žene, ale to isté platí napríklad pre dieťa).

Čiže od muža sa očakáva, že takéto problémy bude vedieť riešiť a nezachovať sa ako závislý od nej. Keď je žena smutná, muž ju má rozveseliť a nie sa z toho zosypať. Keď žena nemá peniaze na nájom, má jej ich dať a nie na ňu nakričať a keď ona potrebuje radu, nemôže sa predsa on pýtať jej, čo ona považuje za najlepšie. V momente, kedy sa táto situácia deje a muž hľadá pochopenie, pomoc a útočisko u svojej ženy, z principiálneho hľadiska na jemnej úrovni ona preberá úlohu mužského princípu a stáva sa tak jeho matkou. Takýto vzťah nie je vonkoncom zdravý.

Mama robila to, že keď sa on cítil zle, poľutovala ho, keď nemal peniaze, požičala mu a celkovo odpovedala na jeho potreby. Samozrejme, že tento princíp môže mať určité výnimky v nevyhnutných alebo neočakávaných prípadoch a vtedy je dobré, keď je žena na chvíľu matkou svojho muža. Ale dlhodobo sa nedá týmto spôsobom udržiavať vzťah. Dal by sa síce, ale potom muž musí spĺňať podmienky ženy, muž nasleduje, dáva lásku a žena ochranu. Muž sa ale potom nesmie diviť, keď jeho žena bude rozhodovať a bude hľadať ochranu inde ako uňho a bude odovzdaná niekomu inému ako jemu atď., atď.

Potom je takýto muž neschopný chlap, lebo vo vzťahu s jeho ženou je on žena a ona muž. V takejto situácii zvykne muž reagovať nárokovaním si na podriadenosť zo strany ženy. Začne byť podráždený a hnevlivý, pretože sa chce dostať do svojho prirodzeného postavenia nasilu. Žena zas začne byť frustrovaná, nenaplnená a veľmi zaťažená starosťami o svojho muža. Tak ako je slobodná matka zaťažená starosťami o svoje dieťa. Tak vznikajú ďalšie typy problémov.

Jedným zo zásadných je, že muž, ktorý by mal svoj život postupne viesť k duchovnej sebarealizácii krok za krokom, je zameraním a závislosťou na žene a jej tele a rozmarom jej mysle postupne stále viac pripútaný k hmote a čoraz viac sa zaplieta do karmických reakcií. Viac v článku Sex, príčina nekonečného utrpenia.

vzťah

 

Keď sa role vymenia – chyba ženy

Žena sa často snaží obrátiť pozornosť muža na seba, zviesť ho a získať ho pre seba. Akonáhle sa jej to však podarí, stráca záujem. Prečo je to tak? Keď sa pozornosť muža obráti na ženu, ona je veľmi rada, lebo v ideálnom prípade túži, aby ju muž prijal. Preto sa snaží byť čo najpríťažlivejšia, krášli sa a maľuje, dbá o seba a je rada, keď to on ocení. Robí to všetko kvôli nemu, žije v nádeji, že možno raz bude jeho srdce patriť jej. Takto získa jeho pozornosť, lebo on reaguje na jej záujem oňho.

Žena však chce stále viac a keď to prekročí určitú hranicu, stáva sa muž hračkou v jej rukách. Cíti, že dosiahla svoje, ale nie je spokojná. Je to preto, lebo vlastnosti, pre ktoré ho mala rada, jeho zameranosť na jeho vlastné ciele, jeho odovzdanosť autoritám a vlastnej ceste životom, bolo to, čo ju priťahovalo. Jeho odosobnený záujem o ňu, to že na ňu nebol pripútaný a predsa bol k nej nežný, vrelý, to že sa chcela stať súčasťou jeho sveta, bolo dôvodom, pre ktorý sa snažila stiahnuť na seba jeho pozornosť. Akonáhle však z centra jeho života predošlé smerovanie vypadne a on sa nasmeruje k nej, už jej nemá čo ponúknuť, lebo čerpá z nej a tým pádom jej môže posunúť len to, čo mu doporučí ona sama.

Dáva jej potom to, čo si myslí, že ona chce, ale ona sama nevie, čo to je, a preto je on z toho zmätený a sfrustrovaný, lebo aj keď jej to dáva, ona nie je v konečnom dôsledku rada. Čiže múdra žena nebude chcieť muža za každú cenu pripútať k sebe, ale ak je ona elementom, ktorý vzťahom hýbe, bude udržovať hranicu jeho pripútanosti na úrovni, v ktorej bude on mať stále dosť priestoru pre svoj osobný rozvoj. Ak to nevidí, stane sa, že muž ju začne veľmi milovať, ale keďže žena je v dualite, bude tiež ona najväčším zdrojom jeho bolesti.

Nesprávne zdedené modely rolí

To, čo nám bolo dané geneticky a to, čo sme odpozorovali v mladosti od rodičov, určí vo veľkej miere naše správanie v budúcnosti. Táto časť sa bude konkrétne venovať sklonom k stavaniu sa do opačných princípov než je pre vzťah prirodzené. Naši rodičia často fungujú podľa obráteného princípu, kedy je muž v ženskom a žena v mužskom princípe. Prejavuje sa to tak, že žena komanduje, je prirodzene dominantná, má takmer vždy pravdu, prípadne zarába viac ako muž, stará sa oňho a často mu poskytuje emočnú podporu. Je zvyknutá na nezávislosť a presadzuje si ju, prirodzene sa chová rovnocenne alebo nadradene. Je sklamaná zo svojho muža, na ktorého sa nemôže spoľahnúť a spravidla aspoň zo začiatku ich vzťahu dúfa, že sa zmení.

Muž je submisívny, občas nahnevaný, že ho ona nerešpektuje a že nerobí, ako on chce, ale sám sa o seba ani o ňu nevie postarať. Je možno len „snílek“, ktorý má veľa nápadov, ale nepraktický človek, ktorý by bez svojej ženy nemohol samostatne fungovať. Je z toho deprimovaný, ale nevie sa vymaniť spod vplyvu ženy a osamostatniť sa tak, aby mohol mať vo vzťahu hlavné slovo. To je typický príklad.

Deti, ktoré v takýchto rodinách vyrastajú, majú prirodzene sklony k podobnému typu správania. Často sú týmto spôsobom podmienené a ani si to neuvedomujú, ale podvedome budú vyhľadávať podobné typy partnerov.

 

Ženy

Preto sa ženy, ktoré vyrastali v týchto typoch rodín, budú diviť, že si nevedia nájsť schopného muža. Archetyp, ktorý prebrali od svojich matiek, bol práve model ženy, ktorá mužovi vládne. Podvedome majú tento model správania zakódovaný a vyhľadávajú si podľa neho aj partnera. Čiže takúto nezávislú ženu budú neschopní chlapi priťahovať prirodzene, lebo budú mať mentalitu ich otca. Môžu ich totiž získať práve svojím obľúbeným materským a starostlivým prístupom, na ktorý títo muži pozitívne reagujú, vzhľadom k vlastnému zlému nastaveniu pre vzťah.

Potom sa tieto ženy budú diviť, prečo vždy, keď sa zamilujú, je daný chlap nezodpovedný človek, ktorý sa o seba ani o ňu nevie postarať. Takto môžu zanevrieť a myslieť si, že majú nešťastie v láske alebo že chlapi sú neschopní všeobecne. Alebo môžu skončiť na krku s chlapom, o ktorého sa budú musieť starať. Budú síce svojim mužom poskytovať oporu, ale celý život budú na nich uštipačné a drzé, sarkastické. Budú ich zhadzovať pre ich neschopnosť alebo sa budú ventilovať alkoholom či iným spôsobom. Preto si žena musí nájsť partnera, ktorý je na materiálne aj duchovne vyššej úrovni ako ona.

Muž, ktorý sa nenechá takouto ženou komandovať a zaujme mužský princíp, do ktorého patrí, jej bude pripadať akoby sa nedostatočne zaujímal o jej potreby, nedával jej dosť priestoru pre vlastný rozvoj. Objaví sa u nej žiarlivosť, neistota a pocit, že mu nemôže veriť, pretože on je odpútaný a ona chce niekoho, kto bude v ženskom princípe a teda bezvýhradne pripútaný na ňu. Bude sa cítiť menejcenná vo vzťahu a snažiť sa o emancipáciu. Čiže sa bude snažiť stavať do roli muža. Takáto žena by mala prehodnotiť svoje očakávania od mužov a takisto svoj postoj k svojej vlastnej pozícii vo vzťahu.

 

Muži

Mužov, ktorých mamy boli v mužskom princípe a otcovia v ženskom, zas budú priťahovať nezávislé, samostatné ženy, ktoré sa správajú ako muži. Takisto zistia, že tieto ženy nezaujíma ich mužské správanie, ale viac reagujú na mužov v ženskom princípe, ktorí sa správajú submisívne.  Keďže toto správanie je takýmto mužom prirodzené od malička, prirodzene si nájde takú ženu.

Celý život bude potom pod jej vládou trpieť pocitmi menejcennosti, viny, možno výbuchmi zlosti pre jej uštipačnosť. A takisto výčitkami svedomia za tieto scény. Bude trpieť neschopnosťou vziať situáciu do vlastných rúk a bude hľadať uznanie za svoju mužnosť inde, možno sa objaví aj nevera.

Žena, ktorá bude vo vzťahu k takémuto mužovi submisívna a bude v ženskom princípe, do ktorého patrí, mu bude pripadať ako nezaujímavá a bez vlastného názoru. Naivná, detinská a hlúpa, taká, ktorá ho asi opustí, lebo určite naletí každému. Navyše, ak sa ona nepostará o jeho potreby, bude mu pripadať ako keby jej na ňom nezáležalo. A takú on nechce. On chce múdru ženu, ktorá mu bude v ťažkých chvíľach oporou, ktorá sa bude oňho starať, ako to robila jeho matka, a ktorá bude vedieť, čo robiť aj bez toho, aby jej to musel stále hovoriť. Chce nezávislú dominantnú ženu a nie submisívnu.

Keďže toto správanie je obom partnerom prirodzené od malička, nebude žiaden problém. Dvojica si bude zo začiatku myslieť, že sa výborne k sebe hodia. Tento problém sa môže potom ťahať bezo zmeny celé generácie.

 

Slobodná vôľa partnerov

Muž nie je ten, čo sa má za každú cenu len starať a žena nie je tá, čo má za každú cenu len poslúchať.  Obaja musia reagovať veľmi flexibilne vzhľadom k potrebám a rozhodnutiam toho druhého. Ak sa snaží len jeden, nebude to fungovať. Avšak spôsob, akým si pýtať snahu od svojho proťajšku, nie je vyžadovaním tejto snahy. V Tao-te-Ting, čínskej knihe ľudových múdrostí, je napísané, že ak chceš niečo posilniť, musíš to nechať oslabiť, a ak chceš niečo stiahnuť, musíš to nechať roztiahnuť. Keď sa snaží len jeden, je jasné, že to nie je v poriadku. Vtedy snažiaci sa partner môže naznačiť, čo sa deje zhodnotením situácie, ale nemal by v tomto trende pokračovať.

Napríklad, keď jeden z partnerov nechce príliš intenzívny vzťah, druhý sa má stiahnuť a nie snažiť sa to zlepšiť zvýšením aktivity. Keď chce jeden evidentne silnejší vzťah, druhý by mal prejaviť viac záujmu. Ak ani toto nefunguje, viac sa nedá urobiť, pretože obaja majú vo vzťahu slobodnú vôľu. Môžu sa rozhodnúť v prospech alebo v neprospech vzťahu. Nedá sa nútiť partnera do nejakého rozhodnutia, ktoré nechce spraviť. Takéto pokusy sa dejú väčšinou formou emočného vydierania, agresie alebo vyjadrovania sa určitým spôsobom s očakávaním odoziev. Takáto snaha je nátlakom a spôsobí, že vzťah bude ešte rýchlejšie degradovať.

 

Očakávania

Ako už bolo povedané, tým, čo prináša ženský princíp do vzťahu, je láska a odovzdanosť. Muži robia však často tú chybu, že túto lásku a odovzdanosť očakávajú za to, že žene poskytujú ochranu a istotu. Avšak vo vzťahu k ženskému princípu má byť mužský nezávislý a očakávanie nie je na mieste. Akonáhle bude mužský princíp od ženského niečo očakávať, stáva sa ženským.

Mužský môže len dúfať, že ženský princíp jeho starostlivosť prijme.

To (či sa duša Bohu po mnohých životoch odovzdá), či, a koľko dá žena mužovi, je slobodná vôľa ženy. Podľa toho má tiež muž poskytovať žene ochranu a istotu (Boh sa nám natoľko ukazuje a natoľko poskytuje vedenie, nakoľko sa Mu odovzdávame). Ak poskytuje ochranu a žena nedáva nič späť, buď ho žena len využíva, alebo robí on niečo zle a poskytuje tieto veci nesprávnym spôsobom. Každopádne si nemôže na lásku z jej strany nárokovať a ani vzťah vynucovať.

Touto istou chybou vzhľadom k mužskému princípu je, keď ženy očakávajú starostlivosť a ochranu za svoju odovzdanosť. Žena môže len milovať a dúfať, že ju muž povedie správne a že jej poskytne ochranu. Podľa toho, ako on poskytuje, môže odovzdávať svoju lásku. Muž nemusí byť ochotný alebo schopný takúto starostlivosť poskytnúť a žena takto odovzdáva bez návratnosti a nebude spokojná. Každopádne si nemôže nárokovať na ochranu z jeho strany, aj keď urobila možno naozaj všetko, čo sa dalo, aby túto ochranu dostala.

V takýchto chvíľach, kedy sa takéto a podobné problémy objavujú, je treba prehodnotiť, či je odovzdávanie a prijímanie vo vzťahu adekvátne potrebám oboch partnerov.

 

Autorita a jej znaky

Kontrola alebo autorita je daná automaticky nasledovaním prírodného zákona, to znamená, že to nie je pozícia daná ľuďmi, ale prírodou. Muž ani iný typ autority nemá poslúchať svoje deti, ženu a podriadených, ale správny princíp. Oplatí sa však počúvať, lebo často ho aj oni môžu naviesť k správnemu konaniu. Na ňom je už potom odlíšiť v čom majú a v čom nemajú pravdu.

Dobrá autorita nevyužíva svoju moc bez vysvetlenia, to len v nutných prípadoch, kedy nie je čas. Rovnako nezabraňuje v slobodnej vôli svojho chránenca. Rodič, ktorý nevedomému dieťaťu neodtiahne ruku od žeravej platne a nevysvetlí mu, že to páli, nie je dobrý rodič. Do tej miery ako je to len možné by sa rodič mal snažiť dieťa ochrániť pred negatívnymi vplyvmi. Rodič, ktorý odťahuje ruku dieťaťu od žeravej platne dookola dennodenne sa kvôli tomu ponižuje a stráca energiu, tiež nie je dobrý rodič. Vzťah sa kvôli tomu zhoršuje. Dieťa je evidentne neinteligentné a spochybňuje autoritu. V rámci jeho výuky je v takomto prípade nevyhnutné nechať ho sa popáliť a poučiť sa z vlastnej chyby.

Takisto musí byť autorita schopná sledovať schopnosti a pripravenosť svojho chránenca. Na nôž sa tlačí silou závislou od toho, čo krájame. Nikto nemôže chcieť od dieťaťa, aby vedelo chodiť, keď ho to nikto neučil. Alebo aby sa to bolo schopné naučiť tak rýchlo ako chceme my. Zbytočný tlak len dieťaťu znemožní pokrok, lebo ho zdeprimuje alebo bude mať kvôli nemu pocity nedostatočnosti a menejcennosti. Všetko má svoj čas.

Nie je priaznivé, keď si muž vynucuje rešpekt. Ani neživá hmota nefunguje spôsobom „lebo som povedal“, čo už potom možno povedať o ľudských bytostiach? Presadzovanie vlastnej vôle znamená, že sa stavia do centra pozornosti. V centre pozornosti však má byť žena a keď to robí muž, stáva sa ženou. Keď sú takto v domácnosti dve ženy, tá pravá žena vyhrá a muž stratí autoritu a bude nasledovať hnev, skľúčenosť alebo sa uchýli k omamným látkam.

Líder sa teda nestavia do centra pozornosti. Líder iba určuje, kto bude v centre jeho pozornosti.

Snaha o kontrolu situácie je ženská vlastnosť (všimnite si tento princíp vo vzťahu Boha a podmienených duší). A snaha o to, aby podriadení rešpektovali vaše pocity, je snaha byť centrom pozornosti a teda stavanie sa do podradnej pozície.

Na druhej strane, keď žena nerešpektuje muža a robí si čo chce, on o ňu stratí záujem. A keďže ona ho často drží aj pri deťoch, často stratí záujem aj o ne. Takisto ona začne dostávať inú karmu za tie činy, ktoré robí pod vedením inej autority. Preto žena nemá poslúchať deti a kamarátky, ale svojho muža. Rovnako ako on nemá poslúchať ženu a kamarátov, ale svoju autoritu. Tento princíp už bol rozobratý v časti Keď sa role vymenia, ktorá je analogicky použiteľná s týmto konkrétnym prípadom.

Napísané na základe prednášok Bhaktividya Purna Swamiho, žiaka Śrílu Prabhupádu.

 

+ podobné prednášky na túto tému:

 

Povinnosti muža – mp3

Textový článok nájdete tu.

 

Povinnosti ženy – mp3

Textový článok nájdete tu.

 

Sledujte ďalšie zaujímavosti na našom Instagrame:

Metódy poznávania – Koniec vedeckým špekuláciám

Porovnanie metód poznávania západnej materialistickej vedy a východného transcendentálneho poznania…

 

Od pochybnosti k istote alebo porovnanie metód poznávania

(Védská metóda verzus metódy Západu)

V našej západnej (euroamerickej) kultúre prevláda vedecko-materialistický prístup k poznávaniu týkajúci sa jednak metód, tak aj konečného cieľa poznania, ktorý má svoje filozofické zázemie v európskej filozofickej tradícii (prevažne ateisticko-materialistickej). Náhodne môžeme vymenovať niektorých filozofov, mysliteľov či vedcov a ich učenie ovplyvnené vedecko-materialistickým prístupom: Marxov historický materializmus, Freudova psychoanalýza, Darwinova evolučná teória, francúzski mechanisti atď.

Tento prístup založený na empirickom vzostupnom poznávaní je analyticko-induktívneho charakteru. Z malých častí poznania, ktoré sú verifikované na zmyslovo-racionálnom základe (a stávajú sa tak autorizovanými aspoň do doby, než budú na základe rovnakých metód vyvrátené), sa usudzuje na celok, konečné poznanie, ktoré je kvôli metóde dosiahnutia samého seba akosi hmlisté a vo svojej podstate neurčité. To vedie vždy iba k tvorbe hypotéz a každé tvrdenie je a malo by byť iba pravdepodobné.

Dalo by sa to prirovnať k cestovaniu autom, keď vodič nepozná svoj cieľ ani polohu, ale s pevným presvedčením tvrdí, že k cieľu dôjde. Tejto metóde sa vo vedeckej tradícii hovorí mentálna špekulácia. Nič neviem naisto, ale s veľkou rozhodnosťou publikujem svoje závery, väčšinou prehliadajúc ich pravdepodobnostný charakter, prehlasujúc ich za časť konečného poznania či za toto poznanie samé.

Poznanie vo védskej tradícii je zostupného, deduktívneho a nešpekulatívneho charakteru. Zo znalosti celku posudzujem jeho časti. Celkom je vo védskej tradícii Boh, ktorý je definovaný ako Absolútna Pravda. Metódou poznania je dotazovanie sa na Absolútnu Pravdu, ktorá bola vyjavená pred miliónmi rokov a tradovala sa ústnym podaním z učiteľa na žiaka, čo pokračuje dodnes. Vplyvom značnej degradácie ľudstva a nástupu najpokleslejšieho veku (Kali) nie je metóda iba ústneho odovzdávania udržateľná a poznanie už existuje aj v písomnej forme ako šástry (zjavené písma). Napriek tomu je nemysliteľné, aby niekto dosiahol absolútne poznanie iba samoštúdiom bez vedenia duchovného učiteľa (gurua). Podmienkou je absolútna dôvera v zjavené písma a vo svojho duchovného učiteľa a pokorné dotazovanie sa na Absolútnu Pravdu spojené so službou duchovnému učiteľovi.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. Bhagavad-gítá 4.34

Na Západe sa tomuto systému vyčíta, že k jeho prijatiu je potrebný istý fanatizmus a že je značne dogmatický. Všetko je ale otázkou autority. Vo védskej tradícii sú touto autoritou zjavené písma a ich predstavitelia. Musíme si ale všimnúť, že aj na západe sú prijímané autority, aj keď by to kedykoľvek niekto rád poprel. Prvou autoritou sú rodičia, ktorí odovzdávajú dieťaťu poznanie podľa stupňa, ktorý sami dosiahli.

Ďalšie poznanie človek dostáva v školách (čítajte aj článok Všetko, čo nás učili, je inak), kde sa postupne kladie stále väčší a väčší dôraz na vlastnú rozumovú činnosť a vplyv autorít v poznaní ustupuje do úzadia. Ale nie je to iba ďalšie prijímanie autorít? Myslíme si: „Teraz som niečo vymyslel, na niečo som prišiel”, ale je to iba ďalšie prijímanie autorít – autority našej mysli, v lepšom prípade našej inteligencie. Celý koktejl je po celý život zahusťovaný prijímaním autority masmédií. A máme tu ďalší systém autorít. Problém spočíva v tom, že by sme mali použiť našu inteligenciu na rozlíšenie kvality jednotlivých autorít, ale v prípade, že je inteligencia jednou z autorít, dochádza s pomocou falošného ega (popri mysli a inteligencii ďalší jemnohmotný prvok, ktorý tvorí naše telo) k jej preferencii.

Jedným zo základných poznatkov védskej tradície je iluzórna povaha toho, čomu sme si privykli hovoriť realita. Dá sa hovoriť o tom, že tu existuje podstata a tieň. Pretože sme všetci uväznení v tejto iluzórnej “realite”, je pre nás veľmi ťažké, či dokonca nemožné, rozpoznať jej iluzórnosť. Je to ako keď sa pes pokúša chytiť svoj vlastný chvost – neustále sa točí dookola a nikdy nebude úspešný. Tu je potrebná pomoc zvonku a touto pomocou sa môže stať sebarealizovaná osoba, ktorá realizovala svoje postavenie duše a pôvod a má dokonalé poznanie o iluzórnosti tohto sveta.

Je až zarážajúce, aká je tu podobnosť s Platónovým prirovnaním tohto sveta k jaskyni. V jeho jaskyni sú tiež všetci presvedčení o úplnej reálnosti ilúzií, ktoré sú im predkladané, a k spoznaniu pravdy potrebujú pomoc zvonku. Tu ale podobnosť nekončí. Osoby, ktoré sú oslobodené z reťazí, vedia, že svet, ktorý až doteraz poznali, je iba iluzórny. Majú možnosť spoznať pravý svet, ale spočiatku sú oslepení žiarou Slnka a nevidia prakticky nič. Postupne si však na svetlo zvykajú a po nejakej dobe môžu poznať skutočný svet, skutočné podoby vecí, ktoré poznajú zatiaľ iba ako tiene na stene. Prakticky rovnaká vec sa odohráva pri védskom poznávaní reality.

Známy moderný britský filozof Whitehead prehlásil, že celá západná filozofia sú poznámky pod čiarou k Platónovi. Platónov príklad a vlastný presun od tieňa k podstate sa vzťahuje na to, ako sa človek premiestňuje od pochybností a neistôt k istotám, k Absolútnej Pravde. Vo veľkých ústavoch a školách to je taktiež cieľom spoločného snaženia. Pokiaľ je človek študentom, navštevuje prednášky a očakáva, že keď bude prednášajúcich profesorov pozorne počúvať, dospeje k nejakému pozitívnemu chápaniu, k väčšej istote.

 

Postmoderný relativizmus

Existujú však i skeptici. Tí vravia, že nič nie je isté, nič nie je reálne, žiadna pravda neexistuje. Dnes je doba tzv. postmodernistického myslenia. Postmoderní filozofi tvrdia, že žiadna realita neexistuje, existuje iba kópia. Ako keď máme fotokópiu nejakého pôvodného textu alebo obrazu, ale originál pritom neexistuje.

Je to dosť absurdná predstava – ako keby sme videli tieň a jeho podstata, to, čo ho vrhá, by neexistovala. Postmodernisti sa prikláňajú k názoru, že moderná éra končí v 60. rokoch 20. storočia. Modernisti tvrdia, že existujú reálne veci. Ako napríklad stôl. Keďže existuje, môže dostať svoje meno – stôl. Nemôžeme vravieť stôl stoličke. Správne použitie slova závisí na objekte, ktorý je označovaný. Postmodernisti kritizujú modernistov tvrdením, že vlastne zničili pojem Boha, ale nemali dosť odvahy úplne sa vzdať predstavy konečnej reality. Konečnou realitou chceli učiniť hmotu. Stôl alebo stolička – to je reálne. Postmodernisti však argumentujú, že v 60. rokoch celá táto realita s rozvojom fyzikálnych vied ako kvantová fyzika zanikla.

Kvantový fyzik vraví, že je lepšie popisovať hmotu ako ideu, ako predstavu, takže napríklad stôl je len idea, predstava. Môžem mu hovoriť stôl alebo električka a vlastne na tom nezáleží, pretože to sú iba idey. Pokiaľ ale vravíme, že realita neexistuje, činíme to realitou. Keď vravíme, že neexistuje pravda, robíme z toho pravdu. Keď vravíme, že neexistuje nič absolútne, žiadna konečná pravda, na ktorej sa všetko zakladá, tak to je naše absolútno.

Tejto skutočnosti, že sa nemôžeme zbaviť reality, zaobísť sa bez pravdy alebo bez absolútna, myslitelia na Východe i na Západe už dávno porozumeli. Stále to vravia a prenasleduje nás to. Preto starí filozofi ako Sokrates alebo Platón učili, že cieľom ľudského života je dosiahnuť Absolútno. To je skutočný cieľ poznania. A všetko, čo sa vydáva za poznanie, ale nespeje k tomuto cieľu, je nevedomosť. Tí najpoprednejší filozofi a vedci sa však paradoxne často obracali k indickým Védam – viď článok Svetoví myslitelia o Védach.

 

Ako chápať realitu?

Nasleduje otázka, akou metódou získavania poznania môžeme dosiahnuť Absolútno. V modernom svete je mnoho ľudí fascinovaných vedou, ktorú pokladajú za konečné poznanie. Chcel by som v krátkosti rozobrať, čo tento fenomén dnešného sveta je a začnem výrokom najslávnejšieho vedca minulého storočia – Alberta Einsteina. Ten povedal, že naše zmysly sprostredkúvajú dojmy o tomto svete, ktoré sú veľmi komplikované. Je to príliš veľké množstvo informácií než aby nás to nemiatlo. Stále sa to mení. Zo všetkých zmyslových informácií, ktoré sa okolo nás točia, naša myseľ niečo vytiahne – siahne do toho kaleidoskopu a niečo vytiahne. Tomu Einstein hovoril telesný objekt.

Profesor v prednáškovej sále hľadí do publika a vidí 60 či 70 tvárí, ako sa na neho pozerajú. A prečo vidí tieto tváre? Pretože ich chce vidieť. Jeho myseľ je tak naladená. Povedzme ale, že by tam poletovala mucha, pristála by na tabuli a potom by sa pozerala na študentov. Tá by ale nevidela 60 alebo 70 tvárí. Jej vedomie nie je naladené na to, aby sa pozerala na tváre. Môžeme si predstaviť vedomie muchy – muchy hľadajú iné veci, sladké alebo tiež páchnuce. Majú iný druh vedomia. Je ale to, čo vidí mucha, menej skutočné než to, čo vidíme my? Som si istý, že keby sme na mozog muchy vedeli pripojiť počítačovú obrazovku, tak by sme videli úplne iný svet než teraz. Je ale ten svet falošný a náš skutočný?

Alebo môžeme ostať pri ľudskom druhu. Mohli by sme priviesť človeka, ktorý žije v amazonských dažďových pralesoch, v úplne inej kultúre. Antropológovia vedia, že pre týchto takzvaných primitívnych ľudí (dalo by sa ale povedať, že sú v niektorých smeroch omnoho pokročilejší než západná civilizácia) je najdôležitejším zmyslom sluch a zrak prichádza na radu až ako tretí v poradí dôležitosti. Zato v západnej kultúre je tomuto zmyslu prikladaný najväčší význam. Keď niečo počujeme alebo cítime, dobre – možno, ale nie je to skutočné, dokiaľ to nevidíme. Ale pre ľudí v inej kultúre nie je vec skutočná, pokiaľ ju nepočujú. To je dosť rozdielny svet od nášho. Keby sme sa dostali do hlavy človeka, ktorý žije v amazonskom pralese, som si istý, že by sme tiež videli vesmír úplne inak.

O tomto bode vravel Einstein. Povedal, že je vecou našej ľubovôle, ktorú z vecí v našom okolí si vyberieme a učiníme našim objektom poznania. Profesor si môže vybrať 60 alebo 70 tvárí, ale túto scénu je možné vidieť mnohými inými spôsobmi. Einstein sám pripustil, že toto je základ vedy. Tvrdil tiež, že týmto spôsobom poznávania sa nedá dokázať, že tieto objekty sú reálne. Najskôr musíme mať vieru, aby sme dôverovali tomu, čo nám zmysly vravia. Máme tiež určitý mentálny postoj, pomocou ktorého vyberáme zo všetkých tých vnemov, čo je dôležité a čo nie je.

Každú chvíľu náš intelekt, aj keď o tom nevieme, vyberá rôzne informácie. Keď sa zahľadíme do nejakého bodu, na nejaké miesto, uvidíme veci, ktoré by sme nevideli, keby sme sa nesústredili. Napríklad sa tam premietajú a striedajú rôzne farebné body. Potom sa podoba steny začne meniť a pretvárať sa pred našimi očami. Môžeme z toho dostať strach a radšej otočíme oči späť a vrátime sa k „realite“. Ale kde je vlastne vytváraná realita? Tam alebo tu?

Einstein priznal, že pomocou vedy sa nedozvieme, čo je reálne a čo nie. V našej západnej, americkej a európskej kultúre sa snažíme ustanoviť nejakú spoločnú základňu ohľadom toho, čo je skutočné a čo nie. To sa ale časom mení. Realita európskej kultúry pred päťsto rokmi bola iná ako dnes. Mnoho vedcov priznáva, že čokoľvek dnes veda považuje za zákon, za dvadsať, päťdesiat alebo sto rokov už za zákon, za skutočnosť považovať nebude… Mali by sme sa zamyslieť: je tu nejaký skutočný pokrok? Alebo kam ideme, kam sa uberáme?

Vo védskej tradícii poznania je najdôležitejšou otázkou, ktorú by si mal človek klásť – kéna – čo v sanskrite znamená „prečo“. Ludwig Wittgenstein povedal, že západná vedecká snaha umožňuje odpovedať iba na otázku „čo“ – čo je v tomto svete. Preto Wittgenstein vraví, že aj keby boli všetky vedecké otázky zodpovedané, ostanú rovnaké životné problémy. Aj keby sme nakoniec bezpečne určili, čo je najvzdialenejšou planétou alebo hviezdou, stále nebudeme vedieť, prečo sme tu a prečo sa rodíme, prečo starneme, prečo trpíme a prečo je tu tento vesmír. Wittgenstein preto dospel k záveru, že skutočný zmysel vecí leží mimo tento hmotný svet. Skutočná odpoveď na otázku “prečo” leží nad hmotou, pretože na hmotu sa môžeme iba dívať a hmota sama seba nevysvetlí.

 

Všadeprítomná neistota

Vedci sa snažia vytĺcť z hmoty nejaké vysvetlenie, rozbiť ju na malé kúsky a sledovať ju pod mikroskopom. “Hmota, odhaľ nám svoje tajomstvo!” Potom tie kúsky rozbijú na ešte menšie kúsky a tie stále na menšie a menšie. Odpoveď na „prečo“ ale neprichádza. A vedci nie sú k odpovedi o nič bližšie ako boli. Podľa védskej metódy poznania sa odpoveď na otázku „prečo“ nenachádza v objektoch zmyslového vnímania. A ako som uviedol, Albert Einstein vravel o tom, že to je to jediné, z čoho môže veda nejak vychádzať. V ľudskej mysli tiež nie je možné nájsť odpoveď.

Veda sa nazýva empirizmus, to znamená štúdium zmyslových predmetov. Nad empirizmom je ďalšia oblasť filozofie, racionalizmus, čo je štúdium ideí, predstáv. Napríklad čísla, to sú idey. Slávny racionalistický filozof Descartes si myslel, že konečnou pravdou, vecou, ktorou si môžeme byť istí, je cogito ergo sum – „Myslím, teda som.“ Ale on si myslel, že myseľ je vlastné Ja alebo inými slovami, že myseľ je duša (čo je v rozpore s védskou tradíciou, kde duša je považovaná za osobu). A preto, keďže myslím, tak existujem. Je tam ale jeden problém – nie vždy totiž premýšľame. Niekedy spíme a čo potom? Vzhľadom k tomu, že môže existovať obdobie spánku, keď sa v mysli nedeje nič, žiadne sny, tak niekto môže tvrdiť: “Keďže nemyslím, tak neexistujem.”

Existuje mnoho filozofických argumentov. Alebo si môžeme myslieť: čísla, tie sú isté. Jedna a jedna sú dve. Kto proti tomu môže niečo namietať? Ale vezmime kvapku a pridajme k nej druhú kvapku. Čo vznikne? Dve kvapky? Nie, je to stále jedna kvapka. Takže ani táto oblasť mysle a matematika nie sú isté. Ale ľudskou prirodzenosťou je chcieť istotu. Istota nás neustále prenasleduje.

Je veľmi ironické, že máme veľké vzdelávacie inštitúcie, ktoré učia empirizmus (zmyslové poznanie) a racionalizmus (mentálnu špekuláciu) a toto poznanie je predstavované ako fakty, skutočnosť. Študenti sa musia tieto „fakty“ učiť a robiť z nich skúšky. Ale to nie sú skutočné fakty. Viac než polovica toho, čo sa dnes učí v školách ako fakty, nebude do 10 rokov platiť. To je potvrdené vedcami a filozofmi samotnými ako napríklad Thomas Kuhn, ktorí vravia, že poznanie, veda, sa neustále mení. Paradigmy, vzory poznania, sa po niekoľkých generáciách diametrálne menia. Takže všetko, čo bolo poznanie, čo sa učilo pred sto, dvesto rokmi, je k ničomu, môže sa to zahodiť. Ale napriek tomu navštevujeme školu, pretože chceme isté poznanie.

Čo keby sme mali profesora, ktorý by písal niečo na tabuľu a vravel: „No, nie som si istý, či to tak je, ale možno to je pravda.” alebo „Teraz vás naučím niečo, čo je pravda teraz a čo bude pravda ešte desať minút.”? Asi by sme si pomysleli: “To je dosť divná prednáška.” Ale tak to vlastne je. A napriek tomu je ľudskou prirodzenosťou túžiť po poznaní, po istom poznaní, po pravde, ktorá sa nemení. Túto potrebu nemôžeme len tak zamiesť pod koberec.

Védske poznanie je metódou, ktorou môžeme k istému poznaniu dospieť. Zakladá sa na tom, čomu sa hovorí śabda (šábda) alebo zvuk. V modernej vede, v kvantovej fyzike, nazývajú konečnú podobu hmotnej reality vlnovou podobou a konečný stav vecí popisujú ako pojem vibrácia. To je veľmi všeobecné tvrdenie. Chcem ale na ňom demonštrovať podobnosť s védskym poznaním. Védske podanie je také, že žijeme, existujeme vo vibrácii, ktorá sa nazýva śabda. Vedomie alebo duša sa vznáša na vlnách duchovného zvuku. Z interakcií vedomia s touto vlnou prichádzajú všetky naše zážitky. Vnímame zvuk, zrakové a hmatové vnemy, vôňu a chuť. Dokonca aj naše myšlienky a predstavy. To všetko pochádza z interakcie vedomia so zvukom, śabdou.

Védy vravia, že našim poslaním v tomto živote je pochopiť, čo je posolstvom toho zvuku. Náš problém je, že niečo zažívame, a pritom nevieme dosť dobre, čo to je a prečo. Ale odpoveď na otázku „prečo“ možno nájsť v tomto zvuku samotnom. Musíme sa na neho však správne naladiť.

Neustále nás obklopujú rôzne vlny – rádiové, televízne a ďalšie. Tieto vlny prinášajú informácie, ale my k nim nemáme prístup. Keď máme televízor, tak máme prístup k niektorým frekvenciám tohto vlnenia. To je len príklad toho, ako môže mať vedomie prístup k neviditeľným zdrojom informácií.

 

Mantra-yoga

Védy učia metódu, ktorá nie je mechanická. Nie je to ako postaviť televízor, ale je to metóda, ktorá sa nazýva mantra-jóga. Mantra je zvuk zložený z určitých slabík, ktorý má určitú silu, potenciu viesť naše vedomie do oblasti śabdy, do oblasti večnej zvukovej vibrácie. Akonáhle vedomie vstúpi do tejto oblasti, očistí sa a človek začne vidieť realitu, ktorá je nad tým, čo vnímame svojimi zmyslami a o čom môžeme myslieť vo svoje mysli – transcendencia.

Toto vnímanie má svoj efekt: ánanda-činmaja-rasa. Ánanda znamená blaženosť, činmaja znamená vedomie a rasa znamená vzťah. Človek vstupuje do vzťahu so zvrchovaným vedomím blaženosti. Keď hovoríme o zvuku, tento zvuk má svoj zdroj – zvrchované vedomie, ktorým je zvrchovaná vedomá bytosť. Existuje mnoho mantier, ktoré určujú totožnosť tejto bytosti. Záverom Véd je, že najlepšia z nich je tzv. Mahá-mantra (Krišna mantra) .

 

Haré Krišna Haré Krišna

Krišna Krišna Haré Haré

Haré Ráma Haré Ráma

Ráma Ráma Haré Haré

 

Je pokladaná za mahámantru (veľkú mantru), pretože je najmocnejšia. “Krišna” znamená všepríťažlivý, príťažlivý pre každého. Zvrchovaná vedomá bytosť je príťažlivá pre všetkých, každý Ho hľadá, pretože hľadáme isté a stále poznanie a trvalé šťastie. Každý chce šťastie, ktoré v nasledovnom okamihu nezmizne. Každý chce mať osobný vzťah s druhými, na ktorom môže závisieť, ktorý je pravý. Nemusíme však ani vravieť, že v tomto svete informácií založených na mysli a zmysloch takéto šťastie nenájdeme, pretože tu sa všetko neustále mení. My však hľadáme to, čo sa nemení. Nemyslím tým to, čo nie je variabilné, ale to, čo je stále. To je, alebo by aspoň malo byť, účelom vzdelania – poznanie. Dospieť k nejakej formálnej pravde, ktorá sa nemení. K čomu by inak bolo chodenie do školy?

Túto pravdu hľadáme a védske poznanie nám dáva metódu, ako ju môžeme zažiť.

Záverom sa chcem zmieniť o skúsenosti. Védske učenie má nepochybne svoj náboženský podtext, ale to, čo predkladá, nemusí nutne záležať na viere. Nie je nutné, aby sme v čokoľvek slepo verili. Existuje metóda alebo proces, pomocou ktorého môže človek čosi zažiť a otestovať si účinky v praxi. Je na každom z nás, či tento proces vyskúšame. V skutočnosti je iba toto vedecká metóda. Až keď niečo vyskúšam, môžem to posúdiť a tvrdiť, aké to je.

Vo Védach je potvrdené, že ponúkajú to, čo hľadáme – skutočné poznanie. Nie je to nejaké tvrdenie z reklamy. Je to potvrdené životmi mnohých svätcov riadiacimi sa závermi Véd. Keďže je to to, čo hľadáme, je logické, aby sme si tento védsky proces poznania vyskúšali.

Pin It on Pinterest

Reinkarnácia
Prehľad ochrany osobných údajov

Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.