Princípy fungovania univerzálneho zákona vo vzťahoch medzi mužom a ženou…
Veda, ktorou sa bude zaoberať tento článok, je zhrnutím princípov fungovania univerzálneho zákona vychádzajúceho z najpôvodnejšieho zdroja. Rieši vzťah medzi mužským a ženským princípom. Hovoriť budeme o princípoch a ich prejavoch, pričom mužský alebo ženský princíp nemusí vždy znamenať muža alebo ženu na fyzickej úrovni, ale skôr na úrovni vzťahov, ktoré tieto princípy prezentujú. V najstarších indických spisoch, ktoré sú zároveň najstaršou známou literatúrou (Védy), sú tieto princípy objasnené v ich pôvodnej forme a analogicky sa potom dajú pozorovať v akomkoľvek vzťahu, ktorý v prírode funguje.
Väčšina poznatkov opísaných v tomto článku vychádza z prednášok duchovného učiteľa Bhakti-vidya Purna Swámího, žiaka Śrílu Prabhupádu, ktorý túto vedu prednáša už niekoľko dekád s chirurgickou presnosťou nasledujúc védske písma. Taktiež sú tu použité príklady z mojej vlastnej praxe alebo exemplárne príklady, na ktorých sa dá táto teória prakticky pozorovať a vysvetliť.
Tri úrovne reality
Podľa Védskej múdrosti existujú tri úrovne, z ktorých sa môžeme na tieto vzťahy pozerať. Neskôr prejdeme k hlbšej analýze od povrchového prejavu týchto úrovní až k ich najvnútornejšej podstate.
Hrubohmotná úroveň
Prvá je hrubohmotná úroveň, úroveň telesná, kde pohlavie dané animálnym zrodením určuje, kto je muž a kto žena. Muž má mužské telo, žena ženské telo. Prvkami tejto úrovne je päť elementov (voda, oheň, zem, vzduch a éter), z ktorých povstáva telo (viac v článku Nie som toto hmotné telo), päť zmyslov (sluch, zrak, hmat, čuch, chuť) päť zmyslov na získavanie poznania (oči, uši, jazyk, koža, nos) a päť zmyslových predmetov (vôňa, chuť, dotyk, tvar, zvuk). Z týchto pochádza žiadostivosť, nenávisť, pôžitok a bolesť.
„Päť hrubohmotných prvkov, falošné ego, inteligencia, neprejavené súcno, desať zmyslov a myseľ, päť zmyslových predmetov, túžba, nenávisť, šťastie, nešťastie, celok, príznaky života a presvedčenie — to všetko sa v krátkosti považuje za pole činností a jeho vzájomné pôsobenie.“
Bhagavad-gíta 13.6-7
Napríklad po rozchode sú spomienky na chuť, dotyky, výzor, zvuk hlasu milovanej osoby atď. stimulom spôsobujúcim bolesť rovnako ako na začiatku vzťahu spôsobovali radosť.
Jemnohmotná úroveň
Druhá je jemnohmotná úroveň, úroveň mentálna, ktorej prislúchajú nehmatateľné činnosti mysle, inteligencie a falošného ega. Je nadradená hmotnej úrovni. Falošné ego spôsobuje stotožňovanie seba samého s telom, myseľ s funkciami – premýšľanie ->cítenie -> chcenie; a inteligencia určuje úroveň, po ktorú vidíme správnosť činnosti mysle. Na tejto úrovni záleží od vzťahu nadradený/podriadený, kto zastáva akú funkciu. Nadradený je mužský princíp, podriadený ženský. Tu už ale nezáleží na hrubohmotnom prejave alebo telesnej úrovni, pretože v nadradenom postavení môže byť na mentálnej úrovni aj žena nad mužom. Príkladom je matka s malým synom, ktorá je v nadradenom postavení, v mužskom princípe, zatiaľ čo dieťa je v ženskom, aj keď jeho hrubohmotné telo je mužské.
Duchovná úroveň
Tretia úroveň je duchovná. Táto je najdôležitejšia a je nadradená hmotnej a mentálnej úrovni. Na duchovnej úrovni je každá živá bytosť dušou (viac v článku Čo je to duša?), kvalitatívne totožnou s Najvyšším, kvantitatívne však zanedbateľná a nekonečne malá. Má s Pánom večný vzťah služobník-Pán, v ktorom je večne šťastná a plná poznania (sat-cid-ananda). Na tejto úrovni sme všetci a všetko v ženskom princípe a jediný, kto je v mužskom princípe, je Boh (viac v tomto článku). Toto sa nikdy nemení a je to večné prirodzené postavenie.
Duchovná úroveň je jediná reálna, predošlé dve sú z hľadiska védskych spisov iluzórne, pretože nemajú trvalú existenciu, ale vždy len dočasnú. Hrubohmotné telo sa v procese reinkarnácie mení a duša, na duchovnej úrovni večná čiastočka Najvyššieho, môže prijať v jednom živote mužské, v inom ženské telo. Ak duša orientuje svoju pozornosť na nižšie úrovne, stáva sa prekrytou ilúziou a stotožňuje sa so svojou mysľou alebo telom. Obal duše, ktorý toto prekrytie spôsobuje, sa nazýva falošné ego.
Ego prijíma to, čo sa zdá trvalé a naša jediná empirická skúsenosť je skrz hrubé telo a jeho zmysly. Preto prijíma často hrubé telo ako jediné vyjadrenie seba samého a jediný prejav duše ako takej a jemné telo ako jediný zdroj svojho vlastného chcenia. Túžby mysle a tela tak prijíma za svoje. Vtedy nevidí svoj vzťah s Bohom, ktorého vedomie je jej pravým egom. Nevedomosť o tomto vzťahu sa preto volá egom falošným. Keď chce napríklad telo jesť, ilúziou prekrytá duša je presvedčená, že ona potrebuje jesť, lebo inak umrie. Neuvedomuje si, že je večná. Rovnako mylne sa stotožňuje myseľ s námetmi jej premýšľania a potom sa k nim púta a trpí. Napríklad si myslí, že nejaký iný človek jej spôsobuje trápenie alebo šťastie a zabúda, že tieto vzťahy sú iluzórne a dočasné vďaka nahromadenej karme, zatiaľ čo jediný večný vzťah má s Bohom.
„Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.“ Bhagavad-gíta 2.62-63
Hrubohmotné telo oproti večnému duchovnému vydrží v jednom princípe, mužskom alebo ženskom, len jeden život. Potom je možné, avšak tiež nie isté, že pohlavie zmení. Toto hrubohmotné telo sa narodí, rastie, zotrváva a nakoniec musí umrieť, aby duša mohla prijať odlišné telo.
Jemnohmotné, mentálne telo, konkrétne myseľ, sa mení tiež veľmi často, a to od situácie k situácii. Človek, bez ohľadu na pohlavie, sa ocitá raz v roli rodiča, raz v roli syna, raz v roli učiteľa, inokedy v roli žiaka. Čiže niekedy prijíma na seba mužský a inokedy ženský princíp. Je to počas života nevyhnutné pre správny vývoj na ceste za dosiahnutím sebarealizácie. Vrcholom je neustále uvedomovanie si svojej duchovnej podstaty v pravde. Z toho vyplýva správne používanie mužského a ženského princípu v rôznych situáciách na jemnohmotnej úrovni, vzhľadom k povinnostiam a danostiam, ktoré vyplývajú z úrovne hrubohmotnej. Muž aj žena majú určité povinnosti aj predpoklady určitého správania, ktoré sa od nich očakáva vzhľadom k tomu, aké má daná osoba telo, či mužské alebo ženské.
Vzťah mužského a ženského princípu na duchovnej úrovni a ich hlbšie pochopenie
Boh je pôvodca všetkých princípov a všetky ich obsahuje. Je v Ňom prítomný mužský aj ženský aspekt a je pôvodcom vzťahu ako takého. Akonáhle prebieha Jeho stvoriteľský akt, povstáva prvý a prapôvodný vzťah. Z jedného sa stane dva, jednotka a dvojka, yin a yang, mužský a ženský princíp. Tiež vzniká ich vzájomnosť, vzťah, v ktorom sa prvýkrát objavia zákonitosti na základe ktorých tieto princípy fungujú.
Statické a dynamické postavenie
Boh je prvý a ultimátny predstaviteľ mužského princípu a príroda predstavuje princíp ženský. Je prirodzene podriadená mužskému princípu. Neznamená to však, že muž je na telesnej úrovni vždy nadradený žene. Ako už bolo povedané, toto platí len na duchovnej úrovni, o ktorej hovoríme teraz.
Mužský princíp na duchovnej úrovni
Mužský princíp (Boh) je na duchovnej úrovni nezávislý, slobodný, riadiaci, dominantný, prirodzene vo vedúcom postavení. Dáva poznanie, ochranu, istotu, vedie ženský princíp (prírodu). Ako sme už povedali, je to Boží princíp. Rola, ktorá len odovzdáva bez toho, že by očakávala niečo späť. Nič nepotrebuje, lebo je absolútny a plne spokojný sám v sebe. Prejavuje ochotu dávať tým, ktorí to potrebujú, keď vidí úprimnú lásku zo strany ženského princípu. Hľadá u nej odovzdanosť a lásku, čo ho podnecuje k tomu, aby sa staral. Vtedy je motivovaný sa osobne zaujímať o to, čo ženský princíp potrebuje. A to, čo teda ultimátne odovzdá mužský princíp ženskému, je istota a ochrana. Vo všeobecnosti sú tri druhy ochrany, ktoré poskytuje. Sú to senzuálna (zmyslová alebo telesná), emocionálna (citová alebo mentálna) a intelektuálna (ochrana odovzdávaním poznania, vedomostí a praktických rád). Bez nich vzťah dlhodobo nemôže fungovať.
Ženský princíp na duchovnej úrovni
Ženský princíp je dobrovoľne podriadený alebo slobodne odovzdaný mužskému (duchovná príroda Bohu). Hľadá u neho pochopenie, útočisko, pomoc. Nemá žiadnu nezávislosť, má však slobodu, ale odovzdáva sa celkom mužskému princípu, Bohu. Velebí mužský princíp a miluje ho a všetko, čo robí, robí z lásky k nemu. Nerobí nič pre seba, ale všetko robí pre neho. Očakáva, že Boh ako jej jediný ochranca sa o ňu postará a zisťuje, že čím viac sa odovzdá, tým viac sa o ňu bude starať, a tým viac istoty od neho dostane. Duchovná príroda využíva ochotu a ochranu mužského princípu, aby sa mohla povýšiť na vyššiu úroveň, nájsť samú seba, svoju pravú podstatu. Nasledovaním autority (Boha) získava prehľad v sebe samej, nachádza vnútornú harmóniu, dosahuje čiastočné prenesenie kvalít mužského princípu do jej samotnej.
To, čo ultimátne odovzdáva ženský princíp mužskému, je láska, resp. odovzdanie samého seba. Duchovná príroda je plne odovzdaná Božej milosti. Hovorí Bohu: „Rob si so mnou, čo chceš, som len tvoja, verím ti, že mi dáš, čo potrebujem, lebo sama neviem, čo to je“.
Vzťah mužského a ženského princípu individuálnych živých bytostí na jemnohmotnej úrovni a ich hlbšie pochopenie
Mužský princíp na jemnohmotnej úrovni
Nemyslím si, že treba hovoriť o tom, aké sú charakteristiky muža a ženy na telesnej úrovni. Každý to má už dávno odpozorované z okolitého sveta alebo z pohľadu do zrkadla. Mužský princíp je však aj niečo iné. Je to tiež princíp jemnohmotný, na mentálnej úrovni, a hlavne duchovný na úrovni duchovnej.
Jemnohmotne je to tento princíp:
Čo sa týka stvorených živých bytostí, mužský princíp je funkcia zástupcu Boha. Tu už neplatí nezávislosť, akú má Boh, pretože každá živá bytosť je vo vzťahu k Bohu v ženskom princípe a teda je závislá z hľadiska absolútnej duchovnej roviny. Nezávislosť platí pre živé bytosti len vo vzťahu k ženskému princípu, t.j. napríklad matka je nezávislá od svojho dieťaťa, lebo dieťa je závislé od matky, ale je závislá od svojho manžela. Rovnako on je nezávislý od svojej ženy, ale je závislý od svojej vlastnej autority.
Čiže živé bytosti sú voči určitým iným živým bytostiam v mužskom princípe a voči ostatným v ženskom.
Čo sa týka spoločenských úloh a javov, mužský princíp je napríklad rola rodiča k dieťaťu, učiteľa k žiakovi, zamestnávateľa k zamestnancovi, životného partnera k partnerke, ochrancu k chránencovi, kráľa k poddaným a podobne.
Ženský princíp na jemnohmotnej úrovni
Čo sa týka stvorených živých bytostí, ženský princíp je funkcia zástupcu prírody. V tomto princípe platí závislosť voči predstaviteľovi mužského princípu. Táto závislosť už nie je relatívna. Je to plná závislosť rovnaká ako v ženskom princípe na duchovnej úrovni, až na to, že v hmotnom svete má živá bytosť možnosť vybrať si z pestrej palety ochrancov, resp. zástupcov Boha, ktorí jej poskytnú dané typy ochrany. Preto, keď mužský princíp zlyháva v plnení povinností alebo vzťah začne byť disharmonický, hľadá ochranu inde. Tak ako keď napríklad rodič nedokáže poskytnúť starostlivosť, pochopenie a vedenie dieťaťu, hľadá toto dieťa vedenie napríklad u zamestnávateľa na brigáde a emočnú starostlivosť napríklad u svojich kamarátov.
Ideálny vzťah muža a ženy
Cieľom tohto článku je priblížiť fungovanie, najmä partnerský vzťah medzi mužom a ženou, aj keď záber témy z principiálneho hľadiska je oveľa širší.
Vo vzťahu muža a ženy by ideálne mal muž zastávať mužský princíp a žena ženský. V takom vzťahu budú obaja spokojní, lebo nájdu, čo hľadali. Žena nájde oporný bod, pevnú skalu, istotu v živote v mužovi, a muž v nej nájde určité plus, prínos do svojho života.
Mužský princíp funguje tak, že je podriadený svojej autorite, svojej životnej ceste, a preto je spokojný sám v sebe a nič mu nechýba. Jeho život je už predtým ako doň pozve ženský princíp harmonický, jasný a svetlý ako slnečný deň. Keď príde do jeho života žena, stane sa akoby teplým letným dažďom (vytvorí príjemný problém) a zároveň dúhou (dá mu do života plus, ktorým je láska), ktorá tento deň spestrí a vyfarbí. Muž má byť odovzdaný vlastným autoritám, voči ktorým je v ženskom princípe, napr. voči duchovnému učiteľovi, učiteľom atď. Svetlom jeho života je jeho vlastná autorita, od ktorej závisí. Tým pádom je nezávislý od svojej ženy.
Ona je voči nemu v ženskom princípe a je závislá od neho tak, že on je svetlom jej života. Tak môže v živote napredovať a robiť pokrok on aj žena, ktorá ho nasleduje. Odovzdanosť autorite je teda pre muža aj pre ženu zárukou pokroku. Vtedy vzťah a všetko v ňom funguje harmonicky.
Čo sa partneri majú učiť
Muž sa vo vzťahu musí naučiť od svojich autorít viesť ženu tak ako vie a ako ona potrebuje a poskytovať jej trojitú ochranu. To znamená radu, emočnú podporu alebo zmyslovú ochranu. Keď chce, aby niečo robila určitým spôsobom, tak ju to musí naučiť. Nemôže čakať, že ona bude proste vedieť, čo od nej chce, lebo ten, kto má vedieť a viesť, má byť on a nie ona. Od dieťaťa sa tiež neočakáva, že bude vedieť chodiť, ale treba mu pomôcť, aby sa to naučilo (nechcem tým prirovnávať ženu k dieťaťu, ale princíp je rovnaký, pretože rodič je v mužskom a dieťa v ženskom postavení).
Samozrejme, že žena sa bude odovzdávať tak, ako je zvyknutá a ako ju naučili doma. Je opäť povinnosťou muža vysvetliť jej ako a zdôvodniť jej prečo to má robiť inak, ak je niečo také potrebné. Takisto žena by sa nemala stať v jeho starostlivosti iba prostriedkom pre uspokojenie jeho sebeckých zmyslových túžob, pretože muž je za svoju ženu a dobré podmienky pre jej šťastie zodpovedný.
Muž musí byť schopný vytvoriť priestor a vzťah, v ktorom bude môcť byť žena pani. Musí jej vedieť dať domov, v ktorom ona môže operovať.
On je poskytovateľ, žena je konateľ. On je pasívny princíp a žena aktívny.
To znamená, že muž kúpi jedlo, žena uvarí obed. Muž kúpi dom, žena ho bude aranžovať. On platí nájom, ona robí domáce práce atď. Muž by sa mal snažiť vytvoriť teda také prostredie, aby sa v ňom mohla jeho žena cítiť doma a to podľa svojich schopností a nielen vyžadovať lásku bez toho, že by bol schopný sa o čokoľvek postarať.
Žena sa na oplátku za jeho starostlivosť učí od muža, ako mu poskytovať lásku tak, aby bol on spokojný. Nemala by čakať, že ona bude doma pani a popritom ešte vysvetlí mužovi, ako má čo robiť v práci a mimo jej pôsobiska, lebo tým sa stavia do pozície muža a ak je niečo také potrebné, mala by prehodnotiť, či je ich vzťah postavený na dobrom základe. Rovnako nemôže čakať, že bude dávať lásku tak, ako ona chce a on bude spokojný. Je to preto, lebo jeho očakávanie je, že ona bude plniť svoje povinnosti s láskou k nemu, podľa svojich schopností čo najviac tak, ako on chce a nielen využívať jeho starostlivosť a pritom svoju lásku odovzdávať vzhľadom k svojim predstavám o tom, čo on by mal alebo nemal od nej chcieť.
On poskytuje starostlivosť vzhľadom k jej potrebám podľa svojich schopností a ona poskytuje lásku vzhľadom k jeho želaniam podľa svojich schopností.
Inteligencia a emočná pripútanosť
Mužský princíp je voči ženskému staticko-dynamický a ženský voči mužskému dynamický. To znamená, že muž je ten, kto je stály, žena sa mení, ale muž musí pre interakciu so ženským princípom vedieť prejsť do dynamickej pozície. Samozrejme, keď žena interagovať prestane, muž sa musí vedieť stiahnuť z dynamického postavenia späť do statického, aby si udržal vo vzťahu nadhľad. Respektíve, keď je žena mimo reality, muž musí vedieť prísť k nej mimo realitu, doviesť ju späť do reality a potom sa tam sám vrátiť. Keď žena napríklad veľa rozpráva o svojich problémoch, muž by ju mal vypočuť a reagovať, stať sa dynamickým, ale keď žena prestane, muž by nemal začať rozprávať rovnakým spôsobom o sebe a snažiť sa pretlačiť seba do centra pozornosti. Mal by ju nechať v centre a keď rozhovor skončí, mal by sa vedieť sám od seba vrátiť na platformu inteligencie, t.j. do statického módu.
Ozajstná inteligencia je staticko-dynamická, schopná sa prispôsobovať a nechať pohltiť, ale takisto aj odosobniť a pozrieť sa na veci s nadhľadom. Presne tento nadhľad žena od muža očakáva, avšak v momentoch interakcie s ním od neho očakáva lásku a dynamickú výmenu emócií a pocitov. Muž sa v nich však nesmie strácať tak ako to môže robiť žena.
Neznamená to, že muž má byť od ženy odpútaný. Ak je muž odpútaný, potom vôbec nemôže prebehnúť emočná výmena a potom sa ani nedá hovoriť o tom, že vzťah existuje. Mód odpútanosti je platforma inteligencie, ako sme však už povedali, muž má vedieť prejsť do emočného módu a prejaviť lásku a pripútanosť romantickým spôsobom. Mužova pripútanosť sa však prejavuje najmä túžbou ochraňovať, romantická láska je prejavom túžby ochraňovať, konkrétne je to emočná ochrana ženy.
Stáva sa, že muži sú niekedy len v intelektuálnom, nezávislom móde, keď napríklad žena mu niečo s nadšením hovorí a on číta noviny a sucho odpovedá, bez akéhokoľvek záujmu, “mhm” a ani nevie, čo ona hovorí.
Druhý extrém je muž, ktorý je tak veľmi emotívny, že keď žena rozpráva, prejde do emočnej roviny, ale potom, keď ona skončí interakciu, on nevie prestať a vyjsť z tohto postavenia. Potom žena hovorí, čo sa jej stalo, dorozpráva a muž s najväčším oduševnením začne rozprávať zasa svoje, nesleduje odozvy a vyžaduje jej pozornosť. Tým sa sám dostáva do ženského postavenia.
Vznik nestability zameraním sa na ženu
Často sa stáva, že muž prestane svoj život zakladať na odovzdanosti autoritám, ktoré predtým robili jeho život jasným ako slnečný deň a presunie ženu na piedestál svojho šťastia. Začne si myslieť, že jeho šťastie pochádza z nej a začne považovať ženu za svetlo jeho dní, bez ktorého by bol v totálnej temnote a bez ktorého by nevedel žiť.
A tu vzniká problém, pretože tá, ktorá si nevie bez neho predstaviť život, má byť jeho žena, nie opačne.
On si život nemá vedieť predstaviť bez svojich autorít. Akonáhle však svoju pozornosť zamieri prevažne na svoju ženu, postupnosť sa preruší a stávajú sa tak závislí jeden na druhom. Niektorí ľudia vravia, že to je dobre, že takáto vzájomnosť je rovnováhou pre vzťah, ale nie je to pravda. Prečo?
Hovorí sa, že keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Dokonca aj v západnej kresťanskej tradícii, v Biblii, je napísané, že hlavou ženy je muž, muža Kristus a Krista Boh. To znamená, že úlohy a povinnosti musia byť rozdelené. Muž má poskytovať ochranu a vedenie, pozornosť a istotu, kým žena poskytuje lásku a oddanosť.
Muž nemá dať žene to, čo ona chce, ale to, čo ona potrebuje, tak, aby zistila, že to je vlastne to, čo chcela.
Pokiaľ nevie, čo žena potrebuje, bude jej dávať to, čo si myslí, že jej spraví radosť, bude ju analyzovať a rozmýšľať, prečo ona koná tak, ako koná, čo to znamená atď. Tak stratí prehľad a stratí sa v myšlienkach na ňu. Potom nebude schopný vidieť jej skutočné potreby a ona nebude spokojná. Lebo ona nie je rada, keď on nemá prehľad. Rovnako nie je rada, keď musí hľadať inde oporu pre riešenie svojich problémov. V mužovi potom stráca dôveru a vzťah upadá.
Keď sa role vymenia – chyba muža
Keď má žena problém a hľadá radu, emočnú podporu alebo zmyslovú ochranu, čo sú tri typy ochrany, o ktorých už bolo písané, muž jej ju má poskytnúť, rovnako ako jemu toto všetko poskytujú jeho autority. Zamestnávateľ mu dáva výplaty, guru alebo učiteľ rady a takisto emočnú podporu, ktorú potom on vie ďalej posunúť svojej chránenkyni (žene, ale to isté platí napríklad pre dieťa).
Čiže od muža sa očakáva, že takéto problémy bude vedieť riešiť a nezachovať sa ako závislý od nej. Keď je žena smutná, muž ju má rozveseliť a nie sa z toho zosypať. Keď žena nemá peniaze na nájom, má jej ich dať a nie na ňu nakričať a keď ona potrebuje radu, nemôže sa predsa on pýtať jej, čo ona považuje za najlepšie. V momente, kedy sa táto situácia deje a muž hľadá pochopenie, pomoc a útočisko u svojej ženy, z principiálneho hľadiska na jemnej úrovni ona preberá úlohu mužského princípu a stáva sa tak jeho matkou. Takýto vzťah nie je vonkoncom zdravý.
Mama robila to, že keď sa on cítil zle, poľutovala ho, keď nemal peniaze, požičala mu a celkovo odpovedala na jeho potreby. Samozrejme, že tento princíp môže mať určité výnimky v nevyhnutných alebo neočakávaných prípadoch a vtedy je dobré, keď je žena na chvíľu matkou svojho muža. Ale dlhodobo sa nedá týmto spôsobom udržiavať vzťah. Dal by sa síce, ale potom muž musí spĺňať podmienky ženy, muž nasleduje, dáva lásku a žena ochranu. Muž sa ale potom nesmie diviť, keď jeho žena bude rozhodovať a bude hľadať ochranu inde ako uňho a bude odovzdaná niekomu inému ako jemu atď., atď.
Potom je takýto muž neschopný chlap, lebo vo vzťahu s jeho ženou je on žena a ona muž. V takejto situácii zvykne muž reagovať nárokovaním si na podriadenosť zo strany ženy. Začne byť podráždený a hnevlivý, pretože sa chce dostať do svojho prirodzeného postavenia nasilu. Žena zas začne byť frustrovaná, nenaplnená a veľmi zaťažená starosťami o svojho muža. Tak ako je slobodná matka zaťažená starosťami o svoje dieťa. Tak vznikajú ďalšie typy problémov.
Jedným zo zásadných je, že muž, ktorý by mal svoj život postupne viesť k duchovnej sebarealizácii krok za krokom, je zameraním a závislosťou na žene a jej tele a rozmarom jej mysle postupne stále viac pripútaný k hmote a čoraz viac sa zaplieta do karmických reakcií. Viac v článku Sex, príčina nekonečného utrpenia.
Keď sa role vymenia – chyba ženy
Žena sa často snaží obrátiť pozornosť muža na seba, zviesť ho a získať ho pre seba. Akonáhle sa jej to však podarí, stráca záujem. Prečo je to tak? Keď sa pozornosť muža obráti na ženu, ona je veľmi rada, lebo v ideálnom prípade túži, aby ju muž prijal. Preto sa snaží byť čo najpríťažlivejšia, krášli sa a maľuje, dbá o seba a je rada, keď to on ocení. Robí to všetko kvôli nemu, žije v nádeji, že možno raz bude jeho srdce patriť jej. Takto získa jeho pozornosť, lebo on reaguje na jej záujem oňho.
Žena však chce stále viac a keď to prekročí určitú hranicu, stáva sa muž hračkou v jej rukách. Cíti, že dosiahla svoje, ale nie je spokojná. Je to preto, lebo vlastnosti, pre ktoré ho mala rada, jeho zameranosť na jeho vlastné ciele, jeho odovzdanosť autoritám a vlastnej ceste životom, bolo to, čo ju priťahovalo. Jeho odosobnený záujem o ňu, to že na ňu nebol pripútaný a predsa bol k nej nežný, vrelý, to že sa chcela stať súčasťou jeho sveta, bolo dôvodom, pre ktorý sa snažila stiahnuť na seba jeho pozornosť. Akonáhle však z centra jeho života predošlé smerovanie vypadne a on sa nasmeruje k nej, už jej nemá čo ponúknuť, lebo čerpá z nej a tým pádom jej môže posunúť len to, čo mu doporučí ona sama.
Dáva jej potom to, čo si myslí, že ona chce, ale ona sama nevie, čo to je, a preto je on z toho zmätený a sfrustrovaný, lebo aj keď jej to dáva, ona nie je v konečnom dôsledku rada. Čiže múdra žena nebude chcieť muža za každú cenu pripútať k sebe, ale ak je ona elementom, ktorý vzťahom hýbe, bude udržovať hranicu jeho pripútanosti na úrovni, v ktorej bude on mať stále dosť priestoru pre svoj osobný rozvoj. Ak to nevidí, stane sa, že muž ju začne veľmi milovať, ale keďže žena je v dualite, bude tiež ona najväčším zdrojom jeho bolesti.
Nesprávne zdedené modely rolí
To, čo nám bolo dané geneticky a to, čo sme odpozorovali v mladosti od rodičov, určí vo veľkej miere naše správanie v budúcnosti. Táto časť sa bude konkrétne venovať sklonom k stavaniu sa do opačných princípov než je pre vzťah prirodzené. Naši rodičia často fungujú podľa obráteného princípu, kedy je muž v ženskom a žena v mužskom princípe. Prejavuje sa to tak, že žena komanduje, je prirodzene dominantná, má takmer vždy pravdu, prípadne zarába viac ako muž, stará sa oňho a často mu poskytuje emočnú podporu. Je zvyknutá na nezávislosť a presadzuje si ju, prirodzene sa chová rovnocenne alebo nadradene. Je sklamaná zo svojho muža, na ktorého sa nemôže spoľahnúť a spravidla aspoň zo začiatku ich vzťahu dúfa, že sa zmení.
Muž je submisívny, občas nahnevaný, že ho ona nerešpektuje a že nerobí, ako on chce, ale sám sa o seba ani o ňu nevie postarať. Je možno len „snílek“, ktorý má veľa nápadov, ale nepraktický človek, ktorý by bez svojej ženy nemohol samostatne fungovať. Je z toho deprimovaný, ale nevie sa vymaniť spod vplyvu ženy a osamostatniť sa tak, aby mohol mať vo vzťahu hlavné slovo. To je typický príklad.
Deti, ktoré v takýchto rodinách vyrastajú, majú prirodzene sklony k podobnému typu správania. Často sú týmto spôsobom podmienené a ani si to neuvedomujú, ale podvedome budú vyhľadávať podobné typy partnerov.
Ženy
Preto sa ženy, ktoré vyrastali v týchto typoch rodín, budú diviť, že si nevedia nájsť schopného muža. Archetyp, ktorý prebrali od svojich matiek, bol práve model ženy, ktorá mužovi vládne. Podvedome majú tento model správania zakódovaný a vyhľadávajú si podľa neho aj partnera. Čiže takúto nezávislú ženu budú neschopní chlapi priťahovať prirodzene, lebo budú mať mentalitu ich otca. Môžu ich totiž získať práve svojím obľúbeným materským a starostlivým prístupom, na ktorý títo muži pozitívne reagujú, vzhľadom k vlastnému zlému nastaveniu pre vzťah.
Potom sa tieto ženy budú diviť, prečo vždy, keď sa zamilujú, je daný chlap nezodpovedný človek, ktorý sa o seba ani o ňu nevie postarať. Takto môžu zanevrieť a myslieť si, že majú nešťastie v láske alebo že chlapi sú neschopní všeobecne. Alebo môžu skončiť na krku s chlapom, o ktorého sa budú musieť starať. Budú síce svojim mužom poskytovať oporu, ale celý život budú na nich uštipačné a drzé, sarkastické. Budú ich zhadzovať pre ich neschopnosť alebo sa budú ventilovať alkoholom či iným spôsobom. Preto si žena musí nájsť partnera, ktorý je na materiálne aj duchovne vyššej úrovni ako ona.
Muž, ktorý sa nenechá takouto ženou komandovať a zaujme mužský princíp, do ktorého patrí, jej bude pripadať akoby sa nedostatočne zaujímal o jej potreby, nedával jej dosť priestoru pre vlastný rozvoj. Objaví sa u nej žiarlivosť, neistota a pocit, že mu nemôže veriť, pretože on je odpútaný a ona chce niekoho, kto bude v ženskom princípe a teda bezvýhradne pripútaný na ňu. Bude sa cítiť menejcenná vo vzťahu a snažiť sa o emancipáciu. Čiže sa bude snažiť stavať do roli muža. Takáto žena by mala prehodnotiť svoje očakávania od mužov a takisto svoj postoj k svojej vlastnej pozícii vo vzťahu.
Muži
Mužov, ktorých mamy boli v mužskom princípe a otcovia v ženskom, zas budú priťahovať nezávislé, samostatné ženy, ktoré sa správajú ako muži. Takisto zistia, že tieto ženy nezaujíma ich mužské správanie, ale viac reagujú na mužov v ženskom princípe, ktorí sa správajú submisívne. Keďže toto správanie je takýmto mužom prirodzené od malička, prirodzene si nájde takú ženu.
Celý život bude potom pod jej vládou trpieť pocitmi menejcennosti, viny, možno výbuchmi zlosti pre jej uštipačnosť. A takisto výčitkami svedomia za tieto scény. Bude trpieť neschopnosťou vziať situáciu do vlastných rúk a bude hľadať uznanie za svoju mužnosť inde, možno sa objaví aj nevera.
Žena, ktorá bude vo vzťahu k takémuto mužovi submisívna a bude v ženskom princípe, do ktorého patrí, mu bude pripadať ako nezaujímavá a bez vlastného názoru. Naivná, detinská a hlúpa, taká, ktorá ho asi opustí, lebo určite naletí každému. Navyše, ak sa ona nepostará o jeho potreby, bude mu pripadať ako keby jej na ňom nezáležalo. A takú on nechce. On chce múdru ženu, ktorá mu bude v ťažkých chvíľach oporou, ktorá sa bude oňho starať, ako to robila jeho matka, a ktorá bude vedieť, čo robiť aj bez toho, aby jej to musel stále hovoriť. Chce nezávislú dominantnú ženu a nie submisívnu.
Keďže toto správanie je obom partnerom prirodzené od malička, nebude žiaden problém. Dvojica si bude zo začiatku myslieť, že sa výborne k sebe hodia. Tento problém sa môže potom ťahať bezo zmeny celé generácie.
Slobodná vôľa partnerov
Muž nie je ten, čo sa má za každú cenu len starať a žena nie je tá, čo má za každú cenu len poslúchať. Obaja musia reagovať veľmi flexibilne vzhľadom k potrebám a rozhodnutiam toho druhého. Ak sa snaží len jeden, nebude to fungovať. Avšak spôsob, akým si pýtať snahu od svojho proťajšku, nie je vyžadovaním tejto snahy. V Tao-te-Ting, čínskej knihe ľudových múdrostí, je napísané, že ak chceš niečo posilniť, musíš to nechať oslabiť, a ak chceš niečo stiahnuť, musíš to nechať roztiahnuť. Keď sa snaží len jeden, je jasné, že to nie je v poriadku. Vtedy snažiaci sa partner môže naznačiť, čo sa deje zhodnotením situácie, ale nemal by v tomto trende pokračovať.
Napríklad, keď jeden z partnerov nechce príliš intenzívny vzťah, druhý sa má stiahnuť a nie snažiť sa to zlepšiť zvýšením aktivity. Keď chce jeden evidentne silnejší vzťah, druhý by mal prejaviť viac záujmu. Ak ani toto nefunguje, viac sa nedá urobiť, pretože obaja majú vo vzťahu slobodnú vôľu. Môžu sa rozhodnúť v prospech alebo v neprospech vzťahu. Nedá sa nútiť partnera do nejakého rozhodnutia, ktoré nechce spraviť. Takéto pokusy sa dejú väčšinou formou emočného vydierania, agresie alebo vyjadrovania sa určitým spôsobom s očakávaním odoziev. Takáto snaha je nátlakom a spôsobí, že vzťah bude ešte rýchlejšie degradovať.
Očakávania
Ako už bolo povedané, tým, čo prináša ženský princíp do vzťahu, je láska a odovzdanosť. Muži robia však často tú chybu, že túto lásku a odovzdanosť očakávajú za to, že žene poskytujú ochranu a istotu. Avšak vo vzťahu k ženskému princípu má byť mužský nezávislý a očakávanie nie je na mieste. Akonáhle bude mužský princíp od ženského niečo očakávať, stáva sa ženským.
Mužský môže len dúfať, že ženský princíp jeho starostlivosť prijme.
To (či sa duša Bohu po mnohých životoch odovzdá), či, a koľko dá žena mužovi, je slobodná vôľa ženy. Podľa toho má tiež muž poskytovať žene ochranu a istotu (Boh sa nám natoľko ukazuje a natoľko poskytuje vedenie, nakoľko sa Mu odovzdávame). Ak poskytuje ochranu a žena nedáva nič späť, buď ho žena len využíva, alebo robí on niečo zle a poskytuje tieto veci nesprávnym spôsobom. Každopádne si nemôže na lásku z jej strany nárokovať a ani vzťah vynucovať.
Touto istou chybou vzhľadom k mužskému princípu je, keď ženy očakávajú starostlivosť a ochranu za svoju odovzdanosť. Žena môže len milovať a dúfať, že ju muž povedie správne a že jej poskytne ochranu. Podľa toho, ako on poskytuje, môže odovzdávať svoju lásku. Muž nemusí byť ochotný alebo schopný takúto starostlivosť poskytnúť a žena takto odovzdáva bez návratnosti a nebude spokojná. Každopádne si nemôže nárokovať na ochranu z jeho strany, aj keď urobila možno naozaj všetko, čo sa dalo, aby túto ochranu dostala.
V takýchto chvíľach, kedy sa takéto a podobné problémy objavujú, je treba prehodnotiť, či je odovzdávanie a prijímanie vo vzťahu adekvátne potrebám oboch partnerov.
Autorita a jej znaky
Kontrola alebo autorita je daná automaticky nasledovaním prírodného zákona, to znamená, že to nie je pozícia daná ľuďmi, ale prírodou. Muž ani iný typ autority nemá poslúchať svoje deti, ženu a podriadených, ale správny princíp. Oplatí sa však počúvať, lebo často ho aj oni môžu naviesť k správnemu konaniu. Na ňom je už potom odlíšiť v čom majú a v čom nemajú pravdu.
Dobrá autorita nevyužíva svoju moc bez vysvetlenia, to len v nutných prípadoch, kedy nie je čas. Rovnako nezabraňuje v slobodnej vôli svojho chránenca. Rodič, ktorý nevedomému dieťaťu neodtiahne ruku od žeravej platne a nevysvetlí mu, že to páli, nie je dobrý rodič. Do tej miery ako je to len možné by sa rodič mal snažiť dieťa ochrániť pred negatívnymi vplyvmi. Rodič, ktorý odťahuje ruku dieťaťu od žeravej platne dookola dennodenne sa kvôli tomu ponižuje a stráca energiu, tiež nie je dobrý rodič. Vzťah sa kvôli tomu zhoršuje. Dieťa je evidentne neinteligentné a spochybňuje autoritu. V rámci jeho výuky je v takomto prípade nevyhnutné nechať ho sa popáliť a poučiť sa z vlastnej chyby.
Takisto musí byť autorita schopná sledovať schopnosti a pripravenosť svojho chránenca. Na nôž sa tlačí silou závislou od toho, čo krájame. Nikto nemôže chcieť od dieťaťa, aby vedelo chodiť, keď ho to nikto neučil. Alebo aby sa to bolo schopné naučiť tak rýchlo ako chceme my. Zbytočný tlak len dieťaťu znemožní pokrok, lebo ho zdeprimuje alebo bude mať kvôli nemu pocity nedostatočnosti a menejcennosti. Všetko má svoj čas.
Nie je priaznivé, keď si muž vynucuje rešpekt. Ani neživá hmota nefunguje spôsobom „lebo som povedal“, čo už potom možno povedať o ľudských bytostiach? Presadzovanie vlastnej vôle znamená, že sa stavia do centra pozornosti. V centre pozornosti však má byť žena a keď to robí muž, stáva sa ženou. Keď sú takto v domácnosti dve ženy, tá pravá žena vyhrá a muž stratí autoritu a bude nasledovať hnev, skľúčenosť alebo sa uchýli k omamným látkam.
Líder sa teda nestavia do centra pozornosti. Líder iba určuje, kto bude v centre jeho pozornosti.
Snaha o kontrolu situácie je ženská vlastnosť (všimnite si tento princíp vo vzťahu Boha a podmienených duší). A snaha o to, aby podriadení rešpektovali vaše pocity, je snaha byť centrom pozornosti a teda stavanie sa do podradnej pozície.
Na druhej strane, keď žena nerešpektuje muža a robí si čo chce, on o ňu stratí záujem. A keďže ona ho často drží aj pri deťoch, často stratí záujem aj o ne. Takisto ona začne dostávať inú karmu za tie činy, ktoré robí pod vedením inej autority. Preto žena nemá poslúchať deti a kamarátky, ale svojho muža. Rovnako ako on nemá poslúchať ženu a kamarátov, ale svoju autoritu. Tento princíp už bol rozobratý v časti Keď sa role vymenia, ktorá je analogicky použiteľná s týmto konkrétnym prípadom.
Napísané na základe prednášok Bhaktividya Purna Swamiho, žiaka Śrílu Prabhupádu.
+ podobné prednášky na túto tému :
http://www.uloz.to/xELW7Y7/povinnosti-muze-mp3
http://www.uloz.to/xpMe4kw/povinnosti-zeny-mp3
Sledujte ďalšie zaujímavosti na našom Instagrame:
