Veľa ľudí sa prebúdza v rovnakom čase každú noc bez toho, aby tomu venovali nejakú pozornosť. Vedeli ste ale, že by to mohol byť spôsob, akým vaše telo a vyššia sila s vami komunikujú?
Ayurvéda využíva energetické meridiány (nádí) na diagnostiku a liečenie mnohých ochorení. Tieto meridiány sú prepojené s biorytmom človeka tak, že energetizujú odlišné časti tela. Takže podľa času, kedy sa zobudíte v noci, vaše telo môže zažívať určité pocity, ktoré sú pre vás signálom fyzických a emocionálnych problémov.
Problém so spánkom medzi deviatou a jedenástou hodinou večer môže značiť stres
Toto je pre väčšinu ľudí bežný čas ukladania sa do postele. Ak máte problém v tomto čase zaspať, môže to byť znakom príliš veľkých obáv a stresu. V tomto prípade sa odporúča vedome spomaliť a kontrolovať svoj dych a tým sa postupne upokoja aj vaše myšlienky. Rovnako je dobré aspoň hodinu pred spánkom vypnúť počítač, odložiť telefón, vypnúť hudbu a pod. a dať telu dostatok času dať sa do kľudu a utíšiť svoju energiu.
Žiarenie z displeja počítača alebo telefónu simuluje denné svetlo a o to ťažšie sa nám zaspáva.
Budenie sa medzi jedenástou večer a jednou hodinou po polnoci môže značiť citové sklamanie
Starodávna indická ayurvédska medicína hovorí, že toto je čas, kedy je aktívny žlčník. Budenie sa v týchto hodinách môže znamenať citové sklamanie, takže pomôže praktizovanie sebaakceptácie a odpustenia (sebe aj druhým). Rovnako prospešné je chvíľku meditovať alebo si pustiť ukľudňujúce mantry.
Slovo mantra sa skladá z dvoch sanskritských slov, manas – myseľ a trayate – oslobodiť. Takže mantru by sme mohli interpretovať ako nástroj pomocou ktorého sa môžeme oslobodiť od myslenia alebo ho usmerniť.
„Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.“
Bhagavad-Gíta 6.5
Budenie sa medzi jednou a treťou po polnoci môže značiť hnev
Tento energetický meridián je prepojený aj s pečeňou. Budenie sa v tomto čase je asociované s hnevom a nadbytočnou vnútornou energiou. Pre získanie pokojného spánku sa skúste napiť teplej vody a meditovať. Hnev je často spôsobený prílišnou pripútanosťou k hmotným veciam a pochádza z nereálnych očakávaní od ľudí a od sveta.
„Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.“
Hnev ako taký v nás spúšťa mechanizmy, ktoré nie sme tak celkom schopní kontrolovať a táto nespracovaná energia sa v nás hromadí a narúša náš biorytmus. Hnev nie je dobré ani umelo potláčať, ani ho nekontrolovateľne živiť. Je veľmi dôležité chápať jeho príčinu a odstrániť práve tú. Prečítajte si našu sériu článkov o tom, prečo musíme trpieť v tomto materiálnom svete – na tomto linku.
Budenie sa medzi treťou a piatou ráno môže znamenať, že prechádzate duchovnou zmenou
Tento časový úsek je spojený so smútkom, ale značí aj proces transformácie. Ak sa zobudíte približne v tomto čase, môže to byť znak, že vám vyššia sila dáva znamenie, aby vás nasmerovala smerom k vášmu vyššiemu zmyslu prečo ste tu. Aby ste znova zaspali, skúste modlitbu alebo meditáciu. Porozmýšľajte, čo v živote by ste mali zmeniť a či ste spokojný s tým, kam sa uberáte.
Duchovné zmeny sa prejavujú na viacerých úrovniach vrátane fyzickej. Keď takouto zmenou už prechádzate, vaše toky energie sa často menia a môžete zažívať chronickú vyčerpanosť. Je to ako keby každá časť vo vás bola liečená v jednu a tú istú dobu. Dokonca aj keď sa vyspíte normálne, môžete sa zobudiť unavení bez toho, aby ste čokoľvek robili. Niekedy sa zjavne bez príčiny unavíte počas dňa a idú na vás driemoty, inokedy sa zobudíte v strede noci plní energie ako keby bol deň a dlho nedokážete zaspať.
Budenie sa medzi piatou a siedmou ráno je asociované s emočnými blokmi
Budenie sa v tomto čase tiež často poukazuje na emočné bloky. Ak si želáte znovu zaspať, skúste ponaťahovať vaše svaly alebo použite kúpeľňu. Emócie, ktoré počas dňa potláčame, sa v nás hromadia a veľa z nich sa podvedome premieta do našich snov, kde sa „riešia“. Toto je obzvlášť viditeľné v poslednej fáze spánku (REM) nadránom. Silné a intenzívne snenie nás veľakrát môže priamo vytrhnúť zo sna. Keď niekto zažíval násilie, môže sa objaviť v jeho snoch. Rovnako aj iné rôzne potláčané emócie sa môžu v tomto čase vyplavovať. Práve počas spánku je naša vôľa najviac oslabená a naša duša nás takto môže nútiť čeliť pravde.
Ľudské telo je vskutku fascinujúca vec. Ak sa naučíme sledovať a počúvať, čo sa nám snaží povedať, budeme schopní vylepšiť obidva aspekty nášho života – fyzický aj duchovný.
Pozor na prítomnosť ducha
Niektorí ľudia sa budia celí spotení práve preto, že zažili veľmi živú nočnú moru alebo spánkovú paralýzu, v ktorej sú hore, ale nevedia hýbať telom a pociťujú negatívne pocity či prítomnosť inej entity vo svojej blízkosti. Toto všetko, vrátane námesačnosti, je prejav prítomnosti duchov a netreba to podceňovať. Sú z nás schopní vysávať veľké množstvo energie. Prečítajte si náš článok o duchoch – tu.
Ako sa zjavili Védy? Aký je ich pôvod a história? Ako boli rozdelené a prečo nám védska literatúra dáva na výber rôzne duchovné cesty?
Vymyslená árijská invázia
Existujú dva spôsoby, ktorými môžeme odpovedať na tieto otázky. Jedným z nich sú teórie súčasných učencov a historikov a druhým sú tradičné vysvetlenia, ktoré uvádza védska literatúra.
Mnoho historikov zastáva názor, že to boli práve Árijci, ktorí napadli Indiu v druhom tisícročí pred n.l. a práve oni boli zakladateľmi indickej kultúry a védskej tradície. Tvrdia, že Árijci prišli z južnej časti Ruska a priniesli so sebou svoje védske rituály a zvyky.
Vyvracajú to však archeologické nálezy z miest Harappa a Mohenjo-Daro, ktoré pochádzajú až spred 3 a pol tisíca pred n. l. Niektoré vytesané znaky ukazujú jogínov, ktorí meditujú, rovnako ako mnoho postáv podobných polobohovi Šivovi. V každodennom uctievaní zohrával dôležitú úlohu chrám a práve takýto proces predpisujú Védy pre dosiahnutie duchovného pokroku. Objavili sa tiež tradične postavené ohňové oltáre pre ohňové obete, ktoré reprezentujú Boha Višnua.
Ďalším bodom je, že údolie Indus zaberá obrovskú oblasť a kultúrne rysy tejto spoločnosti naďalej prežívali dlhé obdobia. Tak ako by tzv. „predárijský“ jazyk ľudí údolia Indus, ktorý nie je dnes známy, zanikol bez toho, aby po sebe nezanechal žiadnu stopu svojej existencie? Bolo to práve tým, že v skutočnosti tam žiaden predárijský jazyk nebol. A ak toto je tá časť, kde sa mali údajne árijskí útočníci objaviť, nesúci so sebou védsku kultúru, je logické dospieť k záveru, že žiadna árijská invázia sa neodohrala. Aspoň nie tak ako si niektorí pseudoučenci myslia. Je zjavné, že tam védski árijci už boli.
Celý tento hoax o tzv. árijskej invázii v skutočnosti priniesli až Briti, konkrétne pa-vedec Max Muller. Sám na sklonku svojho života priznal, že desiatky rokov fabrikoval údajné dôkazy o árijskej invázii. Snažil sa tak podkopať autoritu Véd a s ňou aj hrdosť Indov na Védy a hinduizmus, s pre Britov klasickým plánom „rozdeľuj a panuj“.
Védy a ich vek
Väčšina učencov súhlasí s tým, že najstaršie védske hymny sú staršie ako 1500 rokov pred n.l. Mnohí sa však stále viac domnievajú, že časti Rig-Védy siahajú do niekoľkých tisícročí skôr. To znamená, že to neboli nejakí prisťahovalci, ktorí priniesli so sebou védsku kultúru, pretože prinajmenšom najstaršie védske knihy, ak nie väčšina z nich, existovali ešte predtým, práve na tomto území.
Poďme logicky zvážiť ďalší bod. Je všeobecne známe, že sa pán Buddha zjavil asi pred 2500 rokmi. Pointou je, že ak Buddha kázal proti Védam (ako je známe), tak Védy už museli v tom období existovať. A práve v oblasti, v ktorej pôsobil, na území terajšej Indie.
Skutočný dôvod, prečo neprijal Védy, je ten, že mnoho vedúcich védskych stúpencov ich už úprimne nenasledovalo, ale zneužívalo. Každý študent histórie vie, že zneužívanie nastáva až potom, keď dochádza k prosperite. Takže ak zhoršenie pred 2500 rokmi dosiahlo také extrémy, aby ľudia prijali Buddhovo učenie, potom je jasné, že táto postupná degenerácia sa diala stovky rokov. Vzhľadom k tomu, že Védy boli vysoko rozvinutou formou filozofie, znamená to, že sa museli rozširovať niekoľko tisíc rokov predtým. Aj z toho môžeme ľahko pochopiť, aké staré musia Védy byť.
Navyše, musím prízvukovať, že to boli britskí „sanskritci“ a pedagógovia v Indii, ktorí v priebehu rokov 1700 a 1800 ako prví opísali védsku literatúru a kultúru ako niečo barbarské, nižšie a nedávne. Špekulatívnymi spôsobmi sa snažili posunúť datovanie Véd na čo najneskorší dátum.
Ústna tradícia a Védy
Védy boli tradované tisíce rokov ústnou tradíciou a neskôr, na začiatku Kali-yugy sa začali zapisovať do písomnej podoby. Musíme mať taktiež na pamäti, že po mnoho rokov bola védska literatúra písaná na palmových listoch a bolo nutné robiť ručné kópie. Mohlo tak dôjsť k určitým konvenčným úpravám, na základe čoho si niektorí učenci myslia, že ich pôvod bol mladší.
Avšak v prípade Bhagavata Purány jej sanskritský text stále obsahuje archaickú formu písania, čo dokazuje jej starobylosť. Napriek tomu anglickí učenci hovoria, že autor tejto Purány musel zámerne používať archaický opis, aby si ľudia mysleli, že bol starším ako v skutočnosti naozaj bol. Skutočnosť, že anglický autor navrhol tento druh teórie v snahe spochybniť jej pradávny pôvod, poukazuje na ich zaujatosť proti starobylosti a autorite védskej literatúry.
Tieto kultúrne predsudky boli výsledkom úmyselného podkopávania a skrytého úmyslu utvrdiť nadradenosť svojich vlastných kresťansko založených hodnôt rovnako ako aj pokračovanie koloniálnej nadvlády. Tento zámer zohrával dôležitú úlohu v tom, prečo chceli mať sanskritské texty preložené do angličtiny a kresťanskú Bibliu do sanskritu. Bolo aj obdobie, keď sa mnohí významní profesori považovali za vyššie autority než boli indickí učenci. Takže odhadovanie zmyslených dátumov bolo bežné a dodnes sa tieto chybné informácie prepisujú, dokonca do Wikipédie.
Autor P. N. Oak vo svojej knihe Svetové védske dedičstvo píše o márnej snahe určiť vek Véd podľa jazyka: „Snažiť sa určiť vek Véd podľa ich jazyka je veľmi neoprávnené, keď si uvedomíme, že aj tzv. fyzikálne exaktné vedy majú tieto dátumy u rôznych vedcov veľké odchýlky. Napríklad, v závislosti od rôznych geológov uplynulo od konca doby ľadovej 20 000 až 80 000 rokov. Napriek tomu vedec Avinash Chandra Das predstavil dva rôzne odhady v dvoch vydaniach tej istej knihy. V jednej verzii tvrdí, že územie Rajasthan bolo pod hladinou mora pred 60 000 rokmi, zatiaľ čo sa v inej hovorí, že to bolo len pred 27 000 rokmi.
Vzhľadom k tejto neistote dokonca aj vo fyzikálnej vede si filozofické datovanie Véd nezaslúži žiadnu vážnejšiu pozornosť. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že védsky jazyk nie je svetský ani ľudský, keďže sám o sebe prehlasuje, že „nie je odtiaľto“. A preto meranie jeho veku ľudskými nedokonalými dohadmi nemá veľkú výpovednú hodnotu. Rôzne vedecké a archeologické štúdie pomerne bežne menia svoje odhady datovania, niekedy aj o státisíce rokov.
Zhrňme si niektoré odhady datovania Véd. Napríklad védsky učenec, neskôr Balasaheb Hardas Nagpur, poukázal vo verejnom prednáškovom cykle v roku 1950 v Pune, že Pundit Patankar z Rajapuru dokázal, že na základe astronómie sú Védy staré minimálne 21 000 rokov. Ďalší vedec, Pán Lele, odhaduje ich vek na minimálne 40 000 rokov. Pundit Sudhakar Dwivedy odhaduje, že sú Védy staré aspoň 54 000 rokov. Pundit Krishnashastri Godbole pridal ďalších 18 000 rokov k tomuto číslu. Ďalší vedec Pundit Dinanath Chulet vypočítal, že sú Védy staré 150 000 rokov. Ešte jeden učenec, Swami Dayanand Saraswati, zakladateľ organizácie Arya Samaj, zakladá svoje výpočty na základe védskeho almanachu. Prichádza k záveru, že Védy sú staré „niekoľko miliónov rokov“.
Ďalšie dôkazy
Netreba prehliadať ani ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú pradávnu históriu Véd. Jedna z troch hlavných posvätných riek, Saraswati, bola nedávno potvrdená ako reálna rieka, keď bolo identifikované jej pôvodné koryto. Tá podľa geológov musela vyschnúť niekedy v rozmedzí 10 až 15 000 rokov. Vo Védach je však popisovaná ako reálna tečúca rieka, na ktorej brehoch sa vykonávali dávne obete a rituály.
Rieka Saraswatí
Podobný príklad je aj tzv. Rámov most, ktorého pozostatky je možné doteraz vidieť zo satelitných snímok medzi Indiou a Srí Lankou. Stavba tohto mosta sa popisuje v epose Rámayana, ktorá sama seba datuje na obdobie doslova milióny rokov dozadu.
Rámov most na Srí Lanku
Do takejto kategórie geologických a archeologických dôkazov patrí aj znovuobjavenie mesta Dwaraka a ďalších artefaktov či starobylých védskych chrámov. To nám jednoznačne dokazuje, že nejde o žiadnu mytológiu, ale o reálne udalosti popisované vo Védach.
Samotné Védy však o sebe tvrdia, že boli udelené ľudstvu Bohom na počiatku vesmíru. A to bolo milióny a miliardy rokov dozadu. Taktiež spresňujú, že ani to nie je čas ich vzniku, keďže sa nazývajú Sanatana-dharma, čo v preklade zo sanskritu znamená „večné poznanie“. Inými slovami, sú večné a cyklicky sa zjavujú a znova miznú, keď je potrebné obnoviť dharmu (náboženstvo) na danej planéte.
V každom prípade, pokus znevažovať védsku literatúru niektorými anglickými učencami mal iba dočasný vplyv. V skutočnosti tým, že sa tieto texty prekladali, mnohým významným spisovateľom a básnikom na západe bolo dovolené vidieť a držať tieto vznešené múdrosti védskej literatúry, ktoré vedeli skutočne veľmi zaujať a ovplyvniť človeka. Viacero popredných osobností oceňovalo učenia Véd. Viac v článku Svetoví myslitelia o Védach.
Védy a ich skutočný pôvod
Takže odkiaľ Védy pochádzajú? Hoci moderní historici môžu ponúkať svoje meniace sa teórie o tom, ako boli Védy zostavené a kde vznikli, môžeme vidieť, že je to ich pokus, ako nájsť zjednodušenou cestou kľúč k pochopeniu védskeho myslenia alebo dokonca spochybňovať hodnotu Véd. Musia však priznať, že ich teórie nie sú stále a chýbajú im konkrétne dôkazy pre ich mnohé stanoviská.
V skutočnosti má väčšina historikov pocit, že akýkoľvek presne zaznamenaný historický dôkaz siaha iba asi k roku 600 pred n. l. a pred 2500 rokmi sú všetky udalosti a príbehy vzťahujúce sa k písmam iba imaginárnymi mýtami a legendami. To je veľmi úzkoprsý spôsob ateisticko-redukcionistického videnia.
Mnoho védskych autorít a sebarealizovaných mudrcov v minulosti prijalo príbehy Mahábharáty, Rámayany, Bhagavad-Gíty a Purán za vecné a taktiež dosiahli vznešené stavy vedomia podľa védskych pokynov pre dosiahnutie duchovnej dokonalosti. Takže najlepší spôsob, ako pochopiť históriu a vznik Véd, je jednoducho nechať hovoriť védsku literatúru samu za seba a overiť si jej platnosť v praxi.
Védska tradícia vraví, že keď Najvyšší Pán stvoril hmotný svet, Jeho transcendentálna energia prenikla do každého kúta. Táto duchovná energia bola čistá frekvencia vibrácií, shabda-brahman, v ktorej sa nachádzal Najvyšší Pán. Takýto čistý zvuk sa prejavuje ako mantra Óm, obsiahnutá hláskami ,,A“, ,,U“ a ,,M“.
Duchovne vznešení Góswamí z Vrindávanu vysvetlili, že písmeno ,,A“ sa vzťahuje k Najvyššej osobe, Krišnovi (Bhagaván). Ten je vládcom všetkých živých bytostí na materiálnych a duchovných planétach a je zdrojom, z ktorého všetko pochádza. Písmeno ,,U“ označuje energiu Najvyššieho a ,,M“ označuje nespočetné živé bytosti. Preto ómkara (ÓM alebo AUM) je miesto spočinutia všetkého, čo existuje. Všetky veci a javy existujú v rámci tejto svätej vibrácie.
Óm alebo ómkara
Ako je ďalej vysvetlené v Chaitanya-Caritamrte:
Védsky zvuk vibrácie ómkara, hlavné slovo vo védskej literatúre, je základom všetkých védskych vibrácií. Preto je potrebné prijať ómkaru za zvukové zastúpenie Najvyššej Božskej Osobnosti a ako prapôvod vesmírneho prejavu. Cc. Adi – lila, 7. 128
Samotný Krišna tiež hovorí:
Ja som otec tohto vesmíru, matkou, podporou a praotcom. Som predmetom poznania, čistoty a slabikou ÓM. Ja som tiež Rig-veda, Sama-veda a Yajur-veda.
Bhagavad-Gíta. 9.17
Ďalšie potvrdenie je v Yajur-Vede, (37.7):
Z tohto Absolútneho Boha, kvôli ktorému ľudia robia rituály, bola vytvorená Rig-veda a Sama-veda. Z nich boli potom vytvorené Atharva-veda a tiež Yajur-veda.
Tieto verše ukazujú, že čistá Absolútna Pravda a čistá duchovná zvuková vibrácia nie sú od seba odlišné. Védy sú expanziou tejto Absolútnej pravdy. Vďaka pochopeniu védskeho poznania môžeme pochopiť Absolútno. Preto konečný výsledok všetkých duchovných realizácií na základe autority védskej literatúry je pochopenie Najvyššej Bytosti.
Hovorí sa, že pôvodne sa pranava alebo mantra ÓM expandovala do posvätnej Gayatri mantry. Gayatri sa expandovala do nasledujúcich štyroch ústredných veršov Šrímad-Bhágavatamu, zvaných Catur-sloki:
Brahma, som to Ja, Najvyššia Božská Osoba, kto existoval pred stvorením, keď neexistovalo nič, len Ja. Nejestvovala ani hmotná príroda, príčina tohto materiálneho stvorenia. To, čo vidíš teraz, som tiež Ja, Božská Osoba, a čo zostane po zničení, budem tiež iba Ja.
Ó Brahma, všetko, čo vyzerá, že má nejakú hodnotu, nie je reálne, pokiaľ to nemá vzťah ku Mne. Vedz, že je to moja iluzórna energia, odraz svetla v temnote.
Ó Brahma, prosím, vedz, že vesmírne prvky vstupujú do vesmíru, ale zároveň do neho nevstupujú; podobne tak aj ja existujem vo všetkom stvorenom a zároveň som mimo všetko.
Každý, kto hľadá Najvyššiu Absolútnu Pravdu, Božskú Osobu, musí pokračovať vo svojom hľadaní, dokým nedosiahne tento cieľ, za všetkých okolností, vždy a všade, priamo aj nepriamo.
Šrímad Bhagavatam 2.9.33-36
Tieto verše vyriekol Najvyšší Pán Višnu Pánovi Brahmovi v dobe stvorenia a všetky ostatné védske literatúry sa z nich expandovali. Texty Bhagavatamu (Bhagavata Purana) sa považujú za kompletnú expanziu týchto štyroch veršov.
Z tohto môžeme vidieť, aké obmedzené sú špekulácie tzv. „moderných“ učencov, ktorí si myslia, že védska literatúra bola napísaná obyčajnými ľuďmi v dobe, ktorá zobrazuje postupné evolučné zmeny v náboženskom myslení človeka. Skutočnosťou je, že nám védske poznanie bolo dané Najvyšším, aby sme pochopili tento svet, kto sme a náš vzťah s Absolútnou Realitou.
Pán Krišna v Bhagavatame hovorí:
Ja ako neobmedzená, nemenná a všemohúca Božská Osoba sídliaca vo všetkých živých bytostiach osobne vkladám védsku zvukovú vibráciu v podobe ómkary do vnútra všetkých živých bytostí. Vďaka tomu je subtílne vnímaná, ako jemné vlákno lotosovej stonky. Šrímad Bhagavatam 11.21.37
To znamená, že od počiatku sme všetci prirodzene duchovné duše a naša pôvodná pozícia je plná večného poznania a blaženosti. Účelom védskej literatúry je prebudiť v nás tieto znalosti. Naša duchovná pozícia je veľmi jemnej povahy a nemôžeme urýchliť naše pochopenie tohto poznania úmyselnou manipuláciou našej inteligencie a logiky. Ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné praktizovať védsky systém, aby sme dosiahli tieto výsledky. V tomto procese človek vyvinie schopnosť vnímať to, čo existuje v duchovnej dimenzii. Ako inak by mohol byť človek schopný pochopiť vyššie princípy duchovnej sebarealizácie? Materiálnymi metódami založenými na mentálnej špekulácii to nie je možné.
Nasledovné verše jasne poukazujú na shabda-brahman, duchovné zvukové vibrácie, jestvujúce v Absolútnej Pravde pred jeho stvorením, v priebehu stvorenia, ale aj po zničení tohto hmotného sveta. Preto zdroj všetkého poznania pramení vo védskej literatúre.
Tak ako pavúk vylučuje zo srdca pavučinu a súka ju zo seba ústami, Najvyšší Pán, Božská Osoba, sa prejavuje ako rezonujúci prvotný životný vzduch, ktorý obsahuje všetky posvätné miery védskych veršov a je plný transcendentálnej blaženosti. Tak Pán z éterického neba svojho srdca vytvára vznešený a neobmedzený védsky zvuk prostredníctvom svojej mysle, ktorá vymýšľa rozmanité zvuky ako sú hlásky sparśa. Védsky zvuk sa vetví do tisícov smerov a zdobia ho rôzne písmená šíriace sa zo slabiky Óm: spoluhlásky, samohlásky, sykavky a polosamohlásky. Védy sú tak postupne rozvedené slovnými výrazmi vyjadrenými v rôznych veršových mierach, pričom každá miera má o štyri slabiky viac než tá predchádzajúca. Nakoniec Pán znova vťahuje svoj prejav védskeho zvuku do seba. Šrímad Bhagavatam 11.21.38-40
Vzhľadom k tomu, že Védy sú prejavom Absolútnej pravdy a existujú večne, Manu-samhita (prvý zákonník pre ľudskú civilizáciu) vysvetľuje, že všetky ostatné doktríny alebo filozofie založené mimo védskeho poznania, sú nedokonalé a pominuteľné. Existujú krátko v histórii a podstupujú neustále zmeny kvôli ľudskej vždy meniacej sa povahe. Môžeme to dnes vidieť v mnohých regiónoch, kde ľudia požadujú zmeny aj v základných pravidlách, napr. manželstvo rovnakých pohlaví atď. Preto Manu-samhita hovorí:
Všetky tieto tradície (Smriti) a všetky tie opovrhnutiahodné systémy filozofie, ktoré nie sú založené na Védach, neprinášajú žiaden prospech, pretože sú založené len na temnote. Všetky tieto doktríny líšiace sa od Véd, ktoré sa zrodili a čoskoro pominú, sú bezcenné a falošné, pretože pochádzajú z moderného materialistického veku. Zákony Manua, kapitola 12, Verš 95-96
Takéto tzv. „moderné filozofie“ sú len poprekrúcanou kombináciou starších filozofií a systémov tradícií. V mene tzv. náboženstva zvádzajú ľudí na cestu materializmu, aby sa sami obohatili. Akékoľvek pozostatky múdrostí, ktoré obsahujú, sú len ozveny starobylej védskej tradície. Dokazuje to aj nenáhodná podobnosť mytológií a príbehov, ktoré novšie náboženstvá a tradície prevzali z Véd. Napríklad si prečítajte náš článok o prekrútenom príbehu o Adamovi a Eve.
Zostavenie Védskej literatúry
Po vytvorení univerzálnych hmotných prvkov sa Brahma zrodil z Pána Višnua, ktorý je inkarnáciou Boha a ktorý sa priamo manifestuje v materiálnych zložkách. Brahma je preto prvá živá bytosť vo vesmíre. Pomáha tvoriť časť stvorenia, ktorá zahŕňa všetky formy živých bytostí a planetárnych systémov v hmotnom svete.
Brahma si po narodení nebol istý svojou pozíciou ani tým, kde sa nachádza. Nebol pri ňom nikto, kto mu mohol podať vysvetlenie a aj keď sa veľmi dlho snažil zistiť príčinu svojej existencie, neprišiel k žiadnemu záveru.
K podobnému výsledku prídu ľudia, ktorí sa snažia pochopiť vesmír jednoducho pozorovaním vecí skrz ich nedokonalé zmysly a myseľ. Takýmto analyzovaním sveta dosiahnu iba chybný pohľad na veci. Dokonca aj s dobrými nástrojmi ako sú ďalekohľady a mikroskopy tu vždy budú chyby, pretože tieto nástroje iba rozširujú nedokonalé zmysly. Preto Brahma prestal špekulovať a zapojil sa do hlbokej meditácie ovládnutím mysle a sústredil sa na Najvyššiu Príčinu. Meditoval a praktizoval pokánie po mnoho rokov a keď s ním bol Najvyšší Pán Višnu spokojný, prebudil v jeho srdci všetky transcendentálne vedomosti a tvorivú silu.
Brahma
Zo svojich duchovných realizácií manifestuje Brahma Gayatri mantru a štyri primárne Védy. Toto je potvrdené vo Višnu Puráne, rovnako ako vo Vayu Linga, Kurma, Padma, Markandeya a Bhagavata Puráne.
Pán Višnu učil týmto védskym znalostiam Brahmu a Brahma zase podával toto poznanie iným veľkým mudrcom, ktorí z neho vzišli, počnúc Náradom Munim. Tu sa zrodila ústna tradícia, védske poznanie sa postupne predávalo od jednej osoby k druhej milióny rokov predtým ako boli spísané a zhrnuté do originálnych Samhít. Védy boli prednášané veľkým svätcom a mystikom, ktorí mali také mentálne schopnosti, že si zapamätali hocičo iba jediným vypočutím. To by nemalo byť považované za niečo veľmi nezvyčajné, pretože dokonca aj dnes existujú ľudia, ktorí si zapamätajú veľké množstvo informácií. Po tisíce rokov sa Védy starostlivo podávali týmto spôsobom.
Védy a duchovná postupnosť parampara
Táto postupnosť je popísaná nasledovne:
Brahma tieto Védy naučil svojich synov, ktorí boli veľkými mudrcmi medzi bráhmanmi a odborníkmi v recitovaní mantier. Tí sa ujali rolí áčaryjov – duchovných učiteľov a predali Védy zas svojim žiakom a synom.
Každá ďalšia generácia žiakov – pevných vo svojich duchovných zásadách a sľuboch – tak v každom cykle štyroch yug získavala tieto Védy skrz žiacku postupnosť. Na konci každej Dvápara yugy boli Védy významnými učencami rozdelené na jednotlivé časti.
Keď veľkí mudrci videli, že sa ľuďom vplyvom Kali-yugy skracuje dĺžka života, sila a inteligencia, prijali inšpiráciu od Najvyššej Božskej Osoby sídliacej v ich srdciach a systematicky Védy spísali a rozdelili.
Ó brahmána, v súčasnom veku Vaivasvata Manua požiadali vodcovia vesmíru vedení Brahmom a Šivom, Najvyššiu Božskú Osobu, ochráncu všetkých svetov, aby zachránil náboženské zásady. Ó, nanajvýš požehnaný Šaunaka, všemocný Pán prejavil Božskú iskru časti svojej úplnej expanzie a zjavil sa v lone Satyavatí ako syn Parašáru. V tejto podobe menom Krišna Dvaipayána Vyása (Vyasadéva) rozdelil jednu Védu na štyri.
Šríla Vyasadéva roztriedil mantry Rig, Atharva, Yajur a Sáma Védy do štyroch oddelení tak, ako je zmes drahokamov rozdelená na štyri hromady. Tak zostavil štyri oddelené védske písma. Šrímad Bhagavatam 12.6.45-50
To je autorizovaná védska verzia toho, ako sa objavili Védy a ako boli následne rozdelené. Avšak, Šrímad-Bhágavatam tiež vysvetľuje:
V Satya-yuge, prvom veku, boli všetky védske mantry zahrnuté v jedinej a tou bola pranava – Óm, ktorá je základom všetkých védskych mantier. Atharva-Véda bola jediným zdrojom védskeho poznania. Jediným uctievaným Bohom bol Višnu a uctievanie polobohov sa neodporúčalo. Obetný oheň bol len jedného typu a jediný stav života v spoločnosti sa nazýval hamsa. Šrímad Bhagavatam. 9.14.48
Z toho vidíme, že vtedy ešte neexistovala potreba rozšírenia védskej literatúry, pretože každý bol sebarealizovaný. V Satya-yuge, vo veku čistoty a pokoja, všetci vedeli o konečnom cieli života a nemali v tom zmätok, ako ľudia súčasného veku. Bola tam len jedna veda (ktorá bola nespísaná, až kým Vyasadéva nezhrnul védsku literatúru na konci Dvapara-yugy), jedna mantra, jeden proces na sebarealizáciu a jedna forma uctievania.
Ale ako čas ubiehal a začala sa šíriť nespravodlivosť a bezbožnosť, veci sa zmenili a bolo potrebné obnoviť védske poznanie. Iné procesy sebarealizácie boli potom prezentované na osvojenie si rôznych úrovní vedomia ľudí. To znamená, že prvotný účel Véd, čím bolo uctievanie Najvyššieho Pána kvôli duchovnému pokroku, sa zmenil a začalo sa zameriavať na uctievanie polobohov. Motiváciou bolo dosiahnutie rôznych materiálnych odmien prostredníctvom podrobných rituálov, ako je zrejmé vo veršoch v Rig a Sama Véde.
V Satya-yuge, ktorá trvala 1 728 000 rokov, ľudia žili veľmi dlho a proces sebarealizácie sa vykonával prostredníctvom meditácií o Višnuovi (Narayanovi). V ďalšom veku, Treta-yuge, ktorá trvala 1 296 000 rokov, sa duchovné tendencie ľudí znížili o štvrtinu. Procesom sebarealizácie boli rituálne obete, ktoré plne popisovali skoré Védy. V ďalšom veku, Dvapara-yuge, ktorá trvala 864 000 rokov, sa ľudia zaoberali honosnými chrámovými bohoslužbami predpísanými v procesoch duchovnej sebarealizácie, ale náboženský sklon ľudí klesol o ďalšiu štvrtinu. V tomto veku Kali, ktorý trvá 432 000 rokov, a ktorý sa začal pred cca 5200 rokmi, ľudia žijú krátko a nevykazujú takmer žiaden záujem o sebarealizáciu a duchovné témy. Z tohto dôvodu boli Védy rozšírené a napísané do takej formy, aby im mohli lepšie porozumieť aj menej inteligentní ľudia. Je to potvrdené aj v Bhagavatame v popise rôznych inkarnácií Boha, ktoré sa objavili v tomto svete:
Potom sa ako sedemnásta inkarnácia Boha zjavil v lone Satyavatí prostredníctvom Parašaru Muniho Šríla Vyasadéva, ktorý, keď videl, že ľudstvo stratilo inteligenciu, rozdelil Védy do niekoľkých častí a odvetví. Šrímad Bhagavatam 1.3.21
Šríla Vyasadéva
Šríla Vyasadéva bol v skutočnosti sám inkarnáciou Najvyššieho, ktorý sa objavil, aby preniesol védske poznanie do písomnej podoby. Ako presne Vyasadéva rozdelil Védy, je pekne napísané v nasledujúcom príbehu v Šrímad-Bhágavatame:
Jedného dňa pri východe slnka vykonal Vyasadéva svoj obradný kúpeľ vo vodách posvätnej rieky Sarasvatí, posadil sa v ústraní a začal sa sústrediť. Videl nedostatky, ktoré sa objavia v povinnostiach príslušného veku. K tomu na Zemi dochádza v rôznych dobách pôsobením času a neviditeľných síl.
Veľký mudrc, obdarený dokonalým poznaním, svojim transcendentálnym pohľadom videl, ako vplyvom veku Kali dôjde k úpadku všetkého. Videl, ako ateistickí obyvatelia prídu o všetky dobré vlastnosti ako aj pamäť, keďže budú postrádať kvalitu dobra. Premýšľal teda, ako pomôcť ľuďom vo všetkých životných štádiách a kastách. Šrímad Bhagavatam 1.4.15-18
Rozdelenie Véd
Snaha takýchto ľudí zapamätať si Védske pokyny alebo im chápať, by bola značne obmedzená.
Videl, že obete uvedené vo Védach sú prostriedkom k očiste ľudských činností. Pre zjednodušenie celého postupu rozdelil jednu Védu do štyroch, aby ich rozšíril medzi ľudí.
Štyri diely pôvodného zdroja poznania (Védy) boli zapísané ako samostatné časti. Historické skutočnosti a autentické príbehy, o ktorých pojednávajú Purány, sa nazývajú piatou Védou. Šrímad Bhagavatam 1.4.19-20
Týmto spôsobom bola táto Véda rozdelená do Rig-Védy, Yajur-védy, Sama-védy a Atharva-védy. Nasleduje Védsky popis toho, ako bola odovzdávaná ďalej:
Po tom, ako boli Védy rozdelené na štyri oddiely, stal sa Paili Riši profesorom Rig Védy, Jaimini sa stal profesorom Sáma Védy a samotný Vaišampayana sa preslávil s Yajur Védou.Sumantu Muni Angirovi, ktorý bol veľmi oddaný svojej práci, bola zverená Atharva-véda a môjmu otcovi, Romaharšanovi, boli zverené Purány a historické záznamy.Všetci títo vzdelaní učenci potom predali Védy, ktoré im boli zverené, mnohým svojim žiakom a zároveň aj žiakom ich žiakov atď. Takto vznikli príslušné školy nasledovníkov Véd.
Veľký mudrc Vyasadéva, ktorý je veľmi dobrotivý k nevedomým masám, takto upravil Védy, aby im mohli porozumieť aj menej vzdelaní ľudia. Zo súcitu usúdil, že je vhodné upraviť Védy tak, aby ľudia mali možnosť dosiahnuť konečný cieľ života. Zostavil preto veľké rozprávanie dejín s názvom Mahábharata, ktoré je určené pre ženy, šudrov a nižšie spoločenské triedy.
Ó dvojzrodení bráhmani, jeho myseľ ale stále nebola spokojná, napriek tomu, že bol zamestnaný prácou pre úplné a dokonalé blaho všetkých ľudí. Mudrc, ktorý bol takto v srdci nespokojný, začal vzápätí pochybovať, pretože poznal podstatu náboženstva a sám sebe vravel: S prísnym sľubom sebekázne som úprimne uctieval Védy, duchovného učiteľa a obetný oltár. Podrobil som sa všetkým pravidlám a prostredníctvom Mahábharaty som ukázal význam duchovnej žiackej postupnosti. Cítim sa ale neúplný, napriek tomu, že sám som plne zaopatrený všetkým, čo Védy vyžadujú. Možno je to preto, lebo som dostatočne nevyzdvihol oddanú službu Pánovi (bhakti-yogu), ktorá je drahá jednak dokonalým bytostiam ako aj neomylnému Pánovi. Šrímad Bhagavatam 11.4.21-31
Toto je veľká lekcia aj pre nás. Samozrejme aj my všetci sa túžime oslobodiť od problémov, ktoré nám materiálny život spôsobuje, ale až vtedy, keď sa zapojíme do priamych duchovných aktivít, bude duchovná živá bytosť, duša prebývajúca v dočasných hmotných telách, cítiť skutočnú úľavu a šťastie. O tom je bhakti-yoga a konečný záver Véd.
Vo všetkých písmach zostavených Vyasadévom bolo veľa opisov dočasného vesmíru, modlitieb k polobohom, postup na dosiahnutie materiálnych potrieb, informácie o duši, Brahmane, Nadduši a procesy jógy pre dosiahnutie duchovnej realizácie. Nachádzajú sa tam tiež informácie o Najvyššom Pánovi. Ale podrobný popis Boha, Jeho podoba, Jeho pôvodná inkarnácia, Jeho meno, činnosti, potencie a energia a ako je On konečným zdrojom všetkého, vrátane stále rastúcej duchovnej blaženosti, o ktorú sa vždy snažíme, neboli doteraz úplne popísané.
Keď Vyasadéva stále rozmýšľal nad dôvodom svojej nespokojnosti, pozdravil ho mudrc Nárada Muni, ktorý práve dorazil na Zem. Ako je popísané v Šrímad-Bhágavatame (spev jedna, kapitoly päť a šesť), Nárada Muni pôsobil ako Vyasadévov guru a vysvetlil mu príčinu jeho problému. Povedal mu, že v skutočnosti zabudol vyzdvihnúť úžasnú a nepoškvrnenú slávu Najvyššej Bytosti ako aj konečný spôsob, ako Ho dosiahnuť pomocou bhakti. Preto ho Nárada Muni povzbudil v popisovaní večnej duchovnej pravdy. Na základe toho Šríla Vyasadéva zostavil doplnkovú piatu Védu známu ako Šrímad Bhagavatam, ktorá bola týmto určená ako konečný záver Véd potrebný k pochopeniu Absolútnej Pravdy.
Bonus: Koho zaujíma védska história, kultúra či architektúra, navštívte našu facebook stránku venovanú týmto témam – Sanatana-dharma.
V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa pýta toho druhého:
– Veríš v život po pôrode?
– Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
– Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by mal vlastne vyzerať?
– To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme behať po vlastných a jesť ústami.
– No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť ústami, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: život po pôrode je vylúčený – pupočná šnúra je už teraz veľmi krátka.
– Ba nie, určite niečo bude. Len všetko bude asi trochu inak než sme zvyknutí tu.
– Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič iné než vlečúca sa stiesnenosť v temnote.
– No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
– Mama? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa teba byť?
– No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.
– Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.
– No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš počuť, ako spieva alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom a teraz sa naň iba pripravujeme…
Védske poznanie v jazyku sanskrit dáva ľudstvu Najvyššia Božská Osoba. Je to skutočný spôsob ako získať pravé učenie na rozdiel od ateistickej špekulatívnej nedokonalej metódy.
Prvýkrát bolo vyjavené v sanskritskom jazyku Brahmovi, ako sme si vysvetlili v článku Védy a ich pradávna história. Podľa védskych odkazov je stvorenie založené na jednom Bohu, jednom poznaní a jednom jazyku. Toto poznanie existovalo dlho predtým než sa dostalo do písomnej formy. Brahma ho odhalil mudrcom a tí ho predávali z učiteľa na žiaka ústnou formou. Neskôr bolo prostredníctvom Šrílu Vyāsadevu, inkarnácie Najvyššej Bytosti, zaznamenané v písomnej forme. Všetky védske písma sú v sanskrite a ostali v nezmenenej podobe po tisíce rokov až do dnešnej doby.
Sanskrit je boží jazyk a je otcom všetkých ostatných jazykov. Podobne aj védska literatúra je božím písmom určeným na pomoc a rozvoj všetkých živých bytostí. Podobne je to s védskou árijskou kultúrou. Existovala ešte pred stvorením hmotného vesmíru v duchovnom svete, existuje počas celého trvania vesmíru a bude existovať aj po zničení tohto vesmírneho stvorenia.
To je duchovná podstata sanskritu a védskeho poznania. Existuje ako vibrácia prostredníctvom ktorej čisté duchovné poznanie cestuje cez hmotné stvorenie, no napriek tomu si zachováva svoju prirodzenú existenciu mimo neho. Inými slovami, odhaľuje povahu Absolútnej Pravdy a Absolútna Pravda existuje v ňom, s ním alebo bez akéhokoľvek hmotného vesmírneho prejavu. Ak vedomie ľudí dosiahne určitú úroveň tohto poznania, ako môžeme vidieť u veľkých mudrcov a svätcov, ktorí sú na tejto duchovnej ceste, potom porozumieme, že nasledovanie védskej literatúry je samozrejmosťou.
Sanskrit je dokonalý jazyk, a preto mu náleží všetka sláva. Śrīla Prabhupāda vo význame k Bhagavad-gíte 10.34
Základy sanskritu sa učia minimálne 12 rokov a neexistuje človek, ktorý by bol schopný sanskrit vytvoriť. Aj naša inteligencia „hovorí“ v sanskrite. Každý z nás ako duša prirodzene sanskrit ovláda.
Je to jazyk, v ktorom sa objekt nelíši od svojho mena. Skúsme si povedať dvadsaťkrát „les“ – a po dvadsiatom raze sa nám bude zdať čudné, prečo „les“ je názov pre les. Avšak kvalifikovaní védski brahmáni dokázali pomocou správne vyslovených mantier v sanskrite materializovať fyzické objekty len správnym vyslovením ich sanskritského zvukového (vibračného) zastúpenia.
A telepatia? Myšlienky sú predsa tiež zvuk, len na jemnej úrovni. Telepatia znamená, že sa dve inteligencie rozprávajú – a inteligencia rozpráva v sanskrite. To len pri prechode z inteligencie do mysle sa to prekladá do nášho bežného jazyka. Zostupnosť poradí je: duchovný, intelektuálny, mentálny a fyzický. Fyzický je ten, čo počujeme, mentálny je tým, čo myslíme, intelektuálny je tým, čo chápeme a duchovný zvuk je naša existencia.
Sanskritom sa rozpráva aj na tzv. nebeských planétach – teda vo vyšších planetárnych systémoch v hmotnom svete. Je to duchovný jazyk, ktorým sa komunikuje aj na Vaikhuntských svetoch – teda vo večnom duchovnom svete. Sanskrit je pôvodný večný prajazyk, ktorý v nepodmienenom stave prirodzene ovládajú všetky duše.
Pôvodné védske písma sú práve v jazyku sanskrit a dnes sú zapisované najčastejšie písmom Dévanágarí (देवनागरी) – čo znamená „písmo miest polobohov“. Posledné z védskych písiem vytvorených Šrílom Vyasadévom bol Śrímad-Bhagavatam. Hoci sa niektorí vedci domnievajú, že zdanlivo rôzne štýly písania v textoch naznačujú skoršie a neskoršie verzie, nedokážu to zďaleka posúdiť. Sanskrit ostal nezmenený po tisíce rokov na rozdiel od iných jazykov sveta. Doteraz nebol nikto schopný vytvoriť sofistikovanejší jazyk alebo takú dokonalú gramatiku ako je v sanskrite. Dokonca aj staršie jazyky ako napríklad latinčina a gréčtina mali vo svojich najprimitívnejších štádiách len pár slov. Angličtina mala vo svojom prvom slovníku z roku 1604 len 3000 slov. Takže v týchto jazykoch môžeme vidieť pomalý vývoj, nie ako v sanskrite.
Novodobé skúmanie sanskritu
Sanskrit (saṁskṛt – संस्कृत) je jedným z najstarších známych jazykov. Približný slovenský preklad slovného základu sanskrtam je “dokonale zložený”. Sanskrit je v súčasnosti považovaný za mŕtvu reč. Napriek tomu je stále jedným z 23 oficiálnych jazykov Indie a ako jeden z najlepšie zachovaných jazykov staroveku je používaný na porovnávanie v lingvistike.
V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe. Vplyv mal v historických dobách aj v krajinách strednej Ázie a na Ďalekom východe, najmä v súvislosti so šírením hinduizmu a buddhizmu. V sanskritskom jazyku sú napísané védske spisy a hinduistická literatúra staroveku, stredoveku a čiastočne aj novoveku.
Sanskrit je však aj jazykom mimonáboženskej literatúry klasickej kultúry južnej a juhovýchodnej Ázie: umeleckej literatúry (poézia, próza aj dráma), filozofie, astrológie, zákonodarstva (dharmašástra) a všetkých vtedajších vedných oborov (napr. medicína – ájurvéda, lingvistika a aj technických vied ako matematika, architektúra atď.) Rovnakú funkciu plnil sanskrit aj v buddhizme. Tak pokrýval všetky vedné obory, ktoré sa začali objavovať. Prečítajte si viac v našom článku Znovuobjavenie pokročilých védskych technológií.
Vedú sa rôzne špekulácie, že existoval jazyk, z ktorého vznikol sanskrit, gréčtina a latinčina. Žiadne také predchádzajúce ,,indoeurópske jazyky“ však neboli nájdené. Všetky tieto jazyky boli fragmentami alebo dialektami pôvodného sanskritského jazyka. Navyše všetci títo ,,indoeurópski ľudia“ sú členmi globálnej védskej árijskej kultúry. To je dôvod, prečo existuje toľko spoločenských zvykov, rituálov a filozofie nachádzajúcej sa po celom svete, ktoré sa podobajú védskej kultúre. Rovnako je to dôvod, prečo existuje toľko podobností medzi sanskritom a ďalšími jazykmi po celom svete.
Zaujímavý článok na túto tému je Mayovia a Védy, ktorý dokazuje aj toto ďaleké prepojenie.
To vedie k záveru, že Sanskrit nebol jazyk vytvorený človekom, ale pochádza od Boha, takisto ako védske poznanie. Nikdy tu nebolo pred-védske alebo pred-árijské obdobie, ako sa snažia prezentovať niektorí špekulatívni učenci. Všetko, čo máme teraz a čo vidíme z minulosti, ktorá sa zdá byť pred-védskou, sú iba zvyšky, odnože, nové interpretácie alebo zvrátené odrazy pôvodného védskeho poznania a kultúry.
Spôsob skutočného štúdia Véd
Sanskrit sa nedá dnes naučiť tak, ako ho učia tzv. odborní vedci na Západe, kde je nesprávny spôsob pochopenia aj výučby. Tento jazyk taký, aký je nie je možné plne pochopiť ani sa ho naučiť len na báze akademického západného vzdelávania. Sanskrit sa dá sa naučiť len v originálnej a autorizovanej gurukule (škole kvalifikovanej a plne autorizovanej osobou – duchovným učiteľom) určenej na výhradne toto štúdium.
Jedna vec je pochopiť za cca 12 rokov sanskritskej školy gramatiku a zloženie sanskritu a druhá vec je poznať všetky pôvodné významy slov, ktoré sú skutočné vo vzťahu k iným slovám šlók a významov a na to treba inú kvalifikáciu, akú je možné na Západe v dnešnom akademickom hmotnom učení dosiahnuť. Druhou možnosťou je sa oslobodiť od hmoty – a vtedy sanskrit ovládajú plne a prirodzene všetky jívy (duše). Ani jedna z týchto možností nie je ľahká.
V Biblii nie je možné sa dopátrať ani k samotnému písmu v pôvodnej podobe, avšak v prípade Véd sa nik nesporí o originálne texty. Nič nechýba, všetko je tu dodnes predávané a chránené z generácie na generáciu. Argumenty Śrílu Prabhupádu však sú: kedže učenie Véd pochádza od Krišnu a autorom Véd je Vyasadéva, tak ten, kto chce vysvetľovať Védy, by mal pochádzať z jeho učeneckej postupnosti.
Príklad lekára – ak chcete liečiť, potrebujete si poznanie naštudovať u skutočnej autority a získať diplom. Keď budete študovať len doma, nedosiahnete požadovanú úroveň. Učenie Véd je komplexné a logické. Žiadna slepá viera či náboženstvo. Tým, že sú to fakty, nájdete na všetko prirodzené zdôvodnenie. Ak je osoba inteligentná, pochopí to a prijme. Avšak bez prijatia a stotožnenia sa s ich odkazom nie je možné do nich preniknúť hlbšie, v podstate takmer vôbec. To, že si niekto naštuduje cudzí jazyk, ho automaticky nerobí odborníkom napr. v medicíne, ekonómii, automobilovom priemysle či marketingu.
V Indii sa používa pre rôzne označenie filozofie dvojaké označenie. Náštika a Aštika (Manu samhita II. 11 Náštiko vedanindakaha…) Za Aštika sú považované filozofické školy ako Kapilova Sankhja, Kannadova Vaišíšeka, Patandžaliho Jóga…atď. To sú školy zaoberajúce sa oddelenými doktrínami ako je atómová analýza, logika, jógové cviky a pod. Nad nimi existovali Aštikovia školy teologickej, kam patria štyri základné védantské systémy: tattvavádí, dvaitadvaitavádí (viz šankara, madhva, ramanudža, nimbárka), šudhadvaitavádí či majávádí. Tí sú považovaní za Aštika školu.
A čo znamená Aštika? To, čo uznává autoritu Véd. Preto sa im tiež hovorí védantské školy. Aštika nie je ten, kto uznáva len štyri Védy. Všetky védantské školy považujú Védantu za jadro Véd a Purány za védske komentáre.
Prabhupáda priniesol na Západ učenie, ktoré je v naprostej zhode s učením jeho učiteľa a učením jeho učiteľa atď. Ako dôkaz si môžete prečítať a naštudovať knihy vydané ešte pred Prabhupádom gaudskými vaišnavami. Učenie „Haré Krišna“ je súhrnom všetkých vyššie spomenutých teistických učení. Preto sa nazýva bhédabhéda tattva. Toto učenie má priame napojenie na Madhvovu tattvavádí školu. V úvode Prabhupádovej Gíty je uvedená celá parampara (duchovná žiacka postupnosť) od Madhvy po Prabhupádu.
V Padma Puráne je napísané, že poznanie šástier (písiem) musíme prijať výhradne od učiteľa nachádzajúceho sa v originálnej žiackej sampradáji (postupnosti). Všetky pravé školy v Indii sa toho držia. V niektorých verziách Padma Purány sa uvádzajú aj mená týchto sampradájí.
Novodobí pseudoexperti na sanskrit a Védy
Darebáci z indologických či filozofických univerzít nepochopili tento zásadný bod. Jediné, čo robia, je, že sa neautorizovaným spôsobom snažia učiť sanskrit. Ale aby pochopili Védy, musia urobiť krok 2 a to začať študovať Védy tak, ako to predpisujú oni sami. Môžu byť odborníci na jazyk (aj keď v skutočnosti ani to nie sú), ale aby sa stali odborníci na filozofiu, musia sa najprv stať študentmi filozofie v originálnej védskej duchovnej postupnosti.
Myslia si, že keď sú profesori jazyka, automaticky budú profesori medicíny, náboženstva, ekonómie… Ale to je hlúposť. Čo sa týka samotnej Indie – tak 90% ľudí uctieva v Indii rôznych „polobohov“, ale uctievanie Boha Krišnu v najčistejšej podobe ignorujú. Je to ako chodiť do kostola a robiť si, čo chceme – to robí väčšina Indov. Čo potom povedať o západniaroch a ich pokusoch nasledovať Védy?
Je český prekladateľ Janíček a jemu podobní v originálnej sampradáji – duchovnej postupnosti? Pokúsil sa preložiť čosi, čomu sám nerozumie. Môžem so svojimi znalosťami angličtiny prekladať odbornú literatúru z geológie? Keď nepoznám o čo ide, nepoznám pravý význam výrazov atď.?
Kniha sa nedá prekladať doslovne. Aby mohol niekto prekladať, musí chápať, o čo tam ide. Každý verš v sanskrite, ktorý vyslovil Krišna, je mantra. Aby chápal jej pravý význam, musí byť očistený od štyroch nedokonalostí (nedokonalé zmysly, spútanosť materiálnou ilúziou – máyou, sklon dopúšťať sa chýb a omylov a sklon podvádzať seba i ostatných). Preto pravý prekladateľ musí byť Krišnov čistý oddaný, ktorý tieto materialistické defekty nemá. Preto sa odporúča čítať iba autorizované verzie, konkrétne na začiatok Bhagavad-Gíta, taká, aká je od Śrílu Prabhupádu.
Šríla Prabhupáda nám v čistej podobe predal dávne učenia Véd a vaišnavov. Nepatril však medzi bežných suchých akademikov. V skutočnosti medzi duchovnými učiteľmi v tejto prastarej tradícii ťažko nájdete gurua, ktorý prezentoval učenie Véd v štýle odborníkov z nejakej filozofickej fakulty či SAV. Pre bežných ateistických materialistov môže byť nepochopiteľné, prečo sa Prabhupáda neprispôsobil západnému spôsobu myslenia a nepredložil akademické preklady védskych textov v štýle západných indológov.
Kto študuje preklady a významy dávnych majstrov ako boli Rámanúdža, Madhvačárja a ďalší, môže sa stretnúť s veľmi podobným spôsobom dynamického výkladu Bhagavad-gíty, aký predložil Prabhupáda. My západniari si naivne myslíme, že určujeme smer, akým od dneška budú indickí guruovia prekladať sanskritské písma.
Ateistickí učenci chodia do Indie študovať sanskrit v západnom štýle, ale nie do tradičnej hinduistickej školy.
Životopisné knihy veľkých majstrov sa veľmi často zmieňujú o školách sanskritu a vravia o tom, akým spôsobom sa sanskrit vyučoval. V Indii existovali a existujú rôzne školy sanskritu ako napríklad pandží-tiká, alebo asi najznámejšia Kálapa či Kaumudí mudrca Pániniho, s ktorého gramatikou sa žiak zoznamoval 12 rokov. Pochopenie gramatiky však nestačilo k tomu, aby mohol znalec sanskritu vyučovať či prekladať písma. Podľa védskej tradície je k tomu potrebný výcvik gurua a duchovný vhľad. Prekladať slovo po slove má možno úspech v kruhoch odborníkov FFUK, ale nie je to štýl, ktorým se uberajú výklady dávných védskych majstrov.
Mnohých takýchto moderných pseudoexpertov preto Prabhupáda svojimi prekladmi irituje, ale mali by si uvedomiť, že on striktne nasledoval tradície predchádzajúcich ačárjov a učiteľov. Takže, či sa to niekomu páči alebo nie, Prabhupáda prekladal a vysvetľoval písma rovnakým spôsobom ako jeho predchodcovia a ako to predpisujú samotné Védy.
To, že sa niekomu viac páčia preklady autorov ako Janíček a pod., je nepochopenie celého učenia. Keď chce mať niekto v tejto veci skutočne objektívny názor, je potrebné študovať preklady skutočných realizovaných majstrov ako bol Prabhupáda a jeho predchodcovia, ktorí siahajú stovky a tisíce rokov do minulosti, medzi inými Bhaktisiddhanta Saraswati goswami, Baladev Vidyabhušan či spomenutý Rámanudža a ďalší.
Tzv. indologický výklad písiem je skrátka neautorizovaný a je hlúpe sa tomuto západnému trendu prispôsobovať, pretože človek z neho nemôže mať žiaden skutočný prospech. Títo rôzni ateistickí indológovia so svojimi „sanskritskými“ prekladmi spadajú podľa samotných Véd do kategórie náštika – tí, ktorí neuznávajú autoritu Véd.
V Šrímad-Bhágavatame je možnosť prečítať si tieto Prabhupádove slová o nekvalifikovaných a neautorizovaných prekladateľoch a vykladačoch Véd. Je to časť výkladu k veršu 2.8.27 zo Šrímad Bhágavatamu na str. 377-378:
Pošetilí lidé se snaží vysvětlovat Bhagavad-Gítu a Šrímad Bhágavatam, přestože se tyto knihy vymykají jejich chápání. Když se neoddaní zbytečně pokoušejí interpretovat dvě vrcholná díla védske literatury, nepřináší to naprosto žádný úžitek, a Šankaráčaryá se proto svými komentáři Šrímad Bhágavatamu ani nedotkl. V komentáři k Bhagavad-Gítě přijal Šrípádá Šankaráčaryá Pána Kršnu za Nejvyšší Osobnost Božství, ale dále pokračoval v komentářích z neosobnýho hlediska. Jelikož si však byl vědom svého postavení, vyhnul se komentování Šrímad Bhágavatamu.
Ďalšie novodobé špekulácie
Dnešní tzv. moderní vedci tvrdia, že Árijci prišli do Indie zo Západu, priniesli západnú kultúru na územie Indie, následne vytvorili sanskrit a takýmto kolonizovaním vznikla svetu známa prvá indická civilizácia – a to všetko sa udialo pred 4600 rokmi. Pritom ani nepoznajú význam pojmu Árijec a ani to, čo o tom píšu samotné Védy, odkiaľ aj tzv. moderní vedci a celý svet vlastne pozná vôbec pojem Árya. Toto celé je samozrejme obrovský omyl a prejav hlbokej nevedomosti a je to v úplnom rozpore s verdiktom samotných Véd.
To, čo tvrdí dnešná veda a „civilizácia“, že niekto prišiel do Indie zo Západu a vytvoril jazyk sanskrit, je smiešne a smutné zároveň. Ako môže niekto také niečo povedať? Okrem iného v sanskrite existuje výraz pre „lietadlo“, existujú tam výrazy pre polobohov, zložité mantry a pod. Keď toto niekto vie, tak sa nikdy ani pred zrkadlom neodváži povedať niečo také o sanskrite.
O tejto a ďalších často úmyselných výmysloch s cieľom podkopávať autoritu Véd sa dočítate v tomto článku.
Podľa védskych písiem, náš súčasný vek, známy ako Kali-yuga, je jednou z duchovných temnôt násilia a pokrytectva. Śrímad-Bhagavatam (12.2.31) zaznamenáva počiatok Kali-yugy, keď konštelácia siedmich mudrcov (saptarišiovia) prechádzala lunárnym domom Maghy. Hinduistickí astrológovia vypočítali tento čas na 02:27, 18. februára 3102 pred Kr. Stalo sa to približne 36 rokov po tom, ako Najvyššia Božská Osoba – Śrí Krišna – rozpovedal Bhagavad-gítu Arjunovi.
Písma ako Śrímad Bhagavatam (12.2) nás učia, že počas 432 000 rokov veku Kali sa ľudstvo skazí a padne do barbarstva a hrubého materializmu. Ľudia začnú zabíjať zvieratá pre potravu, budú očarovaní intoxikáciou a stratia všetky sexuálne zábrany. Rodiny sa rozpadnú. Ženy a deti budú zneužité a opustené.
Postupne sa generácie zvrhnú, deti počaté náhodne v opojení žiadostivosti a vyrastajúce bez patričnej dharmickej výchovy budú rozšírené po celom svete. Politická moc padne do rúk bezcharakterných darebákov, kriminálnikov a teroristov, ktorí ich moc zneužijú na vykorisťovanie ľudí. Celé národy sú zotročené. Svet sa hemží fanatikmi, extrémistami a duchovnými podvodníkmi, ktorí si získajú široké masy nasledovníkov zaslepeným pôžitkárstvom, takisto ako aj kultúrnou a morálnou nestálosťou.
Náboženstvo, pravdovravnosť, čistota, tolerancia, milosrdenstvo, fyzická sila a pamäť sa budú strácať s každým novým dňom. Śrimad-Bhagavatam 12.2.1
Svätí mudrci starovekej Indie opisujú ľudí tohto veku ako chamtivých, nevychovaných a krutých. V tomto veku, hovorí sa v Śrimad-Bhagavatame, jedine byť bohatý je považované za znak dobrého pôvodu, slušného správania a výborného charakteru. Právo a poriadok sú určené spoločenským statusom a mocou človeka. Manželstvo prestane existovať ako sväté spojenie – muži a ženy budú jednoducho spolu žiť na základe fyzickej príťažlivosti a slovného súhlasu čisto pre sexuálne potešenie.
Ženy putujú od jedného muža k druhému. Muži sa už viac nestarajú o svojich rodičov, keď sú starší, a ďalej nie sú schopní si zabezpečiť vlastné potomstvo. Ich krása závisí od ich účesu. Zasýtiť sa je považované za jediný zmysel ich života. Kravy sú zabíjané, keď ich produkcia mlieka klesne. Ateizmus rozkvetá. Náboženské rituály sú vykonávané formálne, čisto pre zachovanie dobrého mena.
Linga Purana (od. 40) opisuje ľudstvo v Kali-yuge ako márnivých a hlúpych ľudí „motivovaných najnižšími inštinktmi“. Uprednostňujú nepravdivé myšlienky a neváhajú prenasledovať mudrcov. Sú mučení telesnými túžbami.
Ničivé suchá a choroby sú postupne všade. Povrchnosť, choroby, hlad a strach sa šíria. Národy sú sústavne vo vojne. Počet vládcov a farmárov sa zníži. Hrdinovia sú povraždení. Pracujúce vrstvy si chcú privlastniť kráľovskú moc a užívať si kráľovské bohatstvo.
Králi sa stanú zlodejmi. Radšej zveľaďujú ich bohatstvo ako by mali ochraňovať obyvateľstvo. Noví vodcovia vzídu z pracujúcej vrstvy a začnú prenasledovať nábožensky založených ľudí, svätých, učiteľov, intelektuálov a filozofov (komunizmus – pozn. admina).
Civilizácii chýba akékoľvek božie vedenie. Posvätné knihy už nie sú ctené. Nepravdivé doktríny a zavádzajúce náboženstvá sú šírené po celej zemeguli. Deti sú zabíjané v lone ich matiek. Ženy majúce vzťah s viacerými mužmi sú početné. Zvieratá (predátory) sú divokejšie. Počet kráv sa zmenší.
Linga Purana hovorí, že v Kali-yuge sa mladé ženy dobrovoľne vzdajú panenstva. Ženy, deti a kravy – vždy chránené v osvietenej spoločnosti – sú počas železného veku zneužívané a zabíjané. Zlodeji sú početní a znásilnenia sú časté. Je tu veľa žobrákov a obrovská nezamestnanosť. Obchodníci riadia korumpované podniky. Choroby, nemoci a falošné substancie (farmaceutické loby – pozn. admina) zamoria populáciu. Bude chýbať voda a ovocie je vzácne. Všetci používajú nadávky.
Človek z veku Kali-yugy hľadá len peňažný zisk. Len bohatí majú moc. Ľudia bez peňazí sú ich otrokmi. Hlavy štátu už neochraňujú ľudí, ale vykorisťujú obyvateľstvo prostredníctvom vysokých daní. Farmári opúšťajú život spätý s prírodou. Stanú sa z nich nekvalifikovaní robotníci v preľudnených mestách. Mnohí sa obliekajú do handier alebo sú nezamestnaní a spia na ulici. Chybou vlády je úmrtnosť detí vysoká. Falošní bohovia sú uctievaní vo falošných chrámoch, v ktorých pútnictvo, pokánie, charita a prostota sú zmiešané v jedno.
Ľudia tohto veku jedia svoje jedlo bez toho, aby sa predtým umyli. Mnísi porušujú svoju prísahu celibátu. Kravy sú udržiavané nažive len pre ich mlieko. Voda je vzácna. Veľa ľudí vzhliada k nebesám modliac sa za dážď. Ale dážď neprichádza. Polia sa stávajú neúrodnými. Prevláda hlad a chudoba, mnohí skúšajú odísť do krajín, kde je jedlo dostupnejšie. Ľudia sú bez života. Veľa z nich spácha samovraždu. Ľudia nízkej inteligencie budú ovplyvnení ateistickými doktrínami. Rodina, rod a kasta nemajú akúkoľvek hodnotu. Ľudia nie sú poctiví, čistí alebo mravní. (Višnu Purana 6.1).
Ďalšie popisy Kali-yugy
Práve teraz je tu hriešny vek Kali. Keď je dharma zničená, je tu vek plný zlých zlozvykov a klamstiev. Ľudia sa snažia o zlo. Védy stratili svoju silu, písma ako Smriti sú v zabudnutí a väčšina Purán, ktoré obsahujú príbehy minulosti a ukazujú viaceré spôsoby vedúce k oslobodeniu, budú, Ó, Najvyšší zničené.
Ľudia sa odklonia od náboženských obradov, bez zábran, zaslepení pýchou, vydaní napospas hriešnym činom, žiadostivosti, pažravosti, krutosti, bezcitnosti, hašterivosti, zrade, krátkemu životu, postihnutí chudobou, vyčerpaní chorobami a žiaľom, škaredí, slabí, prízemní, hlúpi, zlomyseľní a závislí na zlých návykoch. Členovia podsvetia, zlodeji, ohovárajúci, zákerní, škriepiaci sa, skazení, zbabelí a večne chorľaví, zbavení pocitu viny a hriechu a strachu budú zvádzať ženy druhých.
Bráhmani budú žiť ako šúdrovia a zatiaľ čo budú zanedbávaní ich vlastnými, sandhya bude stále pôsobiť len vďaka obetovaniu nižších vrstiev. Budú chamtiví, vystavení napospas zvráteným a hriešnym činom, klamári, drzí, nevzdelaní, nepoctiví, čisto závislí na druhých, predajcovia vlastných dcér, ponížení, odvrátení všetkým tapas a vrata (odriekaniu a sľubom zbožnosti, pozn. admina). Budú kacírmi, podvodníkmi a pritom si budú myslieť, že sú múdri. Budú bez viery a bezbožní a budú robiť obrady len s tým, aby sa tvárili ako pokročilí.
Budú jesť nečisté jedlo a budú mať zlé zvyky, budú podávať a jesť jedlo šúdrov a budú žiadostiví po padlých ženách. Budú prešibaní a schopní vymeniť za peniaze ich vlastné ženy nižším vrstvám. V skratke, jediným znakom toho, že sú bráhmanmi, bude ich odev. Okrem toho, v ich činoch nebudú žiadne pravidlá v jedení alebo pití či iných spôsoboch správania (Mahanirvana tantra 1.37-50).
Ale zatiaľ čo človek veku Kali je plný chamtivosti, žiadostivosti a obžerstva, bude na oplátku zanedbávať sádhanu (pravidlá správania sa, pozn. admina), zníži sa k hriechu a budú piť veľa vína len pre potešenie zmyslov. Stanú sa šialenými opitosťou a zbavia sa akéhokoľvek zmyslu pre dobro alebo zlo (61). Niektorí znásilnia ženy druhých, iní sa zase stanú povaľačmi a niektorí v záchvate žiadostivosti pôjdu s ktoroukoľvek zo žien (62). Na prejedenie a opitosť zomrú viacerí a tieto neresti ich zbavia sily zmyslov. Budú postihnutí šialenstvom, budú zomierať v jazerách, jamách, v nepreniknuteľných lesoch alebo spadnú zo svahov či zo strechy domov (63-64).
Zatiaľ čo niektorí budú ticho ako mŕtvoly, iní by stále rozprávali a ďalší sa budú škriepiť s príbuznými a staršími. Ľudia budú konať zlo, budú krutí a budú ničiť dharmu (65-66). Obávam sa, Ó, Najvyšší, že aj to, čo bolo ustanovené pre dobro ľudstva, bude nimi obrátené v zlo. (67). Ó, Najvyšší sveta! Kto bude cvičiť yogu alebo nyasu, kto bude spievať spevy a kresliť yantry a robiť purashcharanu? (68). Pod vplyvom veku Kali sa človek prirodzene stane skutočne skazený a zviazaný hriechom všetkého druhu (69) (M.t. 1.61-69).
Ó, Varaha! Vedz, že keď védske a puránické obrady vymiznú, tak potom vek Kali sa stal silným (47). Ó, Šiva! Ó, Mierumilovný! Keď čistota a neresť už nebudú súdené védskym právom, tak vedz, že vek Kali sa stal silným (48). Ó, Zvrchovaná vládkyňa doktríny Kaula! Keď Nebeský prúd bude prerušený a bude odvrátený zo svojho toku, tak potom vedz, že vek Kali sa stal silným (49). Ó, Najmúdrejší! Keď králi z rodu mlečha (západné krajiny) budú prehnane chtiví, tak vedz, že vek Kali sa stal silným (50). Keď sa ženy stanú neovládateľné, bezcitné, hašterivé a ohováračné k ich manželom, tak vedz, že vek Kali sa stal silným (51). Keď sa muži oddajú ženám a stanú sa z nich otroci žiadostivosti, utláčatelia ich priateľov a guruov, tak potom vedz, že vek Kali sa stal silným (52). Keď sa úrodnosť zeme vyčerpá a polia budú dávať slabú úrodu, keď z oblakov už skoro vôbec nebude pršať a stromy budú rodiť pramálo ovocia, tak potom vedz, že vek Kali sa stal silným (53). Keď bratia, príbuzní a druhovia, poháňaní túžbou za nejakou maličkosťou, sa budú vzájomne biť, tak potom vedz, že vek Kali sa stal silným (54). Keď neskrývané požívanie mäsa a alkoholu im prejde bez odsúdenia a trestu, keď pitie v skrytu bude bežné, tak potom vedz, že vek Kali sa stal silným (55) (M.t. 4.47-55).
Duchovný Proces pre tento vek
punsam ekaha vai sadhya hari bhaktih kalau yuge
yuga antarena dharma hi sevitavya narena hi
(Padma Purana, Svarga Khanda 61.5)
Počas Kali-yugy by mal človek akceptovať len jediný proces a to je bhakti-yoga (oddaná služba). Podľa toho, ktorý proces patrí príslušnej yuge, by mal byť nasledovaný každým bez rozdielu. V tomto veku je yuga-dharma, jediný védami autorizovaný proces – spievanie Mahá-mantry pod vedením pravého duchovného učiteľa v originálnej duchovnej postupnosti (parampará).
Kali-yuga – prvých 10 000 rokov
Bola predpovedaná v Brahma-vaivarta Purane 4.129.*. Štvrtá časť Brahma-vaivarty sa volá Krsna-janma-khanda. Kapitola 129 je nazvaná Golokarohanam, pretože opisuje, ako sa Krišna vrátil do svojho domova. Ústredný rozhovor sa odohráva medzi Narayanom a Nárada munim. Tento zvláštny rozhovor je medzi Krišnom a Matkou Gangou. Verš 49 je otázkou položenou Matkou Gangou, verše 50-60 sú Krišnovou odpoveďou.
„Ganga povedala: Ó, ochranca, Najvyšší utešiteľ, si na odchode do dokonalého domova, na Goloku, no potom, aké bude moje poslanie počas veku Kali-yuga?“
„Tak isto to bude aj v prípade pútnických miest a celého sveta. Tí inteligentní veriaci Mojej mantre, ktorí požijú pozostatky môjho jedla, očistia všetko.“
Text 58
maam eva nityaM dhyaayaMte
te mat praaNaadhikaaH priyaaH
tad upasparSa maatreNa
puto vaayuSca paavakaH
„Tí, ktorí každý deň meditujú len nado Mnou, sú Mi milší než Môj život. Vzduch a oheň sa očistia jednoducho len ich nepriamym dotykom.“
[Poznámka: Šástra hovorí, že všetky materiálne prvky, oheň a vzduch sú vždy čisté. Aj keď vzduch obsahuje nejaké nečistoty, vždy ostáva sám osebe čistý. Tento verš chce naznačiť, že vaišnava očistí dokonca aj čisté prvky ohňa a vzduchu, takže očisťujúca sila vaišnavov (oddaných Krišnu) sa vzťahuje v tomto verši nie na matériu, ale na duchovno. T.j. vzduch a oheň už sú hmotne čisté, takže čistota vaišnavu je duchovná a nie hmotná.]
Text 59:
kaler daSa-sahasraaNi
madbhaktaaH saMti bhu-tale
ekavarNaa bhaviSyaMti
madbhakteSu gateSu ca
„Počas 10 000 rokov veku Kali takíto Moji oddaní budú na Zemi. Po odchode Mojich oddaných tu bude len jedna varna [vydedenec].“
Text 60:
madbhaktaSunyaa pRthivi
kaligrastaa bhaviSyati
etasminnaMtare tatra
kRSNadehaadvinirgataH
„Zbavená Mojich oddaných, Zem bude spútaná vekom Kali. Dopovedajúc, Krišna odišiel.“
Horeuvedené je podložené v 4.90.32-33:
kalau daZa-sahasrAni
haris tiSThati medinI
devAnAM pratimA pUjyA
ZAstrANi ca purANakam
„(Šrí Krišna povedal:) Najvyšší Hari zostane na tejto Zemi prvých 10 000 rokov veku Kali-yugy. Počas tohto obdobia božstvá polobohov budú uctievané a Purána a písma tu budú tiež.“
tad-ardham api tIrthAni
gangAdinI su niZcitam
tad-ardham grAma-devAZ ca
vedAZ ca viduSAm api
„Počas polovice tohto času Ganga a iné sväté miesta tu budú tiež. Počas polovice tohto času miestne chrámy budú existovať a Védy budú študované učenými brahmánmi.“
Vyplývajúca časová os:
3102 pred K. – Kaliyuga začína
+5000 – Ganga na Zemi (približne 1900 po K., 414 Gaurabda)
+5000 – oddaní na Zemi (približne 6900 po K., 5414 Gaurabda)
Otroci stavali palác pre panovníka. Boli unavení, zničení a nenávideli otroctvo. Ani tí, ktorí ich bičovali, to už nerobili s takým nadšením. Otroci sa chystali vzbúriť, bolo cítiť nepokoj. Aby predišiel vzbure otrokov, prišiel panovníkov radca s dobrým nápadom, ktorým bola demokracia.
„Všetci nech sú odteraz slobodní a každý, kto bude chcieť jedlo, pitie alebo dom, môže si na to zarobiť. Každý, kto prinesie kameň k palácu, dostane zlato a za to si môže kúpiť čokoľvek!“ A otroci, nadšení touto slobodou, začali otročiť od rána do večera. Niekto nosil aj viac kameňov, len aby mal na jedlo a dom. To, po čom každý túžil.
Panovníkov radca sa volal Kracios a tento nápad bol tak démonicky dobrý, že ho nazvali démonom. Systém, ktorý vymyslel, sa volá demokracia. Dnes je to krásny systém, ktorý každý miluje. Bohatí otroci systému si môžu kupovať, čo chcú a tí chudobní, čo nedokážu priniesť ani korunu do domu, musia hladovať a živoriť.
„Toto je najlepší systém na zotročenie ľudí!“ povedal mi Kracios.
„Je to lepšie než feudalizmus, lepšie než socializmus a je to lepšie než komunizmus. Tam to bolo príliš obmedzené, príliš očividné a ľudia príliš nespokojní. Je pravda, že nemali slobodu. Pozri, ako sa teraz ľudia naháňajú za bohatstvom a peniazmi, za mocou a slávou a len preto, lebo si myslia, že sú slobodní.“
„Dobre si to vymyslel, Kracios.“ povedal som mu. „Naozaj mám pocit, že som slobodný, no musím otročiť. Ak chcem peniaze, musím robiť od rána do večera, musím neustále myslieť na to, ako si udržať prácu, musím dávať pozor, aby ma nevyhodili, musím si dávať pozor na splácanie dlhov a na to, aby som nespravil chybu pri platení daní.“
„Áno, je to geniálne, nie?“ usmial sa démon Kracios. „Ľudia vôbec nemajú na nič čas. Ich myseľ je zotročená starosťami a ich telo musí robiť, robiť, robiť, aby mohlo žiť. A to najlepšie ešte len príde. Kto netúži po bohatstve? Myslia si, že čím budú bohatší, tým budú šťastnejší, slobodnejší a hodnotnejší. Úplne sú tým posadnutí, len preto, aby mohli žiť. No keď začnú zarábať veľa peňazí, ešte viac ich to zotročí. Budú musieť robiť 24 hodín denne, budú musieť neustále myslieť na obchody, na riadenie svojej firmy, na problémy v podniku a nikdy to neskončí. Ani v dôchodku. O tom je demokracia.
Keď otroci začali celou svojou podstatou robiť na tie nezmyselné blyštiace sa mince, ktoré boli len akýmsi kusom kovu, začal sa točiť okolo nich celý systém. Donášači vody im predávali vodu za peniaze, lekári im poskytovali pomoc za peniaze atď. A teraz je to dokonalé. Banky určujú ceny a ostatní len otročia pre kusy papieru, ktorý nemá žiadnu hodnotu. Ľudia ťa kvôli tomu aj zabijú, urobia čokoľvek, len aby mali peniaze. A stali sa dokonalými otrokmi systému. Kto nerobí, toho označia za podčloveka, pretože oni robiť musia. Musia, aby mohli žiť.
Je jedno, že svoju prácu nenávidia. Aj otroci neznášali to neustále vláčenie kameňov. Toto je lepšie. Dnes si otroci myslia, že sú slobodní a preto sú ochotní robiť čokoľvek a nikto sa nevzbúri. Nemajú sa proti čomu vzbúriť, pretože sú slobodní. A kto je slobodný sa nemôže vzbúriť, však?“ jeho diabolský úsmev mi hovoril, že sa z toho teší. Bol to démon a bol geniálny.
„Keďže sa ľudia naučili myslieť iba na seba, tak sa začali zaujímať aj o bezpečnosť toho, čo si nazbierali. A tak sú ochotní sa vzdávať čoraz viac svojej slobody, ak im niekto zaručí, že ich peniaze a majetok nikto nezoberie. Ľudia sú kontrolovaní, kamery ich pozorujú na každom kroku, boja sa vzbúriť proti politikom a len preto, aby nestratili aj to málo, čo majú. A postupne stratia aj slobodu. A to preto, lebo sa slobodne vzdajú všetkých svojich právomocí v záujme bezpečnosti.“
„Počul som, že demokracia znamená aj vláda ľudu.“
„Haha, skôr zotročenie ľudu. Ale áno, majú ten pocit. A zotročujú ich nielen peniaze. Časom prišiel aj diktát módy, diktát krásy, diktát imidžu, diktát etiky a morálky. To všetko ľuďom panuje a oni len ticho a s frustráciou prežívajú svoj život. A je to to najlepšie, čo im svet môže dať.“
„Tak toto je teda tá demokracia, svet slobody?“ spýtal som sa ho ešte pre istotu.
„Áno, pozri sa okolo seba a uvidíš ju v celej jej kráse. Nikto nie je šťastný, každý je plný starostí a na vlastný život mu ostáva iba pár okamihov v jeho živote. Dosť na to, aby sa cítil byť slobodný.
V tomto svete podmienené bytosti považujú za šťastie jednoducho dočasné zabudnutie na utrpenie hmotnej existencie. Ľudia síce môžu namietať, že vo svojich životoch zažívajú skutočnú radosť, ale pozrime sa na naše snahy o hmotné šťastie. Buď sa o niečo snažíme a nedosiahneme to, alebo vytúžené dosiahneme, ale zasa to nesplní naše očakávania.
Keď už máme to šťastie, že dosiahneme splnenie svojich očakávaných prianí, skôr alebo neskôr o to pôsobením nezastaviteľného času prídeme. Inými slovami, pokiaľ sa budeme usilovať o hmotný pôžitok, nakoniec budeme porazení. Hmotná existencia vedie skôr alebo neskôr k nešťastiu. Dokonca i dočasná úľava od utrpenia, ktorú považujeme za pôžitok, sa niekedy musí skončiť, i keď si to vôbec neželáme.
Túžime po nikdy nekončiacom šťastí. To je prirodzené, pretože duša je svojou povahou večne blažená. Sme ako pútnici na púšti, ktorí majú vidinu oázy s priezračnými jazierkami obklopenými palmami. Hoci ideme ďalej a ďalej, nikdy sa k tejto oáze nedostaneme. Tak zostávame po celý život v jednej veľkej ilúzii.
Je ťažké porozumieť duchovnej blaženosti, pokiaľ ju sami nezakúsime. Prinajmenšom niekoľko posledných generácií ľudí, a to zvlášť na Západe, dokázalo, že hmotný zmyslový pôžitok, ktorého základom je intoxikácia, jedenie mäsa, nezákonný sex a hazard, nemôže priniesť naozajstné uspokojenie. I doba pokrokovej technológie splodila generácie znechutených mladých ľudí (hippies, punk, hip-hop). Duchovný pokrok, a nie hmotný zmyslový pôžitok, je skutočnou nevyhnutnosťou našej poklesnutej civilizácie.
Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.
Bhagavad-gíta 3.34
Nikto nemá rád, keď sa mu hovorí, čo má robiť. Sme pyšní na svoju slobodu. A keď počujeme o nejakých usmerňujúcich zásadách, prirodzene sa o ne nezaujímame. Naša sloboda by nimi bola obmedzená. Ale usmernenia nemusia nutne znamenať obmedzenie slobody. V skutočnosti určité usmernenia nám umožňujú dosiahnuť slobodu.
Môžeme uviesť pekný príklad. Keď vám poviem, aby ste neskákali po rozpadnutej streche, a tým vás takzvane budem obmedzovať vo vašej slobode pohybu, neznamená to, že ide o skutočné obmedzovanie. Keď budete na streche, pravdepodobne skoro spadnete a skončíte niekde v nemocnici pripútaní na lôžko. Alebo keď vám poradím, aby ste nepili jed, je to obmedzovanie? V jednom zmysle, veľmi krátkodobom, ide síce o obmedzovanie, ale zo širšieho uhlu pohľadu sa jedná o umožnenie slobody.
Dnes však mnoho ľudí v mene slobody dobrovoľne pije jed. Podľa védskej literatúry teraz žijeme vo veku Kali, veku charakterizovanom hádkami, pokrytectvom a celkovou degradáciou. Aj napriek tomu je možné sa týmto následkom vyhnúť – prinajmenšom aspoň vo vlastných životoch. Nasledovaním určitých usmernení môžeme zostať ochránení pred zlými skutkami, ktoré zasahujú bežného človeka. Rovnako ako lotosový kvet môže rásť uprostred veľkého jazera a i napriek tomu zostať suchý, podobne človek môže žiť vo veku Kali a poznať pravú slobodu, nedotknutý ohavnosťami tohto veku.
Šrímad-Bhágavatam (Bhágavata Purána) 1.17.38 nám radí, aby sme sa zriekli určitých činností a tak sa vyhli nežiaducim vplyvom veku Kali. Tieto činnosti sú strijah (nezákonné styky s opačným pohlavím), šúna (jedenie mäsa), pánam (intoxikácia) a djútam (hazard). Moderný človek tieto činnosti považuje za prejav slobody. Bohužiaľ si ale vôbec nie je vedomý otroctva, ktoré tieto aktivity spôsobujú.
Jedenie mäsa, nezákonný sex, intoxikácia a hazard sú štyri piliere hriešneho života prinášajúceho ugra-karmu. Sú protipólom štyroch pilierov zbožného života, menovite milostivosti, čistotnosti, odriekania a pravdovravnosti. Tieto štyri usmerňujúce zásady aj napriek tomu nie sú skutočnou podstatou duchovného života. Ten, kto ale tieto princípy dodržuje, stavia si pre duchovný život pevný základ. Šrímad-Bhágavatam (12.3.51) uvádza:
„Môj drahý kráľ, hoci je Kali-yuga plná chýb, stále má tento vek jednu dobrú vlastnosť. Čisto spievaním svätého mena Krišny môžeme dosiahnuť oslobodenie z hmotného otroctva a byť povýšení do transcendentálneho kráľovstva.“
Preto všetkých povzbudzujeme, aby spievali alebo si opakovali túto mantru :
Haré Krišna, Haré Krišna,
Krišna Krišna, Haré Haré
Haré Ráma, Haré Ráma
Ráma Ráma, Haré Haré
Týmto procesom prirodzene rozvinieme sklon nasledovať usmerňujúce zásady. Pri ich nasledovaní o nič neprichádzame. Môžete len získať šťastie ako v tomto živote, tak i v budúcom. Každý to môže realizovať sám na sebe, pokiaľ ho neodradí nedôverčivosť prameniaca z nedostatku poznania a naučených stereotypov.
Hazard
Védska literatúra (Šrímad-Bhágavatam a i.) sa zmieňuje o tom, ako pred piatimi tisíckami rokov Kali, zosobnený hnev, požiadal Mahárádža Paríkšita, aby mu venoval nejaké miesta k životu. Kráľ mu dovolil žiť na miestach, kde sa prevádzkuje hazard, pitie alkoholu, prostitúcia a jedenie mäsa. Kdekoľvek je hazard, nasledujú ho i podvod a pokrytectvo. Hazardní hráči sú unášaní kvalitou vášne, ako popisuje Bhagavad-gíta (18.27):
„O konateľovi, ktorý je pripútaný k práci a jej plodom a túži po ich užívaní, ktorý je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha radosti a smútku, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite vášne.“
Hazardný hráč si myslí, že môže získavať stále viac a viac peňazí, a tak si viac a viac užíva zmyslového pôžitku. Ale isté zákony prírody zmaria jeho plány. Život za životom putujeme podľa výsledkov svojej práce (karmy) z jedného životného druhu do druhého. Táto karma určuje našu životnú situáciu.
Hazardní hráči dúfajú v šťastie v nádeji, že vyhrajú. Bohužiaľ im ale uniká, že ich šťastie, nešťastie, bohatstvo a napríklad i krása a vzdelanie sú predurčené ich karmou. Táto viera vo výhru je obyčajná materialistická mentalita, ktorá vedie k úplnej degradácii duše. Hazard na jemnej úrovni predstavuje riskovanie v akýchkoľvek situáciách, keď to nie je nevyhnuté vrátane extrémnych či vrcholových športov či rôznych špekulácií na burze s akciami či kryptomenami. Človek tak má mentalitu, že chce získať niečo, čo by mu inak nepatrilo, nezarobil na to prácou, ale čisto špekuláciou. Keď je táto mentalita rozvíjaná, nemá to konca a osoba príde o svoju pravdovravnosť.
Jedenie mäsa
Mnoho ľudí sa stále domnieva, že stať sa vegetariánom prinajmenšom znamená zblázniť sa. V posledných rokoch ale bezmäsitá strava postupne získava na popularite. Vychádza najavo stále väčší počet presvedčivých dôkazov, že vegetariánske jedlá sú pre človeka lepšie než typická mäsitá strava. Lekárske výskumy už preukázali súvislosti medzi konzumáciou mäsa a chorobami ako sú ischemická choroba srdca a rakovina. Zažívacie ústrojenstvo človeka nie je na trávenie mäsa uspôsobené. Mäsožravé zvieratá majú krátku tráviacu sústavu (asi trojnásobnú dĺžku ich tela), aby sa mäso z tela dostalo čo najrýchlejšie, pretože pri jeho rozklade vznikajú veľmi jedovaté látky. Človek má relatívne dlhé črevá, takže ak zje mäso, veľké množstvo toxínov preťažuje obličky a môže viesť k artritíde, reumatizmu, k rakovine alebo k arteroskleróze tepien.
Do samotného mäsa sa pridáva tiež mnoho chemikálií. Akonáhle je zviera zabité, začína sa jeho mäso rozkladať a po niekoľkých dňoch začína šedivieť a zelenať. Mäsový priemysel maskuje toto sfarbenie prísadou dusitanov, dusičnanov a iných konzervačných látok, aby mäso dostalo jasnú červenú farbu. Súčasné výskumy ale dokazujú, že veľa týchto látok je karcinogénnych. Celú situáciu zhoršuje tiež obrovské množstvo chemikálií, ktoré zvieratá do seba dostávajú ešte počas svojho života, pretože sú obsiahnuté v ich potrave. Zvieratá sú kŕmené a ošetrované upokojujúcimi prostriedkami, hormónmi, antibiotikami a inými liekmi. I napriek tomu, že tieto látky stále zostávajú v mäse, zákon nevyžaduje, aby bol ich zoznam uvádzaný na obale.
Čo sa týka ekonomiky, mäso slúži k nasýteniu len niekoľkých na úkor mnohých iných. Obilie, ktoré by mohlo uživiť mnoho ľudí, vykrmuje dobytok na porážku. Z každých 16 kg obilia slúžiacich k výkrmu dobytka získame naspäť len 1 kg mäsa.
Aj keď je predstava karmy všeobecne spojovaná s východnou filozofiou, mnoho ľudí na Západe už začína chápať, že karma je prírodným zákonom podobne ako zákon gravitácie a nedá sa jej vyhnúť. Za každú akciu existuje reakcia.
Keď spôsobujeme bolesť a utrpenie iným živým tvorom, musíme podľa zákona karmy následne znášať bolesť a utrpenie ako individuálne, tak kolektívne. Zožnemečo zasejeme, v tomto živote alebo v budúcom, pretože príroda má svoju vlastnú spravodlivosť. Zákonu karmy neunikne nikto okrem tých, ktorí porozumejú, ako funguje. Keď ľudia jedia mäso, tvrdia, že oni zvieratá nezabíjajú. Ale keď toto mäso kupujú v obchode, platia vlastne niekoho iného, aby za nich zabil a všetci, ktorí sú zapojení v tomto procese, si tak privolávajú následky karmy.
Zrodenie duše v ľudskom tele má svoj výnimočný význam. Pokiaľ ho však bez rozlišovania zneužívame na činnosti, ktoré majú bližšie k zvieracím, je pravdepodobné, že v ďalšej inkarnácii dostaneme tomu zodpovedajúce nižšie telo.
V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší. Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.
Článok s argumentami na podporu vegetariánstva nájdete tu.
Intoxikácia
Medzi omamné látky patria také látky, ktoré nie sú priamo potrebné k udržiavaniu tela a ktoré majú na myseľ a telo povzbudzujúci alebo naopak utlmujúci účinok. Do tejto skupiny védske písma zahrňujú všetko počnúc čajom obsahujúcim teín, kávou, tabakom, liehovinami a končiac tvrdými drogami.
Veľa ľudí je dnes závislých na nejakých omamných látkach, či už pre povzbudenie alebo aby zabudli na utrpenie. Ale každý vonkajší pozorovateľ chápe, že taká úľava je len dočasná. Miesto toho po sebe tieto zlozvyky zanechávajú škodlivé následky. Poškodzujú zdravie, spôsobujú rôzne telesné a mentálne problémy, predčasné starnutie, poruchy sústredenia a pod. Tieto neduhy bránia duchovnému pokroku tým, že osobu spútavajú hmotnou pripútanosťou a zároveň rozrušujú myseľ, ktorú potom nie je možné zamerať na meditáciu.
Užívanie drog postupne ničí aj čistotu. Dokazujú to podmienky, v ktorých žijú alkoholici a ľudia závislí na drogách. Samozrejme, čím sú omamné látky silnejšie, tým viac prehlbujú svoje účinky, ale štatistiky ukazujú, že závislosť na tých ľahších látkach postupne vedie k vážnejším závislostiam a stále do väčšej kvality nevedomosti.
Túžba po intoxikácii naznačuje, že ľuďom chýba uspokojenie. Lenže účinok omamnej látky čoskoro vyprchá a vedomie sa opäť dostáva do svojho pôvodného stavu nespokojnosti. Ako ale zmieňujú svätci dávnej Indie, tupé vedomie nie je pôvodným stavom bytosti. K skutočnej povahe vnútorného ja patrí rastúca transcendentálna blaženosť. Túto radosť môžeme zakúšať, keď sa vlastné ja spojí so Zvrchovaným Ja. Duchovná veda Véd popisuje Boha ako zásobáreň všetkej blaženosti. Pomocou systému meditácie môže vlastné ja dosiahnuť Zvrchovaného Ja. Veľkí mystici toto popisovali ako ponorenie sa do oceánu blaženosti. Táto blaženosť je tak intenzívna, že ďaleko prekoná akúkoľvek tzv. radosť tohto sveta. Pritom sa nejedná o nejakú neosobnú energetickú explóziu, ale o vzájomné radostné výmeny medzi vlastným ja a Zvrchovaným Ja. Hlavnou technikou pre prebudenie vnútorného zdroja blaženosti je mantra meditácia.
Alkohol je pre nervový systém jed. Pretože sa mieša ako s vodou, tak i s tukom, preniká do nervových buniek. Človek sa môže stať chronickým alkoholikom bez toho, aby vykazoval nejaké symptómy opitosti. Alkoholizmus môže začať jednoduchým spoločenským pripíjaním. Ľudia sú ale naivní. Stačí im reklama, trochu nátlaku okolia a priemerný človek urobí čokoľvek, nevidiac vážne dôsledky konzumácie alkoholu.
Ľudia sa ale oháňajú tým, že i veľkí svätci, emblémy triezvosti, požívali alkoholické nápoje. Ale také prehlásenia nie sú ničím podložené. Vezmime si za príklad Bibliu a Ježiša Krista. V tých dobách sa všetkým produktom vínnej révy hovorilo víno, či už bolo fermentované alebo nie. V hebrejčine a chaldejštine sa používa pre víno trinásť rôznych slov a v gréčtine štyri. V gréčtine sa bežne užívalo slovo oinos. Toto slovo zodpovedá hebrejskému yain, talianskemu vinum a českému víno. Víno v klasickom biblickom použití ale len označovalo šťavu z vínnej révy. Podľa profesora Samuela Leeho z Cambridgskej univerzity toto slovo neoznačovalo kvasený opojný nápoj, ale hustý sirup, ktorý sa vyrábal varením. Bol skladovaný tak, aby nepodliehal fermentácii. Natierali ho na chleba alebo riedili vodou. Bol to teda veľmi obľúbený nápoj.
Prečo by sme mali prijímať, že učiteľ vedomia Boha, najvyššia úroveň reality, by schvaľoval intoxikáciu, únik od reality? Aké absurdné! Biblia nám hovorí, že omamné nápoje sú návykové (Príslovie 23:35), vedú k násiliu (Príslovie 4:17) a odvracajú od Boha (Ámos 6:6). Rovnako kresťania prekrútili údajné dovolenie jedenia mäsa.
Problémy neprinášajú len drogy a alkohol, ale i cigarety, káva a dokonca i čaj s teínom alebo kofeínom. Uznávaný PhD. David A. Phillips poznamenáva: „Požívanie čaju, kávy, kakaa a mäsa spôsobuje postupné hromadenie oxalických kyselín, ktoré sú v nich obsiahnuté. Kyseliny poškodzujú obličky, vytvárajú rôzne kryštály a ľadvinové kamene.“ Kofeín je síce celkom bežná „povolená“ látka, ktorú obsahuje mnoho potravín. V najväčšej miere ju obsahuje asi káva (šálka kávy 90-150 mg), ďalej čierny alebo zelený čaj (30-70 mg), cola (30-45 mg), čokoláda, kakao a v poslednej dobe tzv. energy drinky. Po prechodnej radostnej nálade prichádza zlom, závislosť a depresie. To je problém všetkých omamných látok. „Hore“ dlho zostať nemôžete. Skoro spadnete a ste na tom ako na začiatku, skôr ešte horšie. Len ste stratili čas a peniaze.
Ďalej môžeme zmieniť ekonomický aspekt. Káva, tabak, kakao a pod. (tzv. tržné plodiny s veľmi malou alebo žiadnou výživnou hodnotou) sa musia niekde pestovať. Kolonizátori pre svoj vlastný zisk zaviedli do im podriadených zemí plantážové poľnohospodárstvo. Teraz sú štáty tretieho sveta pestovaním týchto plodín ekonomicky zaviazané. Na produkcii týchto plodín závisí ich prežitie. Zem využívaná k pestovaniu týchto plodín by mohla dodávať potravu pre podvyživenú miestnu populáciu. Miesto toho tam ale ľudia hladujú, aby si tí z bohatších zemí mohli dopriať kávu, cigarety atď., ktoré svojim požívateľom paradoxne spôsobujú len veľa zdravotných problémov.
Dôležité je spomenúť aj karmický aspekt. Ľudia, ktorí si dobrovoľne ničia telo alkoholom, cigaretami a inými drogami si vytvárajú karmu, ktorá im v budúcom vtelení zaručuje pozíciu ducha. Jednoducho potom, ako si dobrovoľne ničili svoje hmotné telo, nedostanú nárok na ďalšie.
Nezákonnýsex
Hoci si takzvane sexuálne neviazaní ľudia o sebe myslia, že sú úplne slobodní, sú v skutočnosti spútaní od hlavy k päte. Ich „sloboda“ sa dá prirovnať k slobode futbalovej lopty, ktorá len lieta po ihrisku podľa toho, ako do nej druhí kopú. Mnohí ľudia si myslia, že sa zbavili hlúpych a primitívnych náboženských pút a otvorili sa modernému a slobodnému poňatiu sexuality. Ale tí, ktorí vyhľadávajú neobmedzený sexuálny styk, musia čeliť mnohým pohlavne prenosným chorobám (kvapavka, syfilis, AIDS…).
Promiskuita okrem týchto chorôb spôsobuje tiež nežiaduce sociálne následky. Nechcené deti, ktoré unikli potratom, sú často zavrhnuté. Nezriedka sa stáva, že otec sa zriekne svojho dieťaťa i jeho matky. Niekedy sa dieťaťa zrieknu obidvaja. Také nechcené deti vyrastajú s nedostatočnou výchovou a starostlivosťou a ľahko prepadnú zlej spoločnosti. Ulice a väzenia sú plné týchto výrastkov. To všetko začalo už u ich rodičov. A potraty – ich počet neustále vzrastá. Mnoho žien dostáva rakovinu alebo iné choroby, pretože používajú antikoncepčné tabletky alebo iné metódy antikoncepcie. Samotné používanie antikoncepcie je karmicky závažná činnosť, o absolvovaní potratu ani nehovoriac.
Prečo nás príroda zachvátila takou nočnou morou? Prečo si nemôžeme plne užívať, viesť zdravý sexuálny život bez týchto hrozných následkov? Asi by sme mali vážne prehodnotiť význam sexu. Možno, že ho zneužívame a ten na druhú stranu zneužíva nás. Naše idey sexuality sú omnoho zvrátenejšie, než aby nás viedli k niečomu vyššiemu. Sú skôr nehanebné než oslobodzujúce.
V dnešnej spoločnosti je neregulovaný sex úplne bežnou záležitosťou a začína sa približovať zvieracej úrovni. Takmer nahé ženy sa usmievajú z billboardov a povrchná fyzická atraktivita je štartovacím bodom spoločenského života, hlavne mladých ľudí. Tí sú napokon sfrustrovaní z toho, že si nedokážu vytvoriť s nikým vzťah na jemnejšej úrovni a striedajú partnera za partnerom bez akéhokoľvek výsledku.
Keď sa pozrieme na prírodu, na rôzne živočíšne druhy, musí nám byť jasné, že sex je určený k plodeniu potomkov. Prirodzený následok sexuálneho pôžitku je tehotenstvo. Pretože sa ale ľudia chcú vyhnúť tomuto prírodnému poriadku, používajú antikoncepčné prípravky, vykonávajú potraty a trpia chorobami – tým všetkým ničia spoločnosť. Nemali by sme považovať tieto výsledky promiskuity za odplatu nemilosrdného Boha. Jedná sa len o jednu z prirodzených karmických ciest ako nám povedať, že neobmedzená sexualita je neprirodzená. V skutočnosti, keď je sex využitý pre plodenie detí, ktoré neskôr dostanú duchovnú výchovu, stáva sa prínosom.
Krišna hovorí v Bhagavad-gíte (7.11) :
Som sila silných zbavená túžob a vášne. Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami, ó, najlepší z Bharatovcov.
Ale sex za iným účelom než pre plodenie detí – zneužívanie tela pre dočasný pôžitok, o ktorý tak či tak časom prídeme, naplnenie ilúzie vlastného ega – je príčinou hmotného otroctva. Sex ďaleko viac než čokoľvek iného sústredí našu pozornosť na stotožňovanie sa s telom, púta nás k mäsu a k svetskému chápaniu pokroku. Sexuálnu túžbu nie je možné nikdy uspokojiť.
Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň. Bhagavad-gíta 3.39
Pokiaľ sa ju snažíme uspokojiť, len narastá. Táto opakovane nenaplnená túžba spôsobuje hnev, ktorý len zväčšuje našu ilúziu.
Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení materialisti priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí. Bhagavad-gíta 16.10
Hmotná existencia predstavuje ilúziu, ktorú sme na seba sami uvalili svojou túžbou užívať si nezávisle na Bohu. A sex je podstatou tohto pôžitku. Zo sexu teda pochádza naša ilúzia. Napriek tomu môže byť táto túžba po sexuálnom pôžitku očistená. Keď sa očistí, chtíč sa premení na lásku.
Postupne, nasledovaním procesu vedomia Krišny, obnovíme svoju večnú prirodzenosť a budeme vychutnávať lásku k Bohu. Naše predošlé objekty pôžitku budeme vnímať v správnej perspektíve ako čiastočky Boha. Toto obnovenie čistého vedomia nie je založené na potlačovaní tejto túžby, ale na jej zduchovnení. Toto bol pôvodný význam všetkých náboženských obmedzení v sexe. Boli určené k tomu, aby ľudia mohli zažívať omnoho vznešenejšiu radosť lásky k Bohu a aj partnerské vzťahy navzájom, dodržiavajúc skutočný mužský a ženský princíp. Do dnešnej doby však prežili len rôzne zákazy bez toho, aby niekto chápal ich zmysel.
Význam celibátu
Uchovanie semena v tele má veľmi blahodarné a posilňujúce účinky na celý organizmus a zvlášť na mozog. Tento fakt západnej medicíne nie je príliš známy, ale tradičná ájurvédska alebo i čínska medicína na ňu kladie veľký dôraz. Semeno uchovávané v tele stúpa hore a vyživuje mozog, posilňuje telo, pamäť a ostrí inteligenciu. Ďalej zväčšuje odhodlanie, optimizmus, sebadôveru, spevňuje vôľu, zlepšuje pamäť a prináša dobré zdravie.
Vedci zistili, že semeno je úžasne bohaté na hormóny, proteíny, vitamíny, minerály, ionty, enzýmy, stopové prvky a ďalšie výživné látky, obzvlášť lecitín, ktorý vyživuje mozgové tkanivo. Riadením prírody táto látka spojená s vajíčkom dokáže vytvoriť zárodok nového tela. Pokiaľ nie je semeno použité k vytvoreniu zárodku, ale je uchované vo vnútri tela, prirodzene vyživuje telo a mozog spôsobom, ktorého nie je možné dosiahnuť žiadnymi posilňujúcimi alebo vyživujúcimi liekmi. Súčasná posadnutosť po vitamínoch a mineráloch je pokusom vyvážiť nedostatky týchto látok v tele.
Väčšina ľudí proste nevie, že sa s touto nepostrádateľnou telesnou tekutinou zbavuje svojej vlastnej životnej sily. Stratou semena sú oslabované všetky telesné a zmyslové činnosti. Opakovaná strata semena ničí odhodlanie, čistotu a sattvickú inteligenciu potrebnú k duchovnému chápaniu. Ak je však semeno zadržiavané v tele, vytvára tu čosi, čomu ájurvéda hovorí ódžas, životná tekutina, ktorá dáva silu, telesnú žiaru, väčšie schopnosti mysle, odolnosť proti chorobám a ktorá tiež spomaľuje starnutie.
Na druhú stranu tí, ktorí sú zvyknutí vypúšťať semeno pri každom nutkaní neovládnutej mysle, sa stanú malichernými a veľmi chtivými. Nadmerná strata semena vedie k telesnej a mentálnej slabosti. Ako telo starne, vytráca sa z neho vitalita a vôľa dosiahnuť veci do konca a nastupuje opakovaná únava. Prášky a omamné látky, ktoré ľudia berú, aby si udržali bdelosť a aktivitu, postupne pridávajú na ich telesnom a mentálnom úpadku. A keď sa priblíži staroba, ich vyčerpané telá nedokážu odolávať chorobám, ktoré postupne ničia všetky bunky v tele. Pre takých ľudí sa potom stáva dnes tak bežná starecká senilita vlastne úľavou. Šríla Prabhupáda hovoril: „Čím viac si niekto užíva v mladosti, tým viac bude v starobe trpieť.“ Vypúšťanie semena je príčinou smrti. Preto sa jogíni a transcendentalisti, ktorí chcú žiť dlhšie, dobrovoľne vzdávajú vypúšťania semena. Čím viac sa tomu človek dokáže vyhnúť, tým viac sa tiež odďaľuje problém smrti.
Pre materialistov je vzdanie sa sexuality tak či tak len otázkou času, pretože v istom bode a veku im to už fyzické telo neumožňuje. Hmotná pripútanosť, ktorú ale počas života usilovne kŕmili, ostáva silná a tak sú s narastajúcim vekom stále viac a viac frustrovaní. Stavili proste na nesprávnu kartu. Po opustení tela obvykle takéto osoby smerujú do nižších živočíšnych druhov, keďže ich vedomie je nastavené na hrubú telesnú úroveň. V takýchto telách si budú môcť užívať to, o čo im v podstate išlo aj počas ľudského vtelenia. Zvieracie telá sú na fyzické uspokojovanie zmyslov oveľa viac prispôsobené, kdežto vzácna forma ľudského zrodenia je určená výhradne na duchovnú sebarealizáciu a oslobodenie sa od hmotnej pripútanosti.
Jedného rána sa Boh zapozeral na svojich dvanásť detí a napadlo Mu, čo by im tak asi mohlo ešte chýbať… Zrazu sa Jeho tvár rozžiarila myšlienkou, že by ich mohol obdariť ľudskou vôľou. Jeho synovia pred neho predstupovali jeden po druhom, aby obdržali tento božský dar a každému objasnil znamenie, ktoré mu pridelil.
Každé znamenie má výnimočné poslanie
Tebe dávam, Baran, moje prvé semienko, ktoré môžeš s úctou šíriť. Za každé semienko, ktoré zasadíš, sa ti dostane milión iných semienok. Nebudeš mať ani čas pozorovať, ako semienka rastú, pretože všetko, čo zasadíš, bude výdatne dávať plody. Budeš prvým, ktorý zaseje moju myšlienku do ľudskej mysle. Nie je ale tvojou povinnosťou obhospodarovať túto myšlienku. Tvojím životom je čin a jedinou tvojou úlohou je prinútiť človeka, aby si uvedomil moje Stvorenie. Ten, kto naplní svoju úlohu, tomu sa dostane cnosti, rešpektu voči sebe samému.
Baran sa v tichosti vrátil späť na svoje miesto. Bola mu venovaná energia počiatku. Má bleskové myšlienky, niekedy geniálne, a rád by stíhal viac vecí naraz. Väčšinou ich ale nesplní. Baran je prvé hviezdne znamenie obdarené vedomím svojej vlastnej existencie.
Ty, Býk, budeš obdarený silou premeniť semienka na podstatu. Tvoja práca je božská a vyžaduje trpezlivosť. Je potrebné, aby si dokončil všetko, čo už bolo začaté, inak semienka odfúkne vietor. Nikdy nezapochybuješ o svojej moci, nikdy nezmeníš názor v polovici cesty a nebudeš závislý na nikom, aby si mohol dokončiť svoju prácu. Ponúkam ti silu, používaj ju múdro!
A Býk sa vrátil na svoje miesto. Bola mu ponúknutá energia stability a veľká sila konať. Dôvera a trpezlivosť sú to, vďaka čomu môže naplniť každé jednanie.
Tebe, Blíženec, sú dané nezodpovedateľné otázky, aby si ukázal ostatným, čo môže človek vidieť a cítiť okolo seba. V priebehu tvojho hľadania hlbokých významov sveta objavíš môj dar: poznanie.
Blíženec odišiel zahĺbený do seba. Toto znamenie dostalo dar uvažovať, spontánnemu porozumeniu veciam a bytostiam. Veľmi zvedavý študuje, vyhľadáva nové informácie a osvojuje si vedomosti, ktoré chce zdieľať s ostatnými, takže aj oni môžu mať z jeho poznania úžitok.
Tvojou úlohou, Rak, bude učiť ľudí o citoch. Dokážeš ich rozosmiať aj rozplakať. Takto všetko, čo uvidia, či o čom budú premýšľať, im dá buď nespokojnosť alebo vnútornú radosť. Pre toto dostávaš dar rodiny, ktorú môžeš rozširovať.
Rak nesmelo ustúpil. Bol mu ponúknutý dar vnímavosti. Dokáže prinútiť ľudí uvedomovať si svoje rozpoloženie a myšlienky. Je veľmi priťahovaný rodinným a spoločenským životom kvôli jeho potrebe rovnováhy a citového bezpečia.
Ty, Lev, máš za úlohu ukázať celému svetu moje žiariace Stvorenie. Daj si pozor na svoju hrdosť a nikdy nezabudni, že aj ty si moje stvorenie a že Stvoriteľ je len jeden. Ľudia tebou pohrdnú, ak na to zabudneš. Všetko budeš robiť so zanietením a všetko čo urobíš, bude taktiež prínosom pre ostatných. Pre toto potrebuješ ušľachtilosť, ktorú ti týmto prepožičiavam.
Lev sa na svoje miesto vrátil impozantne. Lev, žiariace znamenie vytvorené Slnkom, obdržal energiu ušľachtilosti, vlastnosti kráľov. Obdarený vitalitou, pevnou vôľou a autoritou splní vždy svoje úlohy a je vždy odmenený pre svoje prednosti.
Ty, Panna, budeš skúmať všetko, čo človek vo svete vytvoril, čo som mu ponúkol. Budeš pozorne sledovať jeho cestu a v prípade, že urobí chybu, budeš ho varovať. Takto môže byť Stvorenie vďaka tebe dokončené. Pre toto dostaneš čistotu mysle.
Syn, Panna, odišiel starostlivo sa dívajúc okolo. Dostal energiu príčiny a rozdielneho zaobchádzania. S použitím svojej vynaliezavosti má všetko, čo Panna robí, praktický efekt. Jej tendencia lipnúť na detailoch vychádza z jej želania robiť všetky veci perfektne.
Tvojou úlohou, syn môj, ktorý máš znamenie Váhy, je pomôcť človeku uvedomovať si jeho zodpovednosť k ostatným. Takto budeš môcť žiť s pocitom bratského vzťahu a naučíš sa prenikať do skrytých aspektov svojich činov. Ak potom niekde prepukne hádka, budeš tam vyslaný a pre tvoju nekonečnú snahu ustanoviť poriadok a mier ti ponúknem lásku.
Syn, Váha, sa pokorne vrátil na svoje miesto. Váha je symbolom rovnováhy medzi mysľou a srdcom. Bol mu ponúknutý dar energie lásky. Obdarený láskyplným temperamentom a citlivosťou sa inštinktívne snaží vniesť harmóniu všade, kam príde.
Tebe, Škorpión, bola pridelená naozaj náročná úloha. Budeš obdarený schopnosťou prenikať ľudskou mysľou, ale nie je ti dovolené hovoriť o svojich objavoch. Často budeš cítiť sklamanie nad tým, čo sa ti podarí odhaliť. Priblíži ťa to ale ku Mne a ty nikdy nezabudneš, že to nie som Ja, čo si objavil, ale iba odlesk mojej Myšlienky. Odhalíš toľko ľudí, čo žijú ako zvieratá a budeš s ich inštinktami bojovať s tak veľkou mierou, že niekedy zídeš z cesty. Skôr či neskôr sa však vrátiš ku Mne a to je dôvod, prečo sa ti dostane najvyššieho daru rozhodovania.
Škorpión sa na svoje miesto vrátil s odhodlaním. Znamenie škorpión má najsilnejšie prepojenie s podvedomím. Môže sa priblížiť ako k božským, tak i k zvieracím aspektom podvedomého sveta, čo je dôvod, prečo neustále osciluje medzi vrcholmi a priepasťami. Je obdarený mentálnymi schopnosťami a silou priamočiareho myslenia, takže skôr či neskôr sa nakoniec spojí s Bohom skrz najvyšší akt vôle.
Tvojím poslaním, Strelec, je vedieť rozosmiať ľudí v okamihoch, kedy sú zamračení, mdlí a tvrdohlaví po tom, čo nesprávne porozumeli mojej Myšlienke. Tvoj zmysel pre humor im dá silu opäť dúfať a takto Ma budú môcť opäť hľadať. Čaká na teba mnoho skúšok a v žiadnom zo svojich životov si príliš neoddýchneš. Dávam ti dar nekonečnej hojnosti, aby si mohol všade šíriť žiarivé svetlo.
Strelec ustúpil s prejavom radosti späť. Má obrovskú silu duchovnej transformácie. Je obdarený všetkými vlastnosťami, ktoré uľahčujú medziľudské vzťahy: obľúbenosťou, výrečnosťou a zhovievavosťou. Vedie život svoj, aj životy ostatných, ku krajnej otvorenosti voči Vesmíru.
Od teba, Kozorožec, žiadam, aby si mi obetoval svoje úsilie a pot, pretože máš naučiť ľudí pracovať. Nie je to ľahká úloha, na svojich ramenách ponesieš pracovnú silu všetkých. Ale, pre toto tvoje bremeno, dám ti úplnú ľudskú zodpovednosť.
A Kozorožec sa oddane vrátil na svoje miesto. Znamenie kozorožec si dobýva vysoké sociálne postavenie a svoje milostné vzťahy stabilizuje cez bezpodmienečnú disciplínu, vôľu založenú na plnení svojich povinností a cez výnimočný zmysel pre zodpovednosť. Pre ostatných je vzorom rešpektu a ohľaduplnosti vďaka svojej starostlivo naplánovanej činnosti.
Ty, Vodnár, sa staneš pre ľudstvo vizionárom. Tvoje oči sú schopné vidieť všetky Božie možnosti. Budeš ale žiť v osamelosti, pretože vízie ti nedovolia zhmotniť moju Lásku. Dostal si dar slobody, takže môžeš ľuďom ukazovať nové šance a môžeš poslúžiť ľudstvu vždy, keď to bude potrebné.
Vodnár sa s pochopením vrátil späť. Je veľmi vynaliezavý a originálny, a preto reprezentuje budúcnosť. Jeho potreba rozvoja ho nabáda pokúšať sa zlepšovať materiálne i duchovné životy ostatných. Jedná nezávisle, so slobodou ducha, nepokračuje v metódach ustanovených svojimi kolegami či nadriadenými osobami. Táto vlastnosť u neho často vzbudzuje horúcu ilúziu toho, že život je plný krívd a že námaha na ne reagovať sa nevypláca.
Tebe, syn môj v znamení Rýb, patrí najťažšia úloha. Žiadam ťa, aby si na svoje ramená vložil všetko ľudské utrpenie. Tvoje slzy budú mojimi Slzami. Táto bolesť je dôsledkom mylného porozumenia mojim Slovám, ale si tu ty, aby si poskytol človeku úľavu. Pre toto ti poskytnem dar z najvzácnejších. Si jediným z mojich detí, ktoré mi môže porozumieť. Schopnosť porozumieť božskému je pre teba cestou k ľuďom, cestou k šíreniu viery.
A rozochvený syn, Ryba, sa vrátil na svoje miesto. Ryby žijú v znamení nekonečna, viery a mystiky. Sú plné lásky a porozumenia, vždy sa snažia uľaviť ľudskému utrpeniu. Sloveso, ktoré je pre ne charakteristické, je “verím”.
Boh riekol: Každý z vás má v sebe iskru zo Mňa.
Nesmiete ale vydeliť časť z celku,
nesmiete ju zanedbávať alebo zameniť so Stvoriteľom.
Všetkých vás dvanásť ste jedno.
Ale Stvoriteľ je niečo omnoho viac než len toto.
Povedal im: Každý z vás považuje dary ostatných za vzácnejšie,
ako je ten jeho. Preto vám dovoľujem si ich vymieňať.
Každého zo synov sa zmocnilo nadšenie,
keď si predstavili všetky možnosti vyplývajúce z tohto nového poslania.
Ale Boh sa zasmial a riekol:
Častokrát sa ku Mne budete vracať,
aby som vás oslobodil od vašej úlohy
a Já vám zakaždým vyhoviem. Budete žiť mnoho životov,
Istý populárny mýtus o reinkarnácii predpokladá, že akonáhle raz duša dosiahne ľudskú podobu, v ďalšom živote sa vždy opäť vráti do ľudského tela a už nikdy sa neprevtelí do nižších druhov…
Skutočne dostávame možnosť vteliť sa opäť do ľudskej podoby. Ale taktiež sa môžeme vrátiť ako psy, mačky, ošípané alebo ako bytosti ešte nižších druhov. Duša bez ohľadu na vyššie alebo nižšie hmotné telá zostáva nezmenená. V každom prípade druh tela, ktorý človek obdrží v ďalšom živote, bude určený typom vedomia, ktoré vyvinieme v tomto živote a nemennými zákonmi karmy.
Bhagavad-gíta, najpôvodnejší duchovný text popisujúci reinkarnáciu, karmu a večné princípy Sanatana-dharma, vyslovený samotným Bohom, jasne prehlasuje, že keď niekto zomrie pod vplyvom kvality nevedomosti, musí prijať zvieracie telo:
Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat. Bhagavad-gíta 14.15
Pre názor „byť človekom raz znamená byť človekom navždy“ neexistuje žiadny vedecký dôkaz ani v písmach. Tento mylný názor je v rozpore so skutočnými princípmi reinkarnácie, ktoré chápu a podľa nich sa riadia milióny ľudí už od nepamäti.
Smrť nie je bezbolestný prechod
Knihy, ktoré opisujú smrť ružovými farbami a uisťujú ľudí o ľudskom zrodení v budúcom živote, sú nebezpečne zavádzajúce. Títo autori sa pokúšajú opísať smrť ako krásny, bezbolestný prechod, príležitosť k osobnému rastu a postup do nových a vyšších rozmerov vedomia a kľudu.
Módni teoretici reinkarnácie nás presviedčajú, že po krátkom období kozmického spánku budeme zažívať príjemný pocit plávania a vznášania, s ktorým bude duša pomaly postupovať do ďalšieho ľudského lona, kde v bezpečí pred krutými vonkajšími živlami budeme pohodlne schúlení ležať až do doby, než nakoniec vyjdeme von a sami sa oslobodíme z úkrytu našej matky. To znie síce úžasne, ale pravdou je, že zrodenie a smrť sú odporné a trýznivé zážitky.
Veľký mudrc Kapila Muni vysvetľuje svojej matke pravú povahu zážitkov smrti:
„V tomto chorobnom stave mu vnútorným tlakom vzduchu vyliezajú oči z jamiek a jeho žľazy upcháva sliz. Má ťažkosti s dýchaním a jeho výdychy a nádychy sprevádza chrapot v hrdle… Umiera veľmi žalostne s veľkými bolesťami a v bezvedomí.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.16–18)
Duša je tak zvyknutá na život v tele, od ktorého sa líši, že z neho musí byť v okamihu smrti násilne vytrhnutá prírodnými zákonmi. Tak ako nikto nechce byť násilne vysťahovaný zo svojho domova, duša prirodzene kladie odpor proti vysťahovaniu z fyzického tela. Aj najmenší hmyz predvádza v ohrození života tie najpozoruhodnejšie schopnosti a spôsoby, ako sa vyhnúť smrti. Ale ako je pre všetky živé bytosti nevyhnutná smrť, sú nevyhnutné i strach a bolesť s ňou spojené.
Védske spisy nás učia, že len sebarealizované, oslobodené duše majú silu prežiť smrť bez úzkosti. Je to možno preto, že vysoko pokročilé osoby sú plne odpútané od svojich dočasných tiel a majú neotrasiteľné poznanie, že sú duše s večnou, nehmotnou existenciou, nezávislé na hmotných telách. Tieto veľké duše zotrvávajú v duchovnej blaženosti, z ktorej ju nemôžu vytrhnúť ani telesné bolesti a zmeny, ktoré sprevádzajú umieranie.
Vtelenie
Ale narodiť sa v hmotnom svete taktiež nie je žiadny piknik. Celé mesiace leží ľudské embryo skrútené v temnote lona a kruto trpí ožarované tráviacim ohňom matky, neustálymi otrasmi a tlakom v tesnom priestore lona. Tento telesný obal neustále ohýba chrbát dieťaťa ako luk. Naviac je nenarodené dieťa v brušnej dutine trýznené hladom a smädom a neustálym hryzením hladných červov. Pôrod je tak mučivý, prehlasujú Védy, že celkom vymazáva všetky spomienky na minulý život, ktorý si človek do tej doby zachoval. Viac o vtelení duše a vývine plodu podľa Véd sa dočítate v tomto článku.
Védske texty vysvetľujú, že zrodenie v ľudskej podobe je veľmi vzácne. Inými slovami, väčšina živých bytostí v hmotnom svete prijíma iné podoby než ľudské. K tomu dochádza, keď duša zanedbá zmysel ľudského života, teda sebarealizáciu, a zapletie sa do zvieracích túžob. Jej ďalšie zrodenie sa potom musí odohrať v zvieracej alebo ešte nižšej ríši. Teórie o reinkarnácii popisované populárnou literatúrou by mal človek vnímať také, aké sú. Ako nepodložené názory, domnienky, predpoklady a jednoduché špekulácie.
Tento fyzický vesmír ovládajú určité zákony. Ďalšie zákony ovládajú jemnohmotný vesmír a medzi nich patria i zákony o reinkarnácii duše, osud a karmické zákonitosti. Tieto subtílne, ale prísne zákony prírody popisuje Bhagavad-gíta a stovky ďalších védskych spisov. Nevznikli náhodne, ale pôsobia pod dohľadom Najvyššieho vládcu, Šrí Krišnu, ktorý v Gíte (9.11) potvrďuje:
„Táto hmotná príroda jedná pod Mojím dohľadom. Jej pôsobením je tento prejav opäť a znovu tvorený a zničený.“
Módne názory o reinkarnácii môžu byť zábavné a pútavé, ale naše vlastné osudy sú príliš dôležité, než aby sme mohli vkladať svoju vieru do neopodstatnených, hrubo zjednodušených, nepresných a zavádzajúcich špekulácií, aj keď pôsobia veľmi lákavo.
Védske spisy na druhej strane už tisícky rokov poskytujú praktické, zrozumiteľné a užitočné poznanie o náuke o reinkarnácii. Táto múdrosť umožňuje inteligentnému človeku, aby sa postupne približoval stále vyšším stavom vedomia. Nakoniec sa tak môže úplne vyslobodiť z nekonečného kolobehu rodenia a umierania. To je skutočný cieľ ľudského života.
Koho zaujíma celý proces oslobodenia sa z pút hmoty a kolobehu reinkarnácie, prečítajte si nasledujúce články – Teória všetkého.
Čo sa deje po smrti? Čo je smrť? Existuje posmrtný život? Je smrť bolestivá? Ako prebieha znovuzrodenie?
Podobné otázky ohľadom najobávanejšej udalosti, ktorá ukončí náš život, neustále víria našou mysľou. Obzvlášť v prípadoch, keď zomrie niekto z našich blízkych a drahých. Cítime, že sa náhle a neočakávane prerušil náš vzťah a prajeme si, aby naše spojenie naďalej existovalo. Touto otázkou sa začína naša cesta hľadania odpovedí na horeuvedené otázky…
Tak, čo sa teda deje po smrti? Smrť je vskutku veľmi zaujímavý proces!
Umieranie a smrť na základe popisov Védskych textov
Otázka: Čo sa deje a v akom poradí, keď duša opúšťa ľudské telo a nastáva umieranie a smrť?
Odpoveď: Neexistuje jeden presný spôsob pre všetkých. To, ako a kedy osoba opúšťa svoje telo a kam pôjde, závisí hlavne od vedomia, ktoré v nej prevláda (guny) a karmy (spolu so zásahmi ostatných ľudí prostredníctvom požehnaní, modlitieb, obradov a pod.)
Podľa Védskych zdrojov (hlavne Védanta sútry, Bhagavad-gíty, Purán) dochádza k tomuto:
Niekoľko dní/hodín pred tým, ako nastane smrť, osoba vstúpi do terminálnej fázy. Tá má často podobu terminálneho nepokoja. Vidí svojich mŕtvych predkov, konkrétne ativáhika (sprevádzajúcich) dévov, a môže s nimi komunikovať. Jeho fyzické telo postupne chladne začínajúc končatinami. To spôsobuje oddeľovanie prány a subtílnych zmyslov, súčasti subtílneho tela od fyzického tela. (Čhandógja Upanišad 8.12.2-3, Védanta sútra 2.4.7-8, SB 4.28.23)
Samotný odchod prebieha skrz rôzne telesné otvory, podľa karmy, troch kvalít prírody a miesta, kam odchádza. To si popíšeme neskôr.
„Tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra, spejú hore, k vyšším planétam; na pozemských planétach zostávajú ľudia v kvalite vášne, a tí, ktorí sú v odpornej kvalite nevedomosti, klesajú do pekelných svetov.“
Bhagavad-gíta 14.18
„Tí, ktorí uctievajú polobohov, sa narodia medzi polobohmi; tí, ktorí uctievajú predkov, pôjdu k predkom; tí, ktorí uctievajú duchov, sa narodia medzi takýmito bytosťami a tí, ktorí uctievajú Mňa, budú žiť so Mnou.“
Bhagavad-gíta 9.25
Práve v tomto poslednom verši môžeme vidieť, že duša nie je zákonite nútená podstupovať neustály kolobeh reinkarnácie (samsáru), ale vie sa dostať mimo toto podmienenie a vrátiť sa späť do duchovného sveta, odkiaľ sa už nikdy nevracia a nemusí zažívať rodenie a umieranie.
Koniec hmotného tela
Smrť môže prísť z najrôznejších príčin. Keď však skutočne nastane, tak prvou vecou, ktorú osoba zažije, je úplná temnota. Všetko je temné, trvá to však len okamih. Nadduša (Paramátma), ktorá sa nachádza v prítomnosti duše, začne ožarovať priechod, čo sa duši javí ako svetlo na konci tunela. Tá temnota je vlastne telo, ktoré je však už mŕtve, nemá vedomie a vidíme ho teraz po prvýkrát zvnútra.
Existuje 118 rôznych priechodov, ktorými môžeme z tela odísť. Vo chvíli smrti je možné ísť len jedným z nich. Tieto priechody sa nazývajú nádí alebo kanály prány. Podľa Garuda Purány (1.67) k smrti dochádza, keď pracujú súčasne obe hlavné nádí (v oblasti chrbtice), Idá a Pingalá. Za normálnych okolností sa striedajú. Možno ich chápať ako hlavné nervové či energetické kanály vo vnútri tela. Presný lekársky ekvivalent však v dnešnej dobe medicína ešte nepozná. Jedinec sa ale na cestu do svojho budúceho cieľa každopádne vydáva cez jednu z týchto nádí. Vieme, že ten, kto odchádza konečníkom alebo genitáliami, pôjde do nižších oblastí, zatiaľ čo ten, kto telo opúšťa niektorou z horných telesných častí, pôjde do vyšších oblastí. Tí, ktorí odchádzajú vrcholom svojej lebky, otvorom známym ako brahma randhara, tj. miestom, kde sa stretávajú tri lebečné kosti, po tom, ako príde smrť, dosiahnu sféry Brahmanu.
Nadduša osvetľuje len jediný z týchto priechodov v súlade s karmou duše. Vyberá priechod, ktorý presne zodpovedá predošlým činnostiam živej bytosti a akonáhle je ožiarený, duša má prirodzenú tendenciu pohybovať sa smerom k svetlu. Akonáhle je mimo telo, pocíti úľavu od bremena hmotnej telesnej konštitúcie a začne sa pohybovať k svojej budúcej forme, ku ktorej je samovoľne priťahovaná. V tej dobe bude prežívať svet z perspektívy subtílneho tela a uvidí veci omnoho jasnejšie než ako sa dajú vidieť prostredníctvom súčasného tela.
V tomto štádiu duša počuje veľa hlasov, všetky naraz. Sú to myšlienky všetkých prítomných v miestnosti. Duša sa snaží hovoriť so svojimi milovanými ako kedykoľvek predtým a kričí: „Nie som mŕtva!“ Ale beda, nikto ju nepočuje. Pomaly a iste si duša uvedomuje, že osoba, s ktorou sa stotožňovala, zomrela a nedokáže sa vrátiť späť. V tejto chvíli sa duša vznáša vo výške asi 3,5 metra alebo vo výške stropu. Vidí a počuje všetko, čo sa deje okolo. Vo všeobecnosti sa duša vznáša nad telom dovtedy, kým nepodstúpi kremáciu. A tak nabudúce, keď uvidíte, ako nesú telo na spopolnenie, vedzte, že aj duša je prítomná na celom obrade, vidí, počuje a je svedkom všetkého.
Keď nastane spopolnenie, duša je presvedčená, že hlavná podstata jej prežitia na Zemi zanikla a telo, ktoré toľké roky obývala, sa zlúčilo s piatimi základnými prvkami (zem, voda, oheň, vzduch, éter).
Duša zažíva pocit slobody – hranice, ktoré mala, kým obývala telo, sú preč a dokáže sa premiestniť kamkoľvek na Zemi tak, že si na to jednoducho pomyslí (pekne to zobrazuje film Vojdi do prázdna).
Sedem dní duša cestuje na miesta, ku ktorým je pripútaná – jej obľúbené miesta, ranné prechádzky, záhrady, kancelária atď. Ak duša lipla na peniazoch, bude sa zdržiavať pri trezore alebo ak lipla na svojich deťoch, bude v ich izbe a bude sa k nim túliť.
Na konci siedmeho dňa sa duša rozlúči s rodinou a putuje smerom nahor na perifériu zemskej úrovne, aby prešla na druhú stranu.
Jedenásty a dvanásty deň nasledovníci Véd usporadúvajú „homu“, modlitby a rituály, vďaka ktorým sa duša, ktorá má na to priaznivú karmu, stretne s predkami, ktorým sa podarilo dostať podobne ako táto duša na Pitriloku. Títo zosnulí predkovia privítajú dušu v tejto sfére. Privítajú a objímu ju rovnako ako keď sa stretneme s rodinnými príslušníkmi po dlhej dobe. Duša si potom spolu so svojimi sprievodcami prezrie priebeh svojho života na Zemi. Tu sa jej na čistom svetle premietne celý jej predošlý život.
Védánta-sútra popisuje, že zbožné osoby s dobrou hmotnou karmou odchádzajú na vyššie planéty (lóky). Po uplynutí doby určenej svojou karmou sa však musia vrátiť späť na Zem. Nejde teda zatiaľ o skutočné duchovné oslobodenie.
Títo zbožní materialisti konajú príslušné obete, aby sa dostali na určité nebeské planéty. Keď sú potom výsledky tejto karmy získané obeťami vyčerpané, vracajú sa na Zem v podobe dažďa, príjmu podobu obilia, to sa stane potravou muža a premení sa na spermie, ktorými je oplodnená žena. Týmto spôsobom živá bytosť opäť získa ľudské telo umožňujúce konať obete a celý kolobeh môže začať znovu.
Tak neustále prechádza sem a tam po hmotnej ceste a trpí. Osoba vedomá si Krišnu sa však takýchto obetí strání. Vydáva sa priamo cestou dokonalej sebarealizácie a tak sa pripravuje na návrat k Bohu. Celý yogový proces nájdete vysvetlený v tejto sérii článkov.
„Osobnosť Božstva Kapiladéva povedal: Pod dohľadom Najvyššieho Pána a podľa výsledkov svojej práce sa živá bytosť alebo duša dostáva prostredníctvom častice mužovho semena do lona ženy, aby prijala určitý druh tela.“ (Šrímad Bhágavatam 3.31.1)
Keď je embryo staré asi sedem mesiacov, je už dosť vyvinuté pre podporu vedomia. Dieťa sa potom vo svojom novom tele prebudí a ihneď sa začne hýbať, občas zvnútra kope matku v márnej snahe dostať sa preč z toho strašného zovretia, v ktorom sa nachádza.
Ak je jedinec zbožný, potom tieto hrozné podmienky, kedy má paže a nohy v skrčenej plodovej polohe pritlačené k hrudníku, spôsobí, že sa začne takto modliť k Pánovi: „Ó Pane, tento stav je príšerný. Prosím, zachráň ma z tejto situácie a dostaň ma hneď preč z tohto lona a ja sľubujem, že Ti budem v tomto živote zaručene slúžiť.“ Akonáhle sa však narodí, začne byť nadmerne priťahovaný ku všetkým zmyslovým objektom svojho záujmu a k službe, ktorú mu preukazuje jeho matka a členovia rodiny. Následne na svoju dharmu zabúda a znovu úplne upadne do máye. Vyhnite sa procesu znovuzrodenia, nie je v žiadnom smere priaznivý.
To, ako nastane jógová smrť splynutím telesných elementov s mahat-tattvou, je popísané v Šrímad Bhágavatame 1.15.41-42, 2.2.30, 4.23.15-18, 7.12.30-31, Védánta-sútre 4.2.15-16 atď. Tento proces sa odohráva vo vedomí jogína. Šrídhara Svámí hovorí o skoncovaní s príťažlivosťou k rôznym zmyslovým objektom (Bhagavad-gíta 2.67) a splynutie zmyslov s ich objektami (tan-mátry).
Smrť v jednej z troch kvalít
Bhagavad-gíta 14.14-15 uvádza tri miesta odchodu odpovedajúce trom gunám: dobro – vyššie (nebeské) planéty; vášeň – zemské úrovne; nevedomosť – nižšie (tzv. pekelné) planéty. Śrímad Bhagavatam 11.25.22 to potvrdzuje.
Príkladom, kde je umieranie v kvalite vášne, je napr. kráľ Purandžana, ktorý sa musel v budúcom živote narodiť ako žena. Adžámil bol prakticky na ceste do pekla a jeho situácia bola dobrým príkladom nevedomosti. V Gíta-mahátmje z Padma Purány je mnoho príkladov, ako príbeh bráhmanu, ktorý musel ísť po smrti do pekla a potom prijať zrodenie v zvieracej ríši.
Príklad osoby, ktorá išla do neba, je Maharádž Purúravá. Po tom, čo trochu ochladla jeho nadmerná pripútanosť k Urvaší, sa pohrúžil do vykonávaní obetí, ktoré ho naučili gandharvovia (druh polobohov – dévov). Na konci svojho života odišiel do neba (vyššie planetárne úrovne na jemnejšej úrovni). Existujú tiež najrôznejšie druhy džňáníov, jogínov a brahmačárínov, ktorí odchádzajú na planétu Brahmy.
Umieranie a terminálny nepokoj
Pokiaľ je umierajúci človek bezbožný, hriešny a žil celý život ako hrubý materialista, objavia sa pri jeho smrteľnej posteli v roli ativáhika dévov poslovia Yamarádža zvaní Yamadútovia. Sú to hrôzu naháňajúce, divoko a strašlivo vyzerajúce osoby s odpudzujúcimi rysmi, čiernou pleťou a ohnivými zježenými vlasmi farby medi.
Yamadúta odfotený nad umierajúcim pacientom nad nemocničným lôžkom
Dotyčnú osobu pomocou subtílnych (jemnohmotných) povrazov a reťazí násilne vytiahnu z jeho hrubého tela. Táto scéna umierajúceho človeka veľmi vydesí. Pri tom väčšinou umierajúci stoná, bojí sa alebo sa pokála. Yamadútovia potom zbalia dušu pokrytú len subtílnym telom z mysle, inteligencie a falošného ega do obalu, v ktorom ho zoberú k súdu do Yamarádžovho sídla. Vlečú ju ďaleko po rozpálených vyprahnutých piesočných plochách, pričom ju napádajú rôzni ďalší tvorovia a hryzú ju psy. Na tejto ceste príšerne trpí a túži, aby to už skončilo. Celý tento proces sa deje na jemnohmotnej úrovni, teda na úrovni mysle a inteligencie, dá sa preto prirovnať k snovému zážitku, resp. k nočnej more.
Garuda Purana 2.2.8 uvádza, že tí, ktorí spáchajú samovraždu (a obecne zomrú na násilnú smrť), sa stanú duchmi. Ostávajú na zemskej úrovni, kým si túto karmu „neodpracujú“. Tieto duše, ktoré zostali v zemskej sfére, žijú veľmi biedny život, pretože ešte nie sú ani v svojom budúcom tele, ani v tele, ktoré by im umožnilo žiť život na Zemi. Nemusia byť nevyhnutne negatívne alebo škodiace, ale uviazli a cítia sa biedne. Preto modlitby majú počas tohto obdobia veľký význam, aby takáto duša mohla pokojne ísť ďalej.
Keď táto cesta skončí, zosnulý je predvolaný pred Yamarádža, neľútostného poloboha (déva), ktorý vládne smrti a trestá hriešnych. Je donútený prijať utrpenie na mieste, ktoré zodpovedá jeho hriechom (ugra-karme), v jednom z pekiel v najnižšej úrovni vesmíru, priamo nad oceánom Garbhódaka. V tejto pekelnej oblasti zvanej Naraka je 27 jemnohmotných pekelných miest. Rovnako sa teda nejedná o hrubo fyzicky existujúce planéty, ale úrovne astrálne.
Napríklad osoba, ktorá sa podieľala na vraždení a pojedaní nevinných zvierat, sa dostane do Krimibhĺdžany, kde bude žiť ako červ, ktorý žerie chvost ďalšieho červa, zatiaľ čo tento červ požiera chvost jemu. Takých pekiel, ktoré odpovedajú spáchaným hriechom, existuje mnoho. Ich úplný popis možno nájsť v posledných kapitolách 5. spevu Šrímad Bhágavatamu.
Po takýchto intenzívnych a strašidelných formách utrpenia je živá bytosť znovu vrhnutá do nižších životných druhov, ktoré odpovedajú jej hriešnym túžbam v jej ľudskom živote. Táto jemnohmotná skúsenosť ubije vedomie živej bytosti do takej miery, že nemá problém v nasledujúcej inkarnácii prijať telo nižšieho telesného druhu. Keď bol napríklad na pekelnej úrovni nútený pojedať odporné výkaly a vplyvom maye (ilúzie) si na to zvykol, tak keď následkom karmy prijme hmotné telo prasaťa, tak mu prijímanie odpornej stravy nebude robiť problém. Dokonca to bude považovať za odmenu a k takémuto „pôžitku“ sa pripúta. To je neuveriteľná sila hmotnej ilúzie.
Ľudia, ktorí nie sú tak hriešni, môžu očakávať pokojnejšie umieranie, odchod z tela a vyrovnanejšiu smrť.
Pri zomieraní je za okamih smrti označovaná chvíľa, kedy duchovná duša opustí hrubohmotné telo. V tú dobu duša, pokrytá jemnohmotným telom, odchádza z tela. Jemnohmotné telo v rámci tohto materiálneho sveta s dušou cestuje stále, nech ide kamkoľvek, a preto je živej bytosti počas všetkých jej rozmanitých životov zachovaná kontinuita hmotných skúseností.
„Mysl je příčinou určitého těla, které živá bytost získá podle toho, jakým způsobem je ve styku s hmotnou přírodou. Podle mentálního stavu živé bytosti můžeme pochopit, čím byla ve svém minulém životě a jaké tělo bude mít v budoucnosti. Mysl takto naznačuje minulá i budoucí těla.“ Śrímad Bhagavatam 4.29.66
„Hmotné telo je v tomto svete podriadené vzniku a zániku, myseľ je vždy plná obáv, inteligencia túži po nedosiahnuteľnom a všetky zmysly sú nakoniec neustálym zápasom v hmotnej prírode vyčerpané, aj keď sa nedali nikdy trvalo uspokojiť.“ Bhagavad-Gíta
Yama a Pitrilóka
„Kráľom Pitov je Yamarádž, veľmi mocný syn poloboha Slnka. Sídli na Pitrilóke so svojimi osobnými služobníkmi a podľa pravidiel a usmernení Najvyššieho Pána posiela svojich zástupcov, Yamadútov, aby mu priviedli všetkých hriešnych ľudí ihneď po ich smrti. Po tom, čo sa hriešnici ocitnú v dosahu jeho moci, riadne ich odsúdi podľa toho, akých sa dopúšťali hriešnych činností, a pošle ich na jednu z mnohých pekelných planét odpykať si primeraný trest. “ Śrímad Bhagavatam 5.26.6
Vo Védach je Yama polobohom, ktorý má na starosti umieranie a smrť, s ktorým pobývajú duchovia zosnulých. Je synom Vivasvatua (poloboha Slnka) a Saňdžni (svedomia) a bratom Vaivasvaty (Manua). Mal tiež dvojča, sestru menom Yamuná. Je otcom Judhišthiry.
Yama do istej miery budí hrôzu. Je vykreslený ako vlastník dvoch nenásytných psov (Rigveda 10.14.10-12) so štyrmi očami a širokými nozdrami, ktorí strážia cestu do jeho sídla. Okolo nich je mŕtvym doporučované ponáhľať sa ako najrýchlejšie môžu. O týchto psoch sa píše, že sa potulujú medzi ľuďmi ako jeho poslovia bezpochyby preto, aby vyhľadávali ľudí pre odvedenie k svojmu pánovi. Ten je na inom mieste identifikovaný ako smrť a je popisovaný ako ten, kto posiela vtáka ako zvestovateľa konca.
Je polobohom zosnulých duší a sudcom mŕtvych. Keď duša opustí svoje smrteľné telo, ide do jeho sídla v nižších sférach. Tam zapisovateľ Čitragupta prečíta jeho záznam karmických činov z veľkého registra zvaného Agrasandhani a nasleduje spravodlivý rozsudok, kedy je duša buď pozdvihnutá do sídla pitov (mánuov), alebo je podľa závažnosti svojej viny poslaná do jedného z dvadsiatich siedmich pekiel či sa opäť narodí na Zemi v ďalšej životnej forme.
Yama je vládcom južnej oblasti vesmíru a ako taký je nazývaný Dakšinašapatí. Je popisované, že má zelenú farbu pleti a nosí červený odev. Jazdí na byvolovi a je ozbrojený ťažkým kyjakom a slučkou pre pútanie svojich obetí. Purány uvádzajú legendu, v ktorej Yama pozdvihol nohu, aby nakopal Čáju, slúžku svojho otca. Tá ho prekliala, aby jeho nohu sužovali vredy a červy, ale jeho otec mu venoval kohúta, ktorý červíky vykloval a rany vyliečil. Kvôli tejto príhode je nazývaný Širnapáda, „Zvráštená noha“.
Yama má niekoľko manželiek ako sú Hemamálá, Sušílá a Vidžajá. Pobýva v nižšom svete, vo svojom meste Yamapur. Tam vo svojom paláci zvanom Kaliči sedí na súdnom tróne, Vičárabhú. Pomáha mu jeho zapisovateľ a radca Čitragupta a je obsluhovaný svojimi dvoma hlavnými služobníkmi a strážcami, Maháčandou a Kálapurušou. Jeho poslovia, Yamadútovia, privádzajú duše zosnulých a dvere jeho súdnej siene stráži jeho nosič Vaidhjáta.
„Tí, ktorí strávili niekoľko rokov v strašnom pekle a nemajú vo svojej priazni potomkov (ktorí by im ponúkli dary – t.j. pri obrade šráddha) sa stanú poslovia Yamy.“
Garuda Purána 2.18.34
Yama má mnoho mien, ktoré popisujú jeho funkciu. Je Mrityu, Antaka (smrť); Kála (zosobnený čas); Kritána (ukončovateľ); Šámana (ten, kto vyrovnáva účty); Dandí či Dandadhara (nositeľ žezla trestu); Bhímašásana (ten, kto vynáša desivé rozsudky); Páší (nositeľ oprátky); Pitripati (pán predkov); Prétarádza (král duchov); Šráddhadéva (boh pohrebných obetí); a zvlášť Dharmarádža (vládca spravodlivosti). Existuje veľké množstvo jeho popisov v rôznych Védskych textoch.
Ako sa vyhnúť Yamarádžovi: príbeh o Adžámilovi
Adžámilov príbeh uvádza Bhágavata Purána (6. kniha, kapitola 1.) ako príklad toho, že i tá najhriešnejšia osoba môže dosiahnuť oslobodenie.
Adžámil bol bráhmana, ktorého raz otec poslal do džungle pre samit (listy a vetvičky pre prípravu obetného ohňa). Adžámil tam stretol prostitútku. Bráhmana na všetko zabudol, oženil sa s ňou, narodili sa im deti a viedli hrubý materialistický život. Keď bolo tomuto bráhmanovi, ktorý bol stelesnením všetkých nerestí, osemdesiatsedem rokov, nastal čas, aby si po neho prišla smrť a prišli k nemu Yamadútovia. Vydesený Adžámil hlasne volal meno svojho najstaršieho syna, „Náráyana“. Keď počuli opakované volanie Višnuovho mena „Náráyana“, objavili sa tam Višnuovi služobníci a odvolali Yamových zástupcov. Od toho dňa sa z Adžámila stal oddaný Višnua, činil pokánie na brehu Gangy a po niekoľkých rokoch dosiahol spásy.
Adžámil bol zachránený pred peklom, pretože keď k nemu prišli Yamadútovia, opakoval meno „Náráyana“. Kvôli tomu Yamarádž zakázal svojim sluhom sa čo i len dotknúť i tých oddaných, ktorí „omylom alebo vinou svojho zmätenia ilúziou niekedy spáchajú hriešne činy“, pretože sú chránení pred hriešnymi reakciami vďaka tomu, že stále spievajú mantry s menom Boha.
Yamarádž potom povedal Yamadútom: „Paramahamsovia sú vznešené osoby, ktoré nemajú záľubu v hmotnom pôžitku a ktoré s láskou uctievajú najvyššieho Pána. Moji drahí služobníci, privádzajte mi k potrestaniu len tie osoby, ktoré majú k tomuto uctievaniu odpor, nezdružujú sa s Paramahamsami a sú pripútaní k rodinnému životu a svetskému prchavému potešeniu, ktoré tvoria cestu do pekla. Moji drahí služobníci, privádzajte ku mne, prosím, len tie hriešne osoby, ktoré nevyužívajú svoj jazyk k ospevovaniu svätého mena a Krišnovych vlastností, ktorých srdce si ani raz nespomenulo na Krišnove lotosové nohy a ktorých hlava sa pred Pánom Krišnom ani raz nesklonila. Posielajte mi tých, ktorí nevykonávajú svoje povinnosti voči Najvyššiemu, ktoré sú jedinými povinnosťami ľudského života. Privádzajte mi prosím všetkých takýchto hlupákov a darebákov.“
“Člověk může být velice učený a moudrý, ale jestliže nechápe, že snaha o uspokojení smyslů je zbytečnou ztrátou času, pak je šílený. Zapomíná na svůj vlastní zájem, snaží se být šťastný v hmotném světě a své zájmy soustřeďuje na domov, který se zakládá na pohlavním styku a přináší mu hmotná utrpení všeho druhu. Takový člověk není o nic lepší než tupé zvíře.”
Śrímad Bhagavatam 5.5.7
Príbeh – Umieranie ako čas Yamadútov
Subhángí Deví Dásí
(do slovenčiny prekladaný odborný výraz „terminálna fáza“ znie v angličtine „terminal restlessness“, tj. doslova „smrteľný nepokoj“ – pozn. prekl.)
Počuli ste niekedy o terminálnej fáze? Pravdepodobne nie, pokiaľ nie ste lekár alebo zdravotná sestra. Ale hoci ide o tzv. novodobé pomenovanie, sú tieto okolnosti popísané v Šrímad Bhagavatame.
Šríla Prabhupáda hovorí:
„A sú tu zároveň skľučujúce okolnosti smrti. Keď človek leží v kóme, prežíva toľko utrpenia, toľko snov, prichádzajú Yamadútovia. Niekedy človek na smrteľnej posteli plače, toľko trpí, ale nie je mu pomoci. Nikto nemôže pomôcť. To sú skľučujúce okolnosti sprevádzajúce umieranie…“ (Šríla Prabhupáda, Górakhpur, 18. februára 1971)
Budem vám rozprávať, ako som sa o tom dozvedela. Tento príbeh je typickým príkladom hrozivej reality, pred ktorú sú postavené všetky trpiace duše v tomto hmotnom svete. Ukazuje tiež jasne, pred čím nás Šríla Prabhupáda zachránil a prečo by sme mu mali byť naveky vďační.
Všetko to začalo telefonátom od mojich rodičov, že otec má rakovinu. Verím na znamenia a v tu chvíľu mi začalo silne ťukať pravé oko (nimitta), takže som vedela, že to nedopadne dobre. To bolo na začiatku novembra.
Ale otec bol optimistický. Bol si istý, že môže všetko prekonať, pretože bol vždy pánom každej situácie a vo svojom živote čelil mnohým ťažkostiam, ktoré všetky zvládol. Až doposiaľ sa zdalo, že je šťastlivcom, ktorý si v každom ohľade užíva všetkých dobrých možností a dobrej karmy. Vedel pramálo o tom, že s jeho dobrou karmou bude rýchly koniec.
Otec mal rakovinu prostaty a rozšírila sa mu do kostí. Podstúpil chemoterapiu, tá ale dvakrát zlyhala. Jedného dňa som zavolala a on doslova plakal: „Ja umieram,“ povedal. Cítila som s ním súcit. Bol v rukách „krutého“ osudu bezmocný. Snažila som sa mu pomôcť. „Netráp sa,“ povedala som, „existuje reinkarnácia. Budeš v poriadku. Len sa modli. Boh je láskavý.“
To však bola len malá útecha pre niekoho, kto bol zmätený a o Bohu nič nevedel. Potom som mala dojem, že som nejakým spôsobom s jeho utrpením spojená. Cítila som všetok jeho strach a úzkosť. Stále som sa modlila. Nič také som prežívať nechcela, ale myslím si, že som s ním bola nejako karmicky prepojená, takže z toho nebolo úniku bez ohľadu na to, ako ďaleko od neho som bola. Telesné utrpenie nebolo ničím v zrovnaní s psychickými mukami, ktoré zažíval. Začal byť pokorný a ja som niekoľkokrát všetko nechala a odletela z Vrindávanu, aby som bola s ním.
O Krišnovi skôr nikdy nechcel nič počuť, tak som sa o to prestala už pred rokmi pokúšať. Nikdy sme sa spolu na túto tému nebavili. Len som mu dávala prasádam (miloval to, čo som varila) a hovorili sme o iných veciach. Mala som so sebou vrindávanský prach a trochu vody z Yamuny zmiešanú s vodou z Gangy. A tiež nejaké malé Džagannátove Božstvá. Všetky tieto veci som uložila v dome, pretože som dúfala, že by mohli mať nejaký účinok a kedykoľvek to bolo možné, tak som ich používala – pri otcovom jedle a tak ďalej. Pokračovala som stále vo svojich modlitbách a dúfala som, že by som ho skôr, ako si poňho príde smrť, nejakým spôsobom mohla presvedčiť o Krišnovi. Bol stratou kontroly nad svojou situáciu tak vyvedený z miery a pokorený, že bol do určitej miery ochotný počúvať. Chytal sa stebla.
Predčítala som mu trochu z Bhagavad-gíty a on hovoril, že je to povzbudivé. Tiež som mu čítala z knihy Návraty. Páčilo sa mu to, pretože myšlienka reinkarnácie bola niečo pozitívneho, s čím sa dalo hľadieť do budúcnosti a to on zúfalo potreboval. Všimla som si tam kapitoly o Adžámilovi a cítila som, že by som mu ich mala prečítať, ale myslela som si, že by to naňho bol príliš veľký tlak. Naviac som tam predsa bola ja a hovorila som si niečo v tom zmysle, že pretože spievam sväté mená, malo by byť všetko v poriadku.
Naozaj som verila, že stačí, keď budete jednoducho spievať Hare Krišna a iné silné mantry, všetky nepriaznivé veci odídu a umieranie nebude také bolestné. Neskôr som však poznala, že toto je povrchný a nováčikovský názor. Hmotný svet je tak náročné miesto a ja som vďaka svojmu veľkému egu precenila svoju vlastnú čistotu. Neskôr som si uvedomila, že v skutočnosti vlastne nie som ani skutočne oddaná Krišnovi. Pokiaľ nie ste schopní zachrániť sami seba, ako by ste mohli zachrániť niekoho iného?
Niekoľkokrát som odišla do Indie do Vrindávanu, pretože som tam mala rodinné a pracovné povinnosti, avšak celú dobu som cítila, ako ma to k otcovi tiahne. Keď som bola preč, nemala som počas tej doby žiadny vnútorný pokoj. Myslím, že ma doma skutočne potreboval a bol na mne citovo závislý, pretože som bola jediný človek, ktorý mu predkladal nejaké skutočné riešenie.
Ľudia naviac v zásade nie sú súcitiaci a on potreboval veľa porozumenia. Nie som nijak zvlášť dobrá vo zvládaní utrpenia, takže bolo ťažké uniesť, keď som videla, ako niekto, o ktorého sa staráte, trpí tak veľkou úzkosťou. Nechala som tam Džagannátove Božstvá a prosila som Ich o odpustenie všetkých priestupkov a aby láskavo ochránili môjho otca, zatiaľ čo som len na pár týždňov pracovne odišla späť do Indie.
Posledné chvíle
Potom zavolala moja matka. Nevedela kade kam. „Prosím, príď,“ povedala. „On ide teraz do nemocnice a potrebujeme ťa tu.“ Skočila som na prvé lietadlo a akonáhle som dorazila, presunuli sme sa s otcom do nemocnice. Zdalo sa, že to Krišna zariadil úplne fantasticky. Dali nám súkromnú izbu a nechali ma tam spať a starať sa o neho. Nikto nespochybňoval, či som k tomu oprávnená a moja matka sa len stiahla, do ničoho sa neplietla a nechala ma robiť čokoľvek. Je rímokatolíčka a obvykle ma o Krišnovi hovoriť nenecháva.
Uvedomila som si, že tzv. karmíci natoľko popierajú smrť a ignorujú umieranie, že sa snažia vyhnúť realite ako to len ide, takže pre ňu bolo vítané východisko, keď som sa tohto bremena ujala ja. Mohla ísť domov a predstierať, že sa nič nedeje, s vedomím, že sa o otca postarám. Alebo snáď hlboko vo vnútri tiež cítila zúfalú túžbu po jeho duchovnom prospechu a ja som bola tým najlepším riešením, ktoré mali. Nie som si tak úplne istá. Akonáhle sa všetko dostane mimo rámec ich hmotného vnímania a kontroly, začnú byť úplne zmätení. Viem len to, že som sa bola schopná starostlivosti o môjho otca úplne ujať. Mnoho ľudí musí v nemocniciach trpieť a umierať osamote, keď si prechádzajú tým, o čom sa chystám rozprávať…
Spala som vedľa otca a starala sa o každú jeho potrebu. Podarilo sa mi navliecť mu korálky z Tulasí (kantí-mala), ktoré mu potom jedna materialistická sestrička ustavične dávala dolu. Začínala som z toho byť mentálna. Ach nie, myslela som si, on je tak hriešny, že na sebe nemôže mať Tulasí. Tento prístup ma náležite nahneval, takže som začala byť smelšia a nechávala som mu tie korálky, nech sa deje, čo sa deje. Ona ich dala dolu a ja som sa len láskavo usmiala a hneď som mu ich zasa navliekla.
Čítala som mu dosť z Bhagavad-gíty. Posledných dvanásť dní pred tým, ako nastala smrť, už vôbec nejedol. Osem z týchto dní dostával len vodu z Gangy a Yamuny a nič iné. Mala som pod kontrolou všetko, čo mu šlo do úst. Dokonca som mu do vody začala pridávať vrindávanský prach (považuje sa za posvätný).
Ako sa blížil ku koncu, bol už v inej úrovni, ktorá nie je súčasťou tohto sveta. Zdalo sa, že vníma veci, ktoré ostatní ľudia vidieť nemôžu. Každú noc som si napríklad na seba do postele obliekala tričko so Šivom. Bol na ňom vpredu veľký obrázok Pána Šivy. Mala som vo zvyku počkať, než otec zaspí a potom mu sotva znateľne poprášiť hlavu prachom z Vrindávanu pre prípad, že by zomrel, zatiaľ čo budem spať.
Jednu noc, práve keď som mu poprášila hlavu, vyskočil s očami široko otvorenými úžasom. „Och, si celá obklopená prachom,“ povedal.
Ďalšiu noc sa vymrštil zo spánku rovnakým spôsobom a uprene sa pozeral na moje tričko s Pánom Šivou. „Dávaj pozor!“ povedal. „Z tvojho trička vychádza oheň.“ Deň predtým než zomrel, povedal, že v izbe sú veľkí psi a že sa vonku za oknom vznáša nejaká škaredá postava.
Nevítaná návšteva
Večer pred svojou smrťou začal byť rozrušený. „Rozviažte mi nohy,“ hovoril neviem komu a bol viditeľne vystrašený. Moja matka s mojou dcérou sa rozhodli, že zostanú cez noc v nemocnici, čo normálne nerobili. Zaspávala som únavou a rovnako tak i mama.
Asi v 9:30 večer ma zobudila dcéra. „Mami,“ povedala, „poď rýchlo! S dedom sa niečo deje.“ Hnala som sa k posteli a otec stonal. „Prosím, prosím,“ hovoril, „úpenlivo vás prosím, pustite ma, prosím, pustite ma.“ Jeho tón bol pokorný a vydesený, oči mal sklopené. Tieto slová povedal počas budúcich šiestich hodín mnohokrát. Snažil sa zoskočiť z postele a schovať sa pod vankúš. Musíte pochopiť, že bol kosť a koža, bez pomoci nemohol ani močiť a teraz sa naraz pokúšal vstať a utiecť. Hádzal so sebou ako šialenec. Toto je naozaj nepriaznivé, pomyslela som si. Chytila som ho za ramená. „Oci,“ povedala som, „čo sa deje? Si v poriadku?“
Bol vystrašený. „Ó, Tamara,“ plakal, „skúšal som utiecť, naozaj som sa snažil, ale oni ma chytili.“ Jeho hlas sa zmenil v krik. „Ona ma chytila!“ zakričal. V tu chvíľu som si mala uvedomiť, čo sa stalo, ale skutočnosť, že povedal, „Ona ma chytila“ ma zmiatla. Nejako ma to zaskočilo a ďalších šesť hodín som sa ho len snažila utešiť.
On plakal znovu a znovu. „Ach, preboha,“ kričal, „len ma nechajte odpočinúť, len desať minút. Prosím, úpenlivo vás prosím.“ Tón jeho hlasu bol celú dobu vystrašený, ponížený a žiadostivý. Spievala som a on sa trochu upokojil. Potom prišla sestra a vyrušila ma. On začal znovu. Hádzal so sebou a úpenlivo prosil.
„Čo je s tebou?“ spýtala som sa. Vyzeral zúfalo. „Snažím sa ti to povedať,“ odpovedal, „ale proste nemôžem.“
Potom, o tretej hodine ráno, mi náhle došlo, že tí, kto ho chytili, sú Yamadútovia. Bolo to predsa úplne jasné a ja som sa cítila tak hlúpo, že som to až doteraz nepochopila. Obrátila som sa k svojej 13 ročnej dcére a povedala jej, že si myslím, že ho držia Yamadútovia.
„Áno,“ povedala. „Ja viem. Zobudila som ťa, pretože som troch z nich videla, ako sa vznášajú nad jeho posteľou. On sa krčil a pozeral sa na nich.“
Naozaj ich videla. Neskôr popísala, ako vyzerali, s tesákmi ako majú diviaci, ktoré vyčnievali dohora z ich úst a s horiacimi očami. Myslela si, že je to nejaký druh duchov, ktorí sa snažia ukradnúť otcovu dušu z jeho tela. Moja matka samozrejme Krišnovym riadením celú dobu spala a o ničom nemala ani potuchy.
„Čo mám robiť?“ myslela som si. Začala som sa modliť ku Krišnovi: „Ach, prosím, Krišna, nechaj ho ísť, uľahči mu umieranie,“ prosila som.
Vtedy mi vnútorný hlas odpovedal: „Prečo? Bude len znovu hrešiť.“
Potom som už bola úplne vyvedená z miery. Začala som sa modliť k Yamarádžovi. „Yamarádž, prosím…“ A neustále som spievala mantry. Povedala som otcovi, že je mi ľúto, že som nepochopila skôr, že sa ho zmocnili oni. Vo svojom traumatizovanom stave mi prikyvoval. Celá jeho skúsenosť s umieraním bola pekelná. Je mi ľúto, že niektoré duše musia prežívať niečo takéto a teraz chápem, prečo Šríla Prabhupáda cítil tak naliehavú potrebu všetkých zachrániť.
„Oci,“ povedala som, „chceš, aby som ťa držala a spievala?“ „Áno, áno“ odpovedal. „Stále ťa držia?“ „Nie, pustili ma.“
Potom som ho ďalšie tri hodiny pevne držala a on sa pomaly vzdával života. Odišiel ústami, pokojne a ja som mu pritom spievala priamo do ucha a nakvapkala mu do úst vodu z Gangy a Yamuny. Sústredila som sa na spievanie veľmi blízko jeho ucha, kým o šiestej ráno naposledy nevydýchol. Vyšiel priamo ústami a jeho oči sa len zavreli.
Úbohý otec! Krutý, krutý a pekelný hmotný svet! Ubehlo len sedem mesiacov od začiatku jeho choroby a sedemdesiatjedenročný príbeh jeho života bol takto násilne ukončený.
Nič nezvyčajné
Keď so sebou hádzal a kričal „Pustite ma!“ pýtala som sa sestier, čo sa to s ním deje.
„Ach, to je normálne,“ hovorili. „Akurát s tým bojuje a to sa deje každému. Existuje pre to i názov. Hovorí sa tomu terminálna fáza. Sestry sa zúčastňujú seminárov, aby sa naučili, ako sa s tým vysporiadať.“
Takže ľudia, mám pre vás novinu. Je to v skutočnosti „fáza Yamadútov“. Sestrám je samozrejme doporučované, aby do umierajúcich napumpovali plnú dávku morfínu a nevšímali si všetkého toho ich blúznenia.
Ďalšia vec je, že o tom nemá nikto vedieť. Bola to čisto Krišnova milosť, že my sme to mohli pochopiť a i tak som to skoro premeškala. Šesť hodín som bola zmätená, hoci mi to otec hovoril úplne jasne a úpenlivo prosil o pomoc. Všetko to zakrýva materiálna ilúzia a ľudia si preto neuvedomujú, o čo ide. Vie to len tá osoba, ktorá tým prechádza.
Bola tu zmienka o psoch. Jeden bhakta mi neskôr hovoril, že čítali posvätné písma o Yamarádžovi, ktoré podávajú podrobné popisy. V nich je povedané, že niekoľko dní pred tým, ako nastane smrť, prichádzajú pekelní psy, ktorí vyčuchajú, kde umierajú darebáci. Tiež tu bola tá skutočnosť, že otec povedal: „Ona ma chytila.“ Podľa všetkého Yamadútovia majú svoju vlastnú spoločnosť. So ženami, deťmi a všetkým ostatným. Pretože sú to tiež živé bytosti v tomto hmotnom svete, rodia sa do tej svojej spoločnosti.
Normálne sa nedotknem perom papiera, pretože sa k tomu necítim byť kvalifikovaná, ale matka Rádhá Déví Dásí ma k tomu povzbudzovala a povedala, že by som sa o túto skúsenosť mala podeliť so všetkými bhaktami (oddanými Krišnu). Prepáčte mi teda prosím moje nedostatky. Nie som veľký filozof ani akademik. Tu sú niektoré komentáre Šrílu Prabhupádu k tejto téme:
„Vidieť Jamadútov alebo služobníkov Jamarádža, vládcu smrti, vidieť ich tvárou v tvár… Vo chvíli smrti, keď zomiera veľmi hriešny človek, uvidí Yamarádža alebo jeho služobníkov. Tí vyzerajú veľmi divoko. Niekedy začne byť človek na smrteľnej posteli veľmi vydesený a plače: ´Pomôžte mi, pomôžte mi.´“ (Prednáška zo Šrímad Bhágavatamu, Denver, 2. júla 1975)
„Vy však prijímate toto poslanie a idete všade, do každého kúta sveta. Som vám vďačný. Robíte to tak už v Európe a v Amerike, kde sú ľudia v hlbokom spánku. Ľudia spia vinou zlého vedenia spoločnosti a stávajú sa tak kandidátmi na to, aby boli unesení Yamadútmi. To je situácia celého sveta, Yamadútovia. Yamadútovia vám nič neodpustia, hoci môžete byť veľmi hrdí na to, akými nezávislými ste sa stali. Nie je možné zachrániť civilizáciu darebákov, ktorá propaguje. ‚Po smrti nie je žiadny život a vy si ďalej užívajte toľko, koľko sa vám len zapáči.‘ Táto skazená civilizácia je smrtiaca civilizácia. Vy ich teda zachráňte. Zachráňte ich. Inak sú tu Yamadútovia.“ (Vrindávan, 5. septembra 1975)
„Tento človek taký bol a musí byť odvedený k Yamarádžovi pre potrestanie… Na čo je trest? … Nie, je tu kvôli očisteniu. Je povedané „potrebný trest“. To je zákon prírody. Zrovna tak ako keď ste sa nakazili nejakou chorobou. Trestom je, že kvôli tejto chorobe musíte trpieť. Trest je priaznivý. Keď ste sa nakazili nejakou chorobou a trpíte, znamená to, že sa touto chorobou očisťujete. Nie je nepriaznivé trpieť, stávate sa tak očisteným. Preto keď oddaný trpí, neprijíma to v zlom. Premýšľa takto: ‚Očisťujem sa. Očisťujem sa.’“ (Vrindávan, 5. septembra 1975)
Pripúšťam teda, že aj napriek tomu, že mal otec na sebe korálky z Tulasí a bol podľa obvyklých štandardov dobrý človek, mal ale tiež rád lov a býval opilcom, sukničkárom a pojedačom kráv. A hoci k tomu mal posledných 28 rokov všetky možnosti, Krišnovi sa neodovzdal. Dokonca ani vo chvíli smrti, keď sa blížilo umieranie, sa nezdalo, že by bol schopný o Krišnovi premýšľať ako o riešení svojho trápenia. Nevyvinul ani vyššie kvality ako kvalitu dobra, ktoré prinášajú dobrú karmu, aby sa mohol dostať na vyššiu úroveň. Žil bez jasného chápania zmyslu jeho života.
Šríla Prabhupáda to zhrňuje vo význame k Šrímad Bhágavatamu 6.2.49: „V okamihu smrti je každý zmätený, pretože jeho telo prestáva náležite fungovať. I ten, kto po celý život spieval sväté mená Pána možno v túto chvíľu nebude schopný Hare Krišna mantru zreteľne vysloviť. Napriek tomu však získa všetok prospech, ktorý spievanie svätého mena prináša. Prečo by sme teda nemali spievať sväté meno nahlas a zreteľne, dokiaľ je naše telo v poriadku? Ak budeme tak činiť, je celkom možné, že i v okamžiku smrti budeme schopní vysloviť sväté meno Pána s láskou a vierou.“
Význam k Šrímad Bhágavatamu 6.2.15:
„Každý dospeje práve do toho stavu bytia, na ktorý spomína, keď opúšťa svoje telo. Ten, kto je zvyknutý spievať Hare Krišna mantru, bude prirodzene spievať Hare Krišna tiež vtedy, keď ho stretne nejaká nehoda. I keď na to však niekto nie je zvyknutý a ak vysloví nejakým spôsobom sväté meno Pána (Hare Krišna) pri smrteľnej nehode, zachráni sa od pekelného života po smrti.“
„Keď hriešny človek vysloví len jedno sväté meno Hariho, môže odstrániť reakcie za viacej hriechov než dokáže spáchať.“
(Brhad-višnu Purána)
„Ak niekto prednáša sväté meno Pána – či už v bezmocnom stave alebo bez toho, aby si to prial – všetky reakcie za jeho hriešny život okamžite zmiznú, rovnako ako sa všetky malé zvieratá od strachu rozutekajú, keď zareve lev.“
(Garuda Purána)
„Kto raz čisto vysloví sväté meno Pána, ktoré zostáva z dvoch slabík, ha-ri, má zaistenú cestu k oslobodeniu.“
(Skanda Purána)
Môžem teda len dúfať a modliť sa, že môj otec vplyvom môjho chabého úsilia a vďaka bezpríčinnej milosti Gurua a Gaurángu aspoň máličko na Krišnu myslel.
Subhángí Deví Dásí
Posmrtný život, svedectvo človeka, ktorý sa vrátil z pekelnej planéty
Antolij Todorov
Tento príbeh mi hovoril môj známy, Hare Krišna mních, Dhumrákša dás. „Ty si novinár. Skús to, možno sa ti podarí (napísať a vydať),“ povedal. „Len, prosím ťa, neuvádzaj moje priezvisko, pre tento svet už som dávno mŕtvy.“ Jeho rozprávanie bolo plné emócií. Ostalo len odstrániť slang a pridať vysvetlivky. Tu je ten príbeh:
Už nemôžem ďalej mlčať. Pred piatimi rokmi, keď som odišiel z nemocnice, som sa skúšal podeliť o to, čo som videl, s lekármi, príbuznými, známymi, písal som do novín a jediné, čoho som dosiahol, bolo úplné odcudzenie. Nakoniec sa mi začalo zdať, že to, čo sa mi stalo, bol len výplod predstavivosti, ak je to možné u človeka ležiaceho v kóme 23 dní. Ale realita posmrtnej existencie je natoľko krutá, že vám o tom musím povedať.
Do okamihu, kedy som prežil umieranie som ja a väčšina mojich vrstovníkov viedol veľmi hriešny život. Venovali sme sa špinavému a podvodnému biznisu a po večeroch sme sa schádzali v podozrivých podnikoch a užívali si naplno ako sme len mohli. Zarábali sme kopy peňazí a zároveň ich ihneď bezmyšlienkovito utrácali za skvelé autá, pitie, drogy a dievčatá. To hlavné v našom živote bolo umenie zarobiť peniaze. Akým spôsobom, to nás nezaujímalo. Môžeš byť to posledné hovädo, ale keď máš prachy, tak si autorita. Moralistami sme opovrhovali, považovali sme ich za závistlivcov a smoliarov.
Keď sa ma zmocnila úzkosť, čo sa niekedy stávalo, chodieval som za svojím mladším bratom do kláštora. Bol prostý ako dieťa a mal ma úprimne rád. Snažil sa mi vždy niečo prečítať zo svojich starozákonných knižiek, niečo o vyššom poslaní človeka, o tom že nás Boh všetkých miluje. Choval som sa k nemu nadradene, chválil som sa zárobkom a ponúkal mu peniaze, ale on sa len ticho usmieval a hovoril: „Nemá to zmysel, Koljo. Márnosť nad márnosť. Skôr či neskôr všetko pominie a príde hlavná skúška – smrť.“ Pritom ma ale nikdy nestrašil Božím hnevom ani peklom. Viedol čistý život a jediný hriech, ktorý mal, bolo pitie, ale zdá sa, že to kresťanstvo nezakazuje.
Jedného večera sme sa veľmi pohádali. On ako vždy nemal peniaze. Vysvetľoval som mu: „Neblázni, musíš pracovať“, ale on neustále hovoril o službe Bohu. Odišiel som podráždený. A ráno už nebol. Ponáhľal sa na bohoslužbu a cestou ho zrazila električka. Po prvýkrát v živote som zažil šok a silno pocítil, že na smrť nemusíš čakať ani ju volať, je vždy nablízku.
Celý týždeň som pil a potom som začal vypratávať jeho izbu. Medzi početnou kresťanskou literatúrou som nečakane objavil Bhagavad-gítu s veľa záložkami. Divil som sa, nakoľko som nevedel, že sa zaujíma o indickú filozofiu. S napätím som tú knihu otvoril a začítal sa. Nasledujúci deň si pre Bhagavad-gítu prišiel náš spoločný známy a keď uvidel moju úzkosť, povedal: „Dobre, nechaj si ju, teraz ju potrebuješ viac.“
Po týždni som pretrhal vzťahy so svojimi spoločníkmi. Prehlásil som, že budem pracovať sám a upadol do depresie. Nič sa mi nechcelo robiť. Skúšal som čítať Bibliu, ale nič som z nej nepochopil. Bhagavad-gíta na mňa ale urobila dojem, ako keď sa do temnej miestnosti vpustí svetlo. Na moje otázky „Kto sme? Prečo tu žijeme?“ som dostával podivuhodne jasné a prosté odpovede. Vyhľadal som podľa adresy v knihe chrám „krišňákov“ a s radosťou som tam trávil voľný čas.
Títo tichí a láskaví ľudia nazývajúci sa oddanými služobníkmi Krišnu sa mi páčili. V ich spoločnosti nejak sami od seba zmizli všetky moje zármutky. Začal som navštevovať ich ranné bohoslužby a prednášky, občas som prispel nejakou maličkosťou a dokonca som pomáhal v kuchyni šúpať zemiaky. Potom, aby som sa rozptýlil, som so ženou a s dieťaťom odišiel na Kaukaz. Peniaze som ešte mal a opäť som bezmyšlienkovito premárňoval život, tak ako predtým. Zdalo sa, že tomu tak bude večne.
Ale zakrátko bol s našou idylkou koniec. Prišli problémy s peniazmi a tak bolo nutné sa znovu pohrúžiť do obchodných záležitostí so všetkým, čo k tomu patrí – reštaurácie, pitie, hádky, bitky a tak ďalej. Vďaka podvodu som získal slušnú sumu a začal znovu piť.
V jednom okamihu som začal vidieť inú realitu, jednoducho povedané čertov. V lekárskom jazyku sa tomu hovorí „delirium tremens“. To je choroba, ktorá človeka dostane na psychiatrickú kliniku. Človek presekáva tenké energetické pole, ktoré nás oddeľuje od iných planét. Oveľa neskôr som vo védskej knihe Šrímad-Bhágavatam našiel presný popis všetkých tých bytostí, ktoré žijú vedľa nás v paralelných svetoch.
Neviem, akým zázrakom sa mi vtedy podarilo samostatne sa zbaviť tak hroznej spoločnosti, ale od toho momentu som sa rozhodol, že nebudem piť. Držal som sa asi dva týždne. Potom som vypil fľašku piva a z ničoho nič som pocítil, že sa oddeľujem od svojho tela. Izba sa rýchlo naplnila povedomými šedo zelenými bytosťami. Ale v ich chovaní sa niečo zmenilo. Zdalo sa, že na niekoho čakajú. Potom sa objavili bytosti, ktoré som nikdy predtým nevidel. Všetky ostatné sa pred nimi úctivo rozostúpili. Nebolo žiadnych pochýb – prišli si po mňa! Pocítil som, ako mi po nohách tečie teplý pramienok.
„V okamžiku smrti vidí, jak k němu s očima plnýma hněvu přicházejí poslové pána smrti, a velkým strachem se pokálí a pomočí.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.19)
Následok
Môžu prijímať akékoľvek podoby. Najčastejšie tie, ktorých sa človek najviac bojí. Mne osobne boli ľahostajné postavy z hororov, ale jediné, čoho som sa bál, bola zrada. Oni toho okamžite využili, prijali podoby mojich priateľov, rozvalili sa na gauči a začali obyčajný svetský rozhovor. S hrôzou som si uvedomil, že z mojej pamäte vychádzajú tie najšpinavejšie činnosti a myšlienky. Dokonca som netušil, koľko odporu sa tam nahromadilo. Tak som pocítil vnútornú bolesť za to, že som celé tie roky žil bez cieľa. Hanbím sa za svoju špinavú a hriešnu minulosť.
Potom začal krížový výsluch. Rýchlo som sa zamotal a začal šalieť. Nevydržal som ten tlak, vrhol sa k oknu a preskočil ním. Počas pádu zo siedmeho poschodia som začal rýchlo opakovať nejakú modlitbu.
Trest
Boli štyri ráno, deň narodenia Ježiša Krista. Bolesť z nárazu o zem som nepocítil a preto som sa kľudne zdvihol a začal chodiť okolo svojho zmrzačeného tela. Pozeral som na kaluž krvi, na úlomok kosti vyčnievajúcej z nohavíc a keď som si uvedomil výšku pádu, jasne som pochopil, že spoliehať sa na zázrak bolo naivné. Nič iného než odpor som k sebe necítil. Manželka odo mňa odišla a správne urobila. Kto potrebuje ožrana? Zaslúžil by som si smrť.
O pol šiestej ma našli. Keď sa okolo mňa zhromaždili ľudia, rozhodol som sa zažartovať a nahlas povedal: „Čo na mňa všetci čumíte? Živú mŕtvolu ste nikdy nevideli, čo? Zavolajte pohrebnú službu.“ Nikto ale nereagoval. „Teraz sa zasmejeme zasa my,“ povedal odniekadiaľ zozadu zlovestný hlas. Ohliadol som sa a stuhol – znova tie bytosti (ako som neskôr zistil, takzvaní Yamadútovia)! Vyzeralo to, že opustením tela sa pre mňa nič nezmenilo, ale naviac pribudli priťažujúce okolnosti.
Prišla sanitka. Hrudu mäsa bez zbytočného sentimentu naložili. Vrhol som sa za autom, ale hneď som bol zrazený desivým úderom. Yamadútovia cezo mňa okamžite prehodili pevnú neviditeľnú sieť a ťahali ma do vesmíru. Aj keď som nemal telo, plne som si uvedomoval svoju osobnosť – videl som, počul som, cítil som a klepal som sa v mrazivom strachu, ktorý prichádza, keď chápeš, že ťa čaká niečo hrozného, ale nevieš presne čo.
„Podobně jako státní policie zajme zločince, aby ho potrestala, tak člověka, který se věnoval zločinnému uspokojování smyslů, zajmou Yamadūtové. Kolem krku mu přiváží silný provaz a zahalí jeho jemnohmotné tělo, aby mohl podstoupit přísný trest.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.20)
„Můj milý králi, člověka, který si přivlastní právoplatnou manželku, děti nebo peníze někoho jiného, zajmou v okamžiku smrti divocí Yamadūtové, sváží ho provazem času a násilně uvrhnou do pekla zvaného Tāmisra. Na této velmi temné planetě hříšníka trestají — bijí ho a spílají mu. Je mučen hladem a nedostává žádnou vodu k pití. Hrůzostrašní pomocníci Yamarāje mu tímto způsobem působí kruté utrpení, následkem kterého někdy omdlévá.“(Šrímad-Bhágavatam 5.26.8)
Biť ma začali hneď. Od úderov kyjakom do hlavy som strácal čas od času vedomie a nemohol som rozoznať, či vidím hviezdy alebo iskry z očí (obdivuhodné je, že v jemnohmotnom tele sa tiež stráca vedomie). Postupne som si začal zvykať na nový stav. Bijú ma po hlave, no a čo. Ako by to tak malo byť. Keď si toho Yamadútovia všimli, kyjaky vymenili za biče – utrpenie zosilnilo. V jednom okamihu mi napadlo, keby som sa napil, bolesť by nebola taká prenikavá. Poprosil som o vodku. Oni povedali: „Chvíľočku.“ Jeden mi rozovrel čeľusť a druhý mi začal pomaly nalievať do hrdla nejakú tekutinu a hovoril: „Pi zlatko, nehanbi sa.“ Zakvílil som. To nebola vodka! Zvíjal som sa bolesťou, dusil sa a bol opitý. A oni boli ešte škodoradostní: „Nič si z toho nerob, bude horšie!“ Skúsenosti mám, vedel som, čo ma ráno čaká.
„Každý brāhmaṇa či jeho žena, kteří pijí alkohol, jsou po smrti odvlečeni Yamarājovými pomocníky do pekla jménem Ayaḥpāna. Toto peklo také čeká každého kṣatriyu, vaiśyu či člověka vázaného slibem, kteří v iluzi pijí soma-rasu. Yamarājovi pomocníci tam stojí na jejich hrudích a lijí jim do úst roztavené železo.“ (Šrímad-Bhágavatam 5.26.29)
V pekle bolo mnoho druhov trestov: Trhali ma na kúsky nejakí zlí, zvieratám podobní tvorovia (nazývaní ruru a kravjáda, na Zemi nežijú – pozn. autora) a na kosť ma ohlodávali termiti. Smažili ma v medenej panvici, mrazili v lade, ťahali tŕním, sťahovali mi kožu. Mnohé z týchto útrap sú známe na Zemi, ale že všetky budú použité na mne, to som nečakal. Niektoré som si zapamätal navždy. Raz ma zaveseného pomaly spúšťali do vriaceho oleja. Keď bolesť dosiahla vrcholu, vytiahli ma, ale keď odznela, ponorili ma znova.
Tiež je veľmi bolestivé, keď telom prerastajú steblá mladého bambusu ostré ako ihla. Za noc vyrastú o tridsať centimetrov. Ale ešte ťažšie je stáť nahý a byť verejne potupený, keď ťa míňa dav tých, pre ktorých si žil a drel ako vôl a oni ti kruto nadávajú. Hovoria ti všetko, čo sa v nich nahromadilo a všetko je to holá pravda. Ty sa pri tom nemôžeš ani prikryť, ani nič namietať, pretože si umrel. Až po smrti poznávaš, akým darebákom si bol. Nie je zvykom hovoriť zle o mŕtvych, ale kto to dodržuje?
„Člověk, který živil sebe a členy své rodiny hříšnými činnostmi, trpí po opuštění tohoto těla v pekelných podmínkách a jeho příbuzní trpí také.“(Šrímad-Bhágavatam 3.30.30)
Veľa som vytrpel, dokonca aj od vlastnej mysle. Je mi na vracanie a ona furt fňuká a strká mi pod nos všelijaké svinstvo, ako by v živote nebolo nič dobrého. Možno, že naozaj nič dobrého nebolo. Na čo spomínať? Na falošné sviatky? Alebo ako ma prijímali za pioniera? Život je na hovno a smrť nie je žiadna úľava! Žiadne svetlo na konci tunela som nevidel.
V jednom okamihu som sa ocitol vo veľmi veľkej, svetlej izbe, kde hebký ženský hlas preniesol: „Máte všetko vo vnútri polámané a roztrhané, ale nemajte strach. My vás určite vyliečime. Zatiaľ sa uvoľnite a užívajte si.“ No konečne. Skončilo moje utrpenie – som v raji. Zhromaždení ľudia, svetská spoločnosť, si začali objednávať rôzne nápoje. Tiež som si objednal ružové šampanské. Priniesli ho celú bednu. Všetci mi blahopriali, prenášali nejaké príjemné predslovy, povzbudivo na mňa kývali, usmievali sa a pili a pili. Ale ja som zistil, že nemôžem dočiahnuť na pohár. Márne som sa snažil gestami naznačiť, že chcem piť! Nikdy v živote som nemal tak strašný smäd. Za dúšok vody z hrdzavého potrubia by som urobil čokoľvek. A potom znova väzenie, kati, výsmech, ponižovanie. Nekonečné umieranie a umieranie dookola.
Išli mi už na nervy, tí, kto tam so mnou trpeli. Spoločne sme trpeli v pekle, nebolo cesty späť a oni sa stále snažili urobiť niečo ohavného! Ako by im to robilo dobre! Takto to pokračovalo veľmi dlho. Umieral som možno niekoľko stokrát, menil som telá a planéty, ktorých bolo obrovské množstvo. O jednej planéte – Krmibhodžane – stojí porozprávať podrobnejšie. „Krmi“ znamená v sanskrite „červy.“ Na túto planétu sa dostávajú zločinci, ktorí žijú na úkor utrpenia iných. Celú planétu tvorilo nekonečné jazero zaplnené krvavou kašou v podobe hromady plaziacich sa obrovských tučných červov. Nestihol som tam ešte ani padnúť a hneď sa do mňa tie potvory zo všetkých strán zahryzli. Začal som ich tiež chamtivo požierať. Ó Bože, ako mi to všetko pripomínalo náš pozemský život! Keby tí, ktorí propagujú zločin a sex, vedeli, ako skončia. Môžem im len popriať večný život. Radšej nech neumierajú a smrť ich obíde!
Potom ma nejaký čas držali v žumpe s nejakou odpornou substanciou, ale pocit hanblivosti a bolesti už veľmi zoslabli, dokonca aj spolutýraní susedia už neboli tak zlomyseľní. Tiež toho mali dosť.
„Pokud pošetilý člen některé třídy dvojzrozených (brāhmaṇa, kṣatriya a vaiśya) nutí svou ženu pít jeho semeno pod vlivem chtivé touhy udržet ji ve své moci, je po smrti uvržen do pekla zvaného Lālābhakṣa. Tam je vhozen do řeky tekoucího semene, které musí pít.“ (Šrímad-Bhágavatam 5.26.26)
Teraz už chápem, čo znamená trpieť v pekle tisíce životov. Nie je to zveličovanie. V jemnohmotnom tele cítite presne tak ako v hrubohmotnom. Rozdiel je len v tom, že hrubohmotné dovoľuje zomrieť len jedenkrát a jemnohmotné je možné donútiť umierať donekonečna. Všetky tieto pekelné utrpenia sú určené pre to, aby zúžili vedomie človeka na jednoduché inštinkty. Potom sa už pokorne narodí v akejkoľvek zvieracej podobe.
„Když živá bytost projde všemi strastiplnými pekelnými podmínkami a v náležitém pořadí také nejnižšími podobami zvířecího života, které předcházejí lidskému zrození, je očištěna od všech hříchů a narodí se znovu jako člověk na této Zemi.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.34)
„Můj milý králi Parīkṣite, v Yamarājově provincii existují stovky a tisíce pekelných planet. Všichni bezbožní lidé, o kterých jsem hovořil — a také ti, o kterých jsem se nezmínil — musí vstoupit na tyto planety podle míry své bezbožnosti. Zbožní lidé však vstoupí na jiné planetární soustavy, na planety polobohů. Nicméně zbožní i bezbožní se po vyčerpání výsledků svých zbožných či bezbožných činností opět vracejí na Zemi.“ (Šrímad-Bhágavatam 5.26.37)
„Poté, co se těšili nesmírnému nebeskému požitku smyslů a vyčerpali výsledky svých zbožných činností, se vracejí na Zemi, planetu smrti. Ti, kdo chtějí uspokojit smysly pomocí dodržování zásad tří Ved, tak dosahují pouze opakovaného rození a umírání.“ (Bhagavad-gíta 9.21)
Amnestia
Jedného dňa ma v priehľadnom balení odviezli do obrovského trónneho sálu. Na tróne sedel človek, ktorý sa niečím podobal cárovi Ivanovi Hroznému. Zahájil súd a keď na mňa došla rada, tajomník prečítal môj rozsudok o nápravných prostriedkoch, z čoho vyplývalo, že s budúcim pekelným životom som celkom dobre oboznámený.
A mimochodom, práve tu bol prvýkrát premietnutý film môjho života. Hnusný film – žiadny scenár, žiadny nápad. Porno a samá špina.
Z blízka Boh smrti Yamarádža nevyzeral tak desivo. Jeho milý a ľudský úsmev sa rozhodne líšil od tvárí mojich mučiteľov. Na niečo sa ma vypytoval a napomínal ma tak mäkko, otcovsky, že som to nevydržal a rozplakal sa. Dali mi vodu, obyčajnú, bez žiadnych podvodov. Napil som sa a započul otázku: „Keď ta prepustím, čomu sa budeš venovať?“ Úplne nečakane, sám od seba som povedal: „Budem mních. Budem slúžiť Bohu.“ Yamarádža to prekvapilo: „Bohu? To je dobré, mnohí slúžia Bohu – napríklad títo,“ zaznela príjemná hudba, cirkevný zbor zaspieval chorál. „Nie to nie je ono,“ povedal som. Naraz sa rozozneli varhany. Ťažko ako vo filme. „Ale nie, to tiež nie,“ hovorím. „Mne sa viac páči: Hare Krišna, Hare Krišna, Krišna Krišna, Hare Hare, Hare Ráma, Hare Ráma, Ráma Ráma, Hare Hare.“
On sa rozosmial: „Aby si mohol slúžiť Bohu, musíš mať vieru. Veríš vôbec niekomu?“ Zamyslel som sa a v ten okamih sa predo mnou objavil Dáruka, mních, ktorého som stretol v chráme Krišnu. Jeho pohľad bol tak čistý, žiarivý a hľadel na mňa s takou láskou, že som sa takmer zadusil šťastím: „Tu jemu, jemu verím!“ „Sláva!“ povedal spokojne Yamarádža a zatlieskal. Všetko zmizlo.
„Pán Brahmá mĕ zamĕstnal tím, abych posuzoval dobré a zlé skutky lidí, a tak mĕ oslovil jménem Yama. Podléhají mi pouze lidé, kteří neposlouchají duchovního mistra a Višnua a nejsou jim oddáni. Já sám vzdávam poctu lidem, kteří se klanĕjí u lotosových nohou Šrí Hariho.“ (Narasimha Purána 9.2)
„…ekam dinam varsa sata pramanam narake bhavet.“ – jeden den (na Zemi) se stane sto lety v Narace (pekle). (Garuda Purána 2.3.79)
Lekári žasli, ako mužne som znášal všetky procedúry. Aby nie. Tunajšie utrpenie je úbohosť v porovnaní s tým, čo som zažil tam. Keď bola bolesť neznesiteľná, úmyselne som odchádzal z tela preč, prechádzal som sa po izbe a načúval spor lekárov o tom, či prežijem alebo nie. Presvedčený o tom, že ma nikto nevidí, som sa začal po dlhú dobu túlať vo svojom jemnohmotnom tele, najskôr po nemocnici a potom po celej Moskve. Niekoľkokrát som navštívil byt manželky a videl som, že moje návštevy jej spôsobujú veľký nepokoj. Začali na mňa hneď spomínať, nadávať mi, potom ma ľutovali a dokonca ma chceli aj navštíviť, ale neprišli. Ale okamžite zareagoval na moje návštevy otec. Žil pri Moskve a vždy, keď som sa u neho objavil, okamžite odložil svoje povinnosti, zobral košík s ovocím a zeleninou a išiel za mnou.
V nemocnici som niekoľkokrát zazrel Yamadútov. Pri pohľade na to, ako vyťahujú dušu umierajúceho, mi behal mráz po chrbte, ale našťastie som ich už nezaujímal. Umieranie to zjavne bežne sprevádza, aj keď to nevidíme.
Keď ma pustili z nemocnice, do bytu za mnou zas prišli moji starí kamaráti a kamarátky – samozrejme, že nie s prázdnymi rukami. Keď som sa chystal začať piť, tej istej noci ku mne prišla pekelná návšteva a začali ma vyťahovať z tela von. So zbytkom dychu som zachrapotal „Hare Krišna“ a prebral som sa obliaty studeným potom. Zo strachu, že zaspím, som až do svitania opakoval túto záchrannú modlitbu.
„Tak jako oheň rychle spálí chomáč bavlny, svaté jméno Pána Hariho („Hare Krišna“) rychle spálí všechny hříchy osoby, která je vĕdomĕ či nevĕdomnĕ prednáší.“ (Sátvata tantra 7.12)
Ráno som s ťažkosťami dokríval na stanicu a odišiel na dedinu, čo najďalej od hriechu. U babičky som v pokojnom prostredí začal vážne študovať Šrímad-Bhágavatam, diel za dielom, a v treťom a piatom som našiel podrobný popis vesmíru, od vyšších planét až po mne známe pekelné planéty. Vtedy som sa konečne rozhodol, že sa budem venovať službe Bohu. Za pol roka som išiel do Moskvy nechať si odstrániť kovový postroj fixujúci moje telo. Lekári boli prekvapení, že samostatne chodím bez bariel. V skutočnosti som mal ešte minimálne pol roka ležať v posteli.
Keď som sa po operácii uzdravil, išiel som ku krišňákom, ale na pôvodnom mieste už neboli. Chrám sa presťahoval do Sucharjova pri Moskve. Zistil som novú adresu a išiel tam. Prvý, koho som stretol, bol Dáruka – ten, ktorý ma vytiahol z pekla. So slzami a smiechom som mu rozprával o svojom utrpení a sľube Yamarádžovi. Za rok som dostal zasvätenie od duchovného učiteľa a stal sa mníchom.
„Človĕk by se mĕl snažit sdružovat s oddanými Pána Hariho, kteří poskytují osvobození ptákům a zvířatům, o lidech nemluvĕ.“ (Sátvata tantra 8.32)
„Ó nejlepší z bráhmanů, osoba, která s vírou pronáší svaté jméno Pána Hariho, postupnĕ dosáhne vĕčného výsledku. Dosáhne velké zbožnosti, zničení svých hříchů, čtyř druhů odříkání, služby duchovnímu mistrovi, uvĕdomnĕní si vlastního já, odstránĕní iluzí a vĕčného vnímání dokonalé transcendentní blaženosti.“ (Sátvata tantra 7.13-14)
Teraz ponúkam ľuďom sväté písma – Bhagavad-gítu a Šrímad-Bhágavatam a úprimne im hovorím, že mňa tieto knihy zachránili. Ľudia vidia v mojich slovách úprimnú túžbu im pomôcť a s radosťou si knižky berú. Som absolútne šťastný a jediné, o čo prosím každý deň Pána, je, aby si ľudia pripomínali svoju pôvodnú duchovnú podstatu. Potom dostanú šancu opustiť tento hrozný materiálny svet, kde nie je pokoj dokonca ani po smrti a možnosť vrátiť sa do duchovného sveta.
Ten, kto nevyhnutnými strasťami hmotnej existencie nie je zmätený a trpezlivo sa venuje duchovnej sebarealizácii, má byť považovaný za najprednejšieho jogína. Bhagavad-gíta
Znovuzrodenie
Narodíme sa podľa toho, aká karma sa nám má odčiniť, aké lekcie máme prežiť, aby sme vedeli spraviť pokrok ako aj podľa toho, na čo myslíme v momente smrti. Vstúpime do lona matky buď v čase, keď sa tvorí vajíčko alebo počas štvrtého až piateho mesiaca, niekedy dokonca v posledný okamih tesne pred narodením.
Hmotné zákony sú také dokonalé, že čas a miesto zrodenia určí horoskop, ktorý je v skutočnosti plánom pre nasledujúci život. Väčšina z nás si myslí, že máme zlé hviezdy a nemáme šťastie, ale v skutočnosti ony len odzrkadľujú lekcie, ktoré nám dajú možnosť poučiť sa a postupne sa oslobodzovať od hmotných túžob.
Keď už sa zrodíme znova, väčšinou pri pôrode stratíme pamäť, ale v niektorých prípadoch si ešte ako malé deti pamätáme náš minulý život. Potom sú spomienky na minulý život úplne odstrihnuté a zažívame život ako keby sme v minulosti neboli existovali.
„To, čomu sa vraví zrodenie, je len plné stotožnenie osoby s novým telom. Prijíma svoje nové telo rovnako bezvýhradne ako ten, kto považuje zážitky v sne alebo nejaké preludy za realitu.“
Šrímad Bhagavatam 11.22.40
Celý článok popisujúci vtelenie duše a proces zrodenia v hmotnom tele si prečítajte tu.
Neberte smrť na ľahkú váhu. V súčasnej dobe Kali-yuga sú duše uviaznuté v zemskej sfére viac než kedykoľvek predtým. Je to spôsobené nedostatkom viery a plnenia svojich dharmických povinností.
Bonus: Vznešenosť Tulasí (z Padma Purány)
Na rastlinke Tulasí je posvätné všetko: listy, kvety, plody, korene, vetvičky, kôra a dokonca i okolitá pôda. Duša zosnulého, ktorého mŕtve telo je spálené na ohni z dreva vetvičiek Tulasí, natrvalo dosiahne Višnulóky. Dokonca i veľkí hriešnici môžu byť oprostení svojich hriechov, pokiaľ sú ich mŕtve telá spopolnené pomocou vetvičiek Tulasí.
Pokiaľ človek vo chvíli smrti myslí na Boha a opakuje Jeho meno a pokiaľ je jeho mŕtve telo neskôr spálené pomocou vetvičiek Tulasí, už sa nebude opätovne rodiť. I ten, kto spáchal milióny hriechov, dosiahne mókšu (oslobodenie), pokiaľ je pri kremácii jeho mŕtveho tela na spodok pohrebnej hranice položená vetvička Tulasí. Rovnako tak sa pri spojení s ňou stane čistou všetka voda. Voda z Gangy i všetko palivové drevo sa stane čistým pomocou pridania malého kúsku vetvičky Tulasí.
Ak je niečie mŕtve telo spálené len za použitia Tulasí, budú zmyté jeho hriechy za miliónov rokov jednej kalpy. Od toho, ktorého mŕtve telo je spopolnené pomocou Tulasí, sa budú Yamadútovia držať ďalej a naopak sa priblížia služobníci Višnua. Pokiaľ sa zapáli pre Višnua lampička pomocou vetvičky Tulasí, výsledok bude rovnaký ako pri zapálení státisícov lampičiek pre Višnua. Ak človek pripraví z lístkov Tulasí pastu, potrie si s ňou svoje telo a potom jeden deň uctieva Višnua, získa prospech zo stovky obyčajných uctievaní a tiež prospech z vykonávania stovky go-dan (obdarovanie kravami).
Tento článok vznikol ako reakcia na rastúci nepomer medzi dostupnými a serióznymi informáciami v slovenčine a záujem verejnosti o fenomén, ktorý duch a duchovia predstavujú. Ako hlavné zdroje informácií používam staroindické texty (Védy) pre ich podrobnosť a presnosť. Pokiaľ to pripravuje o zisk rôznych profesionálnych New Age „ezoterikov“, ktorí v honbe za ziskom zneužívajú nevedomosť trpiacich ľudí, napr. v podobe drahých kurzov na odvádzanie prevtelených duchov, potom tento článok plní svoj účel. Rovnako na to slúži naša sekcia článkov Pretvárky v duchovne.
Varovanie: Mnoho (zvlášť mladých) ľudí považuje vyvolávanie duchov a mágiu za zábavu. Keď zistia, že je to vážna vec, býva často neskoro a situáciu musí riešiť niekto skúsený. Niekedy sú však následky nenapraviteľné – ako trvalé poškodenie zdravia a samovraždy. Preto dôrazne doporučujem nájsť si iné vyžitie a nezahrávať sa s neznámym. Rodičia, snažte sa to deťom pokojne, ale dôrazne vyhovoriť.
Príklad priebehu: „Skúšali sme to raz a viackrát by som to už neurobila. Ducha sme vyvolali a nemohli sme sa ho zbaviť, na to nás upozornil pes, keď pozeral do prázdna a začal cúvať ako keby sa niekoho bál. A to sme boli doma, tak sme odišli do druhej izby a pes „mazal“ rýchlejšie ako my. Radšej to nerobiť.“
„Keď sa ma niekto snaží presvedčiť, že duchovia neexistujú, vyzvem ich, aby sa o polnoci prešli po cintoríne a oni zblednú.
Jediným liekom na bezbožnosť je mystický zážitok.“ (Thomas Merton)
1. Kto som ja ?
Som živá bytosť (sanskrit: džívátmá / átma) teraz umiestnená v jemnohmotnom alebo astrálnom tele (zloženom z mysle, inteligencie a falošného ega) a fyzickom tele (tvoreného piatimi hrubými prvkami). Keď je fyzické telo staré alebo príliš zničené, opustím ho v jemnohmotnom tele (smrť) a prijímam nové fyzické telo podobne ako si prezliekam šaty a to podľa karmy a stavu vedomia v momente smrti (reinkarnácia).
„Tak jako si člověk obléká nové šaty a odkládá staré, duše přijímá nová hmotná těla a odkládá stará a neužitečná.“
Bhagavad-Gíta 2.22
2. Čo je to smrť? Ako prebieha umieranie?
Keď živá bytosť prechádza zo súčastného tela vytvoreného vlastnou karmou, pohrúži sa do príjemných a bolestivých vnemov nového tela a úplne zabudne na skúsenosť v tele minulom. Tomuto úplnému zabudnutiu na svoju predchádzajúcu hmotnú totožnosť, ku ktorému dochádza z toho či iného dôvodu, sa hovorí smrť. Čítajte náš článok o umieraní a smrti a ako prebieha.
3. Čo je duch?
Keď nemám fyzické telo, som duch. O fyzické telo prídem smrťou.
Viac: Garuda Purána (anglicky) (v tejto kapitole je najrozsiahlejšie rozobraná téma o záhrobí, duchoch).
4. Z koho sa stane duch?
Duchom sa stáva osoba, ktorá zomrela násilnou smrťou, žila nesprávnym spôsobom života (a tak si vytvorila negatívnu karmu) či je pripútaná k svojej rodine, miestu pobytu atď., takže po opustení fyzického tela nemôže hneď odísť do iných dimenzií (v jazyku sanskrit: Loka), kde sa pripravuje na ďalšie vtelenie.
5. Čo duch robí?
Cez deň sa väčšinou zdržujú vo svojej nadzemnej dimenzii (Antaríkša, tiež nazývaná Bhútalóka) a v noci zostupujú na Zem. Podľa Garuda Purany 2.49.11 môžu vstúpiť (tzv. posadnutie) do neživých predmetov, hmyzu, vtákov, zvierat a ľudí. Znamená to, že sa duch prichytí k subtílnemu telu bytosti a žije z jej energie (zvanej prána) ako parazit. Živí sa tiež nečistými substanciami (odpadky všetkého druhu). Trpí, pretože bez fyzického tela nemôže uspokojiť svoje materiálne túžby ako hlad, smäd alebo túžbu po sexe. Čaká, až uplynie karmou určená doba a bude sa môcť znova vteliť.
6. Prečo sa nám duchovia zjavujú?
Väčšina ľudí ich za celý život neuvidí. Záleží na citlivosti danej osoby, t.j. schopnosti vnímať subtílnu realitu. Niekedy sa zjavujú príbuzným, s ktorými sa prichádzajú krátko po smrti rozlúčiť alebo im chcú niečo povedať, väčšinou vo sne.
Príkladom je film Duch (Patrick Swayze, Demi Moore, Whoopi Goldberg), ktorý ako jeden z mála popisuje skutočnosť viac-menej bez výmyslov. Bol údajne inšpirovaný Bhágavata Puranou, jedným z najuznávanejších indických svätých textov.
Niektoré filmy s New Age tématikou môžu prilákať duchov. Sledovanie filmu možno považovať za formu meditácie a sústredenie na duchov vo filme či dokonca článku (vrátane tohto) teda môže prilákať ich pozornosť. Natáčanie niektorých filmov s paranormálnym námetom sprevádzali podivné javy, nehody a predčasná smrť zainteresovaných ľudí (séria Poltergeist, Vrana a pod.).
Mnohí duchovia, ktorí „strašia“ na rôznych miestach, ku ktorým sú emocionálne pripútaní, ani nevedia, že sú po smrti. Ak sa niekomu zjavia, väčšinou na seba chcú upozorniť a tak zvýšiť svoju šancu, že im niekto z ich situácie pomôže. Sami sa z nej hneď tak nedostanú, pretože zostať uviaznutý v podobe ducha je forma negatívnej karmy, ktorá často trvá veľmi dlho. V modernej dobe, kedy obrady za zosnulými prestávajú byť bežné a sú nahradzované duchovne neúčinnými svetskými obradmi alebo sa na ne zabudlo úplne, je takýchto duchov stále viac.
Ak sa duch príbuzným zjavuje opakovane a pôsobí naliehavým dojmom, hľadá pomoc, aby mohol opustiť túto dimenziu.
7. Máme sa duchov báť?
Bežní duchovia nebývajú bezprostredne životu nebezpeční, ale mať ich v tele či žiť v ich prítomnosti, zvlášť dlhodobo, má na nás škodlivý účinok. Mali by odísť na iné úrovne. Väčšinou k tomu však potrebujú pomoc.
8. Ako zistiť prítomnosť ducha?
Duch môže byť prítomný interne, privtelený (pripútaný k nášmu subtílnemu – astrálnemu telu) alebo externe, obývať náš životný priestor (byt, dom).
Príznaky privteleného ducha:
– Neustála únava a nedostatok energie (duch parazituje na práne, telesnej energii)
– Vnútorné napätie, ktoré nemožno ovládať mysľou
– Nedostatok sústredenia
– Nedostatok sebavedomia, neistota
– Nezáujem o zmysluplné činnosti, apatia, nuda, odkladanie, zabíjanie času
– Negatívne a potlačené emócie – depresie, fóbie, zlosť, poruchy príjmu potravy, závislosti, neuróza, sebapoškodzovanie, samovražda
– Problémy so vzťahmi s ľuďmi (často nahradzované nadštandardnými vzťahmi so zvieratami), podliehanie manipulácii
– Sexuálne problémy (hypersexualita, autosexualita)
– Opakujúce sa problémy, kde „niečo“ bráni v ich riešení
– Nárast agresie
– Osobe vadia zvuky ako lúskanie prstov (odpudzuje duchov)
– Strach zo spirituality (stiesnený a nepríjemný pocit na svätých miestach, v blízkosti duchovne založených osôb a predmetov, pri počúvaní spirituálnej hudby, modlitieb, mantier)
Garuda Purána pripisuje tieto okolnosti duchom:
– Osoba má dlhotrvajúce zlozvyky
– Osoba je na nože so svojimi príbuznými
– Žena je neplodná, potratí alebo porodí deti, ktoré zomrú veľmi skoro
– Dôjde k náhlej zmene charakteru osoby
– Osoba stratí vieru v život, náboženstvo alebo príde o živobytie
– Osoba uráža sväté osoby a osoby žijúce duchovným životom
– V dome sú pravidelné bezdôvodné hádky, najmä pri jedle
– Nastane nevyliečiteľná choroba alebo deti či manželka trpia veľkými bolesťami
– Osoba nevykonáva výročný obrad šraddhá úprimne (tento sa v dnešnej dobe nevykonáva už vôbec, aspoň nie na Západe)
Prítomnosť ducha v obydlí obvykle prezradí:
– Mantické (veštecké) metódy
– Nepríjemný pocit (negatívne vibrácie), pocit niečej prítomnosti, domáce zvieratá prejavujú strach, sledujú ľuďom neviditeľné objekty, odmietajú vstúpiť do určitých miest
– Neobvyklé, väčšinou nepríjemné sny u viac prítomných osôb
– Prievan, chladné miesta a ochladenie bez zjavnej príčiny
– Zvuky znejúce ako dýchanie, hlasy, kroky, presúvanie ťažkých vecí atď. z prázdnych, zamknutých miestností môžu tiež značiť, že sa tam nachádza duch
– Nezvyčajné pachy bez zjavnej príčiny
– Škvrny od krvi, ktoré nie je možné odstrániť
– Náhle reakcie kompasu bez zjavnej príčiny (bez blízkosti kovu)
– Premiestňovanie a strácanie sa predmetov
– Kinetické javy (poltergeist) ako pohyb a levitácia predmetov, zapínanie a vypínanie vody, svetelných a ďalších elektrických spotrebičov môžu byť výsledkom psychickej energie vtelenej osoby, nie nutne duch
– Fotografie, na ktorých sú neznáme javy, siluety
– Uzretie ducha viacerými ľuďmi (najmä deťmi) a domácimi zvieratami (vylúčenie subjektívne halucinácie), povahu ducha možno zhruba odhadnúť podľa jeho farby – biela je pozitívny, čím tmavší, tým negatívnejší
– Spánková paralýza
Spánková paralýza
Spánková paralýza je známy jav. Z hľadiska náuk ako sú jóga a Ayurveda ide o útok agresívneho ducha, ktorý sa snaží dostať do tela spiacej osoby. Paralyzuje pritom jej pránu (životný vzduch), ktorý je súčasťou subtílneho tela (Čhandógja Upanišády 8.12.2-3). Spiaca osoba sa v tú chvíľu začne dusiť a môže pohybovať akurát očami. Zjednodušene povedané, telo sa „neprebudí“ zásahom ducha. Tieto útoky obvykle trvajú niekoľko sekúnd. Zámer, ktorý má duch, je použiť fyzické telo k parazitickému uspokojeniu svojich túžob. Napadnutý zvyčajne cíti veľkú ťažobu na hrudníku, ako by na ňom niekto sedel alebo ležal a dusí sa.
Ľahšia forma spánkovej paralýzy je spôsobená náhlym prebudením z fázy hlbokého spánku, keď fyzické telo niekoľko okamihov nefunguje, pretože prána nie je doteraz aktívna. (Aj po bežnom prebudení máme skúsenosť, že sa telesné potreby a príznaky chorôb ako nádcha, kašeľ a bolesť prejavia až za nejakú chvíľu.) Človek je po takom prebudení časovo dezorientovaný – nevie, či je deň alebo noc a ako dlho spal. Samovoľné prípady nie sú u zdravých ľudí bežné. Čítajte aj článok o prebúdzaní v noci.
9. Aká je prevencia proti duchom?
Vyčistiť dom či byt a nenechávať v ňom žiadne nečisté substancie, najmä telesného pôvodu, a zvyšky jedla a nápojov (duchovia sa nimi živia, tak ako napríklad hmyz a mikróby). Duchov priťahuje neutešená rodinná situácia, oslabené osoby (deti, chorí – najmä mentálne, starí), osoby závislé na toxických látkach (drogy všetkého druhu), násilné, zvrhlé, venujúce sa mágii, vyvolávaniu duchov, satanistickým obradom a používajúce magické predmety. Ak boli pochovaní bez duchovných obradov a ak si potomkovia nechajú urnu s popolom doma, zostávajú tam tiež.
Táto pasáž z Garuda Purány (2.23. *, Anglické vydanie JL Shastri / A board of scholars. Ancient Indian Tradition and Mythology 12-14. Motilal Banarsidass, Delhi 1982.) opisuje konkrétne sny spôsobené duchmi. Na konci uvádza svoj účinok: duch zmizne z dosahu osoby, ktorá ju s vierou prečíta (v sanskrite, pre uľahčenie je tu slovenská fonetická transkripcia).
Šrí Garuda mahápuránam-23
Garuda uváča /
kinkim kurvanti vai prétáh pišáčatvé vjavasthitáh /
vadanti vá kadáčitkim tad vadasva suréšvara / / GP 2.23.1 / /
1. Garuda povedal: Čo robia duchovia v ich situácii? Prečo sa zjavujú? Prosím, povedz mi to, ó Bože Bohov!
utthitah pašjati jas tu tad vindját pret nirmitam / / 2.23.5 / /
4. Navštevujú miesto, kde spia ich synovia, manželky a príbuzní.
5. Ak sa človeku zdá o koňovi, slonovi, býkovi alebo mužovi s deformovanou tvárou, ak človek prebudený zo spánku vidí sám seba na opačnej strane postele, je to všetko spôsobené duchom.
13. Tieto príznaky, ó vládca vtákov, vyzývajú k obradnému odčineniu. Treba sa vykúpať doma alebo na svätom mieste a obetovať vodu Božstvu u koreňa figovníka.
Takto končí Šrí Garuda Mahápurána, Uttar khanda, druhá časť zvaná Dharmakánda, jej časť zvaná Prétakalpa, obsahujúce rozhovor Šrí Krišnu a Garudu s názvom – O činnostiach a znameniach duchov a prostriedkoch oslobodenia sa od nich, dvadsiata tretia kapitola.
10. Ako sa ducha zbaviť ?
Začať najjednoduchším spôsobom – povedať mu nahlas, že je po smrti (väčšinou si to duch neuvedomuje) a na danom mieste už nemá čo robiť. Podporiť to treba výzvou, aby sa pozrel do vedľajšej miestnosti (za zatvorenými dverami). Potom chvíľu počkať a povedať mu, že ak tam bol, tak musel prejsť zatvorenými dverami, čo dokazuje, že už nemá fyzické telo. Väčšina ich to pochopí a odídu. Ak nie, nasledujú ďalšie metódy.
Najprv je potreba byt alebo dom dôkladne vyčistiť. V Indii sa pre očistu používa voda s primiešaným sušeným rozdrobeným kravským trusom, ktorý má na fyzickej úrovni antiseptické účinky a na jemnohmotnej úrovni očisťuje priestor. Odstráňte predmety, obzvlášť už používané (napr. z bazáru) a darované v dobe, keď sa prejavili problémy. Môžu mať vzťah s duchmi či mágiou.
Môžete taktiež :
– Nasypať pozdĺž okien a dverí morskú soľ v tenkej neprerušenej línii
– Pod posteľ položiť na tanier trochu uhlia
– Vedľa postele položiť pohár s vodou a ráno ju vyliať
– Do postele vložiť nejaký ostrý železný predmet, napríklad nožnice (na vlastnú zodpovednosť). Tiež sezamové semená odpudzujú duchov (Garuda Purána 2.2.16, 2.29.7-16)
– Pokropiť miestnosti svätenou vodou, ideálne z posvätných riek ako je Ganga, Yamuna atď.
– Vykurovať ich santalovými tyčinkami, šalviou alebo borievkou. Do vázy dať šípové ruže, symbol Déví
– Nosiť kanti-málu – náhrdelník alebo náramok z najposvätnejšej rastlinky Tulasí
– Na dvere a steny umiestniť preferované ochranné symboly. Každá ľudová a duchovná tradícia má nejaké a môžu byť rôzne účinné. Védske symboly, ktoré sú autorizované, sú napr. Swastika, Óm, rôzne špecifické yantry
– Na okná napísať ílom (najlepšie zo svätého miesta, t.j. „Tilak“) preferované ochranné symboly, mantry alebo Božie mená
– V miestnosti ponechať Bhagavad-gítu alebo Bhágavata Puránu (Šrímad Bhágavatam). Vyžarujú čistú duchovnú energiu, ktorú negatívne entity neznášajú
– Trúbiť na lastúru, zvoniť na väčší zvon, hlasno lúskať prstami. Tieto vibrácie odpudzujú negatívne entity. Naopak pískanie ich privoláva
– Dlhodobo prehrávať Bhagavad-gítu (forma exorcizmu), v audio podobe
– Vyslovovať, spievať alebo inak reprodukovať Védske mantry, obzvlášť Mahá-mantru, a mantru určenú pre Śrí Nrisimhadévu. Samotné vyslovenia mena Krišna alebo Nrisimha, alebo pomyslenie na túto vibráciu je veľmi účinné
11. Ako duchovi pomôcť?
Zbaviť sa ducha znamená, že len odíde inam. Odporúčame mu teda pomôcť odísť na vyššie úrovne.
Je potrebné zistiť, o koho ide, príčinu, prečo tu zostal a odviesť ho. Existujú rôzne metódy ako modlitby, mantry, obete alebo iné obrady v jeho prospech. Jednou z najjednoduchších je recitácia Bhagavad-gíty (len sanskrit, aspoň jednu kapitolu, odporúčajú sa hlavne 3., 7. a 8.). V mysli mu venujeme výsledok, a tak dostane zbožný kredit (sanskrit: púnja) potrebný k odchodu. (Je to podobná situácia ako keď niekto zostane na cestách bez peňazí a príbuzní mu ich musí poslať, aby mohol pokračovať.) Pojednáva o tom Gita Mahátmja z Padma Purány, kap. 1.
Mali by to urobiť potomkovia. Ak to neurobia (alebo niekto iný), duch na seba bude ďalej upozorňovať a oni sami sa podľa Garuda Purány 2.20.44 tiež stanú duchmi. To môže trvať aj mnoho storočí v prípade, že nikto z potomkov nevie, čo urobiť, odmieta to urobiť alebo rod vymrie.
Mladá žena Gókula Lílá stretla mladého nepálskeho obchodného učiteľa, ktorý jej pri ich druhom stretnutí povedal: „Potom, čo som ťa stretol, sa mi vo sne zjavil môj pradedo, ktorého som nikdy nevidel ani sa s ním nestretol, a povedal mi: ‚Naša rodina začína duchovne strádať a je tvojou povinnosťou s tým niečo urobiť, čítaj Bhagavad-gítu a raz týždenne a opakuj si Mahá-mantru.'“ Keď sen rozprával svojej matke, nadobudol presvedčenie, že tento pokyn musí nasledovať, pretože pradedo presne zodpovedal popisu.
12. Osobná ochrana
Obecné zásady:
– Dodržiavať čistotu
– Nenosiť čiernu farbu oblečenia alebo obuvi
– Nenosiť cudzie odevy a obuv
– Pozor počas novu. Šoférujte opatrne
– Ženy by nemali chodiť von neskoro v noci počas menštruácie, pretože sú náchylnejšie k útoku ducha
– Pred spaním aspoň dve hodiny nejesť
– Pred spaním sa vykúpať (najlepšie v slanej vode alebo s použitím soli miesto mydla) a dôkladne si osušiť ruky a nohy
12.1 Jednoduché ochrany proti negatívnym vplyvom v každodennom živote, napr. emočným upírom, v nemocniciach a ďalších miestach s vyššou koncentráciou negatívnej energie:
– V mysli si okolo seba vytvorte bariéru zo slnečného svetla a nechajte sa ním zalievať
– Keď hovoríte s problematickou osobou, skrížte nohy alebo prsty na rukách
– V mysli si opakujte Mahá-mantru
12.2 Mantra-njása:
Tantrická metóda chrániaca proti všemožným negatívnym vplyvom (Haribhaktivilása 4.238) používaná vaišnavami (tí, ktorí uctievajú Višnua alebo Krišnu) v podobe aplikácie Tilaku. Ak nemáte k dispozícii tilakový íl, možno ho nahradiť čistou vodou. (Keď to situácia nedovoľuje, Śríla Prabhupáda vravel, že nie je absolútne nevyhnutné nanášať Tilak, ale oddaný by mal aspoň naniesť vodný Tilak na svoje telo z rána a posvätiť si svoje telo s menami Višnua.) Pred použitím sa vykúpte. Postup je popísaný v príručke VEM, str 34-36.
12.3 Ochranné mantry a stótry:
Najjednoduchší spôsob je spomenúť si na sväté meno Pána – Šrí Krišna alebo Šrí Nrisimha – a vysloviť ich.
A. Nrisimha mahámantra:
óm hrím kšraum
ugram víram Mahá-Višnum
džvalantam sarvatho mukham
Nrisimham bhíšanam bhadram
mritju-mritjum namámy aham
Ak ju nemôžeme vysloviť nahlas, ako napr. pri spánkovej paralýze, stačí ju vysloviť v mysli. Jej vysvetlenie podáva Nrisimha tapaní Upanišada. Môžete si ju napísať na papier a zavesiť do izby alebo nosiť pri sebe. V Indii ľudia túto či iné ochranné mantry (všeobecný názov: Kavača) píšu na rolku papiera a vkladajú ju do malého valčekového amuletu (tiež nazývaného Kavača), ktorý sa nosí na krku alebo na pravej ruke. Dlhodobé prehrávanie tejto mantry je forma exorcizmu.
13. Čo robiť, keď nič z uvedeného nepomáha a problémy sa zhoršujú?
V pomerne zriedkavých prípadoch, keď je duch veľmi negatívny (vrahovia atď.), iné entity (démonské), kliatby, kúzla atď., je potrebné použiť exorcizmus. Je ich veľa druhov. U nás ho oficiálne vykonáva napríklad rímsko-katolícka cirkev, ale je založený viac-menej len na prázdnych nefunkčných rituáloch. Ideálne by mu mala predchádzať diagnostika pomocou spoľahlivých mantických metód, ktoré určia, či bude daný postup účinný (ušetria sa peniaze a čas, často aj zdravie a niekedy aj život). Jednou z týchto metód je prašna, odbor védskej astrológie. Védske metódy sú najautorizovanejšie, problémom býva, že si vyžadujú vysokú mieru kvalifikácie. Je preto potrebné obrátiť sa na zasväteného brahmánu v oficiálnej žiackej postupnosti, ktorý môže poradiť ďalší postup. Yogíni pokročilí na ceste Sanatana-dharmy vedia používať ochranné mantry, yantry a mudry – gestá, na manipuláciu s jemnohmotnými prvkami s požadovaným výsledkom.
AKTUALIZOVANÉ : V prípade, že by ste mali záujem o služby Védskeho astrológa a exorcizmus, napíšte na namaste@reinkarnacia.sk, a vieme vám dať kontakt. Zatiaľ bol vždy úspešný.
14. Čo je čierna mágia a ako ju rozpoznať?
Čierna mágia (sanskrit: abhičára) je hrubý, tamasický proces manipulácie s prírodou používaný asurickými (démonskými) osobami. Praktizujúci si vytvára hrozivú, sebadeštruktívnu karmu. Možno ju prekonať pomocou jógových siddhi (mystických síl) a duchovného vplyvu.
Brahma dal pôvodným asurom ako ich podiel na obete sily temna a klamu (čiernu mágiu), ako uvádza Šatapatha Bráhmana 2.3.2.5:
„Potom sa na neho asurovia obrátili priamo, ako hovoria. Dal im temnotu a klam, mayu [čiernu mágiu] démonov. Oni [asurovia zo starých čias] sú teraz preč, ale iní tvorovia teraz žijú spôsobom, ktorý Pradžápati prikázal. „
Arthur C. Clarke, autor ’2001 — Vesmírna odysea’ a vynálezca telekomunikačnej družice, je často citovaný:
“Akákoľvek dostatočne pokročilá technológia je nerozoznateľná od mágie.” (21C Magazine—Scanning the Future, 1996, 60.)
Abhičára blokuje inteligenciu postihnutej osoby a všetko úsilie vyriešiť problém vychádza naprázdno. Osoba cíti mentálny blok, nepokojne spí so zlými snami a má negatívne myšlienky. Cíti ťažkosť na srdci a zovreté hrdlo. Niekedy sa jej na tele objavujú modré škvrny, má rýchly a nepravidelný tlkot srdca a dýchanie bez fyzickej námahy, hádky v rodine bez akéhokoľvek dôvodu, pocit niečej prítomnosti v dome, pocit trvalého dusenia sa a nepokoja, depresie s nedostatkom nadšenia alebo túžby žiť a rozvíjať sa v živote.
Poznámka: Na mnohých ezoterických fórach je spomínaná metóda tzv. „channeling“. Praktizujúci sa domnievajú, že komunikujú s „anjelmi“. Pravda je ale väčšinou iná. Sú to duchovia, ktorí sa vyvolávačov snažia manipulovať hlavne jeho hlúpou nováčikovskou naivitou. Často takýto duch prezentuje istú formu impersonalistickej filozofie, vydáva sa za „anjela“ alebo vyššiu bytosť s cieľom emocionálne a neskôr aj fyzicky manipulovať a vykorisťovať svoju obeť. Nie všetko, čo dokážeme vnímať, je automaticky „dobré“ alebo „duchovné“. Na kontakt so skutočne vyššími bytosťami, t.j. dévovia (polobohovia), ktorí sú v kresťanstve označovaní ako anjeli a pod., je potrebná pokročilá duchovná prax. Počas predchádzajúcich yug – vesmírnych vekov, bolo bežné, že sa polobohovia objavovali aj na Zemi kvôli vykonávaniu fungujúcich Védskych obetí. V dnešnej dobe zvanej Kali-yuga je to veľmi zriedkavé a pre bežného smrteľníka to nie je možné vnímať.
Mudrci hovoria, že bezvýchodisková situácia ukazuje na Ugra (veľmi negatívnu) karmu človeka. To znamená, že prišiel čas odpracovať naplno svoje najhoršie činnosti. Je to veľmi dôležitý moment v živote, počas ktorého môžeme skutočne urobiť konceptuálny prielom vo svojom pokroku.
Čo nám hovorí bezvýchodisková situácia?
Nikdy nepovie, že musíme spáchať samovraždu alebo je koniec. Hovorí, že na úrovni, na ktorej sa nachádzame, už nemáme čo robiť, tú úroveň už máme za sebou a musíme pokračovať ďalej. Okrem toho, samovražda nič nerieši, iba všetko zhorší a obvykle osoba skončí ako duch. O duchoch sa dočítate v tomto článku.
Preto situácia bez východiska nie je koniec všetkému, je to letecká dráha, na ktorej sa musíme rozbehnúť a vzlietnuť. Keď sa viac nemôžeme rozvíjať horizontálne, znamená to, že prišiel čas rozvíjať sa vertikálne. Letecká dráha určite skončí, ale to neznamená, že lietadlo sa musí zastaviť – naopak, musí nabrať ešte viac rýchlosti a vzlietnuť nad situáciu, z ktorej zjavne niet východiska. Z toho dôvodu sa lietadlo nesmie brzdiť pri vzlietnutí a človek tiež nesmie zastaviť v beznádejnej situácii a plakať v depresii, ale musí pokračovať vo vykonávaní svojich povinností, nech sa deje čokoľvek.
Áno, už dlho nič nevychádza. Áno, už dávno nie sú vidieť zmeny. Áno, zdá sa, že naproti je múr, ktorý bráni v ceste, ale my to vieme, vieme, že nie je koniec. Je to len koniec vzletnej dráhy, a preto musíme vzlietnuť a prejsť na ďalšiu úroveň. Prakticky každý prechod na iný stupeň sa charakterizuje týmto efektom beznádejnosti. Reálne vidíme beznádejnosť, reálne chápeme, že ďalej nevedie cesta, presne cítime, že nič nejde a nič nemá zmysel.
Ale keď len pokračujeme a aplikujeme úsilie, namáhame sa a robíme prielom, v tomto prípade nám vystačí rýchlosť, aby sme vzlietli a preleteli nad touto beznádejnosťou. V každom prípade sa budeme musieť zbaviť strachu, že sa o tú stenu rozbijeme. Jogíni sú nútení to robiť sedemkrát. Každá nasledujúca stena obklopená hmotným svetom je reálne desaťkrát hrubšia ako predchádzajúca. Jogín, ktorý prelomil prvý múr, sa nesmie zľaknúť druhého. Ten je nielen väčší, ale aj desaťkrát hrubší. A tak to pokračuje sedemkrát. Preto je v dnešnom veku (Kali-yuga) tak málo jogínov, ktorí môžu tieto múry prejsť. Nehovoriac o obyčajných ľuďoch, ktorým sa to ani neodporúča. Ale princíp rozvinutia zostáva stále rovnaký – pred beznádejnosťou sa nesmieme zastavovať, to je duchovné riešenie hmotných problémov.
Len sa nezľaknúť
Celá naša materiálna skúsenosť nám však hovorí, že pred múrom musíme zabrzdiť zo všetkých síl. Musím všetko nechať a vyskočiť z „auta“. Musím nechať všetko, čo som doteraz robil. Musím sa vrátiť k minulému a pochopiteľnému a pomaly dožiť svoj život. Ale kto sa v hmotnom svete rozbehne, keď vidí nepreniknuteľnú stenu? Nikto. My ale vieme, že sme obyvatelia duchovného sveta, preto nekonáme ako „všetci“. Vieme, že keď sa nezastavíme a nezľakneme, tak múr sa na poslednú chvíľu milosťou prozreteľnosti stane vzduchom. Tomu sa hovorí kúzlo viery. Iba ten, kto dokázal prejsť prvý múr, môže tú vieru vyvinúť a nebude mať strach prejsť aj druhým, aj napriek tomu, že bude desaťkrát strašidelnejší.
Preto sa v živote skôr alebo neskôr zjaví beznádejnosť, vyskytne sa napohľad neprekonateľná stena, ktorá bude skúšať, či som pripravený stať sa jogínom a prejsť do duchovnej reality, uvedomiť si, že nie som hmotné telo, ale večná duša s netušeným potenciálom, alebo ešte je príliš skoro na to myslieť a musím sa lepšie uvelebiť, pozrieť si pár tisíc televíznych seriálov, žiť ako bežný nešťastný materialista, ktorý sa bojí premýšľať o tom, že v živote môžu byť vážne skúšky…
Aj napriek tomu, že sa nebojím rozbíjať, ak risknem a hodím sa do tej beznádejnej steny, tak dostanem po prvý raz v živote skúsenosť, z ktorej budem môcť prejsť cez všetky ostatné situácie. A to zo mňa urobí mudrca, ktorý môže pomôcť sebe aj ostatným, stačí, ak budem pokračovať v plnení svojich povinností.
Zákonitosti, ktoré ovplyvňujú naše životy, jednanie a vytvárajú našu karmu a osud
Zákon rezonancie
Rovnaké priťahuje rovnaké a je posilňované rovnakým. Nerovnaké sa navzájom odpudzuje. Silnejší ovláda slabších a prispôsobuje si ich. Každý môže priťahovať iba to, čo zodpovedá jeho súčasnej vibrácii. Strach teda priťahuje to, čoho sa bojíme. Naše chovanie určuje naše vzťahy.
Prevládajúce myšlienky, pocity a sklony človeka určujú jeho jemnohmotnú atmosféru a vytvárajú tak okolo neho auru úspechu alebo neúspechu. Toto „určité niečo“ človeka cíti každý a reaguje naň sympatiou alebo odmietaním. Jemnohmotnú atmosféru miestnosti môžeme vedomým pozitívnym vyžarovaním „očistiť“ práve tak, ako sa nemocničná izba vhodnou dezinfekciou čistí od zárodkov choroby.
Keď som rozhnevaný, dotknutý, urazený alebo zranený, potom to nie je kvôli chovaniu toho druhého, to je len spúšťač. Príčina spočíva vo mne, pretože niečo z chovania toho druhého je aj vo mne a táto struna, na ktorú udrel, teraz rezonuje. Nemá teda zmysel sa nad jeho chovaním rozčuľovať. Omnoho užitočnejšie je v sebe túto vlastnosť rozpustiť, zbaviť sa jej, aby sa pri budúcej príležitosti už nemohla prejaviť. Keď sa mi to podarí, som od nej oslobodený.
Aj keď človek má len obmedzenú schopnosť rezonancie, myslí si, že vníma celú skutočnosť. Niekto číta knihu a domnieva sa, že ju chápe. Keď si ale tú istú knihu prečíta o niekoľko rokov neskôr, často v nej objaví úplne nové veci. Jeho vedomie a tým aj jeho schopnosť rezonancie sa medzitým rozšírili, takže dokáže pochopiť väčšiu časť skutočnosti. Je možné, že o pár rokov sa to bude opakovať. Potom možno túto knihu pochopí omnoho lepšie a ešte viac do nej prenikne.
Strach a starosť priťahujú presne to, čoho sa obávame, pretože vedomie je naplnené myšlienkami na strach a starosti. A pocit strachu sa dokonale stará o to, aby bola táto myšlienka stále aktivovaná.
Tu pomôže len myšlienková kázeň a pravidelná psychohygiena, pri ktorej sú nevhodné myšlienky okamžite premenené na vhodné skôr, ako sa môžu prejaviť ako osud.
Zákon karmy
Človek má slobodu voľby. Proti tejto slobode však stoja konfrontácie s následkami jeho konania (karma). O to sa stará zákon osudu alebo zákon príčiny a dôsledku, ktorý sa prejavuje ako osud.
Osud nie je ani nepreskúmateľné Božie rozhodnutie, ani slepá náhoda. Skôr je to ten najspravodlivejší zákon, ktorý poznáme a ktorý znie: „Každý dostane to, čo si zapríčinil.“ Nič menej, nič viac a nič iného. Osud je teda vždy šitý na mieru našim individuálnym potrebám. Vysporiadanie sa s osudom vedie nakoniec k stretnutiu s onou Jedinou silou, ktorej hovoríme Boh.
Človek je zároveň stvoriteľom, nositeľom i zdolávateľom svojho osudu. Každá myšlienka, každý pocit, každé slovo a každý čin sú príčiny, za ktorými nasledujú dôsledky. Každý dôsledok vo svojej kvalite a kvantite vždy zodpovedá príčine. Neexistuje teda ani náhoda, ani odmena či potrestanie, ale jedine a iba príčina a následok. Osud je súhrn následkov našich rozhodnutí. Nie je možné niečo urobiť a utiecť pred dôsledkami.
Zákon osudu žiada od človeka vedomé prevzatie plnej zodpovednosti za svoj život. Stará sa o to, aby bol konfrontovaný s dôsledkami svojho jednania a to tak dlho, až problémy, ktoré sám vytvoril, nevyrieši, čím sa oslobodí. Zákon osudu zakročí teda tam, kde človek sám nie je schopný nastoliť harmóniu v stvorení.
Zákon sám o sebe nemá žiadnu schopnosť rozhodovania. Hovorí len:
„Keď urobíš toto, stane sa toto. Keď urobíš tamto, stane sa tamto. Považuješ sa za konateľa a rozhoduješ.“
Každý teda dostane to, čo zapríčinil. Nech už dostane čokoľvek, vždy si to zapríčinil sám, bez ohľadu na to, cez koho sa to deje. Ten druhý je vždy len poslom osudu.
„Kto dnes zaseje myšlienku, ten zajtra zožne čin, pozajtra zvyk, napozajtra i charakter a nakoniec svoj osud.“ (indické príslovie)
A aj tak je nám daná sloboda voľby, čo chceme stvoriť. Karmický zákon nás konfrontuje len s následkami nášho jednania. Zákon osudu teda neobmedzuje slobodu jednotlivca. Každý si môže slobodne určiť, čo chce získať. Potom však musí zožať iba to, čo zasadil. To, čomu ľudia hovoria osud, nie je pri bližšom pozorovaní nič iného než tvorenie. Spôsob, akým sa osud prejavuje, ukazuje, ako jeho pôvodca myslel, cítil a jednal. Každá myšlienka tak podľa zákona rezonancie priťahuje rovnaké energie a tým sa posilňuje. To platí ako pre pozitívne oblasti, tak aj pre negatívne.
Zákon karmy nás neustále konfrontuje so skutočnosťou, že akékoľvek dianie v tomto svete je založené na princípe príčiny a dôsledku. Čo sme zasiali, to zožneme. Takže to, čo zožneme, sme logicky museli zasiať. Zákon osudu je teda i aspektom zákona harmónie, ktorý sa stará o to, aby ku každému pólu vždy existoval protipól a mohol sa tak neutralizovať. Miera našich radostí a trápení zodpovedá vždy presne miere príčin, ktoré sme vytvorili. Tento reťazec príčin a dôsledkov nezačína narodením a nekončí smrťou. Tiahne sa cez jednotlivé inkarnácie a účelne ich prepája.
V tomto živote teda už vytvárame podmienky svojho budúceho života a môžeme vedome určiť, aký chceme mať v budúcom živote osud. Tým je možné aj vysvetliť, že keď sa narodíme, neprichádzame len tak odnikiaľ, ale už si so sebou nesieme svoj nahromadený osud z predchádzajúcich inkarnácií a svoj základný charakter. Táto skutočnosť objasňuje, prečo človek môže mať vrodenú chorobu alebo nejakú inú vadu.
Nikto nezačína od nuly, ale nesieme si so sebou následky svojich predchádzajúcich jednaní. A to ako pozitívne, tak negatívne. Mnohí z nás sa musia rozlúčiť s obrazmi, ktoré si zamilovali.
Boh neodmeňuje cnosť a netrestá hriechy – hriech je „trestaný“ opäť iba hriechom. Slovo hriech znamená základ v staronemeckom slove „sinte“ a neznamená nič iného než odlúčenie. Akonáhle vypadneme z poriadku, sme odlúčení od harmónie jednotného bytia s prapôvodom života a ocitáme sa v hriechu. Toto odlúčenie je tiež jediným trestom. Tento trest sme si ale zapríčinili sami a len my môžeme to odlúčenie ukončiť. Boh sa od nás nikdy neodvracia, to len my zneužívame svoju slobodu. Kedykoľvek sa však môžeme vrátiť späť do harmónie jednoty. Každé jednanie, ktoré privedie človeka bližšie k harmónii – a tým k Bohu – je teda dobré. Čokoľvek nás od Boha – a tým od harmónie – vzďaľuje, je negatívne.
Tento princíp tvorenia si karmy ako dôsledku našej separácie a snahy o nezávislé si užívanie hmoty presne popisuje Bhagavad-Gíta:
„Máš právo vykonávať svoje predpísané povinnosti, no nemáš nárok na užívanie plodov svojich činov. Nikdy sa nepovažuj za príčinu výsledkov svojich činov a neviaž sa na nečinnosť.“ Bhagavad-Gíta 2.47
„Ó, bojovník mocných paží, ten, kto pozná povahu Absolútnej Pravdy, neoddáva sa zmyslom a ich pôžitkom, lebo si je dobre vedomý rozdielu medzi činmi v duchu oddanosti a plodonosným konaním.“ Bhagavad-Gíta 3.28
Osud a poslanie. Aký je medzi nimi rozdiel?
Poslaním človeka je stále dokonalejšie vyjadrovať dokonalosť svojho ozajstného bytia – svojej dharmy. Ježiš povedal: „Buďte dokonalí ako je dokonalý Otec na nebesiach.“
Ale akou cestou a akým spôsobom toho dosiahneme, to už je na nás – slobodne si volíme svoj osud. Môžeme svoj vývoj nasmerovať nesprávnym myslením a degradovať alebo naopak urýchliť myslením správnym. Príčiny, ktoré sme stanovili svojimi myšlienkami a činmi, sú verne zaznamenané v našom jemnohmotnom obale, ktoré obkolesuje našu dušu. Tu je vedené naše karmické konto, ktoré si so sebou berieme z jednej inkarnácie do druhej. Nedozreté semienka tohto života zapustia korene v pôde nášho budúceho života a prinesú ovocie.
Je teda úplne nezmyselné utekať pred akoukoľvek nepríjemnou či ťažkou situáciou, pretože s ňou beztak budeme konfrontovaní tak dlho, dokiaľ ju nevyriešime. Naše „dedičné hriechy“ spočívajú v tom, že v každej ďalšej inkarnácii nastupujeme svoje vlastné dedičstvo. Poznávame v tom múdrosť príslovia „nikto ti nemôže spôsobiť škody okrem teba samého“. Existujú činy, ktoré nie sú trestané podľa ľudských zákonov. Existuje napríklad krádež, ktorá sa maskuje ako výmena, a podvod, ktorý je prevádzaný ako obchodná transakcia. Nech už ale zvolíme akúkoľvek masku, zákon príčiny a dôsledku zostáva v platnosti.
Pôsobenie tohto zákona môžeme pozorovať v každodennom živote. Ľudia, s ktorými sa zoznamujeme, situácie, ktorým sme vystavovaní, a veci, ktoré sú nám dávané alebo odoberané, to všetko je založené na príčinách, ktoré sme spôsobili v minulosti. Neexistuje ani nezaslúžené šťastie, ani nezaslúžené trápenie, len príčina a dôsledok.
Keď je človek veľmi neistý a hľadá vnútornú pevnosť, chýba mu sebadôvera, schopnosť presadiť sa a názorová stabilita, vytvára tým nutnosť toho, aby bol neustále konfrontovaný s ľuďmi, ktorí tieto vlastnosti reprezentujú. Možno si vezme za manželku dominantnú ženu alebo bude mať deti, ktoré mu čoskoro „prerastú cez hlavu“. Prípadne bude mať v zamestnaní spolupracovníkov, ktorí sa začnú presadzovať na jeho úkor.
Bolo by úplne scestné dívať sa na jeho životnú situáciu ako na nezmeniteľný osud. Skôr by tento človek mal vzniknuté problémy vidieť ako úlohy života, prijať ich a riešiť, inak bude skôr či neskôr s úplne rovnakou situáciou konfrontovaný na inom mieste a s iným partnerom. A to sa mu bude diať tak dlho, dokiaľ sa nenaučí presadiť sa a tým vyrovnať nedostatok.
Analogicky k tomuto zákonu sa stále rodíme do potrebných životných okolností, v ktorých stretávame tých, ktorí nám ukrivdili alebo ktorým sme ukrivdili my, ktorí pri nás stáli alebo ktorým sme pomohli. Tak to ide ďalej, dokiaľ nie je všetko opäť vyrovnané.
Náhody neexistujú
Ako prezident Lincoln, tak prezident Kennedy sa zaoberali problémom občianskych práv. Lincoln bol zvolený v roku 1860, Kennedy v roku 1960. Nasledovníci oboch prezidentov sa volali Johnson, boli demokrati z Juhu a členovia senátu. Andrew Johnson sa narodil roku 1806, Lyndon Johnson roku 1906. Lincolnov vrah, John Wilkes Booth, sa narodil r. 1839, domnelý atentátnik na Kennedyho, Lee Harvey Oswald, roku 1939. Obaja boli zavraždení, skôr než mohli byť odsúdení. Obaja prezidenti boli zabití v rovnaký deň, v piatok, a obaja za prítomnosti svojich manželiek.
Lincolnov sekretár sa volal Kennedy a odrádzal prezidenta od návštevy divadla, sekretár Kennedyho sa volal Lincoln a odrádzal prezidenta od návštevy Dallasu. John Wilkes Booth zastrelil Lincolnna v divadle a ušiel do skladiska. Lee Harvey Oswald vystrelil na Kennedyho zo skladišťa a utiekol do divadla. Obe mená Andrew Johnson a Lyndon Johnson sa skladajú z 13 písmen, obe mená John Wilkes Booth a Lee Harvey Oswald z 15 písmen. Žeby to všetko bola náhoda?
Ostatní ľudia nám teda tiež prinášajú osud. Keď nám vnucujú svoje názory alebo keď sa riadime ich presvedčením, nesieme za ne následky. Všetko sú totiž len ponuky od života, ktoré nás nútia k vlastnému rozhodnutiu. Kto naozaj chce, nájde ešte stále dostatok prirodzenej potravy a nepotrebuje vyhľadávať nič umelé, pri nadmernej ponuke jedla alebo pitia postačí zdvorilé odmietnutie a cudzie názory a presvedčenia nás vyzývajú k tomu, aby sme si vytvorili vlastnú mienku. V každom prípade totiž nesieme dôsledky, takže by sme mali tiež vedome stanovovať príčiny. Dokiaľ ale budeme hľadať vinu u ostatných, budeme na míle vzdialení od pravdy.
Existuje však tiež osud spoločnosti. Každý človek je v každej svojej inkarnácii zviazaný s osudom svojho spoločenstva. To sa týka jeho partnera, rodiny, národa, celej jeho rasy. Jedného človeka môže však osud postihnúť iba vtedy, ak stanovil zodpovedajúcu príčinu, bez ohľadu na to, či sa jedná o naplnenie osudu jednotlivca alebo osudu celej skupiny. Pritom je jedno, či ide o autonehodu alebo haváriu lietadla, vojnu či inú katastrofu – tá je vždy vyvolávaná zúčastnenými podľa zákona rezonancie. To platí aj pre každú zdanlivú nespravodlivosť, ktorá nám je spôsobená. Nič nás nemôže postihnúť náhodou, lebo aj náhoda podlieha zákonu príčiny a dôsledku.
Negatívne a ničiteľské myšlienkové formy, ktoré ľudia vytvárajú, sa zhromažďujú a vybíjajú sa ako vojna, revolúcia, sociálne nepokoje alebo hospodársky krach. Tiež skupinový osud padá späť na svojich pôvodcov, nikto neujde vyrovnanej spravodlivosti. To samé platí pre rôzne zločiny alebo zákazy, ktoré sa v nejakú dobu vynoria a potom zase zmiznú. Dá sa tým tiež vysvetliť, prečo niektorí ľudia pri katastrofe akoby zázrakom vyviaznu bez ujmy. Nepodieľajú sa na skupinovom osude, aj keď sú pri tom, pretože u nich nie je daná zodpovedajúca príčina, ktorá by sa mohla uskutočniť. Podobné to je, keď patríme do nejakej rodiny, ktorá sa zdanlivo bez nášho pričinenia teší určitým výhodám. Prejaviť sa môže iba to, čo je nami spôsobené.
Akonáhle skutočne pochopíme pôsobenie zákona osudu, môžeme s potešením prijať akúkoľvek urážku alebo nevďačnosť, lebo nám pomôže na našej duchovnej ceste viac než chvála.
„Ó, syn Kuntí, krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov (vďaka karme), ó, potomok Bharatov, a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.“ Bhagavad-Gíta 2.14
Konečné ponaučenie
Len málo ľudí je ale ochotných rozoznať skutočnosť od obyčajného zdania. Nie sú ochotní pripustiť, že sú vlastne obdarovaní dvakrát. Jednak vyriešia opäť ďalšiu časť svojho osudu tým, že ju prežijú, a jednak si súčasne získaným poznatkom rozšíria svoje vedomie. V tých najtemnejších skúsenostiach je skrytá väčšina zlatého pokladu poznania a múdry sa učí, že práve za to má byť vďačný. Lekcia, ktorú sa od osudu naučil, totiž už nemusí byť opakovaná. Každý človek ale musí inkarnovať tak dlho, kým neprežije pôsobenie všetkých ním stanovených príčin. Zákon osudu môže však človeka dostihnúť iba vtedy, ak jedná podľa svojej vlastnej vôle.
Akonáhle nechá svoju individuálnu vôľu plynúť do vôle stvorenia a nechá túto vôľu len pôsobiť cez seba, je čírym výrazom harmónie svojho ozajstného bytia a je od osudu oslobodený. Inými slovami, pokiaľ niekto koná s cieľom slúžiť sebe skrz svoje jemnohmotné telo – myseľ – a hrubé telo, dostáva karmu a čoraz viac sa zamotáva v hmotnom svete. Pokiaľ ale pochopí, že jeho skutočnou dharmou ako časti je slúžiť Celku, začne s vykonávaním bhakti-yogy, ktorá ho oslobodí od všetkých nahromadených karmických reakcií aj bez toho, aby si ich musel odžiť.
Celý proces sebarealizácie popisujeme v sérii článkov Teória všetkého.
Šrí Šrímad Abhaj Čaranáravinda Bhaktivédanta Swami Prabhupada prišiel na tento svet 1. septembra 1896 v Kalkate, v Indii. Svojho duchovného učiteľa, Šrílu Bhaktisiddhantu Sarasvatího Góswámiho stretol prvýkrát v Kalkate v roku 1922. Bhaktisiddhanta Sarasvati, ktorý je významným predstaviteľom filozofie oddanosti a zakladateľom šesťdesiatich štyroch védskych centier v Indii (Gaudiya math), si vzdelaného mladého muža obľúbil a presvedčil ho, aby svoj život zasvätil rozširovaniu védskeho poznania.
Šríla Prabhupada sa stal jeho žiakom a o jedenásť rokov neskôr bol v Allahabáde obradne zasvätený. Už pri ich prvom stretnutí v roku 1922 požiadal Šríla Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakur svojho budúceho žiaka Šrílu Prabhupadu, aby šíril védsku múdrosť v angličtine. V nasledujúcich rokoch napísal Šríla Prabhupada komentár k Bhagavad-gíte, podporoval Gaudiya Math a v roku 1944 začal bez pomoci vydávať anglicky písaný štrnásťdenník “Návrat k Bohu” (Back to Godhead). Sám ho editoval, prepisoval rukopisy, obstarával korektúry a dokonca aj osobne rozdával jednotlivé čísla.
V roku 1947 odmenila Gaudiya – vaišnavská spoločnosť Šrílu Prabhupadu za jeho filozofickú učenosť a oddanosť titulom Bhaktivédanta. Roku 1950, vo veku päťdesiatich štyroch rokov, Šríla Prabhupada zanechal rodinný život a odišiel do ústrania, aby mohol venovať viac času štúdiu a písaniu. Odišiel do posvätného mesta Vrindávan, kde žil v skromných podmienkach v historickom chráme Rádha-Damódara. Tu sa niekoľko rokov venoval hlbokému štúdiu a písaniu. V roku 1959 vstúpil do odriekavého stavu sannyása. V chráme Rádha-Damódara začal pracovať na svojom životnom diele, mnohozväzkovom preklade a výklade osemnásť tisíc veršov Šrímad-Bhagavatamu (Bhagavata Purány). Tu taktiež napísal knižku Easy journey to other planets.
Cesta na Západ
V roku 1965, po vydaní prvých troch zväzkov Šrímad-Bhagavatamu, odišiel na lodi do New Yorku. Bol prakticky bez peňazí, ale veril v úspech posolstva svojho duchovného učiteľa. V deň, keď pristál v Amerike a videl šedivú hmlu nad vrcholkami mrakodrapov, si do denníku zapísal:
Môj milý Krišna, som si istý, že keď tento transcendentálny odkaz prenikne do ich sŕdc, určite sa rozradostnia a vyslobodia sa zo všetkých nepríjemných životných situácií.
Mal šesťdesiatdeväť rokov, bol sám a nemal prakticky žiadne hmotné zázemie. Jeho bohatstvom bolo duchovné poznanie a oddanosť, ktoré boli zdrojom jeho nevyčerpateľnej sily a inšpirácie. Harvey Cox, spisovateľ a teológ z harvardskej univerzity, o ňom napísal:
Vo veľmi pokročilom veku, kedy väčšina ľudí už len odpočíva na vavrínoch, sa vydal splniť prianie svojho duchovného učiteľa a odišiel na náročnú cestu do Ameriky. Šríla Prabhupáda je samozrejme jedným z tisícov učiteľov, ale zároveň je výnimočný, je jedným z tisícov, možno jedným z milióna.
V roku 1966 Šríla Prabhupada založil Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Kršnu (International Society for Krishna Consciousness, ISKCON), čo je oficiálny názov hnutia Haré Krišna.
V nasledujúcich rokoch sa k nemu pripojili desiatky tisíc nasledovníkov. Založil viac než sto chrámov a ášramov a vydal veľa kníh. Jeho úspech je zvláštny tým, že dokázal preniesť starovekú indickú duchovnú kultúru do západného sveta dvadsiateho storočia.
V roku 1968 poslal Šríla Prabhupada tri manželské páry, aby priviezli vedomie Krišnu do Anglicka. Najprv sa o nich starali hinduistické rodiny, ktoré si vážili ich poslanie, ale skoro prenikli do podvedomia obyvateľov Londýna svojim spievaním na Oxford Street. V novinách sa začali objavovať články “Haré Krišna znie Londýnom” a Mahá-mantra si získala popularitu. Člen skupiny The Beatles George Harrison, ktorý poznal Šrílu Prabhupadu a Mahá-mantru už pred príjazdom oddaných do Anglicka, zariadil nahratie a vydanie LP platne u gramofónovej spoločnosti Apple Records. Haré Krišna mantra sa stala hitom v niekoľkých krajinách. Keď Šríla Prabhupada prišiel do Anglicka, stal sa hosťom Johna Lennona, pretože oddaní ešte dokončovali práce na londýnskom chráme neďaleko Britského múzea.
V novembri 1969 bol chrám slávnostne otvorený – bol to prvý chrám Rádhy a Krišnu v Európe. Hnutie silnelo. George Harrison daroval Šrílovi Prabhupadovi nádhernú vidiecku (dedinskú) usadlosť, ktorá sa teraz nazýva Bhaktivédanta Manor. Tá je hlavným strediskom hnutia Haré Krišna v Anglicku. Veľa nových oddaných Krišnu sa začalo objavovať vo všetkých svetových veľkomestách pri verejnom spievaní a šírení Prabhupadových kníh.
Vo všetkých častiach sveta začali organizovať prednášky a festivaly a rozdávať milióny porcií lahodného jedla obetovaného Krišnovi – “prasádam”. ISKCON takisto ovplyvnil životy stoviek tisícov ľudí. A. L. Basham, jeden z popredných odborníkov v oblasti indických dejín a kultúry, napísal:
Hnutie Haré Krišna vyrástlo takmer z ničoho počas necelých dvadsiatich rokov a teraz je známe na celom Západe. To je dôležitá udalosť v dejinách západného sveta.
Aj napriek svojmu pokročilému veku usporiadal Šríla Prabhupada veľa kazateľských ciest, ktoré ho zaviedli do šiestich svetadielov. Behom dvanástich rokov štrnásťkrát obišiel zemeguľu. Navzdory namáhavému programu nikdy neprestal písať. Jeho spisy tvoria celú knižnicu védskej filozofie, náboženstva, literatúry a kultúry. Šríla Prabhupada inšpiroval svojich žiakov, aby zakladali poľnohospodárske farmy po celom svete a vytvárali spoločenstvá podľa védskych zásad.
Taktiež si prial zaviesť do škôl védsky systém základného a stredného vzdelania. V roku 1978 už bolo založených viac než desať takých škôl v rôznych častiach sveta.
Prabhupada a jeho knihy
Najvýznamnejším prínosom Šrílu Prabhupadu sú však jeho knihy. Ich vierohodnosť, hĺbka a jasnosť je vysoko oceňovaná akademickými kruhmi a na mnohých stredných a vysokých školách sa používajú ako učebnice. Garry Gelade, profesor na filozofickej fakulte univerzity v Oxforde, o nich napísal:
Tieto knihy si ľudia musia vážiť. Zapôsobia na každého, kto ich bude čítať s otvorenou mysľou bez ohľadu na jeho vieru či filozofické zameranie.
Dr. Larry Shinn, dekan fakulty vedy a umenia na Bucknellovéj univerzite, napísal:
Prabhupadova osobná zbožnosť mu dáva skutočnú autoritu.
Preukazoval dokonalú znalosť písiem a neobvyklú hĺbku realizácie. Dal nám výnimočný príklad, pretože skutočne žil tým, čo učil. Jeho knihy už boli preložené do viac ako päťdesiatich jazykov. V roku 1972 bolo pre vydávanie kníh Šrílu Prabhupadu založené nakladateľstvo The Bhaktivedanta Book Trust (BBT), ktoré je dnes najväčším nakladateľstvom kníh z oblasti indického náboženstva a filozofie. Až do svojho odchodu z tohto hmotného sveta (14.11.1977) Šríla Prabhupada osobne dohliadal na rast spoločnosti, ktorá sa rozvinula v celosvetové hnutie s viac ako sto ášramami, školami, chrámami, vedeckými ústavmi a poľnohospodárskymi usadlosťami. V češtine vyšla biografia Šrílu Prabhupadu pod názvom Prabhupada, život čistého oddaného, ktorú napísal jeden z jeho najbližších žiakov, Satsvarup dás Góswami.
Po odchode Šrílu Prabhupadu z tohto sveta sa začala inštitúcia, ktorú založil – ISKCON, odkláňať od pôvodných hodnôt a pokynov jej zakladateľa. Moc a vplyv si medzi seba rozdelili poklesnutí žiaci, ktorí nedosiahli potrebnú duchovnú úroveň, aby mohli hnutie ďalej viesť. Väčšina žiakov Prabhupadu ISKCON opustila a dnes je táto organizácia len tieňom niekdajšieho úspechu a slávy. Z materiálneho hľadiska sa však ISKCONu stále darí, keďže ako každá cirkev vyberá príspevky od svojich členov či má zisk z predaja kníh alebo prevádzkovania reštaurácií.
Knihy Šrílu Prabhupadu sú však stále dostupné a niektorí žiaci, ktorí Prabhupadu verne nasledovali, toto učenie šírili a šíria aj naďalej. Skutočná védska filozofia nikdy nebola závislá na inštitúciách, ktoré ju prezentovali.
Mnohí z najväčších svetových mysliteľov Védy obdivovali ako ohromnú studnicu vyspelého poznania a vznešeného myslenia.
Arthur Schopenhauer(1788-1860), jeden z najznámejších nemeckých filozofov a spisovateľov 19. storočia, napísal :
Vo Védach sa stretávam s hlbokými, originálnymi, ušľachtilými myšlienkami, naplnenými vznešenou a posvätnou vážnosťou.
Aký úžasný duch prúdi celými Védami! Ako veľmi je každý, kto študoval tieto výnimočné knihy, zasiahnutý duchovnou iskrou až do hĺbky svojej duše!
Ralph Waldo Emerson (1803-1882), významný americký autor, esejista, učiteľ, minister:
Za nádherný deň som vďačil Bhagavad-gíte. Bolo to ako keby k nám prehovárala úžasná dávna ríša, nič malé alebo bezvýznamné, ale obrovské, jasné, konzistentné, hlas prastarej inteligencie, ktorá v dávnych časoch vyriešila problémy, ktoré nás trápia dnes.
Védy ma úplne pohltili. Našiel som v nich večné naplnenie, neopísateľnú silu, nezlomný mier.
Henry David Thoreau (1817-1862), najväčší americký filozof, spisovateľ, sociálny kritik:
Ráno kúpem svoj intelekt v úžasnej filozofii Bhagavad-gíty, v porovnaní s ktorou sa náš moderný svet a jeho literatúra javí nevyspelo a bezvýznamne.
(Emersonovo a Thoreauovo porozumenie literatúre Véd bolo tak veľké, že boli známi ako americkí transcendentalisti. Ich diela obsahujú množstvo myšlienok pochádzajúcich z védskej filozofie.)
Alfred North Whitehead(1861-1947), britský matematik, logik. Známy vďaka jeho princípom logiky a matematiky a dielu Principia Mathematica, spolu s Bertrandom Russelom:
Védy sú tou najimpozantnejšou metafyzikou, ktorú kedy ľudská myseľ mohla pojmúť.
Najrozsiahlejšie vedomosti dneška nedokážu prekonať intelekt a poznanie rišiov – mudrcov – v dávnovekej Indii. A veda, vo svojom najpokročilejšom štádiu, je bližšie k Védam, ako kedykoľvek predtým.
Julius Robert Oppenheimer (1904-1947), americký teoretický fyzik, spoluzakladateľ odboru jadrovej fyziky a otec atómovej bomby, prehlásil:
Prístup k Vedám je najväčším privilégiom tohto storočia oproti všetkým predchádzajúcim storočiam.
Počas výbuchu prvej atómovej bomby Oppenheimer citoval niekoľko veršov z jedenástej kapitoly Bhagavad-gíty. Napríklad: „Som smrť, ničiteľ svetov…“ Keď sa Oppenheimera pýtali, či je toto prvý nukleárny výbuch, významne odpovedal: „Áno, v modernej dobe,“ čím naznačoval, že skôr pravdepodobne dochádzalo k starovekým nukleárnym exploziám. Viac o Oppenheimerovi a atómových zbraniach sa dočítate v tomto samostatnom článku.
Lin Yutang, čínsky učenec a spisovateľ, napísal:
India bola učiteľom Číny v trigonometrii, kvadratických rovniciach, jazykovede, fonetike…
Francois Voltaire (1694-1774), jeden z najväčších francúzskych filozofov a spisovateľov, prehlásil:
Som presvedčený, že všetko k nám prišlo od brehov Gangy. Astronómia, astrológia, fyzika, matematika.
Je veľmi dôležité poznamenať, že pred nejakými 2500 rokmi Pytagoras šiel od Samosy ku Gange, aby sa naučil geometriu. Určite by ale nepodnikol takú zvláštnu cestu, keby reputácia Védskych brahmánov nebola v Európe v tej dobe preslávená.
Védy boli isto najväčším darom, ktorý mohol Východ Západu dať.
Albert Einstein (1879-1955), najznámejší vedec 20. storočia, držiteľ Nobelovej ceny, autor teórie relativity:
Keď čítam Bhagavad-Gítu a predstavujem si, ako Boh stvoril tento vesmír, ostatné otázky sa mi zdajú zbytočné.
Dlžíme mnoho Indom, ktorí nás naučili ako rátať, bez čoho by nebolo možné spraviť žiaden vedecký objav.
Nikola Tesla (1856-1943), vynálezca transformátora, žiarovky, rotačného magnetického poľa, bezdrôtovej telegrafie a mnohých ďalších objavov (viac v samostatnom článku):
Všetka vnímateľná hmota pochádza z primárnej substancie alebo z podstaty ne-hmoty nad pojmami, mimo nášho vnímania, plniacej všetok priestor, akášu alebo svetelný éter, na ktorom sa prejavuje život dávajúci pránu alebo tvorivú silu, volaním po existencii, v nekonečných cykloch všetkých vecí a fenoménov.
Mahátma Gándhí (1869-1948), indický mysliteľ a politik, aktivista za ľudské práva:
Keď ma chytajú pochybnosti, keď čelím veľkému sklamaniu a nevidím žiadny náznak nádeje, obraciam sa k Bhagavad-Gíte a nájdem si verš, ktorý ma upokojí. V tom okamihu sa začnem usmievať uprostred nesmierneho smútku. Tí, kto meditujú na Gítu, získajú žiarivé šťastie a nové významy z nej každým dňom.
Dr. Albert Schweitzer (1875-1965), významný kultúrny filozof, etik, misionár:
Bhagavad-Gíta má nesmierny vplyv na ducha ľudstva skrz jej oddanosť Bohu, ktorá je manifestovaná svojimi činnosťami.
Carl Jung (1875-1961), známy lekár, psychiater, zakladateľ analytickej psychológie:
Idea, že človek je prirovnávaný k obrátenému stromu, vyzerá byť bežnou v minulých vekoch. Spojenie s Védskou koncepciou nám naznačuje aj Platón v svojom Timaeus, v ktorom prehlasuje: „Hľa, nie sme pozemská ale nebeská odnož.” Tento vzájomný vzťah môžme rozpoznať v tom, čo Krišna vyjadruje v kapitole 15 v Bhagavad-Gíte.
Rudolph Steiner (1861-1925), známy rakúsky filozof, zakladateľ antropozofie:
Aby sme dokázali prijať Stvorenie ako Bhagavad-Gíta s jej úplným dokonalým chápaním, je potrebné na ňu naladiť našu Dušu.
Aldous Huxley (1894-1963), významný anglický novelista, kritik a filozof:
Bhagavad-Gíta je najsystematickejším vyjadrením duchovnej evolúcie, ako poskytnutej hodnoty ľudstvu. Je to jedno z najjasnejších a najzrozumiteľnejších zhrnutí večnej pravdy a filozofie, ktorá kedy bola vyjavená. Preto je jej trvalá hodnota dôležitá nielen pre Indiu, ale pre celé ľudstvo.
T. S. Eliot(1888-1965) svetoznámy americký poet, filozof, kritik. V roku 1948 dostal Nobelovú cenu za literatúru:
Európski filozofi sa v porovnaní s poznaním indickej filozofie javia ako malé deti.
Dva roky strávené štúdiom Véd a sanskritu pod vedením Charlesa Lanmana a rok štúdia Védskej metafyziky od Patanjaliho pod vedením Jamesa Woodsa ma zanechali v stave osvieteného mysticizmu.
Werner Heisenberg(1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny:
Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.
Mark Twain (1835-1910), jeden z najznámejších amerických spisovateľov, prednášajúcich a satiristov:
Krajina náboženstva, kolíska ľudskej civilizácie, prastarý zdroj tradície. Krajina, ktorú všetci túžia vidieť, a keď ju raz čo i len na chvíľu uzrú, nevymenia ju za pohľad na zvyšok sveta…
Naše najcennejšie a najinštruktívnejšie materiály v ľudskej histórii sú uložené v Indii.
Kráľovná Fredricka (1931-1981), manželka kráľa Paula Gréckeho a učiteľka odbornej fyziky:
Vy Indovia ste bohatí, lebo ste zdedili obrovské poznanie. Závidím vám. Aj keď je Grécko krajinou môjho narodenia, India je krajinou mojej duše.
Moje štúdium fyziky ma priviedlo na duchovnú cestu. Kulminovalo to vo mne, až som prijala ne-dualizmus, absolútny monizmus Šankary ako moju filozofiu života a vedy.
George Bernard Shaw (1856-1950), významný dramatik, nominovaný na Nobelovú cenu za literatúru:
Indický spôsob života poskytuje víziu prirodzeného, skutočného spôsobu života. My na západe žijeme pod neprirodzenými maskami. Na tvári Indie je vidno jemné výrazy, ktoré nesú znamenie Božej ruky.
John Archibald Wheeler (1911-2008), eminentný americký fyzik, autor veľkého množstva vedeckých kníh. Prvý vedec, ktorý sa zaoberal teoretickým výskumom atómovej energie a výskumom čiernych dier – zaviedol pojmy čierna diera, červia diera, kvantové pole. Prebral výskumnú pozíciu po Albertovi Einstenovi:
Mám pocit, že myslitelia Východu to vedeli už od začiatku a keby sme len vedeli preložiť ich odpovede do nášho vedeckého jazyka, mali by sme odpovede na všetky otázky.
Je povšimnutiahodné, že najväčší vedci ako Schrödinger, Niels Bohr, Oppenheimer atď. sú učencami Véd a Upanišád.
Rád pomýšľam, že niekto vystopuje, ako najhlbšie indické učenie prešlo z Indie do Grécka a odtiaľ do filozofie dnešných dní.
Jean-Sylvain Bailly (1736-1793), veľký francúzsky astronóm a politik, známy aj vďaka jeho výpočtu obehu Halleyho kométy:
Hinduistické systémy astronómie sú najstaršie a omnoho predčia tie z Egypta, Grécka, Ríma. Dokonca aj Židia majú svoje poznanie od Hindov.
Pohyby hviezd vypočítané v starovekej Indii niekedy pred 4500 rokmi sa nelíšia ani o minútu od dnešných výpočtov podľa tabuliek od Cassini a Mayera.
Friedrich Hegel (1770-1831), jeden z najväčších nemeckých filozofov a autorov. Revolucionár európskej filozofie:
India je krajinou snov. India vždy snívala viac o šťastí, ktoré je cieľom ľudského života. A to jej pomohlo byť kreatívnejšou vo svojej histórii ako akýkoľvek iný národ. Vďaka svojej bohatosti v náboženstve, filozofii, mytológii, tanci, hudbe a rôznym štýlom architektúry.
Každého musí zasiahnuť od začiatku bohatosť a hĺbka indickej literatúry, tak bohatej na intelektuálny obsah a dokonalú logiku myslenia.
Frederich von Schlegel (1772-1829), známy nemecký spisovateľ, kritik, filozof, zakladateľ nemeckého romantizmu:
Vo svete nie je žiaden jazyk, dokonca ani grécky, ktorý by bol taký precízny ako Sanskrit, a India nie je len pôvodcom všetkého, je vo všetkom aj ultimátne najlepšia, intelektuálne, nábožensky a politicky, a západná tradícia oproti nej vyzerá bledo.
Dávni Indovia vlastnili poznanie skutočného Boha, získané v ušľachtilom, jasnom a veľkom jazyku. Aj najbystrejšia filozofia Európanov, idealizácia zmyslu, nastolená Grékmi, je v porovnaní s bohatým a jasným orientálnym idealizmom len ako malá iskrička oproti plnej záplave poludňajšieho slnka.
William Butler Yeats (1856-1939), jeden z najváženejších básnikov, dramatikov a esejistov 20. storočia, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru:
Bolo to moje prvé stretnutie s indickou filozofiou, ktoré potvrdilo moje nejasné špekulácie, a zaraz sa stali logické a bezmedzné.
Erwin Schrödinger (1887-1961), jeden z najväčších fyzikov 20. storočia. Držiteľ Nobelovej ceny za vynález vlnovej mechaniky, Schrödingerovej rovnice, ktorá bola vyhlásená za najväčší objav 20. storočia:
Nirvána je stav čistej a blaženej vedomosti. Nemá nič spoločné s individualizmom. Ego a jeho separácia od celku je ilúziou. Cieľom človeka je zbaviť sa karmy, pretože tá ho núti neustále sa reinkarnovať.
Dvojnosť je iba zdanlivá. Toto je doktrína Upanišád. A nielen týchto Védskych spisov. Mystické zážitky spojenia sa s Bohom často vedú k tomuto bodu, až na silné predsudky stojace na Západe.
Profesor F. Max Müller (1823-1900), známy nemecký filozof, filológ a spisovateľ:
Koncepcia sveta tak, ako ju popisujú Védy, je ohromujúca.
To, čo odlišuje Védy od všetkých ostatných filozofií je to, že je to zároveň filozofia a náboženstvo.
Najstaršia filozofia Véd bude mať vždy svoje miesto vo filozofickej literatúre a medzi najúžasnejšími produktmi ľudského myslenia.
Niels Bohr (1885-1962), dánsky atómový fyzik, ktorý vynašiel Bohrov model atómu. Dostal Nobelovú cenu za fyziku v roku 1922 za jeho teóriu atómovej štruktúry:
Nahliadam do Upanišád a Véd, aby som si kládol otázky.
Alan Watts (1915-1973), eminentný anglický filozof a jeden z najrozšírenejších spisovateľov 20. storočia:
Je významné si všimnúť okolnosť, že západná civilizácia využíva teóriu relativity na vytvorenie atómových bômb, kdežto orientálna civilizácia ju využívala na vytvorenie nových stavov vedomia.
David J. Bohm (1917-1992), jeden z najznámejších kvantovo-mechanistických fyzikov:
Možno povedať, že Átman je viac-menej významom. Takže potom to, čo je označované, je Brahmanom. Myslím tým identitu vedomia a vesmíru. Z toho vychádza, že význam a označenie sú v skutočnosti jedno a to isté, čo je frázou z Véd – Átman je Brahman – v klasickej hinduistickej filozofii.
Fritjof Capra (1939-), eminentný fyzik a teoretik systémov, zakladateľ centra Ecoliteracy v USA:
Pre indických mudrcov Božská hra bola evolúciou vesmíru počas nespočítateľne veľa vekov. Vravia, že je nekonečné množstvo stvorení v konečnom vesmíre. Títo mudrci dali meno „kalpa“ času, ktorý ohraničuje dobu medzi začiatkom a koncom vesmíru.
H. G. Wells(1866-1946), známy anglický spisovateľ a filozof:
..Toto robí z hinduizmu najtolerantnejšie náboženstvo na svete, pretože jeho jediný transcendentálny Boh obsahuje všetkých možných Bohov. V skutočnosti, hinduizmus je tak flexibilný a jemný, že najdôkladnejší metodista a logik, ako aj najzanietenejší zbožňovateľ, sú v ňom ako doma.
Herman Hesse (1877-1962), známy nemecký básnik a novelista, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1946:
Pokladom Bhagavad-Gíty je jej nádherné vyjavenie Pravdy a životnej múdrosti, ktorá dovoľuje filozofii, aby prekvitla do náboženstva.
Ella Wheeler Wilcox (1850-1919), najznámejšia americká poetka a žurnalistka:
India, krajina Véd, ktoré obsahujú nielen náboženské idey na perfektný život, ale tiež vedecké fakty, ktoré sú presné a ukázali sa ako pravdivé. Elektrina, radium, elektronika, lietajúce stroje, všetko to je známe tým, ktorí spisovali Védy.
Roger-Pol Droit (1949-), obľúbený francúzsky spisovateľ a filozof:
Gréci tak milovali indickú filozofiu, že Demetrios Galianos preložil Bhagavad-Gítu. Nie je absolútne žiadny tieň pochybnosti, že Gréci čerpali všetko z indickej filozofie.
Carl Sagan (1934-1996), najznámejší moderný astrofyzik, autor mnohých vedeckých publikácií a kníh (viac v samostatnom článku):
Hinduizmus je jediné z náboženských systémov a vier, ktoré vyhlasuje, že vesmír neustále prechádza mnohými zrodeniami a smrťami, teda je cyklický. Je to zároveň jediné náboženstvo, v ktorom časové obdobia udané vo Védach sú v súlade s modernou vedeckou kozmológiou.
Lord Curzon (1859-1925), britský štátnik, kancelár Oxfordskej Univerzity:
India zanechala hlbší odkaz v ľudskej histórii, filozofii a náboženstve ako akákoľvek iná krajina na Zemi.
Romain Rolland (1866-1944), významný francúzsky spisovateľ, dramatik, kritik, historik. Nominovaný na Nobelovú cenu:
Náboženská viera v hinduizme nikdy nebola v rozpore s vedeckým výskumom a jeho zákonmi. Je to viac veda ako nejaký druh sentimentálnej viery ako poznáme na západe. Dokonca aj ateisti a agnostici môžu dospieť k Pravde svojou vlastnou cestou v rámci hinduizmu.
Paul William Roberts, oxfordský profesor, oceňovaný televízny producent, žurnalista, kritik a novelista:
Védy vidia ultimátnu Pravdu za všetkými pravdami. Stvorenie nás privádza k Stvoriteľovi, k najvyššiemu poznaniu, ktoré je integrované do jediného.
Védy reprezentujú večnú Pravdu v najčistejšej podobe, aká kedy bola napísaná. A je to práve vďaka nim, čo ma priviedlo do Indie, čo ma tam držalo a čo ma tam stále láka späť.
India je jediná krajina, v ktorej sa cítim ako doma. Jediná krajina, ktorej letiskovú dráhu som kedy pobozkal po pristátí.
Paul Deussen (1845-1919), výnimočný nemecký učenec, prvý žiak Arthura Schopenhauera, zakladateľ Schopenhauerovej spoločnosti:
Čokoľvek môžu vedecké vynálezy objaviť, nič sa nedá porovnať s večnými pravdami vo Védach.
Na strome poznania nie je jasnejší kvet ako Upanišády a niet lepšieho ovocia ako filozofia Védanty.
V. S. Naipaul (1932-2018), jeden z najvýznamnejších moderných anglických spisovateľov. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 2001:
Kľúčový hinduistický koncept dharmy – správneho spôsobu života, ktorý by mali všetci nasledovať, je dokonalý koncept. Kombinuje sebarealizáciu a pravdu k samému sebe, s ideami činností z povinnosti, s činnosťami vedúcimi k duchovnému pokroku a ultimátnemu cieľu.
Áyurvéda v preklade znamená „Áyus“ – život (dlhovekosť) a „Véda“ – poznanie. Áyurvéda je teda vedou o dlhovekosti.
Je považovaná za najstarší zachovaný systém liečby na svete. Vychádza z nej napr. čínska medicína a homeopatia. Často sa preto nazýva „matkou medicíny“.
Áyurvéda je založená na princípoch vyskúšaných tisíce rokov: na živote, ktorý je v súlade s prírodnými zákonmi a biorytmami. Podrobne sa zaoberá nielen liečbou, ale aj prevenciou choroby a dlhovekosťou. Podľa konštitúcie, rasy a klimatických podmienok doporučuje individuálne založenú stravu, cvičenie a celkovú životosprávu.
Zdravie je založené na rovnováhe troch životných energií alebo dóš a rovnováhe tela, mysle a duchovna. Podstata ochorenia je daná nerovnováhou. Telo vyjadruje túto nerovnováhu prostredníctvom príznakov sprevádzajúcich chorobu. Pokiaľ poznáme našu vrodenú a súčasnú konštitúciu, môžeme vhodnou diétou, denným režimom či bylinnou liečbou odstrániť škodlivý účinok vonkajších vplyvov a obnoviť narušenú rovnováhu.
Človek by sa mal snažiť žiť v súlade so svojou konštitúciou a prírodnými zákonmi. Áyurvéda, vychádzajúca z tohto princípu, ponúka cestu, ako obnoviť harmóniu a zdravie na všetkých úrovniach – uvedením organizmu opäť do rovnováhy.
Ayurvéda a jej základné princípy
Áyurvéda je celostnou medicínou, zaoberá sa celým človekom. Nezameriava sa na potlačovanie príznakov ako západná medicína, ale lieči príčinu choroby. Smeruje k zachovaniu rovnováhy energie v tele, najdôležitejšej podmienky zdravia. Je nutné zdôrazniť, že Áyurvéda nestojí proti klasickej medicíne. Oba systémy sa môžu vhodne dopĺňať.
Prevencia, rovnako ako liečba, sú doporučované individuálne podľa konštitúcie. Uznávanie individuálnych odlišností je jedným z unikátnych rysov áyurvédskej medicíny.
Liečba sa v Áyurvéde zameriava na nastolenie rovnováhy, v súlade s prírodnými biorytmami. Len v rovnováhe sme zdraví. Rovnováhu môžeme obnoviť vhodnou stravou, bylinami, detoxikáciou organizmu a rôznymi procedúrami.
Doporučenia sú jednoduché a praktické, takže ich môže použiť každý človek vo svojom bežnom živote.
Áyurvéda používa len prírodné liečebné prostriedky bez nežiadúcich účinkov.
Tri Dóše, naše konštitúcie
Podľa Áyurvédy je človek zložený z piatich elementov, troch životných princípov (dóš), siedmich druhov tkanív a množstva kanálov.
Päť elementov – vzduch, priestor (akáša), oheň, voda a zem – tvoria nekonečné množstvo kombinácií, takže každý predmet, rastlina alebo človek existuje ako jedinečná forma. Vzájomné aktívne pôsobenie a prepojenie týchto prvkov umožňuje držať svet v pohybe. U človeka predstavuje Zem štruktúru orgánov a tkanív, t.j. hmotu (kostra, svaly); Priestor telesné dutiny (krv, lymfa); Oheň kontroluje zažívanie (enzýmy) a inteligenciu; Voda telesné tekutiny (voda, lymfa, krv) a Vzduch telesné pohyby.
Tieto aktívne prvky tvoria základ princípu troch dóš. Pre pomenovanie dóš používame pôvodné slová zo sanskritu, Váta, Pitta a Kapha. Všetci sme kombináciou týchto troch princípov. Váta – pricíp pohybu, Pitta – princip energie a Kapha – princíp štruktúry.
Dóše naše zmysly nezaznamenávajú, ale ich vlastnosti zistiť môžeme. Všetky tri dóše vytvárajú fyziologickú konštitúciu jedinca.
Rozlišujeme vrodenú konštitúciu, ktorá vznikne kombináciou dóš v momente narodenia. V priebehu života sa nemení.
Náš súčasný stav, momentálny pomer dóš ovplyvnený životným štýlom, stravou a pod., ktorý sa môže líšiť od vrodenej konštitúcie, často značí nerovnováhu, ktorú je potrebné korigovať vhodnou individuálnou liečbou.
Všetky tri dóše – energie – sa vyskytujú v každej bunke u všetkých ľudí. Niektorí jedinci majú výrazne sa prejavujúcu jednu dóšu – Vatu, Pittu nebo Kaphu. Väčšina ľudí má ale zmiešanú konštitúciu, t.j. kombináciu dvoch alebo troch dóš (Vata-Pitta, Pitta-Kapha atď.).
V ideálnej harmónii je vrodená konštitúcia a momentálny stav – pomer dóš – vyrovnaný. V harmonickom stave troch dóš sme zdraví, pri porušení tejto rovnováhy ochorieme.
Vašu konštitúciu a prípadnú nerovnováhu zistí áyurvédsky lekár na konzultácii pulzovou diagnostikou. V bežnom živote sme ovplyvnení zvykmi, vonkajšími vplyvmi (počasie, ročné obdobie), stresom, rodinnými či pracovnými problémami, našim myslením alebo jedlom, ktoré narušujú túto harmóniu. Áyurvéda využíva ako základný princíp liečenia obnovenie harmónie, teda i rovnováhu troch dóš.
Váta
Váta predstavuje prvok vzduchu a priestoru. V ľudskom tele má Váta na starosti dýchanie, žuvanie, prehĺtanie, krvný obeh a srdcový tep, pohyb muskulo-skeletárneho (tj. svalovo-kostného) systému, činnosť nervového a tráviaceho systému vrátane posunu potravy zažívacím traktom a vylučovanie všetkých odpadových látok.
Charakteristika: Suchá a chladná koža, suché vlnité vlasy, malé oči, menšia alebo vysoká postava, rýchle pohyby a reč, slabé svalstvo, nepravidelná hladina energie, hladu a vylučovania, malé množstvo stolice a moču, nízka tolerancia fyzickej záťaže a slabšia životná sila a imunitný systém. Títo ľudia neznášajú chladné počasie. Sú náladoví, citliví, tvoriví, sexuálne aktívni, majú bystrý intelekt, predstavivosť a ľahký spánok.
Vátu zvyšuje cestovanie, suché studené jedlo, nepravidelný režim v jedle a spánok.
Zvýšená Váta sa preto často prejavuje chudnutím, dýchacími problémami, chorobami obličiek, žlčníku, zápchou, slabým imunitným systémom, nervovými chorobami, strachom a obavami.
Odporúčanie: Ľuďom konštitúcie Váta prospieva stabilita a pravidelnosť. U Váty je vhodná Vátu harmonizujúca strava – výživné, teplé jedlá pripravené na oleji, hlavne sladkej, kyslej a slanej chuti. Cvičenie má byť pravidelné a mierne (plávanie a chôdza). Pravidelnosť v jedle, spánku a vstávaní je vhodná. Váty by mali chodiť skôr spať a dostatočne odpočívať. Vyhýbať by sa mali studenému veternému počasiu. Vhodné sú teplé kúpele.
Pitta
Pitta riadi trávenie potravy a nápojov, premenu živín v organizme a tiež spracovanie myšlienok a nápadov v mysli. Ovplyvňuje funkciu zraku. Zabezpečuje telesnú teplotu.
Charakteristika: Stredná postava, primeraná svalová hmota, materské znamienka, teplá pokožka, sklon k začervenaniu, predčasná šedivosť a vypadávanie vlasov, stredne veľké bystré oči, ostré rysy, veľká chuť do jedla a veľa energie. Nemajú radi horúce počasie a ťažšiu fyzickú prácu. Dávajú prednosť studenému, pálivému jedlu, vyžadujú pravidelnú stravu, majú rýchle a dobré trávenie, vylučovanie väčšieho množstva stolice a moču. Potrebujú stredne dlhý spánok. Pitty sú zamerané na cieľ, majú bystrý intelekt, výbornú pamäť, rýchlo sa učia a vládnu organizačnými schopnosťami. Niekedy sú konfliktní. Majú zmysel pre humor. Pri nerovnováhe sa u Pitty prejavuje sklon k agresivite, žiarlivosti, netrpezlivosti, hnevu a nespokojnosti.
Pittu zvyšujú pálivé jedlá, horúce počasie a stres. Zvýšená Pitta sa preto často prejavuje hnačkami, infekciami, kožnými vyrážkami.
Odporúčanie: Pitty by sa mali vyhýbať horúčave a priamemu Slnku. K upokojeniu Pitty napomáha Pittu harmonizujúca strava – málo korenené jedlá, teplé, výživné, sladkej a horkej chuti. Nápoje o izbovej teplote s obmedzením soli a tukov. Pitte prospieva pobyt v chladnejších miestach a cvičenie ráno alebo večer pri ochladení, najlepšie je plávanie a chôdza.
Kapha
Kapha sa skladá z prvkov Zeme a Vody. Poskytuje fyzický základ pre energiu Váty a Pitty, výživu kĺbom a štruktúrnu podporu tela vo forme svalového, tukového a kostného tkaniva.
Charakteristika: Silnejšia postava, vyššia svalová hmota či tuk, dlhé končatiny, studená, vlhká, jemná koža, vlasy silné, vlnité, oči veľké, nápadné, vysoká tolerancia fyzickej záťaže. Nemajú radi chladné a vlhké počasie. Chuť do jedla vyrovnaná, pomalý metabolizmus a trávenie, jemná a mastná stolica, pravidelné vylučovanie, hlboký spánok. Veľký sexuálny drive. Pokojná povaha, pomalá výslovnosť, súcitná, svedomitá a dobre znášajúca stres. Výborná dlhodobá pamäť a logická analýza. V živote dávajú prednosť stabilite a istote oproti zmenám. V nerovnováhe sa prejavuje nedotklivosť, závisť a chamtivosť.
Zvýšenú Kaphu nachádzame pri konzumácii tučného, smaženého, sladkého a studeného jedla, pri nedostatku pohybu a v zimnom chladnom počasí.
Odporúčanie: Zima a začiatok jari je typické ročné obdobie zvyšujúce Kaphu, preto by Kaphy mali dodržiavať Kaphu upokojujúcu stravu – jedlo má byť ľahšie, teplé, na minimálnom oleji, nízkotučné, prevažne horúce, ostrejšej a trpkastej chuti. Jedlo by malo obsahovať skôr menšie porcie. Dostatok pohybu a rôznorodá činnosť spojená s relaxáciou pomáhajú Kaphu upokojiť. Mali by sa vyhýbať dennému spánku.
Je dôležité si uvedomiť, že Áyurvéda ľudí nedelí len na tri skupiny – Vátu, Pittu a Kaphu. Existuje množstvo kombinácií a odchýlok založených na týchto troch energiách. Každý človek je preto tak výnimočný.
Čo je zdravie a choroba?
Myšlienka rovnováhy medzi našou vrodenou konštitúciou, súčasným stavom a okolitým prostredím je pilierom Áyurvédy. Všetky faktory – správne zažívanie, činnosť orgánov a vylučovanie odpadových látok – sú vzájomne prepojené. Choroba sa dostaví vtedy, keď máme organizmus v nerovnováhe. Za jednu z hlavných príčin všetkých chorôb sa v Áyurvéde považuje hromadenie ámy (toxínov, odpadových látok) pri nedostatočnom trávení alebo nedokonalom vylučovaní.
Keď sa napríklad vďaka trvajúcemu vplyvu zvyšujúcemu Vátu (napr. za studeného veterného počasia, pri nadmernej konzumácii studeného a surového jedla) dostane Váta z rovnováhy, vzniká Vátová nerovnováha. Tá sa môže prejaviť napríklad vo forme nervozity, bolesti hlavy, vysokého tlaku a tráviacich problémov. Podobné symptómy sa neobjavia za deň, ale potrebujú k vývoju dlhšiu dobu.
Prevencia a zdravie
V Áyurvéde sa kladie veľký dôraz na prevenciu. Predchádzať ochoreniu je určite účinnejšie a ľahšie ako liečiť chorobu. V prevencii a udržaní optimálneho zdravia hrá významnú úlohu životospráva.
Liečba
Áyurvéda ponúka liečbu pre každý z piatich zmyslov: Na chuť pôsobia byliny a výživa, čuch ovplyvňuje aromaterapia, hmat súvisí s jógou, drahými kameňmi a masážami, sluchu pomáhajú mantry (liečivo pôsobí zvuková energia) a na zrak pôsobíme farbami (kolorterapia).
Terapia v Áyurvéde je individuálne zameraná a zahŕňa tieto metódy:
Najviac sa Áyurvéda osvedčuje v liečbe chronických chorôb. Áyurvéda pokrýva a lieči široké spektrum chorôb, od nachladnutia po chronické choroby ako alergie, chronickú únavu, vredy, cukrovku, vysoký krvný tlak, kožné choroby (ekzémy, lupienka, vyrážky), zlé trávenie, nespavosť, migrény, bolesti hlavy až duševné choroby.
Zhrnutie
Áyurvéda sa venuje individuálnym odlišnostiam systematicky. Základným predpokladom je rovnováha v organizme. Tri princípy prechádzajú celou prírodou. Princíp pohybu (Váta), princíp energie (Pitta) a princíp podpory (Kapha). Tieto princípy máme všetky zastúpené vo svojej hmotnej a mentálnej výbave. Keď pracujú harmonicky dohromady, cítime sa dobre, keď ale nie, skôr alebo neskôr ochorieme. Náš režim, strava, myslenie a okolité prostredie potom určujú, či žijeme v rovnováhe. Áyurvéda ako zlatá stredná cesta nám umožní túto rovnováhu a teda zdravie a dlhovekosť dosiahnuť.
Zaujímavý dokument:
Tento článok nie je lekárska rada ani nemá za cieľ navádzať na zanedbanie či nenasledovanie pokynov lekárov. Nasledovanie týchto odporúčaní je na vlastné riziko čitateľa a naša stránka neberie žiadnu zodpovednosť za aplikáciu týchto rád, postupov či prípravkov. Informácie v článku v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu a vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení a sú len názorom autora. Predtým, ako sa budete riadiť niečím z tohto článku, skonzultujte to s vaším lekárom.
Energetický systém človeka je sústava, ktorou v nás prúdi životná energia kundalini. Táto energia má mnoho mien. Patria k nim aj či, ki, bioenergia a podobne. Terminológia sa líši podľa rozličných kultúr, tradícií a jazyka. Energia však zostáva stále tá istá…
Kundalíni je energia, ktorá naše telo energeticky oživuje a je “sídlom všetkej geniality”. Prvotný životný princíp hmotnému telu však dodáva duša, ktorá v ňom sídli.
Slovo kundalíni vyvoláva zvedavosť, strach a podozrievavosť. Tento pojem sa zle chápe najmä preto, lebo senzáciechtivá literatúra zdôraznila jeho temné, exotické aspekty a potlačila jeho priaznivé základy. Kundalíni sa niekedy označuje aj ako hadia sila a zobrazuje sa ako had, skrútený na základni chrbtice.
V skutočnosti je sídlom kundalini ľudský mozog. Kundalini aktivizuje čakry. Zvyčajne ju cítime najskôr na základni chrbtice, v prvej čakre. Šiva Samhita to opisuje Šivovými slovami:
“Šušumna sa rozprestiera od základne alebo koreňa podnebia nadol, kým nedosiahne múladháru (prvá čakra) a hrádzu…”
Ďalej sa vo verši hovorí:
“V dutine šušumny sídli jej vnútorná sila kundalini.” Kundalini nie je mystický had, je to psychobiologická sila, energia, ktorá oživuje a motivuje telo i myseľ.“
Kundalíni je vždy aktívna. Poháňa celý energetický systém človeka a vyvoláva v ľudskom tele ustavičný kolobeh životnej energie. Väčšina ľudí má minimálnu aktivitu kundalini, avšak kundalini v nás pôsobí vždy. Keby sme ju prirovnali k prúdu tečúcej vody, väčšina ľudí by mala v tele iba priškrtený malý záhradný rozstrekovač, zatiaľ čo plná sila kundalini je ako nesmierna riava Niagarských vodopádov. Úplný potenciál kundalini je skrátka obrovský a nepredstaviteľný.
Ako prebudiť silu Kundalini
Jóga posilňuje kanály energetického systému a pripravuje ľudské telo na zvýšený tok kundalini. Meditácia zvyšuje činnosť kundalini a intenzitu jej pôsobenia. Keď sú telo a energetické kanály posilnené cvičením jógy, človek lepšie znáša zvýšenú aktivitu kundalíni. Koncentrovanejšia a pozornejšia myseľ uvádza do pohybu viac energie. Tak vyzerá v skratke proces fungovania kundalini.
Energia kundalini môže narastať mnohými spôsobmi. Niekedy je to pomalý, takmer nebadaný, rovnomerný proces, pri ktorom postupne rastie energia a mentálna bystrosť. Môže to však byť aj rýchlo sa stupňujúci proces, pri ktorom človek cíti, ako mu po chrbtici vystupujú teplé energetické prúdy. Podobné pocity sú u cvičencov jógy a meditujúcich pomerne bežné. Kundalini však môže vzrásť aj nečakane, bez varovania a jej intenzita môže človeka úplne odzbrojiť. Kundalini môže po chrbtici preskočiť ako horúci blesk a roztvoriť čakry ako dynamit, ktorý odstráni zával pri vchode do jaskyne. Zážitky tohto druhu naháňajú strach a dezorientujú, sú zdrojom senzačných a zlovestných povestí o kundalini.
Keď cvičíte jógu a sústredene meditujete, ste pomerne dobre pripravení na vzrast toku kundalini v tele. Zdôrazňujem, že iba pomerne dobre, pretože úplná pripravenosť na takú monumentálnu silu, akou je kundalini, nie je možná. Môže prekvapiť a premôcť aj najsilnejších a najlepšie trénovaných ľudí. Jediné, čo sa dá spraviť, keď vami preteká jej mohutný prúd, je nebrániť sa a poddať sa tomuto zážitku. Nebojujte proti tejto energii, pretože kundalini je silnejšia ako všetko, s čím ste sa kedy stretli.
Prebudenie kundalini je veľmi rozsiahly proces. Inými slovami, môžete sa vybrať na cestu intenzívnejšieho prebúdzania tejto energie, avšak nebudete schopní ovládnuť všetky jej aspekty, najmä to, ako a kedy sa prebudí. Kundalini nie je len psychobiologická energia. Takmer každý ju už zažil, zvyčajne vo chvíľach náhlej inšpirácie alebo pri orgazme. Sexuálny zážitok kundalini sa prejavuje pocitmi pádu do priestoru, stratou sebaovládania a pocitom vlny extázy. Kundalini je v hre vo chvíľach, keď sa svet zdá mimoriadne nádherný a bohatý.
Tréning
Tréningom sa dá zvýšiť kapacita toku kundalini a stimulovať viac tejto sily v tele. Môžete to bezpečne dosiahnuť cvičením Piatich Tibeťanov a meditačnými technikami. Čakry a prvotné energetické dráhy sa postupne stávajú aktívnejšími a živšími, každý deň sa trocha viac pootvoria a telom bude kolovať viac energie kundalini. Potreba cvičiť jogu alebo meditovať pochádza z kundalini. Táto sila nás poháňa vpred a povzbudzuje pri očiste tela a pozdvihovaní mysle na vyššiu úroveň. Pri jej zvýšenom toku dochádza k mnohým zmenám. Človek sa cíti silnejší, bystrejší a na vyššiu úroveň vystupuje aj zmyslové vnímanie. Zmysly súvisia s čakrami a každý z nich sa stáva bystrejším, keď kundalini prúdi telom silnejšie. Potrava má výraznejšiu chuť, ľahšie sa vnímajú jemné chute, farby sú živšie, dotyky plnšie, hudba nadobúda silnejšie zvukové dimenzie a tak ďalej. Svet sa stáva vzrušujúcejším.
Spolu s rastom toku kundalini narastá aj základná energetická hladina. Niektorí ľudia v začiatkoch cvičenia jógy potrebujú viac odpočinku ako zvyčajne. Pociťujú väčšie telesné a energetické zmeny. Je to prechodný jav. Postupne sa nároky na odpočinok znižujú. Budete sa cítiť aktívnejší a vzpruženejší, aj keď budete menej spať a udržíte si stálu hladinu energie cez deň. Zistíte, že ste schopní dlhší čas riešiť náročné intelektuálne úlohy bez veľkého vyčerpania. A navyše uvidíte, že dokážete zhromaždiť energiu vtedy, keď to naozaj treba.
Zvýšený tok kundalini vplýva aj na spánok. Pravdepodobne vám bude stačiť kratší spánok, vaše sny budú neobyčajne živé, až prorocké. Meditácia vám umožní zážitok neskaleného, jasného snívania, teda stavu, keď si v spánku uvedomujete, že to, čo sa deje, je len sen (lucídne snívanie).
Zosilnený pohyb kundalini často sprevádzajú určité telesné zážitky. Najbežnejší z nich je pocit tepla na základni chrbtice. Tento pocit môže byť celkom príjemný, niekedy sa vám môže zdať, že sedíte na niečom horúcom. Tento zážitok často sprevádza mimoriadne silná sexuálna túžba, ktorú ale treba vedieť ovládnuť, lebo spôsobuje poklesnutie.
Jedným z najvzrušujúcejších zážitkov s kundalini je náhly výbuch, keď energia vystreľuje po chrbtici nahor, často sprevádzaná pocitom horúca a niekedy aj živými farbami. Je to akési vnútorné divadlo farieb spojené s pocitmi radosti, rozpínania a duševnej vyrovnanosti. Je to príjemný zážitok. Keď príde, nastal čas na sústredenie pozornosti a meditáciu, aby sa zo situácie dalo vyťažiť viac ako prchavý zážitok. Keď to spravíte, ste schopní mentálne sa spojiť so silou kundalini, čo sa prejaví v dlhodobých pocitoch jasnej mysle, živej bdelosti, sily a životného entuziazmu. Väčšina zážitkov kundalini je krátkodobá. Iba niektoré trvajú dlhšie.
Akokoľvek sú tieto skúsenosti obohacujúce a zaujímavé, je potrebné na sebe skutočne duchovne aktívne pracovať, aby sa človek povzniesol na vyššiu úroveň vedomia. Nárast síl, akými je aj kundalini, je potom jedným z vedľajších efektov nášho duchovného pokroku, ktorý sa prejavuje aj na mentálnej a fyzickej úrovni.
Skutočná sebarealizácia pre tento vek
Ideálnym a najrýchlejším spôsobom, ako harmonizovať naše telo, myseľ a dušu je pomocou bhakti-yogy. Výsledky môžeme vidieť v podstate okamžite, na duchovnej, jemnohmotnej a aj hrubohmotnej úrovni. Pre tento vek – Kali-yuga, je takisto odporúčaný druh obete – Sankírtana-yajna, spievanie Mahá-mantry. Opakovaním tejto duchovnej zvukovej vibrácie sa živá bytosť postupne povýši na vyššie úrovne vedomia. To automaticky aktivuje vyššie energetické hladiny v tele – čakry. Mantry je potrebné si opakovať pravidelne. Ideálne ešte pred svitaním a snažiť sa sústrediť svoju myseľ a zmysly na zvukovú vibráciu toho, čo vyslovujeme. Vždy, keď nám myseľ uletí k nejakej inej myšlienke, je potrebné si to včas uvedomiť a vrátiť ju späť k mantre.
Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré
Táto mantra obsahuje všetky energie, duchovné aj hmotné, a prináša absolútny prospech tomu, kto ju recituje na všetkých úrovniach. Je potrebné koncentrovať sa na samotnú zvukovú vibráciu mantry a tak ovládnuť našu myseľ. Keď sa bude snažiť myseľ odbehnúť k nejakým svetským námetom, treba ju pritiahnuť späť. Pomocou načúvania a sústredenia sa na zvuk, počúvanie mantry, ktorú si opakujeme, je možné ovládnuť naše myslenie, upokojiť tak naše vedomie a postupne sa naladiť na čistú duchovnú vibráciu, ktorá očisťuje naše bytie, postupne ničí naše pripútanie sa k hmotnému zmyslovému pôžitku a dáva nám chuť v duchovných témach vrátane čítania transcendentálnej literatúry ako Bhagavad Gíta, Šrímad Bhagavatam a pod.
108x zarecitovaná mantra na ruženci mála znamená, že máme za sebou 1 „kolo“. Aby mantra priniesla výsledky v čo najkratšej dobe, je dobré sa ustáliť na istom počte kôl denne, ktoré potom dodržíme. Na začiatok napr. 2 kolá denne a keď v tom objavíme vyššiu chuť, postupne zvýšime na 4, 8 atď.
S praktikovaním tejto mantra-yogy môžeme realizovať, že postupne strácame záujem o nízkovibračné aktivity ako jedenie mäsa, požívanie omamných látok, holdovanie exponovanému sexuálnemu životu, hazard atď. Viac o týchto princípoch sa dočítate v článku 4 regulácie podporujúce slobodu. Naša myseľ sa prečistí, budeme vedieť triezvo uvažovať a ovládať svoje zmysly. Získame tak kontrolu nad svojou existenciou a budeme sa vedieť objektívne rozhodovať na báze našej inteligencie. Tá už nebude pútaná nenásytnými zmyslami prostredníctvom rozrušenej mysle.
Táto najvyššia čakra vyjadruje napojenie sa na božský princíp, otvorenie sa a realizáciu našej duchovnej podstaty. Samadhi – osvietenie, realizácia Absolútna a koniec sushumna nadi. Z tejto úrovne sme sa zrodili a odtiaľ opäť odídeme z hmotného sveta. To, že sa vám energia začína aktivovať v tejto čakre, obvykle spoznáte tak, že začínate mať záujem o duchovnú sebarealizáciu, meditujete a rozjímate o Najvyššom.
Keď sa táto čakra úplne otvorí, zažívate duchovnú slasť samadhi a ostatné čakry a ich rotácia sa zladí. Nepotrebujete vôbec nič, nelipnete na žiadnych pocitoch, myšlienkach, vedomie falošného ega (ja – “avidya“) je preč spolu so stotožňovaním sa s hmotným telom a viete, že tvoríte jednotu s okolitým svetom. Odblokovanie tejto čakry je preto veľmi dôležité.
S narastajúcim duchovným pokrokom sa čakra bude postupne otvárať stále viac a viac a vy budete mať priamejší prístup k tomuto stavu. Stav samadhi, alebo realizácia Brahmanu, je vstupnou bránou do duchovnej reality. V tomto bode sme oslobodení a nie sme pripútaní k podmienenému materialistickému životu. Aby sme v tomto stave vytrvali a povýšili sa na skutočnú AKTÍVNU duchovnú úroveň, je potrebné vykonávať duchovné činnosti, ktoré začínajú karma-yogou, pokračujú v jnana-yoge, buddhi yoge a sú zavŕšené bhakti-yogou, ktorá vedie k absolútnej dokonalosti existencie – vykonávaniu našej Sanatana-dharmy, večnej prirodzenosti duše, láskyplnej oddanej služby Najvyššej Božskej Osobnosti v duchovných svetoch. V tomto stave nie sme nútení sa reinkarnovať v hmotnom svete, ale po opustení hmotného tela dostaneme duchovné telo, lebo všetka naša hmotná karma bola touto yogou spálená na popol.
Počet okvetných lístkov: 1000, symbolizujú úplný rozkvet vedomia, samadhi. Podľa mytológie je vládnucou silou Kalki (ako posledná inkarnácia Višnua). Predstavuje posledný súd a umožňuje rozoznať božskú Pravdu v závislosti ako ďaleko pokročila kundalini energia.
Neduhy spojené so zlou funkciou: Migrény, psychické poruchy, poruchy mozgu, schizofrénia, depresie
Odblokovanie čakry
Tipy na harmonizáciu: Prevoňajte váš byt vonnými tyčinkami, vypnite všetku hudbu, kúpte si málu (ruženec so 108 guličkami) a recitujte Mahá mantru
Skutočná sebarealizácia pre tento vek
Ideálnym a najrýchlejším spôsobom, ako harmonizovať naše telo, myseľ a dušu je pomocou bhakti-yogy. Výsledky môžeme vidieť v podstate okamžite, na duchovnej, jemnohmotnej a aj hrubohmotnej úrovni. Pre tento vek – Kali-yuga, je takisto odporúčaný druh obete – Sankírtana-yajna, spievanie Mahá-mantry. Opakovaním tejto duchovnej zvukovej vibrácie sa živá bytosť postupne povýši na vyššie úrovne vedomia. To automaticky aktivuje vyššie energetické hladiny v tele – čakry. Mantry je potrebné si opakovať pravidelne. Ideálne ešte pred svitaním a snažiť sa sústrediť svoju myseľ a zmysly na zvukovú vibráciu toho, čo vyslovujeme. Vždy, keď nám myseľ uletí k nejakej inej myšlienke, je potrebné si to včas uvedomiť a vrátiť ju späť k mantre.
Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré
Táto mantra obsahuje všetky energie, duchovné aj hmotné, a prináša absolútny prospech tomu, kto ju recituje na všetkých úrovniach. Je potrebné koncentrovať sa na samotnú zvukovú vibráciu mantry a tak ovládnuť našu myseľ. Keď sa bude snažiť myseľ odbehnúť k nejakým svetským námetom, treba ju pritiahnuť späť. Pomocou načúvania a sústredenia sa na zvuk, počúvanie mantry, ktorú si opakujeme, je možné ovládnuť naše myslenie, upokojiť tak naše vedomie a postupne sa naladiť na čistú duchovnú vibráciu, ktorá očisťuje naše bytie, postupne ničí naše pripútanie sa k hmotnému zmyslovému pôžitku a dáva nám chuť v duchovných témach vrátane čítania transcendentálnej literatúry ako Bhagavad Gíta, Šrímad Bhagavatam a pod.
108x zarecitovaná mantra na ruženci mála znamená, že máme za sebou 1 „kolo“. Aby mantra priniesla výsledky v čo najkratšej dobe, je dobré sa ustáliť na istom počte kôl denne, ktoré potom dodržíme. Na začiatok napr. 2 kolá denne a keď v tom objavíme vyššiu chuť, postupne zvýšime na 4, 8 atď.
S praktikovaním tejto mantra-yogy môžeme realizovať, že postupne strácame záujem o nízkovibračné aktivity ako jedenie mäsa, požívanie omamných látok, holdovanie exponovanému sexuálnemu životu, hazard atď. Viac o týchto princípoch sa dočítate v článku 4 regulácie podporujúce slobodu. Naša myseľ sa prečistí, budeme vedieť triezvo uvažovať a ovládať svoje zmysly. Získame tak kontrolu nad svojou existenciou a budeme sa vedieť objektívne rozhodovať na báze našej inteligencie. Tá už nebude pútaná nenásytnými zmyslami prostredníctvom rozrušenej mysle.
Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.
Nevyhnutne potrebné súbory cookie
Nevyhnutne nevyhnutné súbory cookie by mali byť vždy povolené, aby sme mohli uložiť vaše preferencie pre nastavenia súborov cookie.
Ak zakážete tento súbor cookie, nebudeme môcť uložiť vaše preferencie. To znamená, že zakaždým, keď navštívite túto webovú stránku, budete musieť znova povoliť alebo zakázať súbory cookie.
